Veterinárka-vakcinologička: Boj proti infekčným chorobám pomocou očkovania a antibiotík (supresnou liečbou) vedie k poruchám imunity a často celoživotným (chronickým) poškodeniam zdravia
MVDr. Darina Pospišilová, PhD.
V ostatnom období je často diskutovaná otázka povinnej vakcinácie (očkovania) detí. Zástancovia povinnej vakcinácie sú toho názoru, že to je najlepšia možnosť ochrany voči infekčným chorobám, ktoré v minulosti zapríčiňovali vysokú chorobnosť detí, v niektorých prípadoch aj trvalé poškodenie či smrť.
Naopak — mnohí rodičia malých detí a odporcovia povinnej vakcinácie sa zamýšľajú nad jej potrebou. Je otázne, či choroby proti ktorým sa dnes vakcinujú deti, sú prioritným zdravotným problémom ľudí v súčasnosti?! Či znížený — nulový alebo minimálny — vykazovaný výskyt detských chorôb (čo sa považuje za výsledok vakcinácie) nie je len vývojový stupeň určitej choroby, ktorým prechádzajú všetky známe nákazy ľudí aj zvierat, pričom sa často mení klinický prejav choroby aj patogenita (schopnosť spôsobiť poškodenie zdravia) pôvodcu. Napríklad nákazy, ktoré v minulosti zabíjali najviac ľudí (mor, týfus...) sa dnes už takmer nevyskytujú (aj bez vakcinácie) alebo ich klinický prejav je iný, v našich podmienkach miernejší ako v minulosti, nakoľko sa zmenili podmienky množenia sa patogénov (pôvodcov choroby), ktoré tieto epidémie spôsobovali! Pokiaľ sa dnes neurobí dôsledná laboratórna diagnostika, pôvodca choroby nemusí byť rozpoznaný.
Častým prístupom lekárov je, že keď dieťa bolo proti chorobe vakcinované podľa odporučenej schémy, tak nemôže ochorieť na túto chorobu, čo je veľkým omylom. Choroby, proti ktorým sa vakcinuje, sú naďalej diagnostikované u detí aj u dospelých ľudí, ktorí boli plne vakcinovaní, preto sa pridávajú do vakcinačných programov stále ďalšie revakcinácie (preočkovania). Účinnosť — čiže protilátková ochrana (nie postupná aktivácia všetkých imunokompetentných buniek) — po podaní inaktivovanej vakcíny je dočasná, nie celoživotná ako po aktívnom prekonaní detskej choroby. Na druhej strane sú dnes u detí stále častejšie diagnostikované „nové“ infekčné choroby, ktoré sa v minulosti nevyskytovali, resp. neboli diagnostikované (piata, šiesta choroba) a teoreticky môžu mať podobné následky ako infekcie, proti ktorým sa z obavy pred obdobnými následkami vakcinuje. Pravdepodobne je to dôsledok toho, že detský organizmu potrebuje na správne budovanie imunitného systému aktívne prekonať choroby, ktoré postupne aktivujú imunitné bunky slizníc, orgánov aj kože.
Britská lekárka Dr. Jayne Donegan, ktorá obhajovala pred súdom dve mamičky, ktoré nedali svoje deti vakcinovať, zvíťazila nad britskou Všeobecnou lekárskou radou dôkazom, že vakcíny nie sú potrebné na dosiahnutie zdravia. Predložila dôkazy na základe štatistických údajov od roku 1837, že úmrtnosť ľudí na choroby, ako sú čierny kašeľ či osýpky, klesla o vyše 90% už pred zavedením plošnej vakcinácie proti týmto chorobám. Táto lekárka tiež uvádza:
„Deti obzvlášť profitujú z detských škvrnitých vyrážok (odborne exantémov), aby urobili príslušné vývojové skoky. Keď máme horúčku, kašeľ, vyrážky, potrebujeme ich liečiť podpornou, nie potlačujúcou (supresívnou) liečbou.“
V súčasnosti najväčším a najčastejším zdravotným problémom detí aj dospelých ľudí sú choroby spôsobené poruchami imunity — alergie, autoimunitné choroby, nádorové ochorenia. Týmito chorobami dnes trpí veľká časť populácie hlavne vo vyspelých krajinách. Alarmujúce je, že čoraz viac malých detí je postihnutých nádorovým ochorením, či cukrovkou 1. typu, čo je autoimunitné ochorenie, nahovoriac o atopickom ekzéme, astme resp. inom prejave alergickej reakcie. Nárast týchto ochorení stúpa s nárastom počtu povinných a odporúčaných vakcinácií, pritom netvrdím, že tento stav je spôsobený len vakcínami.
Inaktivované vakcíny (väčšina dnes používaných vakcín na imunizáciu detí je inaktivovaných) musia, ak majú byť účinné, „vyburcovať“ imunitný systém vakcinovaného jedinca. Túto úlohu má adjuvantná látka, ktorá je súčasťou veľkej väčšiny inaktivovaných vakcín. Jej úlohou je aktivizovať imunitný systém, aby čo najviac voľných imunitných buniek bolo prilákaných do miesta vpichu, kde sa v rámci vakcinačnej dávky podali aj antigény, proti ktorým si organizmus má vytvoriť protilátky. V mieste vpichu dochádza k poškodeniu buniek a k nekróze tkaniva. Tento stav môže trvať dlhšiu dobu, čo závisí aj od individuálnych vlastností jedinca. Počas tejto „obrannej“ fázy je celková odolnosť vakcinovaného jedinca oslabená. Jednotlivý organizmus môže na podanie vakcinačnej dávky reagovať rozdielne. Niekedy je táto reakcia veľmi búrlivá, hlavne po opakovanom podaní vakcíny (revakcinácii), čo môže viesť aj k vážnej akútnej reakcii (anafylaktickému šoku) ale častejšie k chronickému poškodeniu imunitného systému alebo aj poškodeniu nervových buniek a pod. Zároveň každou vakcinačnou dávkou sa do organizmu vpravujú toxické a cudzorodé alergizujúce látky.
Je otázne či súčasný vakcinačný program detí od útleho veku je vôbec potrebný a či skôr neprispieva k stále častejším poruchám imunity, ktoré sú dnes omnoho vážnejším problémom než detské infekčné choroby. Detské choroby sú pre vyvíjajúci sa imunitný systém jedinca potrebné. Prirodzene aktivujú imunitný systém. Pri prirodzenej infekcii sa postupne, v závislosti od vstupnej cesty infekcie (čo je najčastejšie sliznica tráviaceho, dýchacieho systému alebo koža) aktivujú imunokompetentné bunky, ktoré prirodzene postupne aktivujú bunkovú aj humorálnu (protilátkovú) imunitnú odozvu. Choroba sa prejavuje klinickými symptómami malátnosťou, kašľom, hnačkou, horúčkou… Veľa detských chorôb sa prejavuje aj na koži typickým exantémom (vyrážkou). Toto je znakom, že imunitná reakcia prebehla komplexne, pre zdravie jedinca to má podstatný význam. Jedinec po prekonaní detskej choroby získava celoživotnú imunitu proti tejto chorobe, a zároveň benefit v celkovej aktivácii — tréningu imunitného systému, ktorý rozpoznáva a chráni organizmus pred cudzími antigénmi a poškodenými bunkami.
Pri vakcinácií inaktivovanou vakcínou sa obchádza prirodzená aktivácia slizničnej a bunkovej imunity. Antigény sú podané do organizmu priamo (parenterálne) pričom sa aktivuje viac humorálna zložka ochrany, čo imunitný systém chaotizuje. Bunková zložka imunity, ktorá sa vakcináciou aktivizuje menej a neprirodzeným spôsobom, má pritom prvoradú úlohu pri rozpoznávaní vlastných bielkovín od cudzích antigénov, čo je podstata problému všetkých alergických a autoimunitných ochorení. Bunková imunita má tiež prvoradý význam pri „čistení“ organizmu od poškodených buniek, čiže aj pri ochrane organizmu proti nádorovým chorobám.
Nakoľko vakcinácia bráni komplexnému vývoju imunitného systému jedinca, môže ho poškodzovať a ani vakcinačný program, zahrňujúci viacnásobné podávanie vakcín, nezaručuje ochranu jedinca pred danou infekciou, je otázne či vakcinácie, ako sú v súčasnosti u detí realizované, majú pre zdravie ľudí význam. Zdravotníctvo by sa dnes malo viac sústrediť na prevenciu chorôb spôsobených poruchami imunity.
Z uvedených poznatkov môžeme konštatovať, že ochrana detí od útleho veku by mala byť formou nešpecifickej podpory imunitného systému, ktorá zahŕňa netoxické, kvalitné a prirodzené potraviny (už vo výžive ich rodičov), zdravé životné prostredie, umožnenie rodičom, aby v prípade choroby dieťaťa mohli byť dlhšiu dobu s ním doma, aby v pohode chorobu „vyležalo“ bez zbytočného zásahu v podobe podávania liekov (supresívnej liečby) na rýchle potlačenie klinických príznakov choroby, aby sa podporil kompletný rozvoj imunity a zdravie dieťaťa.
O autorke
MVDr. Darina Pospišilová, PhD. 18 rokov pracovala na vývoji a výrobe vakcín pre zvieratá. Venovala sa hlavne virológií a imunológií. Je toho názoru, že vakcinačný program pre deti, ako sa dnes presadzuje, je v prvom rade neúčinný a navyše môže mnohým deťom spôsobiť vážne celoživotné poškodenie. Myslí si, že v súčasnosti sú omnoho vážnejšie zdravotné problémy spôsobené poruchami imunity než detské infekčné choroby a že zdravotníctvo by sa malo zamerať na prevenciu týchto chorôb
