Vakcinologička: Epidemiológovia strašia epidémiou osýpok

23.11.2016 14:46

MVDr. Darina Pospišilová, PhD.

 

    Epidemiológovia strašia s epidémiou osýpok (cz: spalniček). Chcú donútiť rodičov, ktorí nie sú presvedčení o prospešnosti vakcinácie pre svoje deti, k poslušnosti rôznymi tvrdeniami na základe matematických výpočtov a apelovaním na ich city, na ohľaduplnosť v povinnosti budovania „kolektívnej imunity“.

ilustračný obrázok: očkovanie    Citácia z novín:

Kolektívna imunita

    Na to, aby bola pred ochorením chránená celá populácia a choroba sa nemohla šíriť, je nutná aspoň 95-percentná zaočkovanosť obyvateľstva. „Ak je zaočkovaných 95 % obyvateľstva, chránených je aj zvyšných 5 %, ktoré z nejakého dôvodu zaočkované byť nemôžu – napríklad novorodenci či ľudia s nedostatočnou imunitou. Vedci to označujú termínom kolektívna imunita (herd immunity). Keď je 95 % populácie zaočkovaných dvomi dávkami vakcíny, nemôže vírus cirkulovať,“ vysvetľuje Pier Luigi Lopaco, ktorý stojí na čele Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Skutočnosťou však zostáva, že ani po riadnom očkovaní nemožno počítať so 100-percentnou ochranou jedinca proti danej infekcii.

    Otázka: Ako je dokázané, že vírus nemôže v populácií vakcinovaných ľudí kolovať?

    Citácia z novín:

Po Nemecku, Francúzsku a Rakúsku sa s epidémiou osýpok stretlo aj Rumunsko. A choroba udrela s plnou silou. V Rumunsku tento rok zaznamenali 675 pacientov s osýpkami, zatiaľ čo vlani ich bolo len sedem. Na osýpky zomreli už najmenej dve dojčatá, ktoré ešte nemohli byť zaočkované, tretí prípad úmrtia zatiaľ nie je potvrdený. Za vznik epidémie môžu podľa odborníkov rodičia, ktorí odmietli dať svoje deti očkovať. Osýpky sú pritom choroba so stopercentnou nákazlivosťou. Ak sa nakazené dieťa stretne s iným, ktoré nie je proti ochoreniu očkované, určite ho nakazí.

    Otázka: Prečo sa potom tvrdí, že vakcinované dieťa bude mať miernejšie klinické príznaky choroby? Čiže aj ono sa nakazí.

    Vakcinácia chráni pred ťažkým klinickým priebehom choroby, ale nechráni pred infekciou! Čiže nakazí sa aj dieťa vakcinované, aj jedinec ktorý chorobu už prekonal, len závisí od imunitnej reakcie jedinca, čo s terénnym vírusom urobí, či dovolí aby sa vírus v jeho bunkách množil.

    Zdravý jedinec po prekonaní detskej choroby — po prirodzenej infekcii (vírusové choroby: príušnice (mumps), osýpky, ružienka (cz: zarděnky), ovčie kiahne (cz: plané neštovice), bakteriálna choroba čierny kašeľ…) — si vytvorí celoživotnú kompletnú odolnosť proti týmto ochoreniam. Detské choroby v minulosti väčšina ľudí prekonávala postupne v detskom veku a do dospelosti mali prirodzene a pevne vybudovaný imunitný systém, ktorý zahŕňal slizničnú, bunkami sprostredkovanú aj humorálnu (protilátkovú) zložku imunitných reakcií.

    Po vakcinácii, keď sa modifikovaný vakcinačný vírus vpravuje do organizmu injekčne do svalu alebo podkožne, obchádza sa prvotná aktivácia imunitného systému, ktorá zahŕňa reakciu imunokompetentných buniek sliznice dýchacích a tráviacich orgánov (makrofágy, dendritické bunky…), kde sa buduje prvotná ochrana organizmu proti väčšine infekcií. Tieto bunky zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v budovaní ďalších stupňov imunity proti jednotlivých infekciám, pri likvidácií poškodených a zmutovaných buniek, pri zneškodňovaní patogénov. Je známe, že ani viacnásobné podanie vakcinačného vírusu nezabezpečuje kompletnú a celoživotnú odolnosť proti detským chorobám, rovnakú ako po prekonaní prirodzenej infekcie! Preto ak hovoríme o „kolektívnej imunite“, tá sa nemôže budovať po vakcinácii, ale len po prirodzenom prekonaní choroby, nakoľko vakcinovaní jedinci sú teoreticky väčším nebezpečenstvom pri šírení nákaz (v prípade epidémií) než jedinci, ktorí chorobu prekonali prirodzene.

    Pojem „kolektívna imunita“ je umelo vytvorený, nakoľko imunitný systém jednotlivcov nie je vždy rovnako schopný reagovať na infekcie, preto čísla, ktorými dokumentujú úroveň ochrany populácie, sú čisto teoretické.

    Príklad osýpok: nevakcinované dieťa sa stretne s infekciou a podľa súčasnej teórie určite ochorie. Asi do 5 dní sa na ňom prejavia typické príznaky choroby — malátnosť, horúčka, vyrážka… Takéto dieťa je automaticky pripútané na lôžko. Zodpovední rodičia, ktorí nedovolili svoje dieťa vakcinovať, počítajú s klinickými následkami detských chorôb, zabezpečia izoláciu dieťaťa na aspoň dva týždne (aj dlhšie) a liečbu v kľude, s potrebnou opaterou, aby dieťa v pohode prekonalo chorobu. Tým sa umožní vytvorenie celoživotnej kompletnej odolnosti tohto jedinca proti chorobe a zároveň sa prirodzene aktivuje celý imunitný systém dieťaťa.

    Dieťa vakcinované podľa súčasnej odporučenej schémy bolo vakcinované dvakrát trojvalentnou vakcínou. Pritom nikto pred vakcináciou nezisťoval, v akom stave je jeho imunitný systém, či je schopný zvládnuť naraz tri infekcie, ani po vakcinácií sa nezisťuje, či jeho organizmus rovnako ochranne reagoval na všetky vírusy, obsiahnuté v trojvalentnej vakcíne, a či vôbec je proti vakcinovaným chorobám „chránený“ aspoň primeranou hladinou protilátok. To sa len teoreticky predpokladá. Žiadna vakcinácia nikoho nechráni pred infekciou, jej deklarovanou úlohou je zmierniť klinické príznaky choroby, ak dôjde k infekcii!

    Keď sa aj správne vakcinovaný jedinec stretne s terénnym kmeňom vírusu osýpok, infikuje sa. Pritom cesta prirodzenej infekcie a prvotné množenie vírusu je na slizniciach dýchacieho systému. Keďže táto imunita po vakcinácií stimulovaná nebola, nikto nevie predpovedať, ako sa u jednotlivých vakcinovaných jedincov bude vírus správať. Teoreticky sa bude na sliznici množiť, zväčša bez zjavných klinických príznakov, resp. len s miernymi klinickými príznakmi (soplením, kýchaním…), ktoré nebudú nasvedčovať tomu, že ide o osýpky. Takíto ľudia nie sú donútení ostať doma v izolácií, dlhodobo môžu vírus osýpok roznášať v kolektíve. Nakoľko ich imunita proti danej infekcii nebola budovaná komplexne, nikto nevie ani predpovedať, ako dlho môžu byť nositeľmi vírusu.

    Prečo v súčasnosti nie sú tak časté epidémie osýpok? Pravdepodobne preto, že hrozba osýpok už pred zavedením vakcinácie bola na minime, nakoľko sa zmenili podmienky života ľudí. V čase vysokej zaočkovanosti detí proti osýpkam lekári ani nepredpokladali, že deti osýpky môžu dostať, „veď sa proti nim vakcinuje“, preto ani klinické príznaky, ktoré svedčili o tomto ochorení, neboli správne diagnostikované (poznatok z vlastnej skúsenosti). V súčasnosti sa to deje rovnako.

    Lekári u vakcinovaných detí nepredpokladajú prítomnosť infekcie a nakoľko klinické príznaky u vakcinovaných detí bývajú zmenené — často sú to aj dlhodobé chronické problémy s dýchaním, alergické stavy, astma — to môžu byť následky zmenenej imunitnej reakcie po vakcinácií. Koľko detí je dnes takto chorých? Urobila sa u nich dôsledná diagnostika na prípadnú infekciu vírusom osýpok, resp. baktériou čierneho kašľa (malo by to význam urobiť na začiatku chronických problémov)?

    Problémom dnešnej doby už nie sú infekčné choroby, ale choroby spôsobené poruchami imunity — alergie, rakovina, autoimunitné choroby, — ktoré v súčasnosti poškodzujú oveľa viac detí aj dospelých než osýpky (a ďalšie detské choroby) pred zavedením vakcinácie. Na tieto choroby je potrebné zamerať prevenciu a zvážiť potrebu, bezpečnosť aj účinnosť súčasného vakcinačného systému u detí aj dospelých.

    Jedinou účinnou ochranou ľudí s oslabeným, resp. ešte nedostatočne vyvinutím imunitným systémom (novorodenci, chorí v imunosupresívnom stave), pred infekciou je vyhýbanie sa miestam s vysokou koncentráciou ľudí, hlavne kde je vetranie riadené vzduchotechnikou a klimatizáciou, obmedziť návštevy ľudí s klinickými príznakmi akýchkoľvek infekčných chorôb (kašeľ, hnačka…), ohľaduplnosť. Každé infekčné ochorenie, sprevádzané zvýšenou teplotou, zápalom dýchacích ciest, tráviacimi problémami, ubolenosťou a pod. je potrebné hlavne v kľude vyležať, pokiaľ možno bez potláčania teploty a „príznakov chrípky“ liekmi. Nájsť si dostatok času na zdravie. Je to síce v rozpore s dnešným uponáhľaným spôsobom života, ale to je cesta k zlepšeniu zdravotného stavu ľudí a kvality života.

 

O autorke

    MVDr. Darina Pospišilová, PhD. pracovala dlhé roky v oddelení vývoja podniku Bioveta (neskôr MEVAK) v Nitre, ktorý vyrábal aj vyvíjal lieky, očkovacie látky aj diagnostiká pre zvieratá.

 


    Len vďaka dobrovoľným príspevkom čitateľov a poslucháčov môže Sloboda v očkovaní prinášať všetkým ľuďom bezplatne dôležité informácie (nielen) o očkovaní. Ak si myslíte, že naša práca má hodnotu, a ak je to vo vašich možnostiach, prispejte, prosím, na ďalší chod tejto stránky. Každé euro a každý cent je dobrý a srdečne ďakujeme zaň!
    Môžete však priložiť ruku k dielu aj iným spôsobom.