Rozhovor pre Kysuckú televíziu (KTV) 17.II.2011

       Tento rozhovor bol pripravený pre Kysuckú televíziu (KTV) pred besedou v Čadci vo štvrtok 17.II.2011. Pre krátkosť času však bola natočená len časť rozhovoru. Tu vám prinášame plné znenie (pýta sa KTV, odpovedá Ing. Marián Fillo):

Vaša stručná vizitka – základné fakty o Vás?

       Mám 33 rokov, vyštudoval som aplikovanú informatiku na Žilinskej univerzite. Som teda softwarový inžinier s 10-ročnou praxou v obore, som ženatý a mám 3 deti vo veku 1r., 3r. a 7r.

Kedy ste sa začali zaujímať o problematiku očkovania, čo Vás k tomu viedlo?

       O očkovanie som sa začal zaujímať hlbšie, keď som sa stal otcom. Už vo svojich 17 rokoch som vyhlásil bojkot syntetickým antibiotikám a ďalším farmaceutickým prostriedkom tzv. „modernej“ medicíny (alopatie) a doteraz to ani trochu neľutujem – práve naopak. Celú túto polovicu života som takmer vôbec nebol chorý (a ak áno, tak len veľmi mierne), čo sa nedá povedať o prvej polovici môjho života. Očkovacie látky sú však v tej istej (alopatickej) skupine liečiv, ako syntetické antibiotiká. Už len z tohto dôvodu boli pre mňa podozrivé. Keď som sa nimi začal zaoberať hlbšie, moje podozrenia sa len potvrdili.

       Druhým dobrým dôvodom pre moju (resp. našu – moju a manželkinu) nedôveru k očkovaniu boli pomerne silné nežiaduce účinky očkovania u najstaršieho dieťaťa (atopický ekzém trvajúci vyše roka a k tomu tri potravinové alergie). Deti niektorých našich známych a priateľov však pochodili dokonca ešte o poznanie horšie (napr. ochrnutie očného svalstva).

Očkovanie sa všeobecne chápe ako určitý základ prevencie pred šírením nákazlivých ochorení. V čom Vy vidíte jeho nedostatky?

       Nedostatky očkovania by som zaradil do dvoch veľkých skupín: nerozumná a neohľaduplná mechanistická prax pri plošnom povinnom očkovaní na Slovensku a samotné nedostatky očkovacích látok, pričom jedno s druhým súvisí.

       Napr. mnohé očkovacie látky obsahujú zlúčeniny hliníka, ktorý je nervovým jedom, tzn. ak ho človek má v tele priveľa, poškodzuje nervovú sústavu a mozog. Pritom sa však deti očkujú rovnako veľkou dávkou očkovacej látky (s rovnako veľkým obsahom hliníka) – bez ohľadu na to, koľko vážia resp. aký je objem ich krvi. Jedovatosť (toxicita) sa totiž udáva v jednotkách ako sú miligramy na liter krvi, resp. miligramy na kilogram telesnej váhy a deň.

       Ďalším vážnym problémom je, keď sa očkujúci lekár „netrafí“, tzn. namiesto pod kožu pichne vakcínu do svalu alebo opačne, či dokonca priamo do žily, pritom však vo väčšine príbalových letákov vakcín nájdete dôrazné upozornenie, že sa nesmú pichať do žily/cievy. Čím je dieťa menšie, tým pravdepodobnejšie je, že sa lekár netrafí, keďže dieťa sa môže nečakane pohnúť, myknúť a pod.

       Pri očkovaní detí do povedzme 2 rokov veku je tiež problém v tom, že tak malé dieťa nevie rodičom povedať, kde ho čo bolí, pichá a pod., takže na to, že práve utrpelo nežiaduci účinok očkovania sa nemusí včas prísť. Tým sa znemožní včasný zásah potrebný na úspešnú liečbu nežiaduceho účinku očkovania, a to môže viesť pri troche smoly až k úmrtiu dieťaťa.

       Alarmujúca je pomerne častá absencia akýchkoľvek zdravotných vyšetrení (nieto ešte dôkladných) pred očkovaním. Takmer nikdy sa nerobia vyšetrenia na alergie voči všetkým zložkám danej vakcíny, nezvažujú sa životné podmienky očkovanej osoby, a dalo by sa ešte dlho pokračovať.

Čo poviete na názor, že zásluhou plošného očkovania sú dnes choroby ako záškrt, obrna, strašiaky našich starých materí, prakticky neznáme?

       V prvom rade treba povedať, že ak má očkovanie vôbec nejakú zásluhu na odstránení týchto smrteľných chorôb, tak len nepatrnú. Už dávno pred začiatkom plošného očkovania proti týmto chorobám totiž ich výskyt prudko klesal vďaka odstráneniu podvýživy, zvyšovaniu životnej úrovne, zavádzaniu vodovodov s nezávadnou pitnou vodou, kanalizácie, kvalitnejšieho bývania, znižovaniu počtu osôb na meter štvorcový obytnej plochy, vďaka osvetovým kampaniam v oblasti hygieny a základnej zdravotnej starostlivosti, vďaka sprístupneniu zdravotnej starostlivosti širokým masám obyvateľstva (predtým si ju mohli dovoliť len bohatí) atď. Očkovanie prišlo s veľkou pompou až keď bola drvivá väčšina úmrtnosti a chorobnosti na tieto smrteľné choroby odstránená vyššie uvedenými opatreniami.

       V prospech tohto tvrdenia svedčí aj fakt, že ako záškrt, tak aj detská obrna sa dnes vyskytujú už len v krajinách s veľmi nízkou životnou úrovňou, prípadne v bohatších krajinách len vo veľmi chudobných komunitách. Pritom nízkou zaočkovanosťou v týchto krajinách to rozhodne nie je, pretože Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), UNICEF a ďalšie medzinárodné organizácie sa postarali o vysokú zaočkovanosť aj v týchto chudobných krajinách. Napr. vo Švajčiarsku je ročne okolo 1000 prípadov osýpok, ale neumrie na ne nikto. Naproti tomu v niektorých afrických krajinách, kde je zaočkovanosť proti osýpkam veľmi podobná Švajčiarsku, je úmrtnosť na osýpky až 11%! V zaočkovanosti teda rozdiel nie je. Rozdiel je v životných podmienkach.

Je všeobecne vžité, že očkovanie je to najlepšie pre dieťa... Podľa lekárov a farmaceutov vakcíny stimulujú imunitný systém... Prečo by im rodičia nemali veriť?

       Rovnako tak bolo za socializmu všeobecne vžité, že Sunar je lepší ako materské mlieko. Našťastie pre naše deti sme už dnes múdrejší. Mnoho vyslovene nezdravých praktík je všeobecne vžitých, a tak tu máme čoraz viac chorôb vyplývajúcich zo všeobecne vžitého nezdravého životného štýlu.

       Pravdou je, že vakcíny skutočne stimulujú imunitný systém, keďže sú výrazným zásahom doňho. Lenže ako ho stimulujú? Nie je Vám podozrivé, že dnes už snáď najčastejšou chorobou sú alergie (tzn. príliš vybudená – nadmieru stimulovaná imunita), medzi ktoré patrí aj astma, ďalej výrazne rastie výskyt autoimúnnych ochorení (tzn. ochorení, kedy pomýlený imunitný systém útočí na telu vlastné bunky a orgány), ako sú napr. detská cukrovka (cukrovka 1. typu), poruchy štítnej žľazy, lymfadenopatia a pod., a netreba zabúdať ani na chronicky (dlhodobo) oslabenú imunitu (imunodeficit), ktorá sa prejavuje okrem iného tým, že dieťa či dospelý ochorie na všetko možné, čo sa len mihne okolo.

       Vrcholom nerozumu potom je, keď niekto odporučí osoby trpiace vyššie uvedenými poruchami imunity (z veľmi veľkej časti spôsobenými očkovaním) očkovať ešte viac než bežnú populáciu. Je to ako prilievať olej do ohňa.

       Prečo by rodičia nemali veriť propagátorom očkovania? V prvom rade preto, lebo sú v konflikte záujmov. Napr. každý očkujúci lekár dostane od poisťovne za každé vykonané očkovanie cca 6,- €. To je nepochybne dobrá motivácia pre mnohých lekárov, ako si zvýšiť príjem – bez ohľadu na skutočné potreby pacienta. Ďalej niektorí propagátori očkovania sú priamo platení výrobcami vakcín napr. za osvetovú činnosť (tzn. za propagáciu vakcín – výrobkov týchto firiem), alebo sú zamestnancami či manažérmi slovenských pobočiek výrobcov vakcín.

       Ďalšími dobrými dôvodmi, prečo neveriť, je samotné zloženie očkovacích látok, u mnohých lekárov notoricky sa opakujúca neznalosť kontraindikácií, nežiaducich účinkov a zloženia očkovacích látok, odmietanie uznať určité poškodenia zdravia ako nežiaduce účinky očkovania (a to aj keď sú uvedené v príbalovom letáku), mizerná úroveň hlásenia nežiaducich účinkov očkovania štátnym orgánom a z toho vyplývajúce silné skresľovanie štatistík používaných na obhajobu bezpečnosti očkovania, rozpory medzi samotnými lekármi ohľadne nejedného očkovania (napr. len veľmi málo lekárov na Slovensku sa dáva očkovať proti chrípke), či škandály ohľadne nedodržiavania bezpečnostných predpisov pri výrobe očkovacích látok, a to práve v tých firmách, ktoré dodávajú väčšinu očkovacích látok pre slovenské zdravotníctvo.

Nebojíte sa smrteľných infekčných chorôb? Nie je neočkovanie hazardom so životom vlastných detí?

       Smrteľné prenosné ochorenia určite netreba podceňovať.

       Pre prevenciu týchto ochorení však možno urobiť mnoho vecí (viď nižšie) a očkovanie je len jednou z nich.

       Pritom očkovanie samotné spôsobuje stovky až tisíce úmrtí ročne v krajinách, kde majú ako-tak solídny systém hlásenia nežiaducich účinkov očkovania (napr. USA alebo Nemecko), ktorý na Slovensku veľmi chýba. Odpovedať teda možno aj proti-otázkou: Nie je práve očkovanie hazardom so životom vlastných detí?

 
Ako by sme sa inak mali brániť voči nákazlivým chorobám?

       Napr. dopĺňaním vitamínu C, ktorý je „palivom“ pre imunitný systém, v množstve 1-2 gramy denne (počas choroby viac), v zimnom období aj dopĺňaním vitamínu D3, dostatkom pohybu na čerstvom vzduchu (pre okysličenie organizmu), vysokým podielom surovej zeleniny a ovocia v strave (kvôli enzýmom, ktoré sa tepelnou úpravou rozkladajú), preferovaním BIO potravín (bez zbytočnej, pre telo neužitočnej až škodlivej pridanej chémie), dostatkom spánku (dospelí cca 7 hod denne, deti viac primerane veku), lepším zvládaním stresu a pod.

       U pohlavne prenosných chorôb (nákazlivá žltačka typu B, HIV/AIDS, HPV/rakovina krčka maternice a ďalšie) niet lepšej rady než vysoká sexuálna morálka – ideálne jeden verný partner na celý život.

       Smrteľným prenosným ochoreniam podľahnú skôr ľudia s nezdravým životným štýlom, niektoré z nich však môžu ohrozovať aj zdravých ľudí. Záleží však aj na správnej liečbe, nielen na prevencii. Mnohé alternatívne metódy liečby totiž dokážu preukázateľne vyliečiť aj ľudí, ktorých už konvenčná medicína „odpísala“. Menujme napr. liečbu detskej obrny alebo tetanu vysokými dávkami vitamínu C, liečbu rakoviny vhodnou stravou či detoxikáciu od ťažkých kovov a ďalších jedovatých látok.

Počuli sme, že nedávno prebiehajúca epidémia čierneho kašľa na Slovensku postihla zaočkovanú populáciu. Je pravdou, že ak prebehne infekčná choroba u zaočkovaného dieťaťa, má miernejší priebeh, než u nezaočkovaného?

       Zatiaľ som nepočul ani nečítal svedectvo nikoho, kto by tvrdil napr., že každý rok mával ťažkú chrípku, ale keď sa tento rok konečne dal prvý krát zaočkovať, bola jeho každoročná chrípka miernejšia. Naopak, počul/čítal som mnohé svedectvá, že práve po očkovaní mal človek tak ťažkú chrípku, ako nikdy v živote. Tvrdenie, že ak niekto predsa len ochorie na chorobu, proti ktorej je očkovaný, bude priebeh choroby miernejší, teda považujem za prinajmenšom veľmi otázne a v mnohých prípadoch za vyslovene nepravdivé.

       Očkovanie proti čiernemu kašľu sa ukázalo byť u mnohých neúčinné z niekoľkých dôvodov: V prvom rade je účinnosť očkovacej látky prinajlepšom 85%, niektoré štúdie však udávajú len 80% či dokonca len 71%. To znamená, že najmenej sedmina (možno až tretina) zaočkovaných si proti čiernemu kašľu vôbec nevytvorí protilátky. Ale známe sú aj prípady, kedy na danú chorobu ochoreli ľudia, čo mali proti nej protilátok viac než dosť. V druhom rade ochranný účinok očkovania proti čiernemu kašľu trvá len cca 5 rokov. Drvivá väčšina dospelých teda nemá proti čiernemu kašľu protilátky. Do tretice treba dodať, že podľa výskumov holandského vedca Dr. Fritsa Mooia baktéria čierneho kašľa zmutovala takým spôsobom, že očkovacie látky sa stali neúčinnými proti tejto novej mutácii.

Poznáte konkrétne prípady, kedy očkovanie spôsobilo ujmu na zdraví?

       Takýchto prípadov poznám len zo Slovenska niekoľko stoviek a osobne sa poznám s niekoľkými desiatkami, počnúc mojím synom. Do médií sa minulý rok dostal okrem iného prípad chlapca z Kysuckého Nového Mesta, ktorý dostal cukrovku 1. typu veľmi krátko po očkovaní, a to za stavu úplného zdravia pred očkovaním. Je to teda nad Slnko jasný prípad, aj tak ho však slovenské úrady nechceli uznať za poškodenie zdravia spôsobené očkovaním, a to napriek tomu, že cukrovka 1. typu je v príbalových letákoch niektorých vakcín uvedená ako možný nežiaduci účinok očkovania.

Je verejnosť dostatočne informovaná o očkovaní a prípadných rizikách z neho vyplývajúcich?

       Slovenská verejnosť je o očkovaní informovaná väčšinou veľmi nedostatočne, a ak vôbec nejak, tak väčšinou len silne jednostranne. Ako nežiaduci účinok očkovania sa väčšinou spomínajú len reakcie v mieste vpichu (začervenanie, zatvrdnutie a pod.) a mierna horúčka. O vážnejších nežiaducich účinkoch spravidla vôbec nebýva reč, hoci v príbalových letákoch ich nájdete niekoľko desiatok – od autoimúnnych ochorení až po smrť.

V januári médiá informovali o kauze vakcíny Prevenar 13, ktorú minister zdravotníctva Ivan Uhliarik schválil v rekordne krátkom čase. Táto kauza našla v ostatných dňoch mimoriadne nepríjemnú medzinárodnú súvislosť.

       Francúzsky zoznam 59–tich "ostro sledovaných“ liekov, ktoré majú najviac veďľajších nežiadúcich účinkov, obsahuje aj Prevenar 13. Táto vakcína z francúzskej "listiny podozrivých" je pritom od júla 2010 na Slovensku súčasťou plošného očkovania proti pneumokokom, povinného ako v jedinej krajine Európskej Únie.

       Ako je to vôbec možné, keď na Slovensku funguje ŠÚKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv)?

       Ako už možno tušíte, je to možné preto, lebo ŚÚKL si neplní svoje zákonom stanovené povinnosti.

       Napr. u očkovacej látky Priorix na povinné očkovanie proti osýpkam, príušniciam a ružienke ŠÚKL na svojej stránke vôbec nemal odkaz na jej príbalový leták (čo u iných vakcín bežne máva) a doplnil ho až na silný tlak rozhorčenej verejnosti. Ďalej sme zistili, že u očkovacej látky Imovax D.T. Adult používanej na povinné očkovanie dospelých bol v minulosti v príbalovom letáku uvedený konzervant thiomersal obsahujúci ortuť, dnes už však uvedený nie je. ŠÚKL však nijak nekontroluje, či táto vakcína naozaj ortuť neobsahuje.

       Za zmienku stojí tiež fakt, že aj keď slovenské úrady nemajú sumárne štatistiky pôvodcov rakoviny krčka maternice (HPV) a pneumokokových invazívnych ochorení rozdelené podľa jednotlivých typov týchto vírusov resp. baktérií (= patogénov), boli bez problémov schválené vakcíny proti malému zlomku z celkového počtu typov týchto patogénov. Je teda veľmi dobre možné, že tieto očkovacie látky budú na Slovensku úplne neúčinné, keďže tu možno máme rozšírené úplne iné typy spomínaných patogénov než v USA, kde boli tieto vakcíny vyvinuté.

       Ako je toto všetko možné? Možno korupcia, možno nedbalosť či lenivosť, možno všetko spolu, to s istotou nevieme. Je však úplne jasné, že ak občania Slovenska nebudú tvrdo požadovať, aby si slovenské zdravotnícke úrady dôkladne plnili svoje úlohy, samé od seba to očividne robiť nebudú. Je to výzva tejto doby – občianskou angažovanosťou prevziať kontrolu nad vecami verejného záujmu, pretože mechanizmy zo strany štátu zlyhávajú. Buďme spolutvorcami vecí verejných, nie obeťami systému.

Aký je mechanizmus pôsobenia vakcín a ich účinnosť?

       Jediné, čo vakcíny zmôžu, a aj to nie vždy (závisí od druhu vakcíny i od očkovanej osoby), je podnietenie imunitného systému (IS) k tvorbe protilátok. Protilátky sú niečo ako náboje proti útočníkom zvonku. Ak však náboje nemá kto použiť (nemáme boja schopných vojakov), sú nám nanič. Podobne ak zlyhá nejaká iná podstatná časť imunitného systému, budú nám protilátky nanič. Očkovanie teda nevytvára imunitu, ale len jej časť – síce podstatnú, ale nie jedinú potrebnú.

       A ani to sa nepodarí vždy. Niet takého očkovania, čo by spôsobilo vytvorenie dostatku protilátok u úplne všetkých zaočkovaných osôb. Úspešnosť (tzn. vytvorenie dostatku protilátok, nie vytvorenie imunity) je rôzna u rôznych očkovaní, napr. proti tetanu u vyše 99% očkovaných, proti čiernemu kašľu však len menej než 85% a očkovanie proti tuberkulóze nechráni pred vznikom tuberkulózy vôbec, údajne však chráni proti vzniku jej ťažkých foriem, a to len u 80% zaočkovaných a aj to len u jednej z ťažkých foriem TBC (diseminovaná TBC), u ostatných ešte výrazne menej.

       Za zváženie stojí tiež dĺžka trvania ochranného účinku očkovania, ktorá je väčšinou (s výnimkou tetanu) oveľa kratšia, než je dĺžka imunity vytvorenej prirodzeným prekonaním danej choroby. Najviac sa udáva cca 15 rokov u tetanu, u čierneho kašľa to je okolo 5 rokov a u mumpsu ešte menej (v priemere). Naproti tomu prirodzené prekonanie choroby poskytuje neraz doživotnú imunitu, alebo prinajmenšom imunitu na niekoľko desiatok rokov.

Čo čaká rodiča, ktorý odmietne povinné očkovanie?

       Možno nič, možno opletačky s Úradom verejného zdravotníctva. Závisí od toho, či lekár iniciatívne hlási odmietnutie očkovania rodičmi (zákony ho k tomu nijak nenútia), závisí od konkrétneho Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ), keďže iný kraj – iný mrav, závisí aj od toho, aká dôsledná je kontrola očkovania, ktorú RÚVZ majú pravidelne vykonávať u očkujúcich lekárov. Ak od odmietnutia povinného očkovania ubehli viac než dva roky (napr. dva roky a jeden deň), je tento údajný priestupok premlčaný a nemožno zaň rodičov nijak stíhať.

       Rodičia môžu dostať od RÚVZ pokutu, deje sa tak ale na základe protiústavného zákona a vyhlášky, čo nedávno potvrdil aj verejný ochranca práv (ombudsman). Pri dostatočnej vôli nedať sa zastrašiť a obhájiť si svoje práva teda v zásade ani pokuta nehrozí. Všetko toto sa ale týka súčasného právneho stavu, ktorý tu nemusí byť večne, takže do budúcnosti možno očakávať určité zmeny.

Po Slovensku organizujete besedy o očkovaní a jeho rizikách, ste v petičnom výbore petície za slobodu v očkovaní. Mohli by ste priblížiť Vaše ciele?

       Naším cieľom je dosiahnuť úplnú slobodu v očkovaní, tzn. aby nikto nebol nútený podrobiť sa akémukoľvek očkovaniu, a v prípade, že sa nepodrobí, nebol za to nijak sankcionovaný.

Je veľa rodičov, ktorí zvažujú neočkovanie podľa platného očkovacieho plánu kvôli nežiaducim účinkom?

       Podľa našich skúseností i podľa údajov z RÚVZ Bratislava (kde riešia údajne až 3 priestupkové konania za týždeň, tzn. cca 150 ročne) ide v celoslovenskom meradle o rádovo tisíce rodičov.