Najprv si prišli po odporcov očkovania — 2. časť

LewRockwell.com — 23.IV.2015 — Bretigne Shaffer

    Pôvodný článok „First They Came for the Anti-Vaxxers“
    z angličtiny preložil J.G. a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

<<< 1.  časť       2. časť       3. časť >>>

5. Kedykoľvek to je možné, predstierajte, že v debate o očkovaní niet žiadneho oprávneného dôvodu neočkovať, okrem „osobného presvedčenia“ a „nerozumného strachu".

    Skutočnosť je taká, že sú tu oprávnené a doložené obavy ohľadne bezpečnosti vakcín. To nikto nepopiera, ale predmetom debaty je rozsah poškodení zdravia, spôsobených vakcínami. Výrobcovia vakcín a ich podporovatelia zo štátnych úradov samozrejme trvajú na tom, že akékoľvek očkovaním spôosbené poškodenia zdravia sú zanedbateľné a prínosy očkovania ich hravo prevážia. Avšak toto tvrdenie je podozrivé z niekoľkých dôvodov, v neposlednom rade aj kvôli do očí bijúcim konfliktom záujmov a očividným podvodom v oblasti lekárskeho výskumu. Ale aj keď pominieme tieto výhrady, stále sú tu ďalšie veľmi dobré dôvody neveriť tvrdeniam výrobcov.

    Početné štúdie sú v priamom rozpore s tvrdeniami výrobcov, keď preukazujú spojitosť medzi očkovaním a autoimunitnými chorobami, astmou, alergiami, rakovinou, encefalopatiou, a áno, aj s autizmom. A dokonca aj keby sme pripustili poctivosť klinických skúšok, nepreukazovali by dostatočne bezpečnosť očkovania, lebo tieto skúšky sa spravidla zameriavajú iba na nežiaduce účinky počas prvých pár týždňov po očkovaní, pričom porovnávajú iba nežiaduce účinky skúmanej vakcíny s nežiaducimi účinkami inej vakcíny — a nie s neočkovanou skupinou. Dokonca aj prehľad združenia Cochrane o bezpečnosti MMR vakcín došiel v roku 2012 k záveru, že

„Návrh a spôsob podania výsledkov v štúdiách bezpečnosti MMR vakcín, ako tých, čo boli vykonané pred schválením vakcíny, tak aj tých, čo boli vykonané po jej uvedení na trh, sú do veľkej miery neprimerané.“

    Štúdie, ktoré chcú preu kázať bezpečnosť vakcín, majú tie isté ne do statky a ich záber je obm  edzený. A naozaj, spomedzi 42 štúdií, ktoré Americká akadémia pediatrie, predložila rodičom s výzvou, aby „preskúmali dôkazy“, žiadna neporovnáva očkovanú populáciu s neočkovanou a väčšina sa zameriava výlučne buď na MMR vakcínu alebo na thiomersal (ortuť).

    A zatiaľ na základe zákona, ktorý zbavuje výrobcov vakcín hmotnej zodpovednosti za akékoľvek škody, spôsobené ich vakcínami, Program pre odškodňovanie očkovaním spôsobených poškodení zdravia v USA (National Vaccine Injury Compensation Program = NVICP) už od svojho vzniku v roku 1988 vyplatil vyše 3 miliardy dolárov na odškodneniach rodinám detí, poškodených vakcínami. A to napriek tomu, že Ministerstvo zdravotníctva USA (Department of Health and Human Services = DHHS) vyradilo väčšinu pôvodných nepriaznivých účinkov zo Zoznamu odškodniteľných udalostí, a napriek tomu, že odškodňovacie konanie je podľa predsedníčky NVIC (National Vaccine Information Center = Federálne stredisko pre informovanie o očkovaní) Barbary Loe Fischer:

„… pre obete očkovania a ich právnikov veľmi nepríjemným, zdĺhavým, drahým, traumatizujúcim a nespravodlivým napodobením súdneho sporu.“

    Každým rokom pribudne okolo 30 000 novýc h hlásení do Systému pre hlásenie nežiaducich udalostí po očkovaní v USA (Vaccine Adverse Events Reporting System = VAERS), ktorý zaznamenáva nežiaduce reakcie ihneď po očkovaní — nahlásené lekármi či inými zdravotníkmi, farmaceutickými spoločnosťami, pacientmi a rodičmi. 13%  hlásených prípadov je označených za „závažné“ (vrátane úmrtia).

    Samozrejme, z týchto čísel nemožno veľa vyvodiť bez porovnania s bežným výskytom podobných nežiaducich udalostí v obyvateľstve, ktorým nepredchádzalo očkovanie. Niektoré štúdie ukázali, že nedošlo k nárastu nežiaducich udalostí po očkovaní v porovnaní s obyvateľstvom ako celkom. Iné štúdie (vrátane niektorých, ktoré porovnávajú nežiaduce udalosti po očkovaní s inou vakcinou a nie s ich bežným výskytom v obyvateľstve) ukazujú zvýšený počet nežiaducich udalostí ihneď po očkovaní.

    Zástancovia očkovania namietajú, že čísla z VAERS nepredstavujú presný obraz poškodení očkovaním, lebo nie každý nahlásený prípad bol preukázateľne spôsobený očkovaním. To je oprávnená výhrada — a je to zväčša kvôli tomu, že vo väčšine prípadov sa nijako nedá potvrdiť, že očkovanie skutočne spôsobilo danú udalosť (a zároveň sa to ani nedá vyvrátiť — pozn. red.).

    Oveľa väčším problémom však je, že údaje vo VAERS sú neúplné, pretože značná časť prípadov nebýva nahlásená. Ako hovorí Barbara Loe Fisher, predsedníčka NVIC a zástankyňa slobody rodičov v očkovaní:

„Podľa niektorých odhadov menej ako 5–10% lekárov nahlasuje hospitalizácie (nemocničné pobyty), poškodenia zdravia, úmrtia či iné vážne zdravotné ťažkosti po očkovaní. Zákon o poškodeniach zdravia očkovaním z roku 1986 neobsahoval žiadne zákonné sankcie za nenahlasovanie do VAERS. Lekári môžu odmietnuť nahlásiť danú udalosť do VAERS a nikto ich za to nebude stíhať.“

    Jedna štúdia skutočne preukázala, že zatiaľčo bolo nahlásených 68% očkovaním vyvolaných prípadov detskej obrny, nahlásené boli iba 4% prípadov trombocytopénie — nedostatku krvných doštičiek — po MMR vakcíne. Skoršia štúdia zistila, že bolo hlásené iba 1% nežiaducich účinkov liekov na predpis. A v roku 1994 istý prieskum ukázal, že iba 18% zo 159 ambulancií detských lekárov hlásilo vážne zdravotné ťažkosti po očkovaní. V New Yorku to bola iba jedna ambulancia zo 40.

    Niektorí namietajú, že nežiaduce udalosti sú do VAERS nadmerne často, a to údajne úzkostlivými rodičmi, ale tomu sotva možno veriť. Všetko nasvedčuje tomu, že lekári a ďalší zdravotníci len mimoriadne neochotne (ak vôbec) hlásia nežiaduce udalosti do VAERS. Zdravotnícke zariadenia tvoria 36% všetkých hlásení do VAERS a výrobcovia vakcín ďaľších 37%. Očkovaní jedinci a ich rodičia či opatrovníci tvoria iba 7% všetkých hlásení.

    Takže aké je skutočné riziko poškodenia zdravia následkom očkovania? Jedinou poctivou odpoveďou je, že to nikto nevie. Skutočný počet očkovaním spôsobených poškodení zdravia je pravdepodobne oveľa vyšší, než to, čo sa hlási do VAERS, ale o koľko vyšší, to nemôže nikto spoľahlivo povedať. Veda okolo očkovania je nejednoznačná, nedostačujúca a je poznačená mnohými konfliktmi záujmov. Môžeme to označiť za čokoľvek, len nie za všeobecnú zhodu.

    Ale poďme ďalej.

    Sú tu dôkazy, že očkovanie môže spôsobiť ujmu na zdraví vysoko nad rámec toho, čo sa zaznamená v hlásení nežiaducej udalosti — ujmu, ktorá sa preukáže v priebehu mnohých rokov, a nielen dní či týždňov po očkovaní. Vakcíny boli a sú spájané so zvýšenou mierou rakoviny, ťažkými alergiami a autoimunitnými ochoreniami. Ako hovorí Dr. Donald Miller:

„Osýpky napomáhajú detskému imunitnému systému, aby zosilnel a dospel.

    Odhliadnuc od imunologických prekážok v podobe pokožky a slizníc, má náš imunitný systém (obsahujúci 2 bilióny buniek) dve zložky: vrodenú imunitu, ktorú majú všetky zvieratá, a evolučne mladšiu adaptívnu (prispôsobujúcu sa) imunitu, ktorú majú iba stavovce. Detské choroby, ako sú osýpky, záškrt, ružienka a ovčie kiahne, zohrávajú priaznivú úlohu pri vývine a dospievaní adaptívnej imunity. Chod tohto systému riadia dva druhy pomocných T-buniek (T_h): T-bunky, podnecujúce bunkovú (celulárnu) imunitu (T_h1), a T-bunky, podnecujúce protilátkovú (humorálnu) imunitu (T_h2). T_h1 bunky sú obzvlášť dôležité, pretože riadia vyhľadávanie a ničenie tých buniek, ktoré sa vymkli kontrole a stali sa rakovinovými, ako aj tých buniek, čo boli napadnuté vírusmi.

    Osýpky (a ďaľšie vírusové detské choroby) podnecujú súčasne obe zložky imunity — T_h1 aj T_h2. Avšak MMR vakcína podnecuje prevažne T_h2 zložku. Nadmerné podnecovanie tejto zložky adaptívnej imunity má za následok alergie, astmu a autoimunitné ochorenia. Keďže zložka T_h1 potláča rakovinu, tak keď sa nevyvinie dostatočne v detstve, človek má potom väčšiu pravdepodobnosť ochorenia na rakovinu v dospelosti. Napríklad u žien, ktoré v detstve prekonali príušnice,  sa zistilo , že majú menšiu pravdepodobnosť rakoviny vaječníkov oproti ženám, čo príušnice neprekonali.“

    Podľa CDC od roku 1997 do roku 2011 stúpli potravinové alergie u detí asi o 50%. Výskyt astmy je taktiež na vzostupe. Od roku 2001 do roku 2011 vzrástol o 28%. Výskyt rakoviny u detí stúpa nepretržite už od 70. rokov 20. storočia. Federálny výskumný ústav zdravia (National Institutes of Health = NIH) oznámil v roku 1996, že výskyt detskej rakoviny vzrástol od roku 1973 do roku 1991 o 10%, a správa z roku 1999 z časopisu International Journal of Health Services uvádza, že:

„Od skorých 80. do skorých 90. rokov 20. storočia stúpol výskyt rakoviny u amerických detí do 10 rokov o 37%, čiže o 3% každý rok. Je tu nepriama úmernosť medzi nárastom výskytu rakoviny a vekom, kedy je diagnostikovaná: Najväčší nárast (54%) bol u detí v prvom roku života.“

    Nemáme žiadne konečné vysvetlenia týchto dramatických nárastov potenciálne život ohrozujúcich ochorení u detí a s najväčšou pravdepodobnosťou za žiadnym z nich nestojí len jedna jediná príčina. Avšak rodičia majú dobré dôvody obávať sa škodlivých vplyvov zvonku, vrátane očkovania. A skutočne, niekoľko štúdií ukazuje na zvýšenú mieru imunologických problémov, spojených s očkovaním.

    Štúdia z Nového Zélandu našla zvýšený výskyt astmy medzi očkovanými oproti neočkovaným. Údaje z Federálnej štúdie na preskúmanie zdravia a výživy (National Health and Nutrition Examination Study) v USA ukázali, že deti, zaočkované proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (Diphtheria, Tetanus, Pertussis = DTP) alebo iba proti tetanu, mali pravdepodobnosť výskytu astmy 2x vyššiu než neočkované deti a ďaľšia štúdia ukázala, že MMR vakcína môže dotlačiť biele krvinky k tvorbe IgE protilátok, čo je jedna z hlavných charakteristík astmy. Štúdia z roku 2008 zistila, že odklad očkovania DTP vakcínou bol spojený so zníženým rizikom detskej astmy. Iné štúdie zistili spojitosť očkovania s alergiami a autoimunitnými chorobami. Štúdia z Afriky z roku 1996 našla vyšší výskyt alergií u detí, zaočkovaných proti osýpkam, oproti tým, ktoré toto ochorenie prekonali. Štúdia prišla k záveru, že:

„Ochorenie na osýpky môže zabrániť rozvoju atopie u afrických detí.“

    Štúdia z roku 2001 potvrdila

„príčinnú súvislosť medzi očkovaním proti osýpkam, príušniciam a ružienke (Measles, Mumps, Rubella = MMR) a idiopatickou trombocytopenickou purpurou (ITP)…“

    Štúdia z roku 2014 našla silnú koreláciu medzi očkovaním proti nákazlivej žltačke typu B a zvýšeným výskytom roztrúsenej sklerózy. Štúdia z Japonska z roku 1999 zistila, že:

„DTaP vakcína s obsahom želatíny môže mať príčinnú súvislosť s rozvojom alergie na želatínu.“

    A v roku 2009 štúdia z Japonska, v ktorej dávali myšiam opakované očkovania, zistila, že:

„Nevyhnutným dôsledkom nadmerného podnecovania imunitného systému opakovaným očkovaním je systémová autoimunita…“

     Vared Molina a Yehuda Shoenfeld napísali v časopise Autoimmunity:

„Niekoľko štúdií potvrdilo, že po očkovaniach časovo nasledoval vznik nového autoimunitného ochorenia. Také isté mechanizmy, aké pôsobia pri nákaze hostiteľa divokým pôvodcom choroby, sú činné aj pri odpovedi hostiteľa na očkovanie. Bolo to potvrdené u očkovaní proti záškrtu, tetanu, detskej obrne a osýpkam v súvislosti s Guillainovým-Barrého syndrómom (GBS). Táto teória bola tiež prijatá u MMR vakcíny a autoimunitnej trombocytopénie. Roztrúsená skleróza je spájaná s očkovaním proti nákazlivej žltačke typu B.“

    Tí, ktorí by nám ostatným radi nanútili očkovanie, radi opakujú frázy ako napr.:

„Vaše právo byť chorý končí tam, kde začína verejné zdravie.“

    Ale kto rozhodne o tom, v čom spočíva „verejné zdravie“? Kto rozhodol, že vyhubenie každej detskej choroby je v najlepšom záujme „verejného zdravia“? Prečo napríklad zvýšený výskyt detskej rakoviny a život ohrozujúcich alergií nie je spájaný s „verejným zdravím“? Prečo by som nemohla žiadať, aby každý prestal očkovať svoje deti, pretože to priamo ohrozuje možnosť mojich detí dostať detskú chorobu, ktorá môže posilniť ich imunitný systém?

6. Ak už musíte priznať, že kritici očkovania majú skutočné dôvody pre svoje obavy, obmedzte diskusiu na strach, že očkovanie môže spôsobiť autizmus, a určite dajte najavo, že jediným zdrojom tejto obavy je stiahnutá štúdia Andrewa Wakefielda z roku 1998.

    Takisto môžete spomenúť niekoľko štúdií ktoré „dokazujú“, že niet príčinnej súvislosti medzi očkovaním a autizmom. Lenže uistite sa, že nespomeniete žiadnu z tých štúdií, ktoré túto súvis losť preu kazujú, napríklad tú  to, túto, alebo túto. A už vôbec nespomínajte t úto, túto, ani žiadne z týchto, týchto  či týchto.

    A v žiadnom prípade, nikdy a za žiadnu cenu nespomínajte žiadne z dôvodov, uvedených v bode 4 v 1. dieli tohto článku.

    Ako bonus skúste vytvoriť dojem, že jediný potenciálny problém s očkovaním je thimerosal, a potom uveďte, že bol predsa zo všetkých vakcín odstránený (čo nebol).

Dr. Paul Joseph Goebbels (minister propagandy nacistického Nemecka):
„Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.“

7. Ak máte pochybnosti, okoreňte svoje príbehy niektorými z nasledujúcich tvrdení. Pamätajte: Čím častejšie ich budete hovoriť, tým budú pravdivejšie:

• „Očkovanie zachraňuje životy.“
• „Rodičia, ktorí neočkujú, sú sebeckí.“ (alebo „nevedomí“, „proti vede“, prípadne „hippíci“, „stromáci“ či „biomatky“)
• A nadovšetko: „Vo vedeckej obci panuje zhoda.“

    Posledné tvrdenie budete asi musieť opakovať veľa krát, pokým mu vaši čitatelia porozumejú a prijmú ho.

8. Nemusíte vlastne očkovanie ani priamo riešiť. Jednoducho uveďte nejakú tú zmienku o výhradách voči očkovaniu ako príklad iracionálneho myslenia, ktoré niektorí ľudia (najmä, a napodiv, dobre vzdelaní) stále vyznávajú napriek tomu, že „predsa každý vie“ aké je to hlúpe.

    Toto je asi ten najmocnejší nástroj, ktorým si nakloníte obecenstvo. Nikto nechce byť za hlupáka a väčšina ľudí nemá čas alebo ochotu oboznámiť sa bližšie s dôkazmi za alebo proti bezpečnosti očkovania. Ak ľudia stále zovšadiaľ počujú, že „predsa každý vie“, že očkovanie je bezpečné a účinné, väčšina sa stotožní s týmto postojom, a to aj napriek tomu, že o téme toho veľa nevedia — jednoducho, aby na verejnosti nevyzerali ako pomätenci. Strach z verejného poníženia dokáže byť nádhernou vecou v tých správnych rukách.

<<< 1. časť       2. časť       3. časť >>>