Vykonštruovaný podvod — 5. časť, v ktorej Brian Deer obhajuje svoje články a obviňuje rodičov autistických detí z konšpirácie

Age of Autism — 5.VIII.2011 — Dan Olmsted

       Pôvodný článok „An Elaborate Fraud, Part 5: In Which Brian Deer Defends His Reporting and Accuses Autism Parents of a Conspiracy“
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

1. časť      2. časť      3. časť      4. časť      5. časť      6. časť      7. časť      8. časť      9. časť      10. časť

       Novinár, ktorý tvrdí, že Dr. Andrew J. Wakefield „opravil údaje“, aby mohol spojiť autizmus s očkovaním proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke (angl. measles, mumps, rubella = MMR), hovorí, že jeho práca „neobsahuje žiadne etické nedostatky“ – pritom však obviňuje rodičov autistických detí zo spiknutia s Dr. Wakefieldom.

       Brian Deer, ktorý napísal v januári 2011 článok pre British Medical Journal (BMJ; britský lekársky časopis), v ktorom tvrdí, že štúdia Dr. Wakefielda bola podvodom, odpovedal na kritiku jeho vlastných metód zo strany rodičov 3 z 12 detí, opisovaných v štúdii Dr. Wakefielda. Deer povedal, že títo rodičia v skutočnosti „išli v tom“ s Dr. Wakefieldom a pokračujú „v spiknutí s“ ním, aby vytvorili falošnú verziu skutočných udalostí.

       Jedna z rodičov, Rosemary Kessick, povedala, že Deer použil falošné meno, keď s ňou na túto tému robil rozhovor, a že bol zaujatý a obviňoval ju. Druhá z rodičov, Isabella Thomas, spochybňovala spôsob, ktorým Deer získal zdravotné informácie o jej dvoch synoch, ako aj iné dôverné údaje.

       V štúdii Dr. Wakefielda a 12 spoluautorov z londýnskej Slobodnej kráľovskej nemocnice (Royal Free Hospital), zverejnenej v roku 1998 v časopise Lancet, obaja menovaní rodičia spojili nástup ochorenia čriev a úpadku do autizmu s očkovaním MMR vakcínou. Dr. Wakefield a jeho kolegovia uverejnili vo svojej štúdii toto vyjadrenie rodičov 8 z 12 popisovaných detí, ale napísali, že je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či táto spojitosť skutočne jestvuje. Dr. Wakefield následne naliehal na to, aby boli tieto tri očkovacie látky podávané samostatne, kým nebude tento výskum dokončený, čím vyvolal obrovskú roztršku. Vyšetrovanie štúdie z roku 1998, podnietené Deerom, viedlo Lancet k stiahnutiu tohto článku v roku 2010, pričom Všeobecná lekárska rada (General Medical Council) v tom istom roku odobrala Dr. Wakefieldovi licenciu na lekársku prax vo Veľkej Británii.

       Tento seriál článkov podklady pre tvrdenie, že Dr. Wakefield sám vykonal „vykonštruovaný podvod“, čo je tvrdenie, ktoré BMJ a následne i hlavnoprúdové (mainstreamové) médiá prijali ako fakt. Výskum Dr. Wakefielda je teraz považovaný za zdiskreditovaný a akákoľvek súvislosť medzi očkovaním a autizmom za vyvrátenú.

       Deer 26.VII.2011 napísal: „Nielenže nemám ani tieň pochybnosti o rozhovore s Rosemary Kessick, ktorý som viedol pod pseudonymom, ja som dokonca nesmierne hrdý na toto stretnutie. … Vďaka, pani Kessick.“

       Deer, ktorý v čase tohto rozhovoru v roku 2003 pracoval pre noviny The Sunday Times of London, povedal, že „vopred prejednal zamýšľané použitie pseudonymu s redakciou i právnikmi a bolo to plne oprávnené verejným záujmom v oblasti ochrany detí očkovaním, ktorý sa pani Kessick snažila spochybniť.“

       V skutočnosti bolo v novinách v poznámke, sprevádzajúcej daný článok, napísané, že „ako jeden zo špičkových britských investigatívnych novinárov musel Deer tiež pracovať pod vymyslenými menami, pretože farmaceutické spoločnosti sa snažili zablokovať jeho vyšetrovanie.“ Nielenže Deer použil túto taktiku na rodiča postihnutého dieťaťa, ale ten článok ani neobsahoval nijaký citát – výrok tejto panej, hoci článok v BMJ už citáty obsahoval, avšak bez toho, že by vysvetlil kedy a za akých okolností boli získané.

       Jednoducho povedané, The Sunday Times schválili Deerovu zákernosť, avšak to neznamená, že by takéto schválenie bolo známkou dobrého skutku, ako kedysi bývalo. The Sunday Times sú súčasťou News International, čo je spravodajská spoločnosť vlastnená Rupertom Murdochom. Tá je v poslednom čase predmetom niekoľkých oficiálnych vyšetrovaní ohľadne spravodajských taktík, vrátane odpočúvania telefónov a hackovania počítačov, ako aj používania falošnej identity na získanie prístupu k dôverným informáciám.

       „Nielenže niet žiadnych etických nedostatkov v mojej práci, ale moje články o MMR sú teraz vnímané ako učebnica investigatívnej práce na poli lekárstva,“ povedal Deer v júli 2011 v odpovedi na moje články. „Preto som dostal druhú Cenu britskej tlače (British Press Award), ktorú (ako každý britský novinár vie) je nesmierne ťažké získať.“

       Deer pokračoval vážnym obvinením Rosemary Kessick: „Niekoľko z nich v tom išlo spoločne,“ napísal o Rosemary Kessick a Dr. Andrewovi Wakefieldovi. Deer neposkytol žiadny dôkaz na podporu tohto obvinenia.

       Deer má za sebou dlhú históriu kritizovania Wakefielda, nazýva ho „šarlatánom“ a „slizkým ako lubrikant na kondóme.“ Nedávno, snáď v opojení z novinárskej ceny v Británii, išiel po novinároch (nazval ma vo svojom nedávnom článku „klaunom“, čo je v jeho slovníku veľmi mierne označenie) a rodičoch, ktorí kritizovali jeho kritiku štúdie z roku 1998.

       Opísal list, ktorý o ňom Rosemary Kessick napísala redaktorovi London Times, ako „prúd falošných obvinení“. Väčšinu tohto listu som v rámci tejto série článkov odcitoval, ale Deer povedal, že som „klamal“, keď som vynechal len pár nepodstatných detailov. Deer povedal, že to, čo som vynechal, „by podmínovalo dôveryhodnosť Rosemary Kessick,“ hoci (ak si dobre spomínam), týkalo sa to hlavne jeho podivne častého odbiehania na záchod.

       Navyše k tomuto útoku na Rosemary Kessick, nazval Isabellu Thomas „nevraživou mrzutou paňou, ktorá očividne pokračuje v spiknutí v prospech Dr. Andrewa Wakefielda a jeho falošných tvrdení, že jestvujú dôkazy o tom, že MMR vakcína spôsobuje autizmus.“

       Tento komentár pochádza z Deerovho listu Normanovi Bakerovi z 23.X.2006, poslancovi Isabelly Thomas, ktorý sa na jej podnet pýtal na Deerove články.

       „Neverím, že Isabella Thomas má skutočný záujem o zachovanie dôvernosti lekárskych údajov,“ dodal Deer. „Podľa mňa mi chce ublížiť a zabrániť ďalšiemu vyšetrovaniu toho, čo sa stalo v Royal Free Hospital (kde bola štúdia vypracovaná) koncom 90. rokov 20. storočia.“

       Množstvo rodičov, ktorí potvrdzujú zistenia z výskumu Dr. Wakefielda, mi povedalo, že sa boja prehovoriť, pretože na nich potom zaútočí Deer a pošpiní ich dobrú povesť, alebo prekrúti ich slová tak, aby podporovali jeho názor. V minulosti Deer povedal, že on sám posúdi, či nejaká rodina je oprávnená nezverejniť svoje dôverné lekárske informácie, a to na základe jeho vlastného zhodnotenia vyjadrení a skutkov tejto rodiny.

       Deer tiež v júli 2011 o mne napísal, že „teraz zápasí s tým, ako sa zbaviť priameho obvinenia Dr. Wakefielda z podvodu, ktoré v inom liste vyslovil jeden z rodičov 12 detí skúmaných Dr. Wakefieldom.“

       Takéto niečo by odborník na literatúru nazval idiosynkratickým (chorobným) chápaním textu. Ešte sa tomu budeme venovať. I keď Deer, ktorý dostal tento list v marci 2011 ako výsledok môjho vyšetrovania, ho môže spokojne zverejniť. Už sa o ňom dvakrát zmienil, avšak ani raz nenapísal, čo bolo jeho obsahom. BMJ má tiež kópiu, ktorú som mu odoslal v júni 2011, a doposiaľ nebol schopný oznámiť mi prijatie tohto listu, nehovoriac o zverejnení významnej opravy, ktorá by mala podľa jeho vlastnej redakčnej politiky byť zverejnená.

1. časť      2. časť      3. časť      4. časť      5. časť      6. časť      7. časť      8. časť      9. časť      10. časť

Preklad tohto článku zabral prekladateľovi približne 2 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.