Vírus zika a mikrocefália
European Forum for Vaccine Vigilance — 3.II.2016 — Dr. Kris Gaublomme
Pôvodný článok „Zika Virus and Microcephaly“
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
Ak by malo ísť o cvičenie hromadnej hystérie, Svetová zdravotnícka organizácia (angl. World Health Organization = WHO) predviedla skvelú prácu. Za menej než týždeň v januári 2016 sa vírus zika stal z niečoho tak neškodného, že to takmer nestálo za zmienku, celosvetovou hrozbou. Dôvodom je v správach hlásená epidémia v Južnej Amerike, hlavne v Brazílii, kde sa znenazdajky celé skupiny detí narodili s príliš malými hlavami (s tzv. mikrocefáliou). Hoci bol zistený očividne len u malého počtu poškodených bábätiek, vírus zika sa za pár dní dostal na výslnie ako možná príčina, a za menej ako týždeň čoby skutočná príčina tohto katatrofálneho nárastu prípadov mikrocefálie.
vírus zika pod elektrónovým mikroskopom
Len pár dní po tom, ako predsedníčka WHO Margaret Chan vyslovila podozrenie zo spojitosti medzi nákazou vírusom zika a mikrocefáliou, bola táto nákaza prehlásená za celosvetovú naliehavú hrozbu, čím sa otvorili dvere pre neúprosný program vývoja vakcíny a liekov na túto chorobu.
Nová choroba?
Nákazy vírusom zika sú známe už desaťročia. Po prvýkrát boli zaznamenané v Ugande v roku 1947 a v Nigérii v roku 1954. Ďalšie epidémie boli v tropickej Afrike a Juhovýchodnej Ázii, kde sa tento vírus údajne objavil okolo roku 1945. V rokoch 1977/1978 bol tento vírus spomenutý ako príčina horúčky v Indonézii.
V roku 2007 bolo zaznamenaných 185 potvrdených nákaz na ostrove Yap v Mikronézii. U 108 z týchto prípadov bol vírus údajne zistený pomocou PCR (angl. Polymerase Chain Reaction = polymerázová reťazová reakcia) alebo sérologickým vyšetrením. Niet zmienky o žiadnom úmrtí. Tvrdilo sa, že za rozšírenie tohto vírusu bol zodpovedný komár Aedes hensilii. Tento vírus sa údajne dostal na ostrov Yap skrz komáre alebo nakazených cestovateľov. Táto epidémia bola prvá mimo Afriku a Áziu.
Horúčka zika: vážna choroba?
Nákaza vírusom zika ako taká nie je niečo, čo ho by sme sa mali obávať. Prejavuje sa v podstate ako trochu náročnejšie prechladnutie s príznakmi, ako je neškodná horúčka, nejaké vyrážky, bolesti hlavy, kĺbov a svalov, únava a niekedy aj nehnisavý zápal spojiviek (konjunktivitída). Skrátka: niečo v štýle chrípky. Príznaky sa objavia 3–12 dní po nákaze a trvajú 2–7 dní. Len 1 z 5 nakazených ľudí má vôbec nejaké príznaky choroby. Ostatní ani nevedia, že sa nakazili. Henleho-Kochove postuláty teórie infekcie tu teda neplatia a príčinu príznakov nemožno potvrdiť vedeckým spôsobom.
Zika a mikrocefália: žiadna spojitosť!
Je úplne nepochopiteľné, prečo sa nákaza vírusom zika považuje za príčinu mikrocefálie. Teoretizuje sa, že keď sa nakazí tehotná žena, tento vírus môže prejsť cez krvno-mozgovú prekážku (hemato-encefalickú bariéru) a spôsobiť neurologické poškodenie mozgu. Ale počas takmer siedmych desaťročí, po ktoré už tento vírus poznáme a diagnostikujeme, sa ani raz o takejto spojitosti neuvažovalo! Tak to bolo až do septembra 2015, keď sa začali objavovať všetky tie náhle a znepokojivé prípady mikrocefálie v Brazílii. Len počas novembra a decembra 2015 brazílske úrady hovorili o 2.400 prípadoch. Na konci januára 2016 celkový počet prípadov prekročil 4.000, hoci počas celého roku 2014 bolo v Brazílii zaznamenaných len 147 prípadov mikrocefálie (na cca 200 miliónov obyvateľov a vyše 3 milióny pôrodov ročne — pozn. prekl.). Z ničoho nič taký nárast! Náhoda? Ak bol vírus zika príčinou tejto epidémie mikrocefálie, zaznamenali by sme postupný nárast prípadov. Ale nestalo sa tak. Nástup epidémie bol nečakaný a ohromný.
Okrem toho, podľa oficiálnej teórie mikrocefáliu vo všeobecnosti nespôsobujú prenosné choroby, až na vzácne výnimky, ako je ružienka a herpes. Veľkú väčšinu prípadov spôsobujú jedovaté látky (napr. alkohol) alebo genetické poruchy. Prenosné choroby doposiaľ nikdy nespôsobili tak veľký výskyt mikrocefálie, akého sme svedkami dnes. Otázkou teda je: ktorým jedovatým látkam boli vo veľkom vystavené tehotné brazílske ženy od povedzme jari roku 2015?
Dôvod, prečo náhle zisťujeme vírus zika v tak veľkom množstve po takmer celej Južnej Amerike i za jej hranicami, je pravdepodobne ten, že tu vždy bol, len sa nikto neobťažoval hľadať ho, pretože nebol vôbec dôležitý. V súčasnosti sa zisťuje len nepriamymi spôsobmi (protilátky a PCR testy), ktoré môžu byť užitočné, len keď sa podarí tento vírus izolovať (in vitro, ako aj in vivo = v skúmavke i v živom tele) i biochemicky charakterizovať a výsledky budú zverejnené v nejakom vedeckom časopise. Vo zverejnenej literatúre však nenachádzame zmienky o izolácii vírusu zika zo živého napadnutého bunkového tkaniva, ktorá by bola zdokladovaná snímkami z elektrónového mikroskopu, preukazujúcimi prítomnosť tohto vírusu v ľudskom bunkovom tkanive. Domnievame sa, že pred prepadnutím panike by sme si vždy mali overovať vedecké podklady oficiálnych tvrdení.
Táto hystéria sa týka aj údajného prenášača vírusu zika: komára, ktorý žije v tropických krajinách, zvaného Aedes Aegypti. To je, mimochodom, ten istý komár, ktorý podľa oficiálnych údajov šíri aj žltú zimnicu. Tento komár sa nevyskytuje v Európe, ale podobný komár Aedes albopictus áno. Kolujú chýry, že tento komár môže tiež šíriť vírus zika, čo znamená, že aj Európa môže zažiť epidémiu vírusu zika. Tento predpoklad je tiež len špekuláciou. Veľmi sa však hodí, keď chcete šíriť paniku.
Vzorec šírenia tejto choroby je ďalším dôvodom, prečo je teória s vírusom zika mylná. Komáre nie sú prúdovými lietadlami. Cestujú len pomerne maly, sotva kilometer denne. Priestorové rozšírenie komárov nikdy nemôže byť tak rýchle, aby to vysvetlilo súčasné rozšírenie mikrocefálie. Samozrejme, možno argumentovať, že vírus sa rozšíril rôznymi cestami, nielen na krídlach komárov. Komár mohol nastúpiť ako cestujúci do medzinárodného lietadla alebo do vlaku. Vírus mohli rozšíriť aj nakazení ľudia. To je vskutku možné, ale prečo zika donedávna ani raz nespôsobil mikrocefáliu? Prečo bolo za 68 rokov 0 prípadov mikrocefálie vinou vírusu zika a potom — z ničoho nič — 4.000 prípadov za sotva 3 mesiace? To je nemožné! (Podobne sa možno pýtať, ako je možné, že za 37 rokov (1976–2013) bolo zistených len 1.716 ochorení na ebolu a potom z ničoho nič za dva roky (2014–2015) bolo len úmrtí 11.315, ochorení okolo 2x viac — pozn. prekl.).
Čo iné môže byť príčinou?
Niet pochýb o tom, že epidémia mikrocefálie je vážny problém, ale práve preto by sme ju mali dôkladne vyšetriť skôr, než prejdeme k záverom. Skutočnú príčinu treba zistiť a odstrániť, čo sa doteraz nestalo. V súčasnosti nemáme v rukách nič iné než domnienky, ale už sa podnikajú významné kroky a miliardy dolárov sa zrazu vynakladajú na vývoj vakcíny proti vírusu zika. Akonáhle sa spustí očkovanie, nič ho už nezastaví. Podľa toho istého scenára sa postupovalo v prípade eboly.
Sú tu však vážne podozrenia ohľadne skutočnej príčiny epidémie mikrocefálie a tie nemajú nič do činenia s vírusom zika. Koncom roka 2015 a začiatkom roka 2016 je epidémia mikrocefálie hlavne v jednej krajine: v Brazílii. Problém nastáva počas tehotenstva. Musíme teda hľadať niečo nové, čo mohlo spôsobiť tento problém a čo nastalo zhruba rok dozadu. Zhodou okolností práve v dotknutej oblasti bola zavedená nová politika brazílskej vlády, podľa ktorej majú byť takmer všetky tehotné ženy preočkované trojzložkovou očkovacou látkou proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu, zodpovedajúcu vakcíne Boostrix od GlaxoSmithKline (GSK), ktorú v licencii GSK vyrába brazílska štátna spoločnosť Instituto Butantan. Všetkým tehotným ženám v Brazílii silne odporúčali preočkovanie touto vakcínou medzi 18. a 22. týždňom tehotenstva. Prinajmenšom jeden vedecký článok, zverejnený v časopise Journal of Pediatric Neurology v roku 2014, popísal miznutie bielej hmoty mozgu následkom očkovania proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (angl. diphtheria, tetanus, pertussis = DTP) a výskyt mikrocefálie počas tretieho trimestra tehotenstva ako obmenu tejto choroby. Preto je spojitosť medzi očkovaním DTP vakcínou v tehotenstve a mikrocefáliou novorodencov viac než len domnienkou. Prečo sa to však deje v Brazílii v tak veľkom meradle a nie v iných krajinách s obdobnou očkovacou politikou, zostáva zatiaľ neobjasnené.
Istý belgický profesor nedávno v televízii prekvapivo vyhlásil, že jeho laboratórium pracuje na očkovacej látke proti vírusu zika už vyše roka. Nie je to už príliš na to, aby to bola náhoda? Prečo strácať čas a peniaze na chorobu, ktorá v čase začiatku vývoja vakcíny nemala vôbec žiadny klinický význam?
Prečo sa teda WHO tak silne zameriava jedine na toto jedno zo všetkých možných vysvetlení a nedbá na ostatné možné príčiny? Dôvod je zjavný:
- Rozsah epidémie mikrocefálie je už tak veľký, že ju už nemožno tajiť, a treba poskytnúť nejaké vysvetlenie.
- Toto vysvetlenie musí ukryť každý možný súvis epidémie mikrocefálie s prebiehajúcou očkovacou kampaňou.
- Malo by vydláždiť cestu pre novú, pokiaľ možno celosvetovú očkovaciu kampaň.
Zamerať sa na v podstate nevinný vírus bolo zjavne tým najpohodlnejším spôsobom, ako vyviaznuť zo všetkého toho zmätku, ktorý vytvorili.
Medzitým sa na plný plyn šíria dezinformácie. Hromadné oznamovacie prostriedky hovoria každý deň o víruse zika, pričom každý deň ho vykresľujú ako ešte nebezpečnejší a ešte krutejší než včera. Vyvoláva sa strach, dokonca panika, a práve to potrebuje WHO na uvedenie novej „ochrannej“ očkovacej látky, ktorú potom vypláchnutá verejnosť rada prijme. Je to ako déjà-vu, keď si spomenieme na prasaciu chrípku spred pár rokov. A brazílske ženy sú medzitým ďalej očkované, pričom nikto nehľadá skutočnú príčinu ich nešťastia.
Dr. Kris Gaublomme
je belgickým lekárom a predsedom European Forum for Vaccine Vigilance (EFVV, Európske fórum pre dohľad nad bezpečnosťou očkovania).
