Vážne zažívacie problémy po očkovaní Rotarix, hypotónia, zápaly priedušiek a močových ciest po očkovaní Infanrix Hexa a Prevenar
Oľga z Nového Mesta nad Váhom
Moje tehotenstvo bolo úplne bezproblemové. Až na nevoľnosti, ktoré som mala celých 9 mesiacov, som iné problémy nemala. Marko sa narodil v 36. týždni tehotenstva sekciou (cisárskym rezom) kvôli tomu, že už ho nevyživovala placenta a začal v brušku chudnúť. Narodil sa ako krásne zdravé bábätko, dokonca ani len novorodeneckú žltačku nemal.
Prvých 10 týždňov bolo všetko v poriadku, krásne priberal, papkal a bol ukážkové tabuľkové bábo. A potom prišiel zlom. Vtedy som sa ešte nezaujímala o neočkovanie-očkovanie, tak ako naivná maminka, ktorá chce pre svoje dieťa len to najlepšie, som ho dala zaočkovať Rotarixom na radu svojho lekára, ktorý mi sám dal do ruky letáčik o Rotarixe so slovami, že to je to najlepšie, čo môžem pre dieťa spraviť. A vtedy to všetko začalo.
Marko chytil neskutočné koliky, nonstop plačkal, bolelo ho bruško, prestal kakať (5 mesiacov na to som musela len rúrkovať, spontánne sa nevykakal) a z môjho usmiateho bábätka sa stal uplakaný uzlíček nešťastia. Prestal mi papkať moje mliečko, začal chudnúť, počas 3 dní zhodil pomaly pol kila váhy, čo je na 3-mesačné bábo veľmi veľa. Tak sme dali umelé mlieko (UM). Skúšala som aj laktačnú poradkyňu, no bez úspechu - Marko chudol ďalej. UM ho viac zasýtilo, tak začal na váhe naberať, ale ako schudol, telíčko mal úplne chudunké, rebrá mu trčali a hlavička sa strašne zväčšila.
Medzitým som dala zbohom Markovmu doktorovi a našla si novú doktorku. Tá keď Marka zbadala, ako vyzerá, bolo jej do plaču. V momente nás poslala na Kramáre s podozrením na hydrocefalus. Marko totiž od podania Rotarixu prestal úplne dvíhať hlávku a aj keď sa ťahal za rúčky, hlávka mu len visela. Absolvovali sme množstvo vyšetrení, no naštastie sa hydrocefalus nepotvrdil.
Po podaní 2. dávky Rotarixu Marko dostal tak silné koliky, že to neprajem zažiť nikomu. 3. dávku Rotarixu ani nedostal, pretože po 2. dávke vraj dostal na vakcínu alergiu. Ako-tak sa pozbieral po tomto všetkom a išli sme na 2. očkovanie Infanrix Hexa + Prevenaru. A začal sa náš druhý kolotoč. Najprv chytil silný zápal močových ciest, na to silný obštrukčný zápal priedušiek a skončili sme na infúziách. Imunita sa mu úplne oslabila a pomaly každý mesiac bol chorý a bral antibiotiká (ATB). Vždy šlo vraj o obštrukčný zápal priedušiek, na ktorý mu zaberali len ATB a kortikoidy.
Potom mali podozrenie na cystickú fibrózu. Absolvovali sme ďalšie vyšetrenia, ale našťastie sa ani táto diagnóza nepotvrdila. Nikto nevedel, čo sa deje, prečo je stále chorý. Medzitým mu zistili hypotonický syndróm. Všetko mu dlhšie trvalo, bol menej pohyblivý a ani sa neplazil, ani neštvornožkoval. Doktorom sa stále na Markovi niečo nezdalo, tak nás poslali na genetiku. Zistili mu, že má disproporciu tela a má kratšie rúčky aj nôžky. Preto ani neštvornožkoval, lebo mu to jednoducho nevychádzalo a na slabých rúčkach neudržal veľkú hlávku. Z genetiky sú zatiaľ všetky výsledky v poriadku. Nikto nevie, z čoho to má.
Medzitým sme chodili cvičiť Vojtovu metódu a objednala som Marka ku skvelej homeopatičke MUDr. Štúrovej. Až tá mi prvýkrát do očí povedala, že Markove problémy súvisia s očkovaním. Keď som si spätne premietla všetky naše doterajšie problémy, uvedomila som si, že je to ozaj z očkovania - veď Marko sa narodil ako zdravučký, dokonca aj rúčky a nôžky mal v poriadku, a keby to bola genetika, tak by výsledky neboli OK.
3. dávku Infanrix Hexa a Prevenar som mu už zaočkovať nedala a taktiež aj MMR. Keby som skôr vedela a čítala, aké riziká má očkovanie, v živote by som do svojho dieťaťa toto svinstvo pichnúť nedala. A keď si predstavím, že som si za to svinstvo ešte aj zaplatila, je mi na zvracanie. Doteraz má Marko každý mesiac silný obštrukčný zápal priedušiek, hoci berie lieky na podporu imunity. Musíme každý deň 2x denne inhalovať a striekať spreje. Čakajú nás CT vyšetrenia hrudníka, lebo sa im stále nezdajú Markove pľúcka a priedušky. Môj zlatúšik má 16 mesiacov a od podania Rotarixu už bral 9 ATB. Intervaly obštrukcií sa mu z 1 mesiaca skrátili na 2-3 týždne.
Začali sme navštevovať imunologičku, kde mu zistili kombinovanú poruchu imunity. Ale čo sa týka hypotonického syndrómu, ten už je na ústupe. Ako som mu nedala zaočkovať 3. dávku Infanrix Hexa a Prevenar, tak v 11 mesiacoch mi už sám chodil a teraz je pohybovo strašne šikovný. Čo sa týka disproporcie telíčka, nôžky sa už začínajú dávať do normálu a rúčky snáď tiež dobehnú telíčko.
Aj bežný človek si domyslí, že mu tá vakcína v telíčku niečo zablokovala. Dúfam, že sa aj týchto následkov po očkovaní zbavíme, a ako sa mu pomaličky všetko napráva, napraví sa mu aj imunita. V živote by som už svoje dieťa nedala zaočkovať a stále si budem vyčítať, že som o očkovaní neštudovala počas tehotenstva. Možno vsetko mohlo byť inak... Preto by som bola rada, keby aj náš príbeh otvoril očí maminkám, čo sa ešte rozhodujú očkovat, aby zvážili svoje rozhodnutie.
Ja hovorím: (ne)očkovanie je ako ruská ruleta. Je riziko očkovat, je riziko neočkovať, ale po tom, čo sme si zažili, je môj strach z očkovania oveľa väčší než z neočkovania.
