ÚVZ a SEVS ignorujú vedecké poznatky
Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, o. z., vznáša protest proti laxnému prístupu ÚVZ a SEVS k novým vedeckým poznatkom, ktoré sa vo vakcinačnej politike dlhodobo ignorujú. Najnovšie naše o. z. upozornilo ÚVZ na renomovanú štúdiu, ktorá uceľuje poznatky o postvakcinačných reakciách a vysvetľuje pohyb nanočastíc hliníka s výsledkom jeho ukladania v slezine a mozgu. V súvislosti s touto štúdiou sme ÚVZ požiadali prehodnotiť postup smerujúci k reštrikciám voči rodičom odmietajúcim povinné očkovanie detí (t.j. stiahnuť predmetné body z pripravovanej novely z. 355/2007) a hľadať konštruktívne riešenia, napríklad vopred identifikovať najrizikovejšie skupiny či zabrániť nadmernej akumulácii hliníka v mozgu. Hlavný hygienik SR v odpovedi z 9. 5. nové vedecké fakty prehliada a konštruktívnym návrhom sa nevenuje a píše, že považuje "systém povinného očkovania a kontroly jeho vykonávania za adekvátny". Spomínaná štúdia Slow CCL2-dependent translocation of biopersistent particles from muscle to brain, Biomed Central Medicine; Z. Khan et al; doi:10.1186/1741-7015-11-99 však ukazuje, že sa postvakcinačné účinky v SR doposiaľ sledovali nesprávne, pozorovanie sa zameriavalo na okamžité reakcie a nezohľadňovali sa následné biologické procesy.
Už hodinu po očkovaní hliník v malej miere preniká do krvi a lymfatických uzlín. Monocyty-imunitné bunky začnú pohlcovať hliníkové častice a do 4 dní sa z miesta vpichu odstráni až polovica hliníka. Monocyty sa transformujú na makrofágy a dendritické bunky, ktoré dopravia hliník do lymfatických uzlín a kostnej drene. Z lymfatických uzlín ho počas 3 týždňov presúvajú ďalej cez hrudný miazgovod do krvného obehu a odtiaľ do sleziny. Po 3 - 6 mesiacoch od očkovania sa hliník už nenachádza v lymfatických uzlinách ani v slezine, ale ak imunitné bunky prekonajú krvno-mozgovo bariéru, končí v mozgu viazaný na nervové a imunitné bunky, vrátane mikroglií a astrocytov, kde koncentrácia hliníka vzrastie až 26-násobne oproti prvým týždňom po očkovaní, pričom sa otvára aj riziko excitotoxicity.
Viac na stránke tasr.
