Ťažký ekzém, potravinové alergie a ďalšie komplikácie po BCG vakcíne a Infanrixe Hexa

21.01.2011 04:36

mamička z malého mesta

 

  • August 2009: Po bezproblémovom tehotenstve a prirodzenom pôrode bez komplikácií sa tri dni po termíne narodil náš synček. Chlapček je zdravý, s priemernými mierami 51cm a 3200g. Pobyt v nemocnici znáša lepšie ako jeho mamička. Je kojený, žltačku nemá, na 4.den zaočkovaný BCG vakcínou. Ideme domov.

           Chlapček krásne rastie, priberá, nemá žiadne reakcie ani komplikácie po očkovaní (teda nebadáme ich), vpich sa zahojil, ani ho prakticky nevidieť. Detská lekárka je spokojná.

  • November 2009: V poradni dostávame 1.hexu. Na odporúčanie lekárky doma hneď dávam na miesta vpichu preventívne studený octový obklad a pol dávky sirupu proti teplote a bolesti. Synček má len zvýšenú teplotu, navečer postup opakujem. Noc je ako obvykle.

           Za pár dni dochádza k výraznému navretiu miesta, kde bola podaná BCG vakcína. Lekárka odporúča nevytláčať, ošetrovať repíkom. Nepomáha, stav sa zhoršuje, lekárka nás posiela na chirurgiu. Váham či dať synčeka rezať. Idem bez vedomia lekárky na pľúcne oddelenie, kde kalmetizačná sestra miesto krásne vyčistí, ale upozorní nás, že pravdepodobne bude potrebné opakované čistenie. Medzirečou sa rozprávame o očkovaní a sama hovorí, že v poslednej dobe pribúda podobných reakcií po hexavakcínach. Asi v nich „niečo“ je.

           O dva týždne ideme na kontrolu, sestra mala pravdu, opakované čistenie bolo nutné. Skontroluje lymfatické uzliny, ubezpečí nás, že je to zatiaľ v poriadku, ale máme ich sledovať a prípadné zväčšenie okamžite hlásiť lekárke.

           Synček v noci so zatvorenými očami kričí, nedá sa prebrať, prekladáme ho k nám do postele, kde sa nakoniec ukľudní. Podobný scenár je nasledujúcu noc. Potom sa to už neopakuje, synček odvtedy spí s nami.

           Pri kúpaní zbadáme na ruke suchý fľak, nevieme čo to je. Natieram každý večer olejčekom, ale nemizne. Ostáva nemenný. Nepripisujeme tomu význam.

  • Január 2010: Dostávame 2. dávku hexy. Opäť prikladám obklady a podávam preventívne liek proti teplote. Našťastie žiadnu reakciu nepozorujeme. Všetko je ako obvykle. Niekoľko dní po očkovaní sa ne tele postupne zjavujú suché fliačky. Sú všade – na tváričke, brušku, chrbáte, rukách aj nohách. Skúšame repíkový odvar, ale nepomáha. Pátram po internete, sedí mi to na ekzém, skúšam konopný krém. Zaberá, za pár dní sú fliačky na brušku preč.

  • Február 2010: Na poradni ukazujem synčekov stav, diagnóza generalizovaný ekzém, posielajú nás na kožné.

  • Marec 2010: Kožnej lekárke priznávam, že som použila konopný krém a zabral. Odsúhlasila ho. Napriek tomu dostávame kortikoidné masti. Vraj len veľmi slabé. Kortikoidy odmietam. Skúšame prírodu. Konopný krém pomáha, ale chce to čas. Na poradni tvrdím doktorke, že dodržujem liečbu kortikoidmi a pomaly zaberá. Je spokojná. V skutočnosti dávam konopný krém.

           Pátram ako ináč by sa tento stav dal riešiť. Objavujeme homeopatiu. Ideme do Bratislavy, dostávame kvapky a máme prísnu diétu – ja (keďže stále kojím) a aj synček (keďže sme začali podávať príkrmy). Sme upozornení na prvotné zhoršenie stavu a potom postupné zlepšenie. Žiaľ stav sa zlepšuje len málo, synček vyzerá ako obarený, niekde robíme chybu. Som zúfalá, v chladničke mám kortikoidy a neviem čo robiť. Viem, že sú škodlivé a dlhodobo nič neriešia, ale som z celej situácie unavená. Chcela by som mať krásne dieťatko, s hladkou pokožkou. Manžel ma upokojí a presvedčí, že ideme správnou cestou.

           Niekedy v tomto období zisťujem na nete súvislosti medzi hexavakcínou a potravinovou alergiou.

  • Máj 2010: V poradni dostávam vynadané, že ide o zanedbaný stav, posielajú nás na kožné. Synčekovi odoberajú krv na potvrdenie toho, čo už vieme – že má alergiu, len nevieme na čo. Krvný obraz je ukážkový okrem imunologických parametrov – všetky sú znížené. Nasadzujú nám Zodac a objednáme sa na alergológiu.

  • Jún 2010: Ekzém je infikovaný, dostávame zarábanú kortikoidnú masť aj s antibiotikami. Som rozhodnutá ju nedávať. V lekárni zisťujem aké antibiotikum je v masti namiešané. Patri do rovnakej skupiny ako framykoin. Mám za sebou dva semestre farmácie, tak sa rozhodnem aplikovať len práškový framykoin. Pomáha. Ekzém sa krásne hojí. Konečne je to o poznanie lepšie aj keď vieme, že tento stav asi nepotrvá dlho. Po zvážení sa obraciame na alternatívnu terapiu.

           Alternatívne vyšetrenie ukázalo, že synček má úplne rozhádzané všetky orgánové systémy, tráviaci systém zapálený a zoznam potravín, ktoré máme zo stravy vynechať, bol siahodlhý. Synček prakticky nemôže jesť nič. Na detoxikáciu dostávame bylinné kvapky. Týždeň sme na planej ryži, králičom mäsku a bezlaktózovom mlieku. Synček to znáša skvelo, ja to na piaty deň chcem vzdať, manžel ma podporuje a presviedča nech ešte vydržím. Na siedmy deň sa stal malý zázrak – z večere do rána nie je na tvári ani stopa po ekzéme. Nasledujúce dni sa stav zlepšuje, pridávame určité potraviny, bruško, chrbátik sú čisté, ostatné časti tela ešte ekzémové, ale konečne vidíme výsledok a efekt. Zodac som doteraz nedávala, čakám na vyjadrenie alergológa.

  • Júl 2010: Na alergológii nám predpisujú Ribomunyl, odporúčajú kombinovať Zodac a Fenistil. Ribomunyl odmietam dávať, keďže obsahuje antigény z určitých baktérií a som presvedčená o tom, že toto nebude správne riešenie pre môjho syna. Ďalšie vyšetrenie nás čaká v auguste.

           Udalosti naberajú rýchly spád – podľa potreby chodíme na kontroly v rámci alternatívy, kde nám podľa aktuálneho stavu upravujú diétu. Tak ako sa organizmus postupne spamätáva a vylučuje odpad z tela, ekzém prichádza a odchádza vo vlnách. Opakované ataky sú vždy slabšie. Zodac prestávam dávať, zhoršuje ekzém.

  • August 2010: Na poradni sa zverujem lekárke, že problém liečime alternatívne – dostávam vynadané, som označená za nezodpovednú matku, synčekov stav je klasifikovaný ako vyžadujúci pobyt na kožnej klinike v BA (podotýkam, že v tom čase bol ekzém z veľkej časti zhojený), do karty doktorka s výkričníkom zapisuje, že mám hyperaktívne dieťa, čo si ja vyprosím, zároveň padne reč na očkovanie, na ktoré poviem svoj názor, čo doktorku len viac rozhnevá, objednáva nás na odber krvi aby bola krytá, keby sa niečo malému stalo. Odber umožním len v prípade ak bude vykonaný z ruky – odber z hlavy odmietam. Vyhovie sa nám. S plačom odchádzam z ambulancie a som rozhodnutá vymeniť lekára.

           Na druhý deň synčekovi odoberú krv z ruky. Výsledky dokazujú zlepšenie všetkých imunoparametrov. Som rada a už som si aj istá, že sme sa vybrali správnym smerom. Lekárka skrotla, navrhuje aj tak liečbu imunopreparátmi. Ja liečbu odmietam a oznamujem jej svoj zámer zmeniť lekára.

           Zmenili sme lekára – máme homeopatičku otvorenú alternatívam, synčeka kompletne vyšetrí, našu metódu liečby pozná a schvaľuje, káže vysadiť aj Fenistil, nech sa telíčko vyčistí, sme pod lekárskym dohľadom. Dostávame 3. dávku hexy.

  • September 2010: Synčekov stav sa opäť zhoršil – tvár je ako obarená, škaredá, šupinatá, rovnako nohy, na rukách kde tu nové ekzémové ložisko. Je jednoznačné že je to z očkovania. Nasadzujeme iné bylinné prípravky, kúpele a diétu. Na kontrole nám povedia, že to bude dlhší boj.

  • Október 2010: Na poradni odmietame očkovanie vakcínou proti MMR. Doktorka to akceptuje, porozprávame sa, ja poviem naše dôvody, ona povie, aký bude ďalší postup.

  • November 2010 až doteraz: Pokračujeme v liečbe, stav sa výrazne zlepšil, nohy sú po 9-mesačnej alternatívnej terapii čisté, koža sa hojí, tvárička a rúčky sú ešte pokryté ekzémom, ale nie tak výrazne ako predtým. Naďalej dodržiavame diétu bez laktózy, bez lepku, bez cukru a s obmedzením mnohých potravín. Počítam ešte s opakovaným atakom, ale viem, že sa to dá do poriadku.
     

       Viem, že sú aj príbehy so smutným koncom a som vďačná Bohu, že náš prípad nie je z tých veľmi závažných. Myslím si však, že rodičia ekzematikov v ňom nájdu určité spoločné črty a možno si uvedomia, že ekzém ich dieťaťa nie je vrodený, ako im lekári tvrdili, ale získaný „vďaka“ očkovaniu. Ak si tak uvedomí čo i len jeden rodič, už mal tento článok význam. Pretože možno ten jeden človek zváži očkovanie pri druhom dieťaťi alebo podá túto informáciu ďalej a takto pomôže predísť ďalším poškodeniam.

       Na záver chcem ešte dodať, že mám štátnicu z epidemiológie a som sklamaná, koľko nám toho za tie roky štúdia o očkovaní nepovedali. Až zdravotné problémy nášho syna nás donútili pátrať po možných súvislostiach a zistiť niektoré neblahé fakty a skutočnosti.

       Želám nám všetkým veľa síl a energie v boji za práva našich detí. Za právo slobodne si vybrať.