Sójové bôby sa možno stanú novou metódou podávania vakcín

Iowa State Daily.com - 27.X.2011 - Jasmine Qu

       Pôvodný článok "Soybeans could off er new method of giving vaccines"
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo. 

       Nová metóda podávania očkovacích látok môže spočívať nie v injekciách či iných lekárskych prostriedkoch, ale v jedle, ktoré ľudia denno-denne jedia.

       Keby ste mali na výber medzi ihlou do ramena a miskou pražených sójových bôbov, obsahujúcich vakcínu, čo by ste si vybrali? Namietali by ste, keby bolo možné zaočkovať sa podvedome počas jedenia?

       Bride Floyd, výskumník na boli biológie rastlín, testuje spôsoby tvorby bielkovín v sójových bôboch dúfajúc, že by sa v budúcnosti dali využiť na výrobu "jedlých vakcín". Hovorí:

"Určitý čas bolo problémom, že nikto nevedel, ako vložiť cudziu bielkovinu do sójového bôbu, aby rastlina začala vytvárať určité bielkoviny. Ľudia sa snažili vylepšiť obsah bielkovín v sójových bôboch prenosom génov (génovým inžinierstvom), čo však v skutočnosti nefungovalo. Ak môj pokus vyjde, otvára cestu pre mnohé aplikácie, vrátane jedlých vakcín."

       Hartinio Nahampun, vysokoškolský študent agronómie, práve pracuje na vytvorení jedlých vakcín v kukuričnom zrne, obzvlášť proti pandemickému chrípkovému vírusu. Nahampun zavádza výrobu antigénu pomocou génového inžinierstva. Antigén, vložený do rastliny kukurice, môže byť využitý ako univerzálna vakcína, čím môže obmedziť epidémiu, spôsobenú vírusom.

       Vloženie vakcíny do potravín má mnoho výhod. Floyd povedal, že vedci hľadajú čo najúčinnejšie spôsoby, ako ochrániť ľudí pred chorobami, obzvlášť v rozvojových a zaostalých krajinách. Vloženie vakcíny do potravín je najúčinnejším spôsobom ochrany ľudí. Nebude potrebná žiadna injekcia, vďaka čomu bude takéto očkovanie stane dobre prijímané deťmi. Ušetria sa tiež náklady na ihly a ďalšie vybavenie.

       Výroba očkovacích látok je nákladná a niekedy si vyžaduje zvláštne skladovacie podmienky, ktoré nie je možné dodržať v krajinách tretieho sveta. Preto vakcíny v rastlinách ľahko vyriešia tento problém, skladovanie vakcín sa tým veľmi zjednoduší a zabráni sa degradácii antigénu.

       Očkovacie látky v potrave sú však sporné. Jedným dôvodom je, že jedlé vakcíny sú v podstate geneticky pozmenené, takže ľudia budú mať obavy z kontaminácie geneticky nezmenených rastlín, vplyvu na životné prostredie a neblahých dopadov na ľudské zdravie. Najspornejšie je, že ak niekto chce, môže rastliny s vakcínami vypestovať bez toho, že by sa o tom ktokoľvek dozvedel.

       Ľudia by tiež mohli byť zaočkovaní proti svojej vôli. V tejto chvíli niet žiadneho spôsobu, ako rozoznať vakcinačné zrná kukurice a sôjové bôby od tých normálnych, čo činí prípadnú reguláciu výroby veľmi ťažkou.

       Takáto nová metóda podávania očkovacích látok môže mať neznáme dopady. Ako povedal Floyd, očkovanie skrz jedlo spôsobuje choroby a smrť rovnako ako iné vakcíny. Bez ohľadu na to, koľko ľudí možno očkovaním zachrániť, sú ľudia, ktorí na následky očkovania môžu zomrieť.

       Zatiaľ boli pozitívne otestované jedlé vakcíny proti nákazlivej žltačke typu B a hnačke. Väčšina vedcov je za génové inžitierstvo, a viacerí z nich pracujú na vývoji jedlých vakcín. Dlhý čas však bude trvať, kým budú politici a spoločnosť na takúto technológiu pripravení.

Preklad tohto článku zabral prekladateľovi približne 50 minút čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.