Skreslenie zdravými užívateľmi: fatálna chyba vo výskume bezpečnosti vakcín

20.03.2019 12:18

Vaccine Papers — 29.X.2015

 

    Pôvodný článok „Healthy User Bias: The Fatal Flaw in Vaccine Safety Research“
    z angličtiny preložil Ing. Marián FILLO.

 

    Štúdie bezpečnosti vakcín sú obvykle porovnaním zdravia očkovaných a neočkovaných ľudí. Aby sme dosiahli presné výsledky, porovnávané skupiny by mali byť „spárované“ (angl. „matched“), tzn. mali by mať podobný životný štýl a zdravotný stav. Párovanie porovnávaných skupín je jednoduché, keď výskumníci majú moc určiť, kto bude zaočkovaný a kto nie. Ak výskumníci túto moc nemajú (v tom prípade ide o „pozorovaciu“ štúdiu), je nemožné zabezpečiť, aby porovnávané skupiny boli spárované. Výsledné rozdiely v porovnávaných skupinách môžu spôsobiť skreslenia, ktoré závažným spôsobom prekrútia výstupy štúdie. Zlé párovanie môže spôsobiť, že štúdia dá úplne mylné výsledky.

    Drvivá väčšina štúdií bezpečnosti očkovania je pozorovacia, tzn. výskumníci nemajú moc určiť, ktorý účastník štúdie (ne)bude očkovaný. Štúdie sú napr. často vykonávané na základe „úradných údajov“, čo sú údaje o zdraví, zozbierané poisťovňami a vládnymi úradmi. Výskumníci môžu použiť úradné údaje na porovnanie zdravia očkovaných a neočkovaných ľudí. Veľkým problémom však je, že očkovaní a neočkovaní ľudia nie sú spárovaní. Medzi nesmierne dôležité rozdiely patria:

1. Zdraví ľudia sú s vyššou pravdepodobnosťou očkovaní. Ľudia s chronickými chorobami alebo inými zdravotnými ťažkosťami sa snažia vyhnúť rizikám očkovania.
2. Ľudia, ktorí sa dávajú očkovať, sa obvykle viac starajú o svoje zdravie, napr. majú lepšiu stravu a cvičia, alebo chodia pravidelne na preventívne prehliadky a lekárske vyšetrenia.

    Tieto rozdiely vytvárajú v štúdiách vakcín „skreslenie zdravými užívateľmi“ (angl. „healthy user bias“ = HUB) alebo „efekt zdravých užívateľov“. Štúdie očkovania proti chrípke bývajú silne ovplyvnené skreslením zdravými užívateľmi. Ľudia, očkovaní proti chrípke, majú výrazne nižšiu (o 50%) úmrtnosť a lepšie zdravie, keď NIE JE chrípková sezóna (tzn. v lete). Toto nemôže byť vďaka očkovaniu. Je to skôr preto, že ľudia, ktorí sa dávajú očkovať proti chrípke, majú lepšie východzie zdravie a viac sa starajú o svoje zdravie. Dr. Peter Doshi z Univerzity Johna Hopkinsa popisuje problém skreslenia zdravými užívateľmi v časopise British Medical Journal (= BMJ; britský lekársky časopis):

„Najneskôr od roku 2005 výskumníci mimo CDC (= Centers for Disease Control and prevention = Stredisko pre potláčanie a predchádzanie chorobám v USA) poukázali na zjavnú nemožnosť, aby očkovanie proti chrípke predchádzalo 50% úmrtí z akýchkoľvek dôvodov, keď sa odhaduje, že chrípka spôsobuje len okolo 5% úmrtí v zimnom období. Ako sa teda mohli tieto štúdie — obe zverejnené vo vysoko vážených recenzovaných (angl. „peer reviewed“) časopisoch a vypracované výskumníkmi z univerzít a štátnych úradov bez komerčných sponzorov — pomýliť? Zvážme jednu štúdiu, na ktorú sa CDC neodvoláva, ktorá zistila, že očkovanie proti chrípke je spojené s o 51% zníženým rizikom úmrtia u pacientov, prijatých do nemocnice so zápalom pľúc (28 z 352 = 8% očkovaných pacientov zomrelo oproti 53 z 352 = 15% zomrelých neočkovaných pacientov). Hoci sú výsledky podobné štúdiám, na ktoré sa CDC odvoláva, nezvyčajným rysom tejto štúdie je, že sa zamerala na obdobie mimo chrípkovej sezóny — keď si možno ťažko predstaviť, že by očkovanie mohlo byť akýmkoľvek prínosom. A autori štúdie, akademici z kanadskej provincie Alberta, to vedeli: účelom štúdie bolo preukázať, že neuveriteľné prínosy očkovania, ktoré očakávali a aj zistili — a ktoré zistili aj iní, napr. v tých dvoch štúdiách, na ktoré sa CDC odvoláva, — sú jednoducho nevierohodné a zrejme sú výsledkom skreslenia zdravými užívateľmi (v tomto prípade náchylnosťou zdravých ľudí s vyššou pravdepodobnosťou sa dať očkovať proti chrípke než ľudia menej zdraví). Iní sa podujali preukázať toto skreslenie v iných štúdiách očkovania proti chrípke. Hrozí, že skreslenie zdravými užívateľmi spôsobí, že pozorovacie štúdie, na ktorých spočíva vedecká argumentácia zdravotníckych úradov, budú vyzerať nevierohodne.“

Celý článok s vyššie uvedeným citátom na stiahnutie tu: Chrípka: propagácia očkovania pomocou propagácie choroby
Rušivé činitele v štúdiách očkovania proti chrípke: Zníženie úmrtnosti očkovaním proti chrípke u pacientov so zápalom pľúc mimo chrípkovej sezóny

    Skreslenie zdravými užívateľmi je zvláštnym druhom „skreslenia výberom“. Skreslenie výberom je dobre známe. Napr. bežne používaná učebnica epidemiológie a štatistiky uvádza nasledovné (Jekel a kol.: „Epidemiology, Biostatistics and Preventative Medicine“, 3. vydanie, 2007, str. 70):

„Ku skresleniu výberom dochádza, keď je účastníkom štúdie dovolené vybrať si, do ktorej z dvoch porovnávaných skupín chcú byť zaradení. V takom prípade tí, ktorí sú vzdelanejší, väčší dobrodruhovia alebo viac zdravotne uvedomelí, môžu chcieť vyskúšať novú liečbu alebo preventívne opatrenie. Následne zistené rozdiely môžu byť sčasti alebo úplne spôsobené rozdielmi medzi účastníkmi štúdie a nie účinkom daného zdravotníckeho zákroku. Takmer všetky ne-náhodné spôsoby rozdelenia účastníkov do porovnávaných skupín môžu viesť k skresleniu výberom.“

 

Štúdia skreslenia zdravými užívateľmi od výskumníkov zo CDC

    V roku 1992 výskumníci Dr. Paul Fine a Dr. Robert Chen zo CDC zverejnili dôležitý článok, popisujúci dôkazy HUB v štúdiách vakcíny proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (angl. Diphtheria, Tetanus, Pertussis = DTP) a syndrómom náhleho úmrtia dojčaťa (angl. Sudden Infant Death Syndrome = SIDS). Vyvinuli matematický model pre výpočet sily HUB. Vo svojom článku píšu:

„… jedinci s predpokladmi na buď SIDS alebo encefalopatiu (poškodenie mozgu) majú pomerne nižšiu pravdepodobnosť, že budú očkovaní DTP vakcínou. Štúdie, ktoré sa primerane nevysporiadajú s týmto druhom „skreslenia indikáciou“, budú podceňovať akékoľvek skutočné riziko očkovania.“

a

„Rušivé činitele … sú všeobecným problémom štúdií nežiaducich reakcií na profylaktické zásahy, keďže tieto môžu byť upreté niektorým jedincom práve preto, že títo už majú vysoké riziko nežiaducich udalostí.“

a

„Ak majú takéto štúdie za niečo stáť, musia vyvinúť vyčerpávajúce úsilie na odstránenie takýchto rušivých činiteľov vo svojom návrhu, rozbore a výklade. Je otázne, či je také niečo vôbec možné. Dokázať to je nepochybne veľmi ťažké.“

Celý článok (Fine a Chen): Rušivé činitele v štúdiách nežiaducich účinkov očkovania

Tento článok má opravu tu: https://academic.oup.com/aje/article/136/8/1039/169277

    Výskumníci zo CDC Fine a Chen majú zjavne veľké obavy z HUB a jeho dopadov na spoľahlivosť štúdií bezpečnosti vakcín. Uvádzajú, že štúdie „za nič nestoja“, ak neodstránia HUB. Vo svetle týchto obáv je mimoriadne znepokojivé, že štúdie bezpečnosti vakcín obvykle úplne nedbajú na skreslenie zdravými užívateľmi. Takmer nikdy nevyvinú akékoľvek úsilie na jeho odstránenie.

    Prehľadový článok z roku 2011 (Shrank a kol.) poskytuje odporúčania pre výklad štúdií preventívnych opatrení (akým je aj očkovanie), náchylných na HUB:

„Pri výklade epidemiologických štúdií prevencie vo vedeckej literatúre odporúčame zdravý skepticizmus pri stretnutí s niečím, čo je prekvapivo veľkým prínosom preventívneho opatrenia.“

a

„Lekári by mali byť skeptickí pri výklade výsledkov pozorovacích štúdií preventívnych opatrení, ktoré nedbajú na skreslenie zdravými užívateľmi a príbuzné skreslenia.“

Celý článok (Shrank): Skreslenie zdravými užívateľmi a príbuzné skreslenia v pozorovacích štúdiách preventívnych opatrení: podklady pre lekárov

 

Krátka pamäť

    Propagátori očkovania priznávajú HUB. Napr. najviac používaná učebnica o očkovaní („Vaccines“, 5. vydanie, 2008, str. 1631) od Plotkina, Orensteina a Offita (áno, toho Offita) uvádza nasledovné:

„Skreslenie kontraindikáciou je problémom obzvlášť pri ne-pokusných návrhoch štúdií. Konkrétne: neočkovaní jedinci (napr. kvôli chronickej chorobe, prechodnej zdravotnej kontraindikácii alebo nízkemu spoločenskému postaveniu) môžu mať iné riziko nežiaducej udalosti než očkovaní jedinci (napr. východzí výskyt kŕčov alebo syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa môže byť u neočkovaných vyšší). Preto priame porovnanie očkovaných a neočkovaných detí je často nevyhnutne skreslené a vysporiadanie sa s týmto problémom si vyžaduje porozumenie zložitým vzťahom medzi viacerými, ťažko vyčísliteľnými činiteľmi.“

    Aj keď propagátori očkovania HUB priznávajú, veľmi rýchlo naň pri skúmaní nežiaducich účinkov očkovania zabúdajú. Nevyvíjajú žiadne úsilie na „vysporiadanie sa s týmto problémom“. Propagátorom očkovania sa viac páčia tie výsledky, ktoré dostanú s HUB, takže tieto výsledky príliš nespochybňujú.

    Výraz „ne-pokusný návrh štúdie“ označuje štúdie, v ktorých výskumník nemôže určovať skúmanú premennú (napr. očkovanie vs. neočkovanie). Štúdie, používajúce databázy údajov o pacientoch (napr. zozbierané zdravotnými poisťovňami alebo zdravotníckymi zariadeniami), sú vždy ne-pokusné. Všetky štúdie možnej súvislosti MMR vakcíny s autizmom sú ne-pokusné, a preto náchylné na HUB.

    Tento článok vysvetľuje, ako presne môže HUB spôsobiť, že veľmi nebezpečné vakcíny budú vyzerať ako úplne bezpečné. Nižšie uvedený príklad používa inú sadu premenných než článok Finea a Chena, pretože Fineova a Chenova voľba premenných vedie k trochu mätúcej matematike. Avšak numerické predpoklady, použité nižšie, sú v rámci medzí, označených Fineom a Chenom za rozumné.

 

Pomer rizík

    Pomer rizík (angl. „Risk Ratio“ = RR) je pre lekársky výskum zásadným ukazovateľom. Jeho výpočet je intuitívnym pre mnohých ľudí. Je to pomer percentuálnych hodnôt. Ak je RR blízky 1, tak očkovaná i kontrolná skupina majú nežiaduce zdravotné výsledky s rovnakou pravdepodobnos­ťou a vakcína je označená za bezpečnú. V lekárskych štúdiách bežne vychádza RR okolo 2. Napr. RR rakoviny pľúc z fajčenia je okolo 22. Pomer rizík je to isté čo „pomerné riziko“ (angl. „Relative Risk“ = RR). Oba výrazy označujú tú istú vec.

    Výpočet RR ilustruje nižšie uvedená A-B-C-D tabuľka:

    Pomer rizík sa používa v mnohých lekárskych štúdiách účinnosti a nežiaducich účinkov. Pokusná (očkovaná) skupina má A+B účastníkov. Kontrolná (neočkovaná) skupina má C+D účastníkov.

 

Štúdia preukázala bezpečnosť vakcíny!

    Nižšie je ABCD tabuľka s výstupmi z pomyselnej, ne-pokusnej štúdie vakcíny s 9.900 očkovanými a 1.100 neočkovanými účastníkmi. Ako takmer všetky štúdie vakcín, táto pomyselná štúdia používa údaje, už zozbierané za iným účelom. Tieto údaje nezahŕňajú dôvody, prečo sa niektorí ľudia nedali očkovať. Keďže táto štúdia nie je randomizovaná (účastníci nie sú náhodne rozdelení do skupiny očkovaných a neočkovaných) a placebom kontrolovaná (tzn. je ne-pokusná), je náchylná na HUB.

RR je 0,68, čo je u mnohých štúdií dosť blízko k 1 na to, aby sa to uzavrelo, že vakcína nepredstavuje žiadne riziko. RR menšie než 1 znamená, že táto vakcína má ochranný účinok. Inými slovami: RR=0,68 v tomto príklade znamená, že táto vakcína môže predchádzať nežiaducim zdravotným výsledkom. Nádherné! Môže táto vakcína skutočne poskytovať tieto pozoruhodné výsledky? V skutočnosti nemôže byť nič ďalej od pravdy.

 

Och! Je tu problém

    V tejto pomyselnej štúdii je HUB. Skreslenie zdravými užívateľmi vyretušovalo skutočný RR=3. V tomto prípade vakcína v skutočnosti spôsobuje 3-násobný nárast nežiaducich zdravotných výsledkov. Ako je to možné?

    HUB nastáva, keď tu je „vysoko-riziková“ pod-skupina s dvomi vlastnosťami:

1. nižšia zaočkovanosť a
2. vyššie riziko nežiaducich zdravotných výsledkov

v porovnaní s ostatnými účastníkmi štúdie. K tomu môže dôjsť, keď u niektorých účastníkov štúdie:

1. je zaznamenané chatrné zdravie a
2. kvôli tomu nie sú očkovaní.

    Ľudia s chatrným zdravím majú vyššie riziko nežiaducich zdravotných výsledkov a majú sklon vyhýbať sa očkovaniu. Mnohí lekári neočkujú pacientov s chatrným zdravím alebo chronickými zdravotnými ťažkosťami.

    S takouto podskupinou bude pozorovaný RR nižší než jeho skutočná hodnota. Je matematicky isté, že pozorovaný RR bude nižší než jeho skutočná hodnota a môže byť o poriadny kus nižší než jeho skutočná hodnota. RR môže byť týmto znížené o 4 či 5, výnimočne možno aj viac. Následne je skutočný RR v rozmedzí 2–4 nesprávne vyhodnotený ako 1 či menej než 1. Veľkosť tejto chyby závisí od 6 činiteľov (viac o tom nižšie), vrátane veľkosti podskupiny, ako veľmi sa vyhýbajú očkovaniu a aké je riziko nežiaducich zdravotných výsledkov v porovnaní s inými účastníkmi štúdie.

    Tieto dve vlastnosti idú často ruka v ruke, pretože rodičia a lekári sa zvyčajne vyhýbajú očkovaniu detí s chatrným zdravým (napr. s poruchami nervovej sústavy či imunitného systému). Také deti majú aj vysoké riziko nežiaducich zdravotných výsledkov, aj nízku zaočkovanosť.

    Všimnite si, že nežiaduci zdravotný výsledok môže byť v našej pomyselnej štúdii ľubovoľný s pomyselných skúmaných nežiaducich účinkov očkovania, čo sa prekrýva s chorobami, kvôli ktorým sa rodičia a lekári zdráhajú očkovať. Môže to byť autizmus, kŕče, alergie, ADHD, autoimunitné choroby, astma alebo iné poruchy, ktoré niektorí spájajú s očkovaním.

    Nižšie uvedený diagram ilustruje, ako sú výpočty ovplyvnené touto vysoko-rizikovou skupinou. Tento výpočet je založený na nasledovných rozumných predpokladoch (podľa Finea a Chena):

1. Veľkosť vysoko-rizikovej skupiny. Predpokladáme 1.000 z 11.000, teda okolo 9,1%. Vysoko riziková skupina zahŕňa očkovaných i neočkovaných účastníkov.
2. Zaočkovanosť vysoko-rizikovej skupiny. Predpokladáme 40%. To znamená, že lekári a rodičia vedia rozpoznať vysoko-rizikové deti v 60% prípadov. To je podobné zaočkovanosti autistických detí v Jainovej štúdii.
3. Zaočkovanosť zdravej podskupiny. Predpokladáme 95%, čo je bežné u mnohých vakcín.
4. Riziko nežiaducich zdravotných výsledkov u vysoko-rizikovej podskupiny. Predpokladáme 6% u očkovaných a 2% u neočkovaných, čo je pomer rizík 3x. Je to v súlade s článkom Finea a Chena.
5. Riziko nežiaducich zdravotných výsledkov u zdravej podskupiny. Predpokladáme 0,6% u očkovaných a 0,2% u neočkovaných, čo je pomer rizík 3x. Je to v súlade s článkom Finea a Chena.

    Všetky tieto čísla sú v medziach, označených výskumníkmi Fineom a Chenom zo CDC za rozumné, a v medziach, z ktorých vychádzali pri svojom modelovaní. Všimnite si, že výsledný počet nežiaducich zdravotných výsledkov bol nastavený vysoko, takže pri tomto ukážkovom výpočte vychádzajú ľahko uchopiteľné celé čísla.

    Všimnite si, že očkovaná skupina obsahuje cca 4% (400 z 9.900 = 4,04%) vysoko-rizikových účastníkov, zatiaľčo kontrolná (neočkovaná) skupina obsahuje až 54,5% (600 z 1.100 = 54,545%) vysoko-rizikových účastníkov. Kontrolná skupina teda má oveľa vyšší podiel vysoko-rizikových účastníkov. 12 nežiaducich zdravotných výsledkov (červeným písmom) vo vysoko-rizikovej skupine skrýva škody, spôsobené očkovaním.

    Nasledujúci diagram ilustruje, ako vyššie uvedené predpoklady ovplyvňujú výpočet v každej z podskupín. Pomer rizík treba spočítať samostatne pre každú podskupinu. Všimnite si, že vysoko-riziková podskupina má nízku zaočkovanosť (40%) v porovnaní so zdravou podskupinou (95%). Tento rozdiel v zaočkovanosti je zásadný pre vznik skreslenia zdravými užívateľmi (HUB).

 

Skutočné riziko očkovania

    Aby sme zistili skutočný RR pre danú vakcínu, musíme vypočítať RR pre každú podskupinu zvlášť. Nasledujú ABCD tabuľky a vypočítané RR pre každú podskupinu:

    Skutočný pomer rizík tejto vakcíny, že spôsobí nežiaduce účinky, je 3. Bez ohľadu na to, v ktorej podskupine ste, táto vakcína zvýši vaše riziko 3×.

    Nežiaduce zdravotné výsledky u podskupiny vysoko rizikových účastníkov kontrolnej (neočkovanej) skupiny poháňajú skreslenie zdravými užívateľmi (HUB). Je to tých 12 nežiaducich reakcií (červeným písmom), ktoré sú zodpovedné za toto skreslenie.

    Treba poznamenať, že RR v každej podskupine je 3, ale keď ich spojíme do jediného výpočtu RR, zníži sa RR na 0,68. Toto je neintuitívny výsledok, ale je nevyhnutný všade, kde je vysoko-riziková podskupina s dvomi vlastnosťami:

1. nižšia zaočkovanosť,
2. vyššie riziko nežiaducich zdravotných výsledkov.

Podskupina s týmito dvomi vlastnosťami zaručene vytvorí skreslenie zdravými užívateľmi, ktoré zavádzajúcim spôsobom zníži RR.

    Poškodenie očkovaním sa pri súhrnnom výpočte nezistí kvôli 600 vysoko-rizikovým členom kontrolnej (neočkovanej) skupiny. Predstavujú 54,5% neočkovanej skupiny, hoci z celkového počtu účastníkov štúdie tvoria len 9,1%. Vysoko-rizikoví účastníci štúdie sa sústredia v neočkovanej skupine. Následne je týmto počet nežiaducich zdravotných výsledkov v neočkovanej skupine umelo navýšený, čím sa zakryje škoda, spôsobená touto vakcínou.

    Inými slovami: zavádzajúci celkový RR=0,68 je vytvorený tými 12 nežiaducimi zdravotnými výsledkami vo vysoko-rizikovej podskupine neočkovanej skupiny (červeným písmom). Čokoľvek, čo zvýši toto číslo (v porovnaní s ostatnými), zvýši skreslenie a tlačí pozorovaný celkový RR nadol.

    Tento konkrétny príklad používa rozumné predpoklady, založené na práci výskumníkov Finea a Chena zo CDC. Tento RR je znížený 4,4-násobne (3/0,68=4,412). Tento efekt je dostatočne veľký na to, aby z veľmi nebezpečnej vakcíny urobil vakcínu úplne bezpečnú, či dokonca veľmi prínosnú.

 

Skreslené štúdium skreslení

    Pozoruhodné je, že spomínaný článok Finea a Chena bol od roku 1992 v iných vedeckých článkoch/štúdiách citovaný len 13×. Nie je to preto, že by tento článok nebol dôležitý. Je nesmierne dôležitý. Bude to skôr tým, že nie je záujem študovať veci, ktoré by podkopali to, čo sa verejnosti hovorí o bezpečnosti očkovania. Fine a Chen poznamenávajú k tejto jednostrannosti výskumu:

„Zamerali sme sa v tomto článku len na jeden z mnohých metodologických nedostatkov štúdií nežiaducich reakcií na očkovanie. Väčšina zverejnených pojednaní na túto tému sa sústredila na skreslenia, ktoré by mohli viesť k preceňovaniu pomerného rizika nežiaducich udalostí po očkovaní. Skresleniam, ktoré vedú k podceňovaniu tohto rizika, o ktorých sme tu hovorili, sa dostalo menej pozornosti.“

    Inými slovami: máme tu skreslenie v štúdiu skreslení. Vedecká obec, skúmajúca vakcíny, radšej študuje veci, vďaka ktorým vakcíny vyzerajú na pohľad dobre.

 

Činitele, ktoré ovplyvňujú skreslenie zdravými užívateľmi (HUB)

    HUB zvyšujú:

1. Nižšia zaočkovanosť vysoko-rizikovej podskupiny. V našom príklade to bolo 40%. Efekt bude silnejší pre 30% či 20%. Tento efekt zmizne, ak má vysoko-riziková podskupina rovnakú zaočkovanosť (95%) ako zdravá podskupina. Keď sú lekári dobrí pri zisťovaní rizikovosti detí a takéto deti neočkujú, zvyšuje to HUB.
2. Vyššie riziko nežiaducich zdravotných výsledkov vo vysoko-rizikovej podskupine neočkovanej skupiny.
3. Väčšia veľkosť vysoko-rizikovej podskupiny.

   Skreslenie zdravými užívateľmi je v štúdiách vakcín veľmi ťažké zistiť alebo zmerať. Na výpočet sily tohto skreslenia potrebujeme poznanie šiestich činiteľov:

1. riziko neočkovaných zdravých účastníkov štúdie,
2. skutočné RR vakcíny (nie pozorované RR vakcíny),
3. RR, spojené s vysokou rizikovosťou,
4. veľkosť vysoko-rizikovej podskupiny,
5. zaočkovanosť zdravej podskupiny,
6. zaočkovanosť vysoko-rizikovej podskupiny.

    Nie je možné odstrániť HUB, pokiaľ nepoznáme všetkých 6 činiteľov. Ale presný odhad všetkých 6 činiteľov je v zásade nemožný. Fine a Chen tvrdia nasledovné:

„Náročnosť získania takýchto údajov o všetkých šiestich činiteľoch spôsobuje, že je nesmierne ťažké odhadnúť, či pozorované pomerné riziko napr. 0,2 je konzistentné so skutočným pomerným rizikom nad 1. Tento úsudok je o to náročnejší, že mnohé iné druhy skreslení, napr. týkajúce sa správnosti diagnostiky, môžu tiež ovplyvniť pozorované pomerné riziko.“

    Inými slovami: HUB je silným a nevyhnutným systematickým skreslením v ne-pokusných štúdiách vakcín, obsahujúcich vysoko-rizikovú podskupinu. A vysoko-rizikové podskupiny sú prítomné takmer vždy.

    Jediný spôsob, ako odstrániť HUB z „kohortových“ (tzn. skupiny porovnávajúcich) štúdií, je použiť randomizáciu, aby sa zaistilo, že porovnávané skupiny sú podobné. Avšak randomizácia si vo všeobecnosti vyžaduje moc určiť, kto bude očkovaný a kto nie. To však v štúdiách vakcín nie je dovolené, lebo sa verí, že vakcíny sú prínosné, a preto by bolo neetické nedopriať očkovanie kontrolnej skupine. S tým nesúhlasím, pretože nie je preukázané, že vakcíny sú bezpečné, obzvlášť, keď sa vo veľkom kombinujú, ako to odporúča CDC. Naopak: je neetické neštudovať bezpečnosť vakcín s použitím randomizácie a skutočného placeba v kontrolnej skupine. Lenže randomizované štúdie detských vakcín jednoducho nie sú v súčasnom politickom prostredí dovolené.

 

Skreslenie zdravými užívateľmi v štúdiách súvislosti MMR vakcín s autizmom?

    Áno, príkladom HUB je práca Jainovej a kol. z roku 2015, ktorá sa zaoberala možnou súvislosťou MMR vakcín s autizmom. V tejto štúdii deti s predchádzajúcou diagnózou autizmu sú očkované MMR vakcínou s o 60% nižšou pravdepodobnosťou. Choré a už očkovaním poškodené deti nie sú očkované MMR vakcínou, a preto sú sústredené v kontrolnej (MMR vakcínou neočkovanej) skupine. Zhodnotenie tejto štúdie nájdete (po anglicky) tu: https://vaccinepapers.org/review-of-jain-et-al-jama-2015-and-comments-on-mmr-autism/

    Sú tu dôkazy v podobe nezvyčajne nízkych RR v štúdiách možnej súvislosti MMR vakcín s autizmom. Jainová a kol. uvádzajú RR pre takmer všetky vekové skupiny nižšie než 1. Fine a Chen tvrdia, že sústavné a neuveriteľne nízke pomery rizík (RR) môžu byť známkou HUB. Jainová vlastne súhlasí, že HUB je pravdepodobne dôvodom tak nízkych RR, ale potom nevysvetliteľne a nerozumne nevyvíja žiadnu snahu na odstránenie HUB. Jednoducho najprv toto skreslenie prizná a následne ho úplne ignoruje. Jainová a kol. ani len neuvažujú o možnosti, že by HUB mohlo byť tak silné, že by skrylo jestvujúcu súvislosť MMR vakcíny s autizmom. Aký by bol RR bez HUB? Jainová a kol. sa to nijak nesnažia zistiť.

    Táto tabuľka zo štúdie Jainovej a kol. ukazuje, že nízke RR sú takmer isto výsledkom skreslenia zdravými užívateľmi (HUB). Rodičia, ktorí si všimli neurologické poškodenie u iného svojho dieťaťa, sa vyhýbajú MMR vakcíne. Rodiny, ktoré už majú jedno autistické dieťa, sú najopatrnejšie. Preto je RR najnižší tam, kde majú staršie dieťa s autizmom (zakrúžkované červenou farbou).

    Nižšie uvedené výsledky sú zo široko odkazovanej meta-analýzy štúdií súvislosti MMR vakcín s autizmom od Taylora. Pomer šancí (angl. Odds Ratio = OR) je 0,84, čo je prekvapivo nízko a takmer štatisticky významné (s p=0,07; p≦0,05 by znamenalo štatistickú významnosť). Porovnajte to so súhrnnými OR pre ortuť a thiomersal, ktoré sú oba 1,00. Nedá sa to vedieť s istotou, ale javí sa byť pravdepodobné, že prekvapivo nízky OR pre MMR vakcínu (0,84) je známkou toho, že štúdie súvislosti MMR vakcín s autizmom trpia HUB a skrývajú skutočné riziko MMR vakcín. Skreslenie zdravými užívateľmi znížilo OR takmer významne pod 1,0.

    Pre porovnanie: neočakávame HUB v štúdiách súvislosti ortuti/thiomersalu s autizmom, pretože tieto chemikálie sú v úplne prvých vakcínach v ranom veku, keď sa ešte neurovývinové poruchy nemohli prejaviť. Trvá nejaký čas, kým sa poškodenie prejaví navonok a kým si rodičia a lekári všimnú poškodenie, spôsobené očkovaním. MMR vakcínou sa však očkuje vo veku, keď už je toto poškodenie čoraz viac badateľné. Takže štúdie MMR vakcín sú zasiahnuté HUB a štúdie ortuti/thiomersalu nie sú. Pamätajte: k HUB dochádza, keď:

1. je zaznamenané chatrné zdravie a
2. ľudia s chatrným zdravím nie sú očkovaní.

    Všimnite si, že pomer šancí (OR) je niečo iné než RR. Riziko je A/(A+B), kde A+B celková veľkosť vzorky (počet účastníkov). Šanca sa uvádza ako A/B. Riziko je intuitívne (možno ho vyjadriť v percentách), šance však môžu byť mätúce. Ak je celkový výskyt choroby menší než 5% (čo zatiaľ u autizmu platí), OR je veľmi podobný RR. Pre zriedkavé choroby (s výskytom pod 1%) sú OR a RR takmer presne rovnaké.

    Toto je tabuľka výsledkov hojne odkazovanej meta-analýzy štúdií súvislosti MMR vakcín s autizmom od Taylora a kol. Taylor zhrnul výsledky najlepších štúdií súvislosti MMR vakcín s autizmom a vypočítal súhrnný pomer šancí (OR). Všetky zahrnuté štúdie boli ne-pokusné, a teda náchylné na skreslenie zdravými užívateľmi (HUB). Žiadna zo zahrnutých štúdií sa nesnažila akokoľvek odstrániť či aspoň odhadnúť HUB. OR 0,84 je takmer významne pod 1 (p=0,07), čo naznačuje, že v štúdiách súvislosti MMR vakcín s autizmom je prítomné HUB. Všimnite si, že OR pre štúdie súvislosti ortuti/thiomersalu s autizmom je 1,00. Očkovanie vakcínami s ortuťou/thiomer­salom sa vykonáva v ranom veku (skôr, než sa môžu neurovývinové poruchy prejaviť), z čoho vyplýva, že v týchto štúdiách bude HUB menšie.

    Celá štúdia Taylora a kol.: Očkovanie nesúvisí s autizmom: Na štatistike založená meta-analýza štúdií prípadov a kontrol a kohortových štúdií

    Podľa mňa je HUB v štúdiách súvislosti MMR vakcín s autizmom spôsobené neurologickým poškodením vakcínami s obsahom hliníka, ktoré dieťa dostane pred MMR vakcínou. Drvivá väčšina vakcín, podávaných (v USA — pozn. prekl.) vo veku 0, 2, 4 a 6 mesiacov (u nás vo veku 2, 4 a 10 mesiacov, u detí HBsAg pozitívnych matiek aj v deň narodenia — pozn. prekl.), obsahuje hliníkový adjuvant, ktorý spôsobí neurologické poškodenie a zápal mozgu. Deti poškodené týmito vakcínami v prvom roku života sú s menšou pravdepodobnosťou očkované MMR vakcínou (rodičia, ktorí zaznamenali nežiaduce účinky, nedajú svoje dieťa očkovať MMR vakcínou). Preto sú deti, poškodené vakcínami s obsahom hliníka, sústredené v kontrolnej skupine neočkovaných MMR vakcínou. Tým sa skryjú nežiaduce účinky MMR vakcíny. Hliníkovými vakcínami poškodené deti majú obe vlastnosti, potrebné pre vznik HUB:

1. nižšiu zaočkovanosť MMR vakcínou,
2. vyššie riziko nežiaducich zdravotných výsledkov.

    Rodičia, ktorí si všimnú poškodenie zdravia očkovaním v 0, 2, 4 či 6 mesiacoch života odmietnu alebo odložia očkovanie MMR vakcínou. Poškodené bábätká sú preto sústredené v „kontrolnej“ (MMR vakcínou neočkovanej) skupine štúdií súvislosti MMR vakcín s autizmom. Následkom toho kontrolná skupina nie je spárovaná s pokusnou skupinou a výsledky sú chybné. Toto je skreslenie zdravými užívateľmi (HUB), ktoré skrýva poškodenie, spôsobené MMR vakcínou.

 

Slovo na záver

    HUB vysvetľuje, prečo štúdie bezpečnosti vakcín často nenájdu ich škodlivé účinky. Skreslenie zdravými užívateľmi takmer isto ovplyvňuje štúdie súvislosti MMR vakcín s autizmom, pretože:

1. MMR vakcínou sú deti očkované až po tom, ako iné vakcíny už napáchali škody,
2. MMR vakcínou sa očkuje vo veku, kedy už sú neurovývinové poruchy čoraz viac badateľné.

    Výskumníci Fine a Chen zo CDC dospeli k záveru, že štúdie bezpečnosti vakcín za nič nestoja, ak neodstránia HUB, napr. použitím randomizácie (náhodného rozdelenia účastníkov do skupín očkovaných a neočkovaných). Veľmi málo štúdií bezpečnosti vakcín je takto navrhnutých, a teda veľmi málo štúdiám bezpečnosti vakcín by sme mali veriť. Niet žiadnej štúdie súvislosti očkovania s autizmom, ktorá by sa snažila odstrániť skreslenie zdravými užívateľmi.