Reportáž z XVII. vakcinačného dňa SR v Žiline 8.X.2011 - 2. časť

Ing. Marián Fillo

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť

       Ako prvá so svojou prednáškou vystúpila MUDr. Mária Avdičová, PhD. z RÚVZ Banská Bystrica. V minulosti som už niekoľkokrát upozorňoval na sektárske spôsoby a vyslovené lži tejto epidemiologičky a ani v sobotu 8.X.2011 nesklamala.

       Už samotný názov prednášky Dr. Avdičovej bol vlastne klamlivý: "Nové vakcíny v každodennej praxi ambulantného pediatra". V skutočnosti sa totiž (pomerne) novým vakcínam (Prevenar 13 a Synflorix) venovala len malý zlomok z celkového času prednášky. Ale to by ešte nebol ten najväčší prehrešok. Hneď v úvode sme sa dopočuli:

"Bez ohľadu na všetky ostatné okolnosti, nedá sa poprieť, že očkovanie patrí naozaj medzi najúčinnejšie prostriedky, ktoré zachraňujú zdravie, teda podporujú zdravie detí, zachraňujú životy detí aj celej spoločnosti. Čiže považujeme v súčasnosti očkovanie za jednu z najúčinnejších zbraní na znižovanie úmrtnosti detí a dospelých v celosvetovom pohľade."

       A predsa sa to dá poprieť, a to veľmi dobre. K záchrane životov detí za posledných 100 rokov prispelo mnoho rôznych opatrení, viď článok "Európsky imunizačný týždeň - farmaceutická reklama prezlečená za osvetu - 2. časť" (vrátanie diskusie). Nie je dosť dobre možné oddeliť, koľko percent z úbytku úmrtnosti a chorobnosti má na svedomí očkovanie a koľko percent ostatné opatrenia, keďže to všetko prebiehalo súbežne. Avšak s ohľadom na fakt, že u väčšiny prenosných ochorení nastal prudký pokles úmrtnosti na ne už dávno pred vynájdením vakcíny proti nim, môžeme konštatovať, že úloha očkovania (možno s výnimkou besnoty či tetanu, ale aj tam sú určité pochybnosti) bola len nepatrná, ak vôbec nejaká. Grafy poklesu úmrtnosti na prenosné ochorenia viď napr. https://childhealthsafety.wordpress.com/graphs/.

       Ďalej je na mieste otázka, ako môžeme označiť za podporu zdravia umelé prepínanie imunitného systému dojčiat a batoliat do tvorby protilátok, keď v ich veku by sa prirodzene (tzn. bez očkovania) rozvíjala bunková (všeobecná), nie protilátková (špecifická) imunita. Niekto by to mohol napadnúť, že však ľudia robia mnoho neprirodzených vecí, ba možno práve to ich robí ľuďmi. Lenže to, čo sa pri očkovaní podľa bežného očkovacieho kalendára reálne deje, je niečo podobné ako začať výučbu matematiky v prvej triede základnej školy hneď kvadratickou rovnicou. Možno to zopár mimoriadne bystrých žiakov pochopí, väčšina však z toho nijak nezmúdrie - obzvlášť, keď ešte nepozná ani číslice a už vôbec nie základné aritmetické operácie.

       Podobne sa treba opýtať, ako môže podporiť zdravie detí vakcinačná dávka neurotoxického hliníka, niekoľkonásobne väčšia, než je limit stanovený AAP (American Academy of Pediatrics = Americká akadémia detského lekárstva). Viac k hliníku vo vakcínach v článkoch v tomto prehľade.

       V neposlednom rade sa treba opýtať, ako môže podporiť zdravie očkovanie tromi či štyrmi živými vírusmi naraz (MMR resp. MMRV vakcína, tzn. osýpky, príušnice, ružienka, u MMRV aj ovčie kiahne), keď za normálnych okolností sa človek nakazí spravidla len jedným vírusom, ak sa vôbec nakazí. To je ako dostať štyri choroby naraz. Síce oslabené, ale zato štyri!

       Dôsledok? Čím viac očkovaní, tým viac alergií, porúch učenia, sústredenia, správania sa, hyperaktivity, dysgrafie, dyskalkúlie, dyslexie a mnoho ďalších imunologických a neurologických porúch. A to som nespomínal tých nešťastníkov, ktorých očkovanie doslova zabilo. Tých našťastie nie je zas tak veľa, predsa však na základe údajov z iných krajín (v ktorých sa k hláseniu nežiaducich účinkov očkovania pristupuje serióznejšie než u nás) môžeme odhadovať počet očkovaním spôsobených úmrtí na Slovensku na rádovo desiatky ročne. Je veľmi dobre možné, že väčšina úmrtí dojčiat do 1. narodenín je na Slovensku priamo alebo nepriamo spôsobená očkovaním.

       Kedykoľvek bola robená nejaká štúdia porovnávajúce celkové zdravie očkovaných a neočkovaných detí, vždy v nej vyššli ako zdravší tí neočkovaní. Mali menej alergií, takmer žiadny autizmus, menej porúch imunity a vôbec menej chronických chorôb ako takých. Jedine bežných detských chorôb (osýpky, príušnice, ružienka či ovčie kiahne) mali o niečo viac, prežili ich však takmer vždy bez vážnejších komplikácií.

       Nedá mi nespomenúť epidémie príušníc u našich českých susedov, ako aj  epidémie čierneho kašľa  u nás, v Česku či USA, alebo trebárs epidémiu osýpok v Bulharsku, ktoré sa všetky dejú navzdory tomu, že väčšina chorých je proti tej-ktorej chorobe plne zaočkovaná.

       Takže ešte raz: toto majú byť tie najúčinnejšie prostriedky, zachraňujúce zdravie a životy detí?

"Používanie očkovacích látok bolo veľmi úspešné. V minulosti sme dokázali eradikovať pravé kiahne (variolu). Spejeme k eliminácii osýpok, detskej prenosnej obrny a ďalších ochorení."

       Nuž, vyhubenie pravých kiahní je faktom, avšak sporné je, ako k nemu došlo. Spomínam si na slová prof. MUDr. Štefana Straku, DrSc. spred roka, kedy hovoril, že Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization = WHO) rezignovala na plošné očkovanie proti pravým kiahňam a že v závere operácie "Smallpox zero" sa prešlo na izoláciu nakazených a očkovanie len v ich okolí. Povedal by som, že práve tá dôsledná izolácia chorých bola hlavnou zbraňou, nie očkovanie, u ktorého sa v dejinách viackrát ukázalo, že práve v miestach s najvyššou zaočkovanosťou bol najväčší výskyt pravých kiahní, ba dokonca že medzi zaočkovanými bola oveľa väčšia úmrtnosť na pravé kiahne než medzi nezaočkovanými.

       Ono to nakoniec aj má svoju logiku, pretože tí očkovaní boli s ohľadom na vtedajšie (ne)hygienické podmienky častokrát v rámci očkovania neúmyselne nakazení ďalšími vírusmi či baktériami, ktoré podkopali ich imunitný systém, a tak sa nevedeli brániť proti pravým kiahňam v tej miere ako neočkovaní. Tiež je možné, že mnoho ľudí bolo očkovaných v inkubačnej dobe pravých kiahní či inej prenosnej choroby, čo je mimoriadne riskantné. Vtedy sa však pri očkovaní na kontraindikácie očkovania nebral veľmi ohľad. Je snáď každému jasné, že ak má telo bojovať zároveň s vírusom kravských kiahní (z vakcíny - bola to živá vakcína) i s vírusom pravých kiahní, dopadne to určite horšie, než keby bojovalo len s vírusom pravých kiahní samotným.

       Nad tým, že údajne spejeme k eliminácii osýpok, sa môžem len pousmiať, pretože v rokoch 2007 až 2010 hlási WHO v Euro-regióne postupne 6.936, 8.879, 7.499 a 30.625 prípadov osýpok (tzn. vyše 4x viac prípadov v roku 2010 než v roku 2009), čo teda naozaj nevyzerá na to, že by sme speli k eliminácii osýpok. Na druhú stranu ale nechápem, na čo by vôbec niečo také mohlo byť dobré. Eliminácia detskej obrny, besnoty či novorodeneckého tetanu dáva zmysel, keďže ide o nebezpečné ochorenia s veľmi vysokou úmrtnosťou. Ale prečo eliminovať práve osýpky, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou aj samotná Dr. Avdičová prekonala a predsa je tu? Obzvlášť na pováženie to je, keď zvážime, že prekonanie osýpok je pre väčšinu detí prínosom - ako vo vývoji imunitného systému, tak aj vo vývoji v neurologickej oblasti

       U detskej prenosnej obrny tvrdiť, že bola takmer eliminovaná očkovaním, chce značnú dávku drzosti a bezočivosti. V prvom rade: až donedávna (do roku 2005) sa na Slovensku používala orálna živá vakcína proti detskej obrne (poliomyelitíde), ktorá sama bola schopná vyvolať ochorenie na detskú obrnu a neraz i smrť s tým súvisiacu. Ostatne, na minulom vakcinačnom dni to bolo aj priznané a počty mŕtvych sa uvádzali v tisícoch (na presné číslo si nespomínam).

       S očkovaním proti detskej obrne sa na Slovensku začalo v roku 1957 a v roku 1960 bol zaznamenaný posledný prípad detskej obrny vyvolanej divokým vírusom. Dúfam, že nikto nechce tvrdiť, že je možné očkovaním za 3 roky zlikvidovať prenosné ochorenie, ktoré trápilo ľudstvo po tisícročia (i keď v najväčšej miere až v 19. a 20. storočí), obzvášť keď nebola očkovaná celá populácia, ale len určité ročníky. Z toho potom nepriamo vyplýva, že najvýraznejší pokles detskej obrny musel nastať ešte pred rokom 1957 a zaň naozaj nemôžeme ďakovať očkovaniu.

       Všetky od roku 1960 zaznamenané prípady detskej obrny boli spôsobené len a len očkovaním. Naozaj nepreháňam, keď uvediem, že táto vakcína od svojho zavedenia na Slovensku viac životov zničila než zachránila. Pozoruhodné je, že táto - u nás už 6 rokov nepoužívaná - veľmi nebezpečná vakcína proti detskej obrne sa doposiaľ používa v krajinách tretieho sveta, ako je Pakistan či Nigéria, v ktorých sa ešte stále detská obrna vyskytuje. Treba si položiť otázku, či práve živá orálna vakcína proti detskej obrne nie je skutočným dôvodom, že v týchto krajinách napriek veľkej snahe detská obrna ešte stále nebola vyhubená.

       Za zmienku stojí aj údajný rapídny pokles prípadov detskej obrny po začiatku plošného očkovania proti nej v USA, kde výskyt detskej obrny v skutočnosti klesol len fiktívne, keďže zároveň s ním prudko vzrástol počet prípadov vírusovej/aseptickej meningitídy a zároveň sa definícia detskej obrny zmenila tak, že jej kritériám vyhovelo oveľa menej prípadov než predtým. Jednoducho sa to, čo sa predým vykázalo ako detská obrna, po novom vykázalo ako vírusová/aseptická meningitída a zrazu bol na svete zdanlivý pokles chorobnosti na detskú obrnu, údajne "vďaka očkovaniu".

"Výroba vakcín musí zohľadňovať všetky aspekty očkovacej látky, ktorá má byť účinná."

       No áno, hľadí sa len na účinnosť, nie však na bezpečnosť, pričom pod účinnosťou sa rozumie percento zaočkovaných, čo si vytvoria po očkovaní určitú hladinu protilátok (alebo vyššiu), nie však % zaočkovaných, ktorí na danú chorobu neochorejú. A tak máme v Infanrixe Hexa najmenej 0,82 mg hliníka, čo je dávka posudzovaná len z hľadiska účinnosti (tvorby protilátok), nie však z hľadiska bezpečnosti, keďže bezpečnostný limit pre príjem hliníka prekračuje u niekoľko-kilových bábätiek hneď niekoľkonásobne. A to je kameň úrazu!

"Treba tiež zdôrazniť, že žiadna očkovacia látka nemá takú zložku, ktorá by vyvolala ochorenie, na očkovanie proti ktorému je určená."

       Tento výrok svedčí o katastrofálnom nedostatku poznatkov Dr. Avdičovej o očkovacích látkach, prípadne o tom, že vedome bezočivo klame. Stačí si prečítať na internete dostupné príbalové letáky k vakcínam Priorix (proti osýpkam, príušniciam a ružienke) či Varivax (proti ovčím kiahňam), v ktorých sa dočítate, že:

1. "V zriedkavých prípadoch bol po očkovaní Priorixom hlásený syndróm podobný osýpkam."

2. "V zriedkavých prípadoch nie je možné vylúčiť ochorenie podobné príušniciam so skrátenou inkubačnou dobou. V jednotlivých prípadoch bol po očkovaní kombinovanou vakcínou proti príušniciam, osýpkam a rubeole hlásený prechodný, bolestivý opuch semenníkov."

3. "Nežiaduce reakcie:"

   ...	...
   Infekcie a nákazy
   infekcia horných dýchacích ciest	Časté
   chrípka, gastroenteritída, otitída, zápal stredného ucha, faryngitída, ovčie kiahne, vírusový exantém, vírusová infekcia	Menej časté
   infekcia, kandidóza, ochorenie podobné chrípke, nejedovaté bodnutie/uštipnutie	Zriedkavé
   ...	...

       Alebo chce snáď Dr. Avdičová tvrdiť, že výrobcovia vakcín sú tak tupí, že by klamali verejnosť vo svoj neprospech?

"Poklesol počet antigénov, ktoré obsahujú súčasné očkovacie látky, z 3.000 zhruba na 200, čo je teda viac ako 10-násobný pokles, čiže významné zníženie počtu antigénov, ale treba si aj uvedomiť to, že je to len zanedbateľný počet antigénov proti tomu, čomu sme vystavení vo svojom prostredí, v ktorom žijeme, pracujeme..."

       To je síce pekné, že poklesol počet antigénov, avšak očkovacie látky neobsahujú len antigény, ale aj množstvo ďalších zložiek. Ich množstvo nemuselo poklesnúť a napr. u polysorbátu 80, ktorý spôsobuje neplodnosť, či u hliníka, ktorý je jedovatý pre mozog a nervovú sústavu, ich množstvo prítomné vo vakcínach očkovacieho kalendára významne vzrástlo. Neprestáva ma prekvapovať, že keď príde reč na záťaž, ktorú očkovanie predstavuje pre imunitný systém, naši "odborníci" sa tvária, že jediné, čo vakcína obsahuje, sú antigény (a možno ešte voda). Tak to ale vôbec nie je, a častokrát za problémy s očkovaním vôbec nemôžu antigény, ale práve tie prídavné látky, na ktoré naši "odborníci" radi zabúdajú.

       Počet antigénov vo vakcínach nemusí byť vôbec zanedbateľný, keďže to, čo pre telo reálne je antigénom (t.j. cudzorodou látkou, proti ktorej si telo začne vytvárať protilátky), nemusí byť len to, čo za antigén označil výrobca vakcíny. Obzvlášť pri štedrých dávkach hliníkových adjuvantov (ktoré posilňujú imunitnú odpoveď) sa veľmi ľahko môže stať, že naše telo za antigén začne považovať aj iné zložky vakcíny (napr. zvyškové bielkoviny z kuracieho embrya, na ktorom bol pestovaný vakcinačný vírus) prípadne akúkoľvek inú cudzorodú zlúčeninu práve prítomnú v tele, čo môže v konečnom dôsledku viesť až k neznášanlivosti (alergii) voči tej-ktorej látke.

       Každopádne však skutočných antigénov môže byť vo vakcíne o poznanie viac než uvádza výrobca. Je len zbožným prianím, aby telo reagovalo výlučne na to, čo výrobca označil za antigén, a na nič iné, čo je prítomné vo vakcíne. A alergia na kuracie bielkoviny je pritom ešte pomerne neškodná oproti tomu, čo sa môže stať, keď si imunitný systém začne tvoriť protilátky proti zvyškom ľudských buniek, pochádzajúcich z umelo potratených bábätiek a prítomných vo všetkých u nás používaných vakcínach proti ružienke (napr. už spomínaný Priorix), ovčím kiahňam (napr. už spomínaný Varivax) či nákazlivej žltačke typu A (napr. Havrix). V takom prípade si totiž tvorí protilátky proti svojmu vlastnému telu!

       V skutočnosti sme naozaj vystavení veľkému množstvu látok, ktoré vdychujeme, pijeme a jeme, avšak len máloktoré z týchto látok sa reálne stávajú antigénmi, teda len proti málo-čomu si tvoríme protilátky. Väčšinu nebezpečných látok a mikroorganizmov totiž náš imunitný systém zneškodní či vylúči ešte skôr, než by vôbec mohlo dôjsť na tvorbu protilátok. Ďakujeme za to tzv. všeobecnej = bunkovej = nešpecifickej imunite, ktorú vakcinátori s obľubou ignorujú.

       Vo výsledku teda môžeme povedať, že vo vakcíne je spravidla viac antigénov, než by si výrobca prial, a že ich množstvo rozhodne nie je zanedbateľné, hlavne nie v kombinovaných vakcínach ako je napr. Infanrix Hexa. Pritom ale antigény nie sú ani zďaleka jedinou nebezpečnou súčasťou vakcín. Celková vakcinačná záťaž za celý očkovací kalendár teda v súčasnosti nemusí byť a zrejme ani nie je nižšia než pred povedzme 20 rokmi.

       Ďalej Dr. Avdičová rozoberala vakcíny používané v rámci povinného očkovania i nepovinné vakcíny. Oceňujem, že pri očkovaní proti meningokokom priznala, že u nás prevažujú meningokoky typu B, proti ktorým zatiaľ žiadna vakcína nie je, tzn. očkovanie proti meningokokom u nás nemá zmysel a ak niekedy áno, tak len výnimočne. U očkovania proti HPV si Dr. Avdičová povzdychla, že spotreba týchto vakcín (Gardasil/Silgard a Cervarix) je minimálna, za čo vraj môže ich vysoká cena a len malý príspevok poisťovní na toto očkovanie. K očkovaniu proti kliešťovej encefalitíde uviedla:

"Často ste oslovení, aby dieťa bolo očkované proti kliešťovej encefalitíde, pretože robí orientačný beh, alebo proste má iný dôvod pobývať v lese alebo žije v endemickej oblasti, kde je vyšší výskyt kliešťovej encefalitídy."

       Sám sebe sa divím, že ma ešte dokáže prekvapiť neodbornosť našich "odborníkov" na očkovanie. Totiž pobývanie v lese v zásade nepredstavuje hrozbu nákazy kliešťovou encefalitídou, pretože (v rozpore s kedysi zažitou predstavou) kliešťe na človeka nepadajú zo stromu, ale typicky sa prichytia vo vysokej tráve. Tá však môže byť nielen na okraji lesa, ale pokojne aj v mestskom parku či dokonca vo vlastnej záhrade. V samotnom lese však tráva zvyčajne nerastie buď vôbec alebo aspoň nie tak husto a do takej výšky, že by to bolo nebezpečné.

       Potom Dr. Avdičová zdôraznila, že BCG vakcína proti tuberkulóze je určená na intradermálne podanie (do pokožky), ktoré je technicky náročné a "treba ho veľmi veľmi dobre ovládať". Následne citovala prof. MUDr. Svetozára Dluholuckého, CSc., že "očkovanie rizikových skupín už po prepustení z pôrodnice je niečo tak komplikované, tak zložité a tak náročné, že pravdepodobne by sa musel nájsť nejaký iný spôsob, ako tieto rizikové deti dostať na kalmetizáciu". Pritom premietla očividne rasistický snímok z prezentácie prof. Dluholuckého z prvého vakcinátorského zjazdu vo Vysokých Tatrách v januári 2010:

       Pozoruhodné je, že deliaca čiara prechádza pôsobiskom prof. Dluholuckého - Banskou Bystricou. Mne by mohlo lichotiť, že Žilina je v tej "lepšej" časti Slovenska, ale neviem, čo na túto mapu povedia obyvatelia Liptovského Mikuláša, Popradu, Kežmarku, Prešova či Košíc. Asi by som sa na ich mieste urazil. Však aj v Košiciach majú električky a v Tatrách taktiež.

       (Ne)zrušenie povinného očkovania proti tuberkulóze teda vraj "bude ešte predmetom rokovania". Sme už v poslednom štvrťroku a hoci sa už dlhé mesiace hovorí o tom, že sa očkovanie proti TBC zruší, stále nie je schválená novela vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorá by to umožnila, ba dokonca sa zdá, že sa na tom ešte kompetentní odborníci ani len nedohodli. Zrušenie povinného očkovania proti tuberkulóze od 1.I.2012 sa teda stáva čoraz otáznejším. V Rakúsku či Nemecku proti tuberkulóze neočkujú ani rizikové skupiny a nemajú s tuberkulózou nejaké významné problémy. Pritom imigráciu zo zaostalých krajín majú oveľa vyššiu (aj pomerne, nielen v absolútnych číslach) než máme my na Slovensku. Dovolím si teda tvrdiť, že okamžitým úplným zastavením očkovania proti TBC by sme nič nestratili, práve naopak!

       Oceňujem apel Dr. Avdičovej na dodržiavanie chladiaceho reťazca, keďže zo skúseností jedného známeho, ktorý istý čas robil v distribúcii vakcín, viem, že sa na toto nijak zvlášť nedbá (resp. pred pár rokmi nedbalo). Väčším problémom než chladničky u lekárov (ktoré by ideálne mali byť bez výparníka, aby chladnička nebola schopná vakcínu zmraziť a tým ju znehodnotiť) možno sú distribučné firmy a sčasti možno aj lekárne, ktoré predávajú vakcíny lekárom.

       Teší ma tiež, že Dr. Avdičová vyzvala na striktné dodržiavanie predpísaného spôsobu aplikácie vakcín, keďže z jeho nedodržania vyplýva celá škála vážnych nežiaducich účinkov, v prvom rade u BCG vakcíny proti tuberkulóze. Potešila aj výzva na dodržiavanie zásad očkovacieho procesu (vyšetrenie dieťaťa, poučenie rodiča, zohľadnenie kontraindikácií), škoda len, že nebola výraznejšia, pretože toto je oblasť, v ktorej majú mnohí praktickí lekári na Slovensku veľké rezervy.

       Na záver Dr. Avdičová podčiarkla, že pridávanie nových vakcín do očkovacieho kalendára je dobre a dôkladne premysleným krokom, o čom si dovolím veľmi pochybovať, prinajmenšom u povinného očkovania bábätiek proti pneumokokom (k tomu pripravujeme obsiahlejší článok, v ktorom ukážeme, že to v prípade tohto očkovania jednoznačne nebola pravda) a tiež proti nákazlivej žltačke typu B, ktorou sa absolútne drvivá väčšina detí pred pubertou prakticky nemá ako nakaziť. Podľa Dr. Avdičovej sa za posledných 10 rokov zaviedlo LEN JEDNO nové povinné očkovanie. Ako to však bolo predtým?

Zdroj: https://www.ruvzmi.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=68&Itemid=100

       Keby som chcel byť podobným demagógom, ako je Dr. Avdičová, len s opačným znamienkom, tak by som rovnako dobre mohol povedať, že za posledných 13 rokov boli zavedené AŽ TRI nové povinné očkovania. To už znie inak, že? Pritom je to rovnako tak pravda, či skôr rovnako tak polopravda. 

       Keď si tento trend spočítame od počiatku povinného očkovania, tak nám vychádza 11 povinných očkovaní zavedených v priebehu 64 rokov, čo je v priemere jedno nové povinné očkovanie za necelých 6 rokov. Takýmto tempom by sme mali v roku 2021 povinných očkovaní 13, v roku 2033 už 15 atď.

       A to nie je vôbec nereálny scenár, lebo v USA ich majú 15 už teraz, a dievčatá dokonca až 16, lebo dievčatá povinne očkujú aj proti HPV (prinajmenšom v niektorých štátoch USA) a z rôznych vyjadrení našich epidemiológov mi vyplýva, že v otázke očkovania sú USA náš vzor. Kiež by to tak nebolo, keď zvážime katastrofálne zdravie americkej mládeže a nenormálne vysokú dojčenskú úmrtnosť v USA (vyššiu než na Slovensku), a to pri absolútne najvyššej zaočkovanosti na svete a najvyšších výdavkoch na zdravotníctvo na hlavu!

       Mě by jenom zajímalo, kde udělali soudruzi z USA chybu? :-)

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť

Napísanie tohto komentára (vrátane korektúry a úpravy vloženého obrázku) trvalo autorovi približne 6 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.