Pneumokoky a očkovanie proti nim

14.09.2011 19:00

Ärzte für individuelle Impfentscheidung e.V. - 21.IV.2010 - Dr. Martin Hirte

 

       Pôvodný článok "Pneumokokken"
       z nemčiny preložil Ing. Andrej Verný a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

 

       Od leta 2006 Stála komisia pre očkovanie (STändige ImpfKOmission = STIKO; obdoba slovenskej Pracovnej skupiny pre imunizáciu - pozn. red.) odporúča očkovať proti pneumokokom všetky deti v prvých dvoch rokoch života. Začiatok očkovania je v treťom mesiaci.

       V tomto článku sa dozviete o pôvodcoch choroby, samotnej chorobe a o očkovaní proti nej.

 

Ochorenia spôsobené pneumokokmi

       Pneumokoky (baktérie Streptococcus pneumoniae) možno nájsť u viac než každého druhého dieťaťa, ako aj u mnohých dospelých ako neškodných obyvateľov. Môžu však zapríčiniť aj hnisavé zápaly: stredného ucha, nosových dutín, pľúc, mozgových blán (meningitídu) a otravu krvi (sepsu). Jestvuje viac než 90 rôznych kmeňov rôzne nebezpečných pneumokokov v rozličných oblastiach sveta.

       V detskom veku je jedna tretina všetkých hnisavých zápalov stredného ucha a väčšina bakteriálnych zápakov pľúc spôsobená pneumokokmi. U dospelých majú infekcie dýchacích ciest zapríčinené pneumokokmi ťažký priebeh alebo komplikácie v každom treťom prípade.

       Ochorenia spôsobené pneumokokmi sú liečené antibiotikami, ale odolnosť pôvodcov je vyššia vďaka celosvetovo častému a zbytočnému predpisovaniu antibiotík. Ochranu poskytuje aj materské mlieko.

       Rizikové skupiny pre ochorenia spôsobené pneumokokmi sú:

  1. deti do dvoch rokov, predčasne narodené a postihnuté deti,
  2. pacienti, ktorým bola odstránená slezina,
  3. pacienti s určitými ochoreniami, ako napr. chronickými srdcovo-cievnymi, pľúcnymi ochoreniami a ochoreniami pečene, s cukrovkou, implantátmi, chudokrvnosťou a s oslabenou imunitou (napr. HIV, Downov syndróm, rakovina alebo podvýživa).
  4. fajčiari (i pasívni fajčiari, tzn. tí, čo sú vystavení tabakovému dymu, hoci sami nefajčia) a
  5. starší ľudia.
     

       U detí v prvom roku života sú najdôležitejšími rizikovými faktormi (podľa TAKALA 1995, LEVINE 1999, PEREIRO 2004):

  1. žiadne dojčenie (4x vyššie riziko)
  2. detské jasle (4x vyššie riziko)
  3. pasívne fajčenie (2-3x vyššie riziko)
     

       Ročne sa v Nemecku vyskytne u detí priemerne 380 závažných ochorení spôsobených pneumokokmi (na Slovensku do 50 prípadov ročne - pozn. red.), z toho približne 40 % prípadov meningitídy (RÜCKINGER 2008; na Slovensku do 30 prípadov ročne - pozn. red.). Zhruba 12 detí ročne zomrie na následky tohto ochorenia (na Slovensku priemerne menej než 4 deti ročne - pozn. red.), u 35 detí sa dostavia trvalé následky – v prvom rade porucha sluchu, ale tiež obrna alebo spomalenie vývoja dieťaťa (VON KRIES 2000).

       U dospelých je jeden z dvadsiatich prípadov zápalu pľúc alebo komplikácií pri zápale pľúc spôsobený pneumokokmi. Niektoré odhady hovoria, že ročne zomiera až 10.000 starších ľudí na ochorenia, pri ktorých pneumokoky spolupôsobia (SCHMITT 1999).

 

Očkovacie látky proti pneumokokom

       V súčasnosti sú v Nemecku (i na Slovensku - pozn. red.) dostupné tri očkovacie látky proti pneumokokom.

 

1. Prevenar 13

       Klinická štúdia, vďaka ktorej bola vakcína schválená, skúmala 1.200 dojčiat z Nemecka a USA. Štúdia bola ale vykonaná s použitím inej očkovacej látky (bez polysorbátu 80) než je na trh uvedená očkovacia látka, a preto je otázne, či je táto štúdia relevantná (AT 2010).

       Obsahuje antigény 13 kmeňov pneumokokov. Vekové obmedzenie je od 3. mesiaca do konca 2. roku života. Prídavnou látkou je fosforečnan hlinitý (obsah hliníku: 0,125 mg). Prevenar 13 nahrádza starú očkovaciu látku Prevenar (od februára 2010 sa nepredáva) a má obsahovať 80% pneumokokov, ktoré vedú v Európe k invazívnym ochoreniam.

       Odporúčané dávkovanie:

  • 3. – 6. mesiac: 3x s odstupom jedného mesiaca, štvrté očkovanie v druhom roku života,
  • od 7. mesiaca: 2x s odstupom jedného mesiaca, tretie očkovanie v druhom roku života,
  • od 13. mesiaca: dve očkovania s odstupom dvoch mesiacov.
     

       Náklady na tri dávky: 152,62 € (aktuálna cena na Slovensku podľa stránky ŠÚKL, z toho doplatok rodičov: 38,16 €)

       Štúdie z USA a Kanady dokazujú, že už dve očkovania v prvom roku sú účinné (Whitney 2006, Deceuninck 2010). V Rakúsku je od roku 2010 odporúčané očkovať proti pneumokokom trikrát: v treťom, piatom a dvanástom mesiaci.

 

2. Synflorix

       Klinická štúdia očkovacej látky vykonaná na vzorke 1.650 dojčiat z Fínska, Francúzska a Poľska. Povolená od apríla 2009 pre deti od 3. mesiacov. Okrem tejto klinickej štúdie nie sú doteraz prístupné žiadne iné údaje, obzvlášť pre deti so zvýšeným rizikom výskytu infekcie pneumokokmi.

       Obsahuje antigény 10 kmeňov pneumokokov. Dávkovanie je rovnaké ako pri Prevenare. Obsah hliníku: 0,5 mg. Mal by obsahovať 80% pneumokokov, ktoré vedú v Európe k invazívnym ochoreniam.

       Náklady na tri dávky: 114,46 € (aktuálna cena na Slovensku podľa stránky ŠÚKL, bez doplatku - pozn. red.)

 

3. Pneumo 23

       Obsahuje antigény 23 kmeňov pneumokokov. Povolená od 3. roku života. Prídavná látka: fenol.

       Dávkovanie:

  • 1x. Opakovanie najskôr po troch rokoch, predovšetkým u vysokorizikových pacientov.
     

       U chronicky chorých detí, ktoré boli v prvých dvoch rokoch života očkované Synflorixom alebo Prevenarom 13, môže byť od tretieho roku ochrana očkovaním „rozšírená“ pomocou vakcíny Pneumo 23.

       Náklady na jednu dávku: 12,54 € (aktuálna cena na Slovensku podľa stránky ŠÚKL, bez doplatku - pozn. red.)

 

Účinnosť očkovacích látok proti pneumokokom

 

1. Očkovacie látky proti pneumokokom pre deti do dvoch rokov (Prevenar 13, Synflorix)

       V USA sa vďaka starej očkovacej látke Prevenar podarilo znížiť u malých detí časť závažných ochorení zapríčinených pneumokokmi (BLACK 2000). Medzi rokmi 1998 a 2005 celková miera prípadov pneumokokovej meningitídy klesla vo viacerých amerických štátoch približne o 30%, pričom u dvojročných detí až o 50% (HSU 2009).

       Neočkované deti profitovali z kolektívnej imunity vďaka nižšiemu obehu patogénov.

       V Európe bolo používanie Prevenaru veľmi nejednotné. Pozitívne sa vymykalo Nórsko: Tam viedlo používanie Prevenaru k poklesu počtu závažných ochorení spôsobených pneumokokmi o 74% (VESTRHEIM 2008). V ostatných krajinách bol efekt očkovania menej presvedčivý. V prieskume jedného španielskeho tímu vyšiel najavo nápadne slabý efekt očkovania, predovšetkým v takých krajinách, v ktorých očkovacia látka obsahovala menej než 70% kmeňov pneumokokov zapríčiňujúcich infekcie (GUEVARA 2009). Najdôležitejší vplyv na účinnosť mala rozšírenosť kmeňov pneumokokov v tej ktorej krajine.

       Z Francúzska bola hlásená redukcia výskytu ochorení zapríčinených pneumokokmi vďaka Prevenaru o 20–25%. Výskyt ochorení spôsobených tými kmeňmi pneumokokov, ktoré nie sú obsiahnuté v očkovacej látke, od zavedenia očkovania rapídne narástol, rovnako od zavedenia očkovania dojčiat došlo aj k významnému nárastu ochorení spôsobených pneumokokmi u starších detí a u dospelých (LEPOUTRE 2008, AT 2009).

       V Nemecku bolo výsledkom nesystematického zaznamenávania systému ESPED, ktorý bol sponzorovaný výrobcom Prevenaru, firmy Wyeth, signifikantný ústup ochorení spôsobených pneumokokmi u detí do dvoch rokov v zaznamenanom roku 2007 oproti rokom 1997–2002. (ESPED 2007, Rückinger 2009, AT 2009). Aj napriek tomu boli zdokumentované závažné infekcie spôsobené pneumokokmi aj u očkovaných detí: v r. 2004 a 2005 bolo 14 prípadov, v r. 2006 24 prípadov (ESPED 2004, 2005, 2006).

       V španielskej provincii Navarra bola účinnosť očkovania Prevenarom veľmi malá (GUEVARA 2009). Šanca na ochorenie zapríčinené kmeňom, ktorý nebol obsiahnutý v očkovacej látke, bola u zaočkovaných detí 6x vyššia ako u nezaočkovaných detí. „Celková účinnosť očkovania proti pneumokokom v oblasti prevencie invazívnych ochorení zapríčinených pneumokokmi môže byť výrazne obmedzená" (BARRICARTE 2007). Jedna štúdia z Barcelony zdokumentovala nárast závažných ochorení spôsobených pneumokokmi od zavedenia očkovania: U detí do dvoch rokov predstavoval nárast 58%, u detí od 2 do 4 rokov 135%. Za to boli zodpovedné predovšetkým štyri kmene pneumokokov, ktoré neboli obsiahnuté v bežnej očkovacej látke Prevenar (MUNOZ-ALMAGRO 2008).

       Štyri európske štúdie z Fínska a Holandska dospeli k negatívnemu výsledku čo sa týka preventívneho predchádzania infekcii ucha použitím Prevenaru (ESKOLA 2001, VEENHOFEN 2003, LE 2007, PALMU 2009). Aj podľa príbalového letáku novej očkovacej látky Prevenar 13 „očakávaná ochrana predovšetkým proti ochoreniu Otitis media (zápal stredného ucha) je nízka“.

       V Portugalsku používaním Prevenaru nebol zaznamenaný žiadny významný pokles ochorení spôsobených pneumokokmi, ale zvýšenie počtu ochorení spôsobených pneumokokmi, ktoré neboli obsiahnuté v očkovacej látke (o 71%) a pneumokokmi rezistentnými na antibiotiká (DIAS 2007, AT 2009).

       U britských detí bolo v posledných desiatich rokoch pozorované desaťnásobné zvýšenie výskytu (2007: 1.000 prípadov za rok) závažných zápalov pľúc spôsobených pneumokokmi, pri ktorých čiastočne kvôli hnisavému zápalu pohrudnice musel byť vykonaný operatívny zákrok. S vysokou pravdepodobnosťou sú príčinou kmene pneumokokov, ktorých rozšírenie je vďaka očkovaniu proti pneumokokom ľahšie (LAURANCE 2008).

       So zavedením očkovania proti pneumokokom sa dá prakticky všade pozorovať, že pneumokoky nachádzajúce sa v očkovacej látke boli postupne nahradené pneumokokmi iných kmeňov alebo aj inými baktériami ako napr. problémovými stafylokokmi (PELTOLA 2003, BOGAERT 2004, BLOCK 2004, ESKOLA 2005, GONZALEZ 2006, AT 2006, DIAS 2007, LEPOUTRE 2008, HSU 2009, LI 2010).

       Táto výmena sérotypov prebehla príliš rýchlo v krajinách, v ktorých v očkovacej látke bolo obsiahnutých menej ako 70% bežných kmeňov pneumokokov (GUEVARA 2009). Kritický je hlavne narastajúci výskyt kmeňov odolných voči antibiotikám, napr. veľmi agresívny typ 19A (HANAGE 2007, HSU 2009), ktorý je mimochodom obsiahnutý v novej očkovacej látke Prevenar 13 (nie však v Synflorixe).

       Aj napriek tomu vývoj viac širokospektrálnych očkovacích látok nemôže vyriešiť problém výmeny sérotypov, pretože príroda netoleruje žiadne medzery. V USA dochádza v posledných rokoch k nárastu závažných infekcií u malých detí, predovšetkým k hnisavým zápalom pľúc a pohrudnice, vďaka doteraz vzácne sa vyskytujúcim kmeňom pneumokokov a stafylokokov odolných voči viacerným antibiotikám (GERTZ 2010, LI 2010).

       K obidvom novým očkovacím látkam Prevenar 13 a Synflorix doteraz nejestvujú žiadne klinické podklady. Ich účinok bol dokázaný len na základe skúmania protilátok po očkovaní. Prevenar 13 a Synflorix vytvárajú pri dvoch kmeňoch pneumokokov (6B a 23F) malú koncentráciu protilátok, podobne ako predtým z trhu stiahnutá očkovacia látka Prevenar. Práve kmeň 6B vedie k neustále častejším infekciám u očkovaných detí (AT 2010). Synflorix vedie u dvoch kmeňov pneumokokov (kmeň 1, 3), Prevenar 13 až u štyroch kmeňov pneumokokov (kmeň 1, 3, 5, prípadne aj 19A) k nízkej imunite.

       V jednom kritickom článku časopisu o očkovaní Vaccine sa indický expert na očkovanie Joseph L. Matthew dostáva ku koreňu veci stratégie WHO (= World Health Organization = Svetová zdravotnícka organizácia OSN - pozn. red.) a výrobcov očkovacích látok sprístupniť očkovacie látky proti pneumokokom aj v krajinách tretieho sveta. Doslova píše: „Súčasný humbuk okolo očkovacích látok proti pneumokokom je od začiatku prevažne obsahovo a charakterovo komerčný. Tento komerčný tlak je priamo a nepriamo zosilnený vďaka otvorenému a/alebo tichému súhlasu odborníkov či už na individuálnej, inštitucionálnej alebo organizátorskej úrovni.“ Ďalej píše: „Priemysel vyvinul dvojitú stratégiu na zvýšenie predaja (očkovacej látky) PCV-7: Prvou je „akademická dráha“, skrz nespočet sponzorovaných prednášok od „odborníkov“, z ktorých mnohým bolo za to zaplatené. Druhou je „komerčná dráha“ pomocou rozsiahleho marketingu, vďaka reklame a aj predaju očkovacej látky doktorom sčasti o 20 % pod maloobchodnú cenu. Týmto postupom získala u lekárov pozitívny postoj očkovacia látka, ktorá je v miestnom prostredí obmedzene účinná“ (MATHEW 2009).

       Podľa údajov farmaceutickej kampane BUKO chce aliancia GAVI (sponzorovaná okrem iných aj Billom Gatesom) pomocou počiatočného vkladu 1,5 miliardy dolárov začať očkovací program proti pneumokokom v krajinách tretieho sveta. Touto sumou sú podporovaní hlavne výrobcovia očkovacích látok, pretože jednotlivé očkovacie látky majú krajiny zaplatiť samé (BUKO 2010).

 

2. Pneumovax 23

       U zaočkovaných dospelých (50- až 86-ročných) nepreukázali dvojito zaslepené štúdie žiadne zníženie počtu hospitalizácií, zápalov pľúc či úmrtí na pneumokokové ochorenia (ÖRTKVIST 1998, HONKANEN 1999, JACKSON 2003). Takisto v sumáre 22 štúdií účinnosti sa neukázal žiadny signifikantný účinok očkovacích látok pre dospelých (HUSS 2009). U Pacientov HIV-pozitívnych sa zdá, že vďaka očkovaniu sa riziko zápalu pľúc dokonca zvyšuje, pravdepodobne v dôsledku poškodenia B-lymfocytov vďaka látkam obsiahnutým v očkovacej látke (FRENCH 2000).

 

Nežiaduce účinky očkovania proti pneumokokom

       Pre Synflorix a Prevenar 13 nie sú zatiaľ známe žiadne poznatky o vedľajších účinkoch po širokom použití. Pretože Prevenar 13 obsahuje rovnaké látky ako Prevenar, mal by byť rozsah vedľajších účinkov podobný.

       Všetky očkovacie látky pre dojčatá obsahujú fosforečnan hlinitý – látku, ktorá pri pokusoch na nervových bunkách môže viesť k narušeniu rastu nervov a pri pokusoch na zvieratách k odumieraniu buniek a neurologickým poruchám (WALY 2005, PETRIK 2007)

 

1. Prevenar

        Podľa štúdii o očkovaní Prevenaru 13 na vzorke 4400 dojčiat bolo pozorované (EC 2009):

  • veľmi často (> 10%): horúčka, dráždivosť, nechutenstvo, poruchy spánky, reakcia v mieste očkovania,
  • príležitostne (0,1% – 1%): zvracanie, hnačky,
  • zriedka (0,01% – 0,1%): záchvaty, kolapsy (hypotonicko-hyporesponzívny syndróm), žihľavka, silná alergická reakcia s opuchmi a/alebo dýchacími ťažkosťami.
     

       Pri starej očkovacej látke Prevenar boli známe nasledujúce reakcie na očkovanie:

  •  u 40% reakcie v mieste vpichu (opuchy, začervenanie, bolestivosť), pri každom treťom dieťati v kombinácii s inými očkovacími látkami (tetanus, záškrt, čierny kašeľ, Haemophilus influenzae typu B (HiB)) všeobecné reakcie ako horúčka, kŕče, apatia, zvracanie a podráždenosť,
  • u až 3% po očkovaní dlhé hodiny pretrvávajúci plač,
  • alergické reakcie,
  • zriedkavo (0,01% – 0,1%) život ohrozujúci šok, záchvaty,
  • veľmi zriedkavo – poruchy zrážanlivosti krvi (trombocytopénia), zápal mozgu (encefalitída),
  • medzi r. 2001 a 2009 bolo nahlásených 43 prípadov úmrtia detí do dvoch rokov, 34 z nich dostalo zároveň s Prevenarom aj pentavakcínu alebo hexavakcínu (tzn. päť- alebo šesť-zložkovú vakcínu, napr. Infanrix Hexa). V USA je ročne hlásených 30 úmrtí po Prevenare. V Holandsku bolo v novembri 2009 po troch úmrtiach z trhu stiahnutých viac ako 100.000 dávok Prevenaru.
     

2. Synflorix

       Výskumnému ústavu Paula Ehrlicha (= Paul Ehrlich Institut = PEI; ústav, ktorý je v Nemecku poverený (okrem iného) zaznamenávať nežiaduce účinky očkovania - pozn. red.) bolo do januára 2010 nahlásených: viacero prípadov zahmlenej/zatemnenej mysle, apatie alebo kolapsu; záchvatu; dve zástavy dychu; jeden alergický šok; jedno náhle úmrtie dojčaťa (SIDS).

       Medzi 4.500 dojčatami v klinických štúdiách bolo pozorované (EMEA 2009):

  • u 40 – 50 % reakcií v mieste očkovania,
  • veľmi často (> 10 %) ospalosť, podráždenosť, nechutenstvo,
  • často (1 – 10 %) horúčka,
  • príležitostne (0,1 – 1 %) hnačky, zvracanie, neobvyklý plač,
  • zriedkavo (0,01 – 0,1 %) vyrážky na koži, záchvaty, alergické reakcie.

       V roku 2009 bol v Nemecku hlásený jeden prípad úmrtia (v kombinácii so šesťnásobným očkovaním) a viaceré závažné prípady ako zatemnenie mysle, zástava dychu alebo záchvat. Počas jednej klinickej štúdie v Argentíne došlo k 14 nevysvetliteľným prípadom úmrtia (MAIL ONLINE 2008).

 

3. Pneumovax 23

  • až u 50% očkovaných reakcie v mieste vpichu, zopár hodín až dní po očkovaní občasná horúčka, bolesti svalov, hlavy alebo kĺbov,
  • približne u 1% zaočkovaných závažné reakcie na očkovanie s vysokou horúčkou,
  • veľmi zriedkavo alergické alebo neurologické reakcie na očkovanie a rozpad červených krviniek.

 

Odporúčania STIKO

       Očkovanie proti pneumokokom je v Nemecku odporúčané:

  • pre všetky deti v prvých 24 mesiacoch života,
  • pre všetkých dospelých od 60 rokov,
  • pre chronicky chorých v každom veku.
     

       STIKO dúfa, že vďaka zavedeniu očkovania proti pneumokokom pre všetky deti do dvoch rokov dôjde k poklesu závažných ochorení, spôsobených pneumokokmi v tejto vekovej skupine, o viac ako 50%.

       Odporučenie očkovania prináša so sebou na druhej strane enormné zvýšenie finančnej záťaže pre zdravotný systém, pretože cena potrebných štyroch očkovacích dávok sa pohybuje medzi 350 a 430 € (medzitým zlacneli, prinajmenšom na Slovensku - pozn. red.). Celkové náklady na zaočkovanie všetkých dojčiat sú tak extrémne vysoké: Až 170 miliónov € je použitých ročne na zaočkovanie 80% všetkých dojčiat s optimistickým scenárom zabrániť ročne 10 prípadom úmrtia.

       Istotne je tento finančný argument pre mnohých rodičov nepochopiteľný. Politika rozsiahlej reštrukturalizácie zdrojov v oblasti farmakologickej prevencie má ďalekosiahle následky pre zdravotný systém, pretože je neustále menej prostriedkov pre iné oblasti. Väčšie úsilie v boji proti konzumu cigariet, alebo zvýšená podpora dojčenia, by boli príkladmi oveľa lacnejších, efektívnejších a udržateľnejších opatrení proti pneumokokovým ochoreniam a mnohým iným medicínsky významným chorobám (NUORTI 2000).

       Nemecké ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí si vyžiadalo v roku 2004 správu o ekonomickej a medicínskej efektivite očkovania proti pneumokokom (ANTONY 2005). Správa došla k záveru, že z ekonomického pohľadu nemôže byť vo všeobecnosti odporučené aby očkovanie bolo zavedené do očkovacieho kalendára. Predovšetkým pre zákonné zdravotné poisťovne nie je očkovanie nákladovo efektívne – a to ani pri predpoklade, že očkovanie nevyvolá žiadne nežiaduce účinky, ktoré by viedli k nejakým výdajom (!). Z medicínskeho pohľadu sa vo všeobecnosti očkovanie proti pneumokokom odporúča len vtedy, pokiaľ by sa sledoval zdravotno-politický cieľ, nenechať narásť odolnosť pneumokokov. Súčasne však nie je žiadna potreba konať, ale situácia by mala byť predovšetkým naďalej pozorovaná, aby boli pre prípadné odporučenie očkovania vylepšené podkladové údaje (ANTONY 2005). Mimochodom, v správe bolo kritizované, že STIKO sa pri odporučení pre očkovanie odvolávala na štúdie, ktoré nie sú pre Nemecko relevantné.

       V časopise Arzneimittel-Telegramm (AT 2006) bolo vytknuté, že časť údajov, na ktoré sa STIKO pri odporúčaní očkovania odvoláva, nie sú verejnosti dostupné. Okrem toho nebol v minulosti v Nemecku u mnohých zachytených ochorení, spôsobených pneumokokmi, určený kmeň pneumokokov, ktorý ich zapríčinil. STIKO údajne vo svojich zverejnených materiáloch nadhodnocuje podiel ochorení, spôsobených pneumokokmi v detskom veku, ktorým môže zabrániť očkovacia látka Prevenar.

       Nemecká spoločnosť pre všeobecné lekárstvo v jednom dokumente o očkovaní hovorí o „individuálne a epidemiologicky len veľmi malej použiteľnosti“ očkovania proti pneumokokom a dáva do pozornosti, že v časoch obmedzených zdrojov čoraz častejšie vyvstáva etická otázka, či vykazuje očkovanie tohto druhu prijateľný pomer medzi nákladmi a prínosmi (DEGAM 2009). Holandskí zdravotnícki ekonómovia vypočítali prinajmenšom pre predchádzajúcu 7-valentnú vakcínu Prevenar otázny pomer nákladov a prínosov. Vo všetkých doteraz vyhotovených prepočtoch nebola braná do úvahy očkovaním spôsobená výmena sérotypov (Rozenbaum 2010).

       Doteraz v Nemecku nie je zavedená povinnosť nahlasovania závažných ochorení spôsobených pneumokokmi, a teda neexistuje žiadna adekvátna kontrola dlhodobého vývoja. Kontrolovať by bolo vhodné napríklad:

  • trvácnosť a spoľahlivosť imunity u zaočkovaných,
  • vznik nových kmeňov pneumokokov a iných patogénov, ktoré vďaka očkovaniu „vyplňujú“ vzniknutú medzeru,
  • nárast nákaz pneumokokmi v nezaočkovaných skupinách obyvateľstva vďaka zníženiu obehu patogénov s následným obmedzením posilňovacieho účinku kontaktu s nákazou ("občerstvenia" imunity).

 

Zhrnutie

  • Pneumokoky sú veľmi rozšírené baktérie, ktoré zriedkavo spôsobujú závažné infekcie ako zápaly stredného ucha, zápal pľúc alebo zápal mozgových blán.
  • Rizikovou skupinou sú deti, ktoré nikdy neboli dojčené, ktoré pasívne fajčia a/alebo veľmi skoro navštevujú detské jasle. Patria sem aj deti, ktoré trpia chronickými ochoreniami a predčasne narodené deti.
  • Očkovanie proti pneumokokom je verejne odporúčané pre všetky deti od troch mesiacov. Na druhej strane je očkovanie odporúčané okrem dojčiat pacientom s určitými rizikovými faktormi, predovšetkým tým, ktorí musia žiť bez sleziny.
  • Náklady na očkovanie sú extrémne vysoké a vedú k významnému prerozdeľovaniu zdrojov v zdravotníctve.
  • Prevenar 13 má pôsobiť proti väčšiemu počtu patogénov ako Synflorix. Skutočný účinok oboch očkovacích látok je ale doteraz nepodložený a kvôli čiastočne nízkemu množstvu protilátok u očkovaných aj otázny.
  • Účinnosť očkovacích látok proti pneumokokom je - aj vďaka rôznorodosti v prírode sa nachádzajúcich kmeňov pneumokokov - obmedzená. Je možné, že aj iné nákazy problematickými baktériami (napr. stafylokokmi) sú týmto očkovaním zvýhodňované.
  • Dojčatá sú vystavované ďalšiemu zaťaženiu problémovým hliníkom. Prevenar 13 ho obsahuje menej ako Synflorix.
  • Ak chcete očkovať, stojí za zváženie schéma 2+1, prípadne aj jedna alebo dve dávky po prvých narodeninách.
  • Podľa klinických štúdií a doterajších hlásení sú reakcie v mieste očkovania a všeobecné reakcie nápadne časté. Tak isto boli hlásene život ohrozujúce nežiaduce účinky a úmrtia. Dlhodobé klinické a porovnávacie štúdie s neočkovanými chýbajú.
  • Súčasné podávanie iných očkovacích látok považujeme za riskantné. Pri súbežnom očkovaní hexavakcínou (Infanrix Hexa) boli hlásené mnohé prípady úmrtia detí.
  • Očkovanie starších ľudí je pravdepodobne zbytočné, hoci je naďalej odporúčané.

 

Literatúra

  • Antony K, Pichlbauer E, Stürzlinger H: Medizinische und ökonomische Effektivität der Pneumokokkenimpfung für Säuglinge und leinkinder.GMS Health Technol Assess 2005, 1:Doc 05
  • AT (Arznei-telegramm): Pneumokokken-Impfung – Wie ist der Stand der Kenntnis? 2003, 34(10):94
  • AT (Arznei-telegramm): Pneumokokken-Konjugatimpfstoff für alle unter Zweijährigen? AT 2006, 10:87-89
  • AT (Arznei-telegramm): Massenimpfung mit Prevenar - erste DAten aus Europa. AT 2009, 40:27-9
  • AT (Arznei-telegramm): Neue Pneumokokkenimpstoffe Prevenar 13 und Synflorix. AT 2010, 41(4):37 - 39
  • Barricarte A, Castilla J, Gil-Setas A, Torroba et al: Effectiveness of the 7-valent pneumococcal conjugate vaccine: a population-based case-control study. Clin Infect Dis 2007 Jun 1;44(11):1436-41
  • Black S, Shinefeld H, Fireman B, Louis E et al.: Efficacy, safety and immunogenicity of heptavalent pneumococcal conjugate vaccine in children. Northern California Kaiser Permanente Vaccine Study Center Group. Pediatr Infect Dis J 2000, 19(3):187-95
  • Block SL, Hedrick J, Harrison CJ, Tyler R et al: Community-wide vaccination with the heptavalent pneumococcal conjugate significantly alters the microbiology of acute otitis media. Pediatr Infect Dis J 2004, 23(9):829-33
  • Bogaert D, van Belkum A, Sluijter M, Luijendijk A et al.: Colonisation by Streptococcus pneumoniae and Staphylococcus aureus in healthy children. Lancet. 2004, 363(9424):1871-2
  • BUKO Pharmabrief März 2010: Multis mit Hilfsgeldern füttern. GAVI und die Pneumokokken-Impfung.
  • Byington CL, Samore MH,  Stoddard GJ, Barlow S et al: Temporal trends of invasive disease due to Streptococcus pneumoniae among children in the intermountain west: emergence of nonvaccine serogroups. Clin infect Dis 2005, 41(1):21-9
  • DEGAM (Deutsche Gesellschaft für Allgemeinmedizin und Familienmedizin): "Impfen um jeden Preis? Impfmüdigkeit in Deutschland?" Ein Positionspapier der Deutschen Gesellschaft für Allgemeinmedizin und Familienmedizin. Februar 2009
  • Deceuninck G, De Wals P, Boulianne N, De Serres G: Effectiveness of Pneumococcal conjugate vaccine using a 2+1 infant schedule in Quebec, Canada. Pediatr Infect Dis J 2010, Feb 1 (Epub ahead of print)
  • Dias R, Canica M: Invasive pneumococcal disease in Portugal prior and after the introduction of pneumococcal heptavalent conjugate vaccine. FEMS Immunol Med Microbiol 2007, 51(1):35-42
  • EC (Európska komisia): Prevenar 13, I NN-Pneumococcal polysaccharide conjugate vaccine (13-valent, adsorbed). Zusammenfassung der Merkmale des Arzneimittels. 12.10.2009
  • Eskola J, Kilpi T, Palmu A et al.: Efficacy of a pneumococcal conjugate vaccine against acute otitis media. N Engl J Med 2001, 344(6): 403-9
  • ESPED (Erhebungseinheit für seltene pädiatrische Erkrankungen in Deutschland): Invasive Infektionen durch Streptococcus Pneumoniae (Pneumokokken). Jahresbericht 2004, 2005, 2006, https://www.esped.uni-duesseldorf.de/jabe2002_r.htm#pneumos
  • ESPED-Jahresbericht 2004: Invasive Infektionen durch Streptococcus Pneumoniae (Pneumokokken): Geimpfte Fälle (1.1.2004 - 31.12.2004)
  • French N, Nakiyingi J, Carpenter LM, Lugada E et al.: 23-valent pneumococcal polysaccharide vaccine in HIV-1-infected Ugandan adults: double-blind, randomised and placebo controlled trial. Lancet 2000, 355(9221):2106-11
  • Gertz RE, Li Z, Pimenta FC; Jackson D et al: Increased penicilline nonsusceptibility of nonvaccine-serotypes invasive pneumococci other than serotypes 19A and 6A in post-7-valent conjugate vaccine era. J Infect Dis 2010, 201:770-775
  • Gonzales BE, Hulten KG, Lamberth L, Kaplan SL: Streptococcus pneumoniae serogroups 15 and 33: an increasing cause of pneumococcal infections in children in the United States after the introduction of the pneumococcal 7-valent conjugate vaccine. Pediatr Infect Dis J. 2006 Apr;25(4):301-5
  • Guevara M, Barricarte A, Pérez B, Arriazu M et al: La vacuna neumococica conjugada heptavalente (Prevenar). Diferencias en su efectividad en distinta poblaciones. An Sist Sanit Navar 2008, 31(2):171-92. (Englisches Abstract)
  • Hanage WP, Huang SS, Lipsitch M, Bishop CJ et al: Diversity and antibiotic resistance among nonvaccine serotypes of streptococcus pneumoniae carriage isolates in the post-heptavalent conjugate vaccine era. JID 2007, 195:347-352
  • Hochmann ME: Childhood vaccine saves lives, but may lead to other infections. The Boston Globe 21.6.2005. https://www.boston.com/
  • Honkanen PO., Keistinen T, Miettinen L, Herva E et al.: Incremental effectiveness of pneumococcal vaccine on simultaneously administered influenza vaccine in preventing pneumonia and pneumococcal pneumonia among persons aged 65 years or older. Vaccine 1999, 4; 17(20–21): 2493–2500
  • Hsu HE, Shutt KA, Moore MR, Beall BW et al: Effect of pneumococcal conjugate vaccine on pneumococcal vaccine. NEJM 2009 , 360:244-256
  • Huss A, Scott P, Stuck AE, Trotter C et al: Efficacy of pneumococcal vaccination in adults: a meta-analysis. CMAJ 2009, 6. Januar; 180(1). doi:10.1503/cmaj.080734
  • Jackson LA: Effectiveness of pneumococcal polysaccharide vaccine in older adults.  N Engl J Med 2003, 348:1747-55
  • von Kries R, Siedler A, Schmitt HJ: Epidemiologie von Pneumokokken-Infektionen bei Kindern. Kinderärztl Prax 2000, 71:435-8
  • Laurance J: Increase in severe pneumonia in children may be caused by vaccine. The Indipendent 14.4.2008
  • Le T, Rovers MM, Veenhofen RH, Sanders EA, Schilder AG: Effect of pneumococcal vaccination on otitis media with effusion in children older than 1 year. Eur J Pediatr 2007, 166:1049-1052
  • Lepoutre A, Varon E, Georges S, Gutmann L: Impact of infant pneumococcal vaccination on invasive pneumococcal diseases inFrance 2001-2006. Eurosurveillance 2008, 35 (28.8.2008)
  • Levine OS, Farley M, Harrison LH, Lefkowitz L et al: Risk factors for invasive pneumococcal disease in children: a population-based case-control study in North America. Pediactrics 199, 103(3):E28
  • Li ST, Tancredi DJ: . Pediatrics 2010, 125:25-33
  • Mail Online: Death of 14 children 'could be linked to GlaxoSmithKline trial drug'. 15.8.2008
  • Mathew JL: Pneumococcal vaccination in developing countries: Where does science end and commerce begin? Vaccine 2009, 27(32), 4247-51
  • Munoz-Almagro C, Jordan I, Gene A, Latorre C et al: Emergence of invasive pneumococcal disease caused by nonvaccine serotypes in the era of 7-valent conjugate vaccine. Clin Infect Dis 2008, 46(2):174-18
  • Nuorti JP, Butler JC, Farley MM, Harrison LH et al: Cigarette smoking and invasive pneumococcal disease. Active Bacterial Core Surveillance Team. N Engl J Med 2000, 342(10):681-9
  • Örtkvist A, Hedlund J, Burman LA et al.: Randomised trial of 23-valent pneumococcal capsular polysaccharide vaccine in prevention of pneumonia in middle-aged and elderly people. Swedish Pneumococcal Vaccination Study Group: Lancet 1998, 351(9100): 399–403
  • Palmu AA, Saukkoriipi A, Jokinen J, Leinonen M, Kilpi TM: Efficacy of pneumococcal conjugate vaccine against PCR-positive acutes otitis media. Vaccine 2009, 28(19):1490-1491
  • Peltola H, Schmitt J, Rooby R: Pneumococcal conjugate vaccine for acute otitis media – yes or no? Lancet 2003, 381:2170-1
  • Pereiro I, Diez-Domino J, Segarra L, Ballester A et al: Risk factors for invasive disease among children in Spain. J Infect 2004, 48(4):320-9.
  • Petrik MS, Wong MC, Tabat RC, Shaw CA: Aluminium adjuvant linked to gulf war illness induces motor neuron death in mice. Neuromolecular Med 2007, 9(1):83-100
  • Rozenbaum MH, van Hoek AJ, Hak E, Postma MJ: Huge impact on assumptions on indrect effects on the cost-effectiveness of routine infant vaccination with 7-valent conjugate vaccine (Prevenar). Vaccine 2010, 28(12):2367-2369
  • Rückinger S, von Kries R, Reiner R,van der Linden M, Siedler A: Childhood invasive pneumokoccal disease in Germany between 1997 and 2003: Variability in incidence and serotype distribution in absence of general pneumomoccal conjugate vaccination. Vaccine 2008, 26(32):3984-6
  • Rückinger S, van der Linden M, Reinert RR, von Kries R et al: Reduction in the incidence of invasive pneumococcal disease after general vaccination with 7-valent pneumococcal conjugate vaccine in Germany. Vaccine 2009, 27(319):4136-41
  • Schmitt, H. J., Hülßle, C., Raue, W. (Hg.): Schutzimpfungen. Infomed, Berlin 1999
  • Takala AK, Jero J, Kela E, Rönnberg PR et al: Risk factors for primary invasive pneumokoccal disease among children in Finland. JAMA 1995, 273(11):859-64
  • Veenhoven, R., Bogaert, D., Uiterwaal, C. et al.: Effect of conjugate pneumococcal vaccine followed by polysaccharide pneumococcal vaccine on recurrent acute otitis media: a randomised study. Lancet 2000, 361: 189-195
  • Vestrheim DF, Lovoll O, Aaberge IS, Caugant DA: Effectiveness of a 2+1 dose schedule pneumococcal conjugate vaccination programme on invasive pneumococcal disease among children in Norway. Vaccine 2008, 26:3277-3281
  • Waly M, Olteanu H, Banerjee R, Choj SW et al: Activaion of methionine synthas by insulin-like growth factor-1 and dopamine: a target for neurodevelopmental toxins and thiomersal. Molecul Psychiatr 2005, 9:358-370
  • Whitney CG, Pilishvili T, Farley MM, Schaffner W et al: Effectiveness of seven-valent pneumococcal conjugate vaccine against invasive pneumococcal disease: a matched case-control study. Lancet 2006, 368(9546):1495-502

 

Zverejnenie tohto článku (jazyková a grafická úprava) zabralo správcovi www.slobodaVockovani.sk vyše 3,5 hodiny čistého času.

 

Štítky:

| | |

Späť