Pár poznámok k prípadu tetanu v okrese Michalovce na jeseň 2017

25.01.2018 04:35

Ing. Marián FILLO

 

    Prípad tetanu u malého dieťaťa, ktorý (pravdepodobne ako prvá) so značnou dávkou emócií oznámila verejnosti MUDr. Jana Seligová PhD. z Oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Košiciach na verejnej besede v utorok 10.X.2017 v Košiciach, od začiatku vzbudzoval viaceré otázky.

    V prvom rade: tetanus u malého dieťaťa v rozvinutej krajine je extrémne vzácna záležitosť. Ak mám správne údaje, tak naposledy bol tetanus u dieťaťa na území Česko-Slovenska zaznamenaný v roku 1971. Nepodarilo sa mi nájsť na internete verejne dostupný zdroj tejto informácie, ale našiel som aspoň údaje z Anglicka a Walesu, kde bol posledný prípad tetanu v totožnej vekovej skupine (0–4 roky) zaznamenaný v roku 1981, a to pri cca 10× väčšom počte obyvateľov a pri výrazne nižšej zaočkovanosti.

    V druhom rade: napriek tomu, že vakcinačná lobby neprepasie žiadnu príležitosť podporiť predaj svojich vakcín masívnou medializáciou všetkých prípadov „očkovaním predchádzateľných“ chorôb u neočkovaných osôb, v tomto prípade k ničomu takému nedošlo, a to ani po mesiaci, ani po dvoch mesiacoch. Iba plk. prof. MUDr. Roman Prymula CSc. Phd. z Česka medzi rečou spomenul:

„… zmínil bych tetanus, s kterým jsme si již dlouho nesetkávali a na Slovensku se objevil u neočkovaného dítěte.“

    Asi sa mu to javilo dostatočne bezpečné a nečakal, že by si niekto z čitateľov tohto rozhovoru skúšal overiť, ako to v skutočnosti bolo. Ale to sa teda zmýlil.

    Trvalo nám hodnú chvíľu, kým sme od príslušných úradov vymámili podrobnejšie údaje. Tie sme zverejnili v samostatnom článku Podrobné informácie o prípade tetanu v okrese Michalovce na jeseň 2017.

 

Ako účinkuje tetanový toxín (tetanospasmin)

 

Ktoré údaje chýbajú?

    Najprv sa pozrime na to, ktoré podstatné údaje sme sa nedozvedeli.

    Z odpovedi RÚVZ Michalovce nie je jasné, či bol tetanus u dieťaťa laboratórne potvrdený. To sme zistili až dodatočne, keď niekto iný opýtal Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) na ďalšie podrobnosti. ÚVZ SR však neuvádza, odkiaľ (z ktorej časti tela) bol odobratý biologický materiál, v ktorom bol laboratórne potvrdený pôvodca tetanu (baktéria Clostridium tetani resp. jej toxín tetanospasmin). Zistili ho vo vytrhnutých zuboch alebo niekde inde?

    RÚVZ Michalovce (RÚVZ MI) neuvádza národnosť dieťaťa. Z popisu sociálnych a hygienických podmienok je však celkom zrejmé, že ide o dieťa z rómskej osady. To potvrdzuje aj krátky prieskum na internete. Keď si dáme na Googli vyhľadať hygienické Rómovia Ruská, prvý nájdený článok má nadpis Rómovia v Ruskej sa svojvoľne nasťahovali do budovy, ktorá mala pôvodne  slúžiť ako hygienické centrum a nie je v túto chvíľu dostupný. Je ale stále ešte v pamäti Googlu, tak aby sa úplne nestratil, pre istotu ho skopírujem sem:


Jaroslav Ľuľo | 10. 11. 2008 | Ruská | RPA

    V obci Ruská v okrese Michalovce sa Rómovia z chatŕč v rómskej osade svojvoľne nasťahovali do budovy, ktorá je pôvodne určená na hygienické účely. Rómsku tlačovú agentúru (RPA) o tom informoval starosta obce László Lakatos.

    V roku 2003 samospráva obce získala dotáciu vo výške 200-tisíc korún (6.639 €) z Úradu vlády SR na výstavbu hygienického centra (HC) pre miestnych Rómov. Po jeho dokončení v roku 2004 sa istá rómska rodina nasťahovala do týchto priestorov, ktoré sú situované v blízkosti rómskych chatŕč. Budova je v súčasnosti v dezolátnom stave a okolo nej si Rómovia postavili ďalšie chatrče. Obyvatelia tohto zariadenia sa napriek výzvam samosprávy odmietajú z centra vysťahovať. Nachádzajú sa v hmotnej núdzi a nemajú možnosť zaobstarať si iný príbytok. Momentálne tam žije 15 ľudí. Objekt tak nemôže slúžiť účelu, pre ktorý bol určený, povedal Lakatos.

    Ako ďalej uviedol, v rómskej osade je veľký problém s hygienou aj s komunálnym odpadom, a je len otázka času, kedy vznikne nejaká epidémia. Studňa, ktorá je zdrojom vody pre hygienické centrum, je neustále znečisťovaná samotnými obyvateľmi rómskej osady a na jej obnovu a vyčistenie obec vynakladá nemalé peniaze. V čase, keď je voda v studni znečistená a nevhodná na pitie, Rómovia chodia po pitnú vodu na obecný úrad. Obec si podľa starostu s týmto problémom nevie rady.

    V obci Ruská žije 584 obyvateľov, z nich je približne 80 rómskeho pôvodu.


    Myslím, že z tohto článku si môžeme urobiť dostatočne dobrý obrázok o pomeroch v tejto obci, z ktorej pochádza dané dieťa. Prečo však RÚVZ MI neuvádza, že ide o dieťa z rómskej osady? Má to v rámci politickej korektnosti zakázané uvádzať?

    A do tretice: zo správy RÚVZ MI nie je na 100% isté, že dieťa nebolo očkované. Jediný, kto to tvrdí, je detský lekár, u ktorého je dieťa v evidencii. Táto skutočnosť sa ale dala s vysokou spoľahlivosťou zistiť, keby dieťaťu v nemocnici ešte pred podaním protitetanových protilátok (antitetanického imunoglobulínu) odobrali krv a dali ju vyšetriť na protitetanové IgG (imunoglobulíny typu G proti tetanospasminu). IgG sú totiž dlhodobé protilátky, ktoré konkrétne u tetanu pretrvávajú najmenej 20 rokov od ostatného (pre)očkovania, pričom očkovanie proti tetanu je pravdepodobne to najúspešnejšie (v zmysle takom, že len veľmi málo ľudí si po očkovaní nevytvorí protilátky), za čo zrejme vďačíme najvyššiemu obsahu hliníka vo vakcínach proti tetanu spomedzi všetkých dostupných vakcín. Hliník má na oplátku mnohé riziká, ale to nie je predmetom tohto článku. Z toho vyplýva, že test na protitetanové IgG pred podaním imunoglobulínu by s vysokou spoľahlivosťou určil, či dieťa bolo alebo nebolo očkované. Taký test ale zrejme nebol vykonaný.

    Nikde sa ani nepíše, či sa niekto spýtal na očkovanie matky dieťaťa. Údaj, že matka odmietala každé očkovanie, je na prvý pohľad pochybný, pretože o Rómoch z osád je všeobecne známe, že (až na výnimky) za lekármi chodia, len keď je zle, keď je dieťa už dosť vážne choré, a vtedy sa (pochopiteľne) očkovať nesmie. Ak aj matka tohto dieťaťa chodila za lekárom, len keď bolo dieťa choré, tak je úplne pochopiteľné (a správne), že za takejto situácie očkovanie odmietala.

    Otázkou však je, či dieťa naozaj nebolo očkované. Podozrivé totiž je, že lekár nehlásil u tohto dieťaťa odmietnutie očkovania na RÚVZ MI, čo by síce bolo proti-zákonné, ale napriek tomu RÚVZ to od obvodných pediatrov pod hrozbou vysokých pokút požadujú. Bolo by zaujímavé zistiť, či poisťovňa za toto dieťa uhradila vakcíny a výkon očkovania danému detskému lekárovi. Na toto sa ale očividne opäť nikto nepýtal. Viem si dobre predstaviť situáciu, kedy by detský lekár bol dotlačený klamať o (ne)očkovaní daného dieťaťa, aby sa neroztrúbilo, že dieťa dostalo tetanus napriek tomu, že očkované proti tetanu bolo. To by samozrejme nehralo do karát výrobcom vakcín, ktorí by (v lepšom prípade) poskytli danému lekárovi nejaké-to „držhubné“. V horšom prípade (ak niečo nepríjemné na daného lekára vedia) by ho mohli vyslovene vydierať. A keďže korupcie a všakovakých prešľapov v slovenskom zdravotníctve je naozaj neúrekom, je pomerne ťažké nájsť lekára, ktorý za celú svoju kariéru nespáchal nič, čo by bolo za hranou zákona. Už len napr. také povinné predkladanie príbalových letákov od vakcín bez vyzvania a pred očkovaním nerobí takmer žiadny pediater, rozumej: skoro všetci pediatri porušujú toto ustanovenie Zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

    Štvrtá vec: čo si máme predstaviť pod „dieťa bolo výrazne zanedbané“? Bolo podvýživené? Špinavé? Otrhané? Malo ťažko rozčesateľné vlasy a dlho nestrihané nechty? Nemalo vypestované základné hygienické návyky, zodpovedajúce veku (4 roky)?

    Piata vec: ako je možné, že „DFN Košice a KPAIM DFN Košice … ani na základe písomnej žiadosti neposkytla“ RÚVZ MI „písomnú le­kársku správu“? Odhliadnuc od toho, že to je zo strany DFN Košice nehorázna drzosť (a prekvapuje ma, že RÚVZ MI to zrejme nechal tak a viac to neriešil), čo tým DFN Košice sleduje? Čo tým chce zakryť? Čo tým chce utajiť? Čomu chce zabrániť, aby sa dostalo na verejnosť?

 

Čo zaujímavé sme sa dozvedeli zo správy RÚVZ MI

    Mimoriadne zaujímavá je táto pasáž:

„Pre dôvodné podo­zrenie na tetanus bolo indikované podanie antitetanického imunoglobulínu, bez reakcie.“

    Ak to dieťa naozaj malo tetanus (verme ÚVZ SR, že tetanus bol uňho seriózne laboratórne potvrdený), tak prečo nereagovalo na podanie protitetanových protilátok (antitetanického imunoglobulínu)? Odpoveď je jednoduchá: tetanový toxín (tetanospasmin) sa dostal do jeho nervovej sústavy priamo (nie skrz krvný obeh). A keďže v krvi obiehajúce protilátky sa do nervovej sústavy nedostanú (neprejdú sitom, lebo sú to príliš veľké molekuly), nemohli ani nijak ovplyvniť priebeh ochorenia, tzn. ich podanie bolo zbytočné. To však lekári sotva mohli vedieť dopredu, takže im to nemajme za zlé. Čo je ale na tomto poznatku úplne zásadné, je skutočnosť, že tomuto dieťaťu by nebolo nič platné ani očkovanie proti tetanu (ak teda očkované naozaj nebolo). Očkovanie proti tetanu (ak zaberie, čo u drvivej väčšiny očkovaných zaberie a teraz nebudeme riešiť, že za akú cenu) tiež vytvára protilátky iba v krvnom obehu, a tie nie sú nič platné, ak sa tetanospasmin dostane priamo (bez krvi) do nervovej sústavy, čo je zjavne prípad tohto dieťaťa.

    Je toto dôvod, prečo nebol tento prípad medializovaný? Alebo sa na to výrobcovia vakcín (a ich poskokovia v štátnych úradoch, s výnimkou Dr. Seligovej a prof. Prymulu) vykašlali preto, lebo dieťa ani nezomrelo a zrejme ani neutrpelo nijaké trvalé poškodenia zdravia, a to napriek tomu, že pochádzalo z mizerných životných podmienok, do ktorých sa zrejme po odchode z nemocnice vrátilo?

    Druhá zarážajúca vec na správe RÚVZ MI je, že:

„Na základe vypracovaného oč­kovacieho plánu ambulanciou pre očkovanie rizikových detí bola dieťaťu podaná 1. dávka kombi­novanej očkovacej látky proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde typu B, hemofi­lovým invazívnym infekciám a poliomyelitíde.“

    Vzhľadom ku skutočnosti, že žiadna samostatná vakcína proti hemofilom nie je na Slovensku registrovaná a jediná menej-než-šesť-zložková vakcína so zložkou proti hemofilom (Infanrix-IPV+Hib) už dlhodobo nie je dostupná, je zrejmé, že dieťa bolo očkované hexa-vakcínou, a to vakcínou buď Infanrix Hexa alebo Hexacima (iné hexa-vakcíny na Slovensku nie sú dostupné). Lenže Infanrix Hexa sa podľa príbalového letáku smie použiť len do 3. narodenín a Hexacima dokonca len do 2. narodenín, keďže u starších detí tieto vakcíny neboli testované. Takže tu došlo k dvom zásadným prešľapom zo strany DFN Košice:

  1. Použili vakcínu v rozpore s údajmi výrobcu v príbalovom letáku (tzv. Súhrne charakteristických vlastností) u dieťaťa o najmenej rok resp. dva roky staršieho, než je horná veková hranica pre túto vakcínu.
  2. Napriek varovaniu výrobcu pred očkovaním detí s ťažkou neurologickou poruchou/chorobou (ktorou tetanus nepochybne je) očkovali toto dieťa skôr, než sa z tetanu úplne zotavilo.

    Musím sa priznať, že doteraz som netušil, že je možné dostať tetanus cez pokazené zuby. Ale keď sa tak nad tým zamyslím, možné to očividne je. Pravda, dalo by sa namietať, že tetanové spóry sa neaktivujú za prítomnosti kyslíka a toho je v ústach obvykle dosť. Lenže ak si dieťa bez hygienických návykov zašpiní zuby okrem iného aj spórami Clostridium tetani, následne tieto spóry prekryje nejaká ďalšia vrstva nečistoty, pričom toto dieťa si vôbec nečistí zuby, tak je aktivácia týchto spór (pod vrstvou inej špiny) veľmi dobre možná. Potom baktérie Clostridium tetani v už vegetatívnom stave vyrábajú tetanospasmin a ten sa už v rámci ústnej dutiny ľahko môže dostať (v slinách) do obnaženého nervu v prehnitom zube. To následne spôsobí tetanus, ktorý (pochopiteľne) nereaguje na podanie protitetanových protilátok.

 

Poučenie z tohto prípadu tetanu u dieťaťa

    Čo si z tejto kauzy odniesť do života?

    V prvom rade: treba deti učiť systematickým hygienickým návykom (umývanie rúk pred jedlom či iným siahaním si do úst + umývanie zubov) od čo najnižšieho veku. Keby dieťa z rómskej osady v obci Ruská tieto hygienické návyky malo, nedostalo by tetanus.

    Druhá vec: ak už je dieťa napriek všetkej snahe notorickým ufúľancom, treba prísne dbať na stav detského chrupu (aj keď má ešte len mliečne zuby). Keby toto dieťa malo zuby v poriadku, nedostalo by tetanus.

    Do tretice: očkovanie by u tohto dieťaťa nebolo vôbec nič platné, tzn. aj keby očkované bolo (a možno aj bolo), tetanus by dostalo. Tento prípad teda nie je ani najmenším dôvodom pre očkovanie malých detí proti tetanu. Stále platí, že tetanus u malých detí je extrémne zriedkavý (mnohonásobne zriedkavejší než zásah dieťaťa bleskom). Preto je mnohonásobne pravdepodobnejšie, že očkovanie proti tetanu malému dieťaťu ublíži, než že mu pomôže, a teda očkovať malé deti proti tetanu sa kruto nevypláca.

 

Pozn. red.:

    K tomu viď články:

 


    Len vďaka dobrovoľným príspevkom čitateľov a poslucháčov môže Sloboda v očkovaní prinášať všetkým ľuďom bezplatne dôležité informácie (nielen) o očkovaní. Ak si myslíte, že naša práca má hodnotu, a ak je to vo vašich možnostiach, prispejte, prosím, na ďalší chod tejto stránky. Každé euro a každý cent je dobrý a srdečne ďakujeme zaň!
    Môžete však priložiť ruku k dielu aj iným spôsobom.