Očkovanie – pomocné informácie pre Vaše slobodné rozhodnutie (časť 4.)

09.05.2010 09:05

 

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť

 

       Pôvodnú nemeckú verziu týchto informácií v aktualizovanom vydaní dostať vo forme brožúry ako zošit at2/2 2009. Vydalo:

gesudheit aktiv – anthroposophische heilkunst e.V.
(občianske združenie „zdravie aktívne – antroposofické liečebné umenie“)
Johannes Kepler-Str. 56
75378 Bad Liebenzell
Tel.: +49 7052 9301-0
Fax: +49 7052 9301-10

       Pôvodný nemecký článok nazvaný "Impfungen – Hilfen zur freien Entscheidung" nájdete tu:
https://www.drkummer.de/jom/index.php?option=com_content&view=article&id=14&Itemid=105

       Z nemčiny preložila Lucia Pastuchová. Preklad doladil a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

 

Očkovania, ktoré odporúča STIKO pre dojčatá a deti (stav k júnu 2008) - 2. časť

 

Očkovanie proti čiernemu kašľu (pertussis)

 

       Čierny kašeľ je typickou detskou chorobou, ale medzičasom sa stali jej prenášačmi prevažne mladí ľudia a dospelí. Často ochorejú bez rozpoznania tejto choroby, alebo majú len málo príznakov, aj tak však môžu nakaziť deti.

       Čierny kašeľ začína fázou podobnou nádche, v ktorej už je nakazený človek šíriteľom nákazy. Potom sa vyvinie mierny kašeľ, ktorý je čoraz silnejší. Postupne prichádzajú záchvaty, ktoré možno opísať ako malú divadelnú scénku: zrazu začne dieťa nárazovo a prudko kašľať a očervenie v tvári. Typický prudký kašeľ možno rozpoznať aj po telefóne. Predovšetkým sa však tvorí veľké množstvo belavého slizu v prieduškách. Ten sa vylučuje kašľaním alebo neskôr zvracaním. Záchvaty kašľa trvajú čoraz dlhšie, takže dieťa nemôže vydychovať a preto v tvári očervenie.

       Čierny kašeľ nie je veľmi nákazlivý, nakazí sa zhruba 30 % ľudí. Zatiaľ nie je úplne isté, či existuje ochrana z materských protilátok. Dojčením však dojča nie je chránené! Novorodenci a malé dojčatá treba nevyhnutne držať ďalej od kašľajúcich detí, pretože aj slabé zakašľanie môže byť začiatkom čierneho kašľa.

       S výnimkou veľmi malých dojčiat a zlého zdravotného stavu je čierny kašeľ nebezpečný len veľmi zriedkavo. Životu nebezpečný je však pre novorodencov! Príležitostne dochádza aj k hnisavému zápalu uší, pľúc alebo priedušiek. Veľmi zaťažujúci je dlhý priebeh s nočnými záchvatmi kašľa, ktoré nenechajú spať rodičov ani ich deti, a to niekedy aj po dobu štyroch týždňov. Toto ochorenie (ako uvádzajú niektoré knihy) môže trvať aj dvanásť týždňov, ale ide len o výnimočné prípady. Osamotený (slobodný či rozvedený) rodič však často stojí pred existenčnou otázkou, ako dlho môže zostať z práce doma. To ale nie je problém čierneho kašľa, ale chýbajúceho sociálneho zabezpečenia!

       Keď niekto v čiernom kašli (sťaby detskej chorobe) nevidí zmysel, pokúša sa tejto chorobe zabrániť očkovaním. Na druhej strane existujú pozorovania rodičov a lekárov, že práve po prekonanom čiernom kašli dieťa urobilo výrazný pokrok. Zlepší sa oblasť pľúc, často sa zlepší aj reč. Príležitostne môže zmiznúť aj koktanie, i na astmu má čierny kašeľ častokrát pozitívny vplyv. Okrem toho prežíva dieťa starostlivosť zo strany rodičov po dlhý čas, čo mu sprostredkúva pocit bezpečnosti a „základnej dôvery“.

       Asi od roku 1985 sa vo zvýšenej miere vyskytujú poruchy nervového systému, a to formou prenikavého plaču (kriku) po očkovaní. Takže odborné očkovacie komisie odhadujú, že zdravotné riziko očkovania je vyššie ako riziko ochorenia na čierny kašeľ. Očkovanie preto nie je odporúčané už niekoľko rokov. Dnešné (tzv. „acelulárne“) očkovacie látky sú oveľa znesiteľnejšie, ale tiež nie bez vedľajších účinkov. Očkovanie chráni len niekoľko rokov a to až po najmenej troch dávkach. Takže ochrana dojčiat očkovaných podľa plánu STIKO sa dá očakávať až vo veku približne šiestich mesiacov. Čiernym kašľom najviac ohrozené skupiny – novorodenci a malé dojčatá do troch mesiacov – teda nie sú chránené. Očkovacia látka proti čiernemu kašľu je obsiahnutá v kombinovanej vakcíne s ďalšími štyrmi respektíve piatimi očkovacími látkami. Samostatná očkovacia látka sa už nepredáva. Od roku 2006 sa odporúča preočkovanie pred nástupom do školy.

       Z dôvodu očkovania sa posledné roky vyskytoval čierny kašeľ len veľmi zriedkavo. Pritom ale stúpol počet vírusových infekcií, ktoré čierny kašeľ imitujú. Tieto trvajú podstatne kratší čas než pravý čierny kašeľ. Ani kašeľ nie je zďaleka tak intenzívny a záchvaty nie sú také trýznivé.

 

Očkovanie proti baktérii Haemophilus influenzae typu B (HiB)

 

       Toto očkovanie prijalo veľa rodičov v roku 1992 s veľkou vďakou, aj keď ide predovšetkým o ochranu dojčiat a malých detí pred určitým hnisavým zápalom mozgovej blany. Proti tejto baktérii sa dokážu deti úspešne brániť až po treťom roku života. Dôvody nie sú dodnes jasné. Preto bola vyvinutá konjugovaná vakcína proti HIB, ktorá umožňuje reakciu už u malého dojčaťa (viď „Očkovacie látky proti bakteriálnym infekciám“).

       Aj v prípade tohto očkovania by sa mali zvážiť možné výhody a nevýhody. Najprv teda k výhodám: pozitívom je, že medzičasom sa prakticky prestali objavovať zápaly mozgových blán spôsobené touto baktériou. Nie je však jasné, či týmto kladným efektom neboli vyvolané iné, čiastočne veľmi negatívne následky. Ešte stále teda nie je celkom vylúčené, že časť detí ochorie na iný hnisavý zápal mozgových blán. Našťastie, celkový počet detí, ktoré ochoreli na nejaký druh hnisavého zápalu mozgových blán, za posledné roky klesol. Pozitívne účinky očkovania proti HIB nie je dodnes možné s istotou dokázať.

       Bohužiaľ, je len veľmi málo preskúmané, ktoré akútne príčiny alebo špecifiká organizmu vedú k tomu, že dieťa ochorie na hnisavý zápal mozgových blán. Aj očkovanie proti HIB môže spôsobiť problémy. Takže ešte stále nie je ukončená diskusia, či prudký nárast výskytu detskej cukrovky (diabetes) je alebo nie je spôsobený očkovaním.

 

Očkovanie proti nákazlivej žltačke (infekčnej hepatitíde) typu B

 

       Od roku 1995 je odporúčané v Nemecku očkovanie proti žltačke typu B pre všetky dojčatá od troch mesiacov veku. Argumentom bol vysoký počet chronických priebehov tohto vírusového ochorenia pečene. Predtým sa očkovali len ľudia so zvýšeným zdravotným rizikom: zdravotníci, drogovo závislí, prostitútky alebo sociálni pracovníci. Za očkovanie detí hovorí mimoriadne vážny priebeh tohto ochorenia v ranom detskom veku. Toto očkovanie je nepochybne požehnaním pre deti, ktoré kvôli tomuto ochoreniu musia dostávať transfúzie krvi. To isté platí pre novorodencov matiek, ktoré majú žltačku typu B. Veľký význam má očkovanie v krajinách s častým výskytom tejto choroby u nastávajúcich matiek, čiže v rozsiahlych častiach Východnej Afriky alebo v Rusku. Jednotlivo podávané očkovacie látky sú spravidla znášané bez zdravotných komplikácií, ak teda odhliadneme od príležitostných chrípkových ochorení. Inak to však vyzerá u šesťnásobnej očkovacej látky (tzv. hexavakcíny), ktorá je odporúčaná pre všetky dojčatá.

       V Nemecku zomrelo v rokoch 2001 až 2005 spolu 36 detí v súvislosti so šesťnásobnou vakcínou. Tri z nich boli (podľa platného odporúčaného očkovacieho kalendára) súčasne očkované vakcínou proti pneumokokom.

       Celkový počet ľudí, ktorí ochoreli na hepatitídu typu B, sa za posledné roky mimoriadne nezvýšil, skôr znížil. Nie je dokázané, či má toto očkovanie (okrem rizikových skupín) vôbec nejaký pozitívny účinok. Momentálne má žltačka typu B len veľmi malý význam: počet ľudí, ktorí ochoreli na žltačku typu C, proti ktorej zatiaľ žiadna očkovacia látka neexistuje, je takmer desaťnásobne vyšší. Aj iné čísla, ktoré máme k dispozícii, ukazujú, že skupina údajne ohrozených ľudí – teda mladiství a dospievajúci, neochorie na žltačku typu B tak často, ako skupina približne 30–ročných. Očkovanie je teda zamerané pre nesprávnu cieľovú skupinu.

       Manipulácia s očkovaním proti žltačke typu B ukazuje, ako vzrástol všeobecný strach z chorôb. Predtým bol vedecký názor taký, že za normálnych podmienok neexistuje v materkých školách žiadne závažné riziko tohto ochorenia, ak dieťa tento vírus nosí v sebe. Dnes ale prevláda strach z nakazenia sa touto chorobou. Preto by sa malo očkovať v okolí skutočne alebo pravdepodobne chorých. Nie je však vôbec jasné, prečo by sa malo v Nemecku, Švajčiarsku či Rakúsku každé dojča v troch mesiacoch veku očkovať proti žltačke typu B.

 

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť