Očkovanie – pomocné informácie pre Vaše slobodné rozhodnutie (časť 1.) - DOPLNENÉ

25.04.2010 05:39

 

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť

 

       Pôvodnú nemeckú verziu týchto informácií v aktualizovanom vydaní dostať vo forme brožúry ako zošit at2/2 2009. Vydalo:

gesudheit aktiv – anthroposophische heilkunst e.V.
(občianske združenie „zdravie aktívne – antroposofické liečebné umenie“)
Johannes Kepler-Str. 56
75378 Bad Liebenzell
Tel.: +49 7052 9301-0
Fax: +49 7052 9301-10

       Pôvodný nemecký článok nazvaný "Impfungen – Hilfen zur freien Entscheidung" nájdete tu:
https://www.drkummer.de/jom/index.php?option=com_content&view=article&id=14&Itemid=105
       Z nemčiny preložila Lucia Pastuchová.
Preklad doladil a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

 

Poznámka

       Ochranné obchodné značky nie sú v tomto dokumente (ako aj v ďalších lekárskych publikáciách) nijak zvlášť odlíšené. Z tohto dôvodu nie je možné vyvodiť záver, že ide o voľnú (nechránenú, resp. neregistrovanú) obchodnú značku. Veda a medicína obzvlášť sa vyvíjajú veľmi rýchlo. Preto môže tento spis zohľadniť len stav vecí v čase vydania. Autor a vydavateľstvo si dali mimoriadne záležať na tom, aby sa aj napriek stručnosti tohto dokumentu vyvarovali všetkých chýb.

       Tento text v žiadnom prípade nie je zamýšľaný ako konkrétny návod na použitie. Nemôže nahradiť lekárske poradenstvo. Autor ani vydavateľstvo neručia za žiadne vzniknuté osobné, vecné alebo majetkové škody.

 

       Tento článok Vám chce sprostredkovať základné informácie z oblasti očkovania, aby sa rodičia a mladí ľudia mohli slobodne rozhodnúť o druhu a čase očkovania.

       Tento článok si nenárokuje na úplnosť. V žiadnom prípade nemôže nahradiť individuálne poradenstvo lekára, ktoré musí rozhodnutiu o (ne)očkovaní predchádzať. Na tomto mieste poskytujeme len informácie na zamyslenie, ktorých účelom je dať čitateľovi úplnú slobodu. Odporúčania pre očkovania sú vydávané prakticky po celom svete identicky štátnymi alebo pološtátnymi komisiami pre očkovanie. V Nemecku je za to zodpovedná STIKO (= Ständige Impfkomission = stála komisia pre očkovanie pri inštitúte Roberta Kocha = Robert Koch Institut = RKI). Tieto odporúčania sú neustále menené, doteraz takmer výlučne v zmysle rozširovania odporúčaného katalógu očkovaní. Aktuálnu verziu nájdete na internetovej stránke RKI(1) v rubrike „Infektionsschutz“ (ochrana proti nákazlivým ochoreniam). Tieto odporúčania komisií pre očkovanie sú v rôznych krajinách buď úplne záväzné (tzn. povinné, ako napr. na Slovensku – pozn. red.) alebo sú skutočne len odporúčaniami. Pre nemeckých lekárov však majú odporúčania STIKO prakticky záväzný charakter. Podľa platného právneho poriadku musí lekár v Nemecku aktuálne odporúčané očkovania brať ako základ svojho poradenstva a prípadné odlišnosti vo svojich odporúčaniach musí vždy zdôvodniť. Na základe slobodného právneho poňatia nášho štátu (rozumej: Spolkovej republiky Nemecko – pozn. red.) zostáva konečné rozhodnutie na rodičoch, čo ale odporúčania očkovacích komisií nezohľadňujú.

 

Predchádzanie chorobám a zdravie

       Zdravie je Dobro, o ktoré sa všetci usilujeme. Všetci rodičia samozrejme chcú, aby sa ich deti zdravo vyvíjali a rástli. Rozumné predchádzanie chorobám k tomu taktiež patrí. Ťažšie už je rozhodnúť sa, čo je a nie je správne a zdraviu prospešné. Záplava rôznymi poradcami v otázkach zdravia, s ich sčasti odlišnými vyjadreniami a názormi, celú vec vôbec neuľahčuje. Centrálne odporúčania sa pokúšajú ľuďom bez odborných vedomostí v jednotlivých prípadoch slobodu rozhodnutia odňať. Takéto odporúčania existujú aj pre predchádzanie nedostatku jódu (tzn. nedostatočnej funkcii štítnej žľazy), pre predchádzanie krvácaniu z dôvodu nedostatku vitamínu K, pre predchádzanie krivici (rachitíde), ako aj pre očkovanie.

 

       Ak sa budeme pridržiavať vydaných odporúčaní, tak sa všetko javí byť jednoduché. Ale ak sa na to pozrieme presnejšie, týka sa väčšina centrálnych odporúčaní (vrátane odporúčaní pre očkovanie), len opatrení výlučne obmedzených na telesnú stránku. My však vieme, že ku zdraviu patrí aj všeličo iné.

       Výskumy posledných desaťročí, obzvlášť výskumy bádateľa Isaaca Antonovského,(2) poukázali na dôležité predpoklady pre to, aby človek zdravý bol a zdravým aj zostal. Určité faktory sú pre zdravie rozhodujúce: pre odolnosť (rezistenciu) je nevyhnutné, aby sme našli duchovnú cestu pre seba a svoj život. Človek musí byť schopný svetu porozumieť, zmysluplne ho prežívať a vedieť s ním narábať. Zdravie je teda zviazané s tým, ako vieme reagovať na zmeny vo vlastnom tele, ako aj na zmenené požiadavky zvonka (heterostáza).(3) Udržiavať si zdravie je neustály proces. Zdravie nemáme, o zdravie sa musíme neustále snažiť.

 

Zdravie spočíva v tom, že si ho treba aktívne získať i udržiavať.

 

Základné informácie o očkovaní

        Aby sme mohli porozumieť očkovaniu a jeho možným následkom, potrebujeme sa pozrieť na princíp výroby vakcín: očkovanie má viesť ku takému kontaktu s časťami pôvodcu choroby, že síce iniciuje obrannú reakciu tela, očkovaný človek však neochorie. V tomto smere sa odlišujú dnešné očkovacie látky od tých najstarších. Prvé očkovacie látky proti pravým kiahňam v Číne alebo Jennerove očkovacie látky v 18. storočí mali zabrániť vzniku ťažkej choroby tým, že vytvorili jej ľahšiu formu. Očkovalo sa tekutinou z pravých kravských kiahní, ktorá (votretá (vškrabaná, vtlačená) do ramena) viedla k tomu, že si človek vytvoril ochranu voči ľudským pravým kiahňam. Vedľajšie účinky týchto očkovaní boli vážne a značné; kvôli jeho nežiadúcim účinkom prišla o život napríklad aj Jennerova dcéra. Aj očkovanie proti tuberkulóze (BCG), ktoré sa u nás už neodporúča (u nás = v Nemecku; na Slovensku je z nepochopiteľných príčin stále ešte povinné – pozn. prekl.), spôsobovalo ešte tri až šesť mesiacov po podaní lokálny zápal lymfatických ciev.

       Moderné očkovacie látky už dlhé roky nepoužívajú kompletných pôvodcov chorôb, ale len ich časti, ktoré vedú k tvorbe protilátok. Takže moderné očkovanie už nie je oslabenou chorobou.

       Očkovanie (ako aj príslušná choroba) síce vedie k tvorbe protilátok, ale postupy, ktorými sa to deje, sú veľmi odlišné. V prípade moderných očkovacích látok sa robí všetko pre to, aby následkom očkovania nevznikla žiadna „choroba“ - ako v kladnom, tak i v zápornom zmysle slova. Takže očkovanie proti osýpkam nemá spôsobiť žiadne osýpkové vyrážky. To znamená, že ani očkovanie proti pneumokokom nespôsobí hnisavý zápal uší alebo pľúc. Už Emil von Behring chcel pred vyše 100 rokmi dosiahnuť výlučne imunizačný účinok a prinútiť telo vytvárať antitoxíny, „ktoré v protiklade s cudzorodými antitoxínmi zostávajú v krvi veľmi dlho a vďaka tomu prepožičiavajú na celé roky veľmi účinnú ochranu proti záškrtu (diftérii)“. V prípade očkovania nedochádza k pozitívnym následkom choroby, ako sú následné procesy prestavby a konsolidácie.

       Očkovanie a choroba sa už od seba tak veľmi vzdialili, že sa už ani mierna choroba nepovažuje za kontraindikáciu proti očkovaniu.(4)
Medzi chorobou a očkovaním existuje aj ďalší rozdiel. V prípade nákazlivého ochorenia podniká organizmus všetko pre to, aby odstránil cudzie prvky, ktoré vyvolávajú choroby – teda vírusy alebo baktérie. Naproti tomu je pre účinnosť očkovania dôležité, aby organizmus a jeho imunitný systém vnímal očkovaciu látku dostatočne dlho. Len tak môže dôjsť k dostatočne silnému dráždeniu a k tvorbe protilátok. Ak by bola očkovacia látka príliš rýchlo (teda po niekoľkých hodinách) odbúraná alebo z organizmu vylúčená (ako pri procese hnisania), nemalo by očkovanie žiadny účinok. Preto obsahujú všetky očkovacie látky nosiče (prenosové látky), napr. hydroxid hlinitý. V tkanive zostávajú dlhšie a nevylučujú sa. Vďaka nim pretrvávajú aktívne časti očkovacej látky v tele nie pár hodín, ale aj celé dni až týždne.

       Očkovacia látka predstavuje teda pre organizmus cudzie teleso, ktoré sa nedá „stráviť“. To isté platí aj pre očkovacie látky, ktoré sa podávajú orálne, ktoré musia byť zvlášť upravené, aby neboli deaktivované v rámci normálneho procesu trávenia. Aby sa ich účinok mohol naplno rozvinúť, vyžaduje si každé očkovanie oklamanie normálneho obranného systému tela. Inak povedané: pri každom očkovaní sa musia diať procesy, ktoré sa inak vyskytujú len v prípade alergií.

       Procesy v organizme sa pri každom očkovaní odlišujú od normálnych prirodzených procesov aj z iného hľadiska. Napríklad rozklad potravy v tráviacom trakte sa uskutočňuje v pomalých krokoch: čiastočne sa potrava štiepi už v ústach, v žalúdku sa ďalej spracuje a potom sa odbúrava v malých a ešte menších krokoch. Organizmus sa neustále pokúša obmedziť priamy kontakt s cudzími substanciami na minimum. Tak chráni intenzívna tvorba hlienu žalúdočný trakt pred priamym kontaktom s bielkovinami mlieka alebo obilia. Pri očkovaní nie je toto opatrné „trávenie“ možné, pretože stret s cudzorodou látkou je náhly (injekcia) a reakcia je teda taktiež nárazová.

 

       Ďalším závažným problémom je očkovanie malých detí. Malé dieťa by malo v prvých rokoch čeliť len takým dojmom, ktoré dokáže samo vlastnými silami spracovať. Materské mlieko je najdôležitejšou výživou malého dieťaťa – je absolútne stráviteľné a tráviaci trakt namáha len v malej miere. Jeho vysoká fyzikálna povrchová aktivita a vysoký obsah imunoglobulínu chránia citlivý detský organizmus.

       Pre dojča je vlastne každé očkovanie výzvou, ktorá nie je jeho veku primeraná. Okrem toho sa odohrávajú v prvom roku života rôzne rozsiahle procesy dozrievania, ako napríklad dozrievanie nervových vlákien alebo prepájenie citlivých spojení v mozgu, takže sa zdá byť bezpečnejsie, nezaťažovať túto citlivú životnú etapu imunizačnými procesmi, ktoré nie sú nevyhnutné.

       Očkovacie látky musia obsahovať okrem vlastných antigénov, proti ktorým má vzniknúť reakcia, aj ďalšie komponenty: emulzné látky, konzervačné látky, zlúčeniny ortuti či antibiotiká. Očkovacie látky sa väčšinou vstrekujú do svalu, ktorý dokáže odbúravať iné cudzie látky v menšej miere než iné tkanivá. Tým je reakcia na cudzie nosné substancie očkovacej látky sťažená a vďaka tomu môže pôsobiť dlhšie a intenzívnejšie. V ostatných oblastiach organizmu, ako napr. pokožka, by mali očkovacie látky slabý účinok. Ešte menej účinné by bolo očkovanie slizníc úst a pažeráka alebo mandlí, ktoré sú práve vytvorené z dôvodu ochrany organizmu. Tam by sa očkovacia látka strávila tak rýchlo, že organizmus by nedokázal vôbec zareagovať. Každé očkovanie je teda spojené s potlačením imunitného systému. Aké následky to má z dlhodobého hľadiska, to ešte nie je známe.

       Asi sto rokov po očkovaní kravskými kiahňami boli vyvinuté „skutočné“ očkovacie látky. Dnes existujú tri principiálne druhy očkovacích látok: proti toxínom, proti bakteriálnym infekciám a proti vírusovým chorobám.

 

1. časť     2. časť     3. časť     4. časť     5. časť     6. časť     7. časť     8. časť     9. časť     10. časť