Očkovanie — pohľad pod kapotu
International Medical Council on Vaccination — 12.XI.2013 —
— Roman Bystrianyk, Dr. Suzanne Humphries
Pôvodný článok „Vaccines: a peek beneath the hood“
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
„Dovoliť ľuďom nahliadnuť za oponu je nebezpečné.
Ľahko prídu o svoje ilúzie a nahnevajú sa na vás,
pretože to, čo milovali, boli práve ich ilúzie.“
William Somerset Maugham
Knihy o dejinách lekárstva takmer jednohlasne velebia prínosy očkovania. Po prečítaní týchto kníh má človek dojem, že počas 19. a 20. storočia zúrili smrtonosné pliagy, ktoré zabili nespočet ľudí a že vďaka očkovaniu to tak dnes už nie je. To je istotne práve to, čomu sme verili počas dospievania, a veľká väčšina ľudí, s ktorými sa o tom rozprávame, má podobný dojem. V spoločnosti sa to všeobecne chápe ako preukázaná skutočnosť.
„Ťažko je podceňovať prínosy očkovania pre naše blaho. Odhaduje sa, že nebyť detských očkovaní proti záškrtu, čiernemu kašľu, osýpkam (cz: spalničkám — pozn. prekl.), príušniciam (mumpsu), pravým kiahňam (cz: neštovicím — pozn. prekl.) a ružienke (cz: zarděnkám — pozn. prekl.), ako aj ochrany poskytovanej očkovaním proti tetanu, cholere, žltej zimnici, detskej obrne, chrípke, žltačke (cz: žloutence — pozn. prekl.) typu B a besnote (cz: vzteklině — pozn. prekl.), detská úmrtnosť by sa pohybovala rozmedzí 20%–50%. A naozaj, v krajinách, kde sa neočkuje, je úmrtnosť dojčiat a malých detí v uvedenom rozmedzí.“[1]
Paul Offit hovorí vo svojej najnovšej knihe „Deadly Choices — How the Anti-Vaccine Movement Threatens Us All“ („Smrtiace rozhodnutia — o tom, ako proti-očkovacie hnutie ohrozuje nás všetkých“) o tom, že očkovanie proti čiernemu kašľu znížilo počet úmrtí na túto chorobu zo 7.000 na 30:
„Čierny kašeľ (pertussis) je ničivé ochorenie. Pred tým, ako bolo v 40. rokoch 20. storočia v USA prvýkrát nasadené očkovanie proti nemu, okolo 300.000 prípadov čierneho kašľa ročne spôsobilo v USA zhruba 7.000 úmrtí, takmer všetky u veľmi malých detí. Teraz vďaka očkovaniu proti čiernemu kašľu zomrie v USA na čierny kašeľ menej než 30 detí ročne. Ale časy sa menia.“[2]
Tento typ informácií možno dokonca nájsť aj v lekárskych časopisoch. Dlhočizná štúdia o čiernom kašli a očkovaní proti nemu bola zverejnená v roku 1988 v časopise Pediatrics (Pediatria). Prvý odstavec tohto článku hovorí nasledovné:
„V USA bol čierny kašeľ úspešne pod kontrolou vďaka rutinnému plošnému očkovaniu dojčiat a detí. V časoch pred očkovaním bývalo ročne 115.000–270.000 prípadov čierneho kašľa a 5.000–10.000 úmrtí na túto chorobu. Počas posledných 10 rokov bývalo ročne 1.200–4.000 prípadov čierneho kašľa a 5–10 úmrtí naň.“[3]
Tento odstavec naznačuje náladu zvyšku článku, poukazujúc na to, že tisíce ľudí ročne zomieralo na čierny kašeľ, ale po zavedení DTP vakcíny (proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu — pozn. prekl.) ich zomieralo už len veľmi málo. Každý, kto uveril tomuto tvrdeniu bude samozrejme veriť v prínosy tohto očkovania.
Problém s týmito tvrdeniami je, že nie sú podopreté dôkazmi. Keď sa pozrieme na skutočné údaje, vidíme, že hoci na začiatku 20. storočia veľa ľudí zomieralo na čierny kašeľ, v čase zavedenia vakcíny klesla v USA úmrtnosť na čierny kašeľ o vyše 90%. Ak použijeme zdroj, na ktorý sa odkazuje zmienený článok z časopisu Pediatrics, uvidíme, že úmrtnosť na čierny kašeľ klesla zo svojho maxima do času zavedenia DTP vakcíny o 92%.[4]
Deaths per 100,000 = úmrtí v prepočte na 100.000 obyvateľov, Year = rok, Whooping Cough = čierny kašeľ, Vaccine Widespread Use In The Late 1940s = plošné nasadenie očkovania v druhej polovici 40. rokov 20. storočia
Zmienený článok z časopisu Pediatrics je dosť škodlivý, pretože bol čítané predovšetkým lekármi, z ktorých mnohých zanechal v dojme, že len a len očkovanie je zodpovedné za pokles úmrtnosti. Skutočný počet úmrtí na čierny kašeľ v čase zavedenia DTP vakcíny bol približne 1.200, nie 5.000–10.000, ako sa často píše. Opäť, táto chybná myšlienka, že očkovaniu vďačíme za leví podiel na poklese úmrtnosti, je rozšírená vo všetkých kútoch spoločnosti.
Ďalšia dôležitá vec, ktorú si treba všimnúť, je, že keď sa pozrieme na tento graf, môžeme jasne vidieť trend poklesu úmrtnosti na čierny kašeľ. V čase zavedenia očkovania nie je badateľný nijaký dopad na tento zostupný trend.
Iná sada údajov z Anglicka, začínajúca rokom 1901, ešte výraznejšie ukazuje nulový dopad očkovania na úmrtnosť na čierny kašeľ. Vidno na nej, že úmrtnosť klesla o vyše 98% pred zavedením plošného očkovania DTP v 50. rokoch 20. storočia.
Total Deaths = úmrtí celkovo, Vaccine National use in 1957 = celoštátne nasadenie očkovania v r. 1957, % DTP Vaccinated = percento zaočkovaných DTP vakcínou, % Vaccine Coverage (at 2 years of age) = zaočkovanosť v 2 rokoch života
Anglicko začalo zbierať údaje o čiernom kašli v r. 1838 — o 62 rokov skôr než USA. Pri pohľade na tieto údaje môžeme vidieť, že úmrtnosť na prenosné ochorenia bola v 19. storočí vysoká a od polovice 19. storočia do polovice 20. storočia klesla takmer na nulu. Keď sa pozrieme na úmrtnosť na čierny kašeľ v Anglicku, zistíme, že klesla o vyše 99% pred akýmkoľvek očkovaním.
Data Gap = medzera v údajoch (údaje chýbajú), 1950s = 50. roky 20. storočia
V prípade osýpok (cz: spalniček — pozn. prekl.) úmrtnosť na ne klesla o takmer 100% pred začiatkom akéhokoľvek očkovania:
Measles = osýpky, Vaccine Introduced 1968 = zavedenie očkovania v roku 1968
Analýza týchto údajov ukazuje, že často opakovaná mantra o tom, ako očkovanie bolo kľúčovým dôvodom poklesu úmrtnosti na prenosné ochorenia, je podvodom. Úmrtnosť v obrovskej miere klesla pred zavedením očkovania. V prípade šarlachu (cz: spály — pozn. prekl.) a iných prenosných ochorení klesla úmrtnosť takmer na nulu bez akéhokoľvek hromadného očkovania.
Scarlet Fever = šarlach
Nanešťastie, táto mylná viera viedla ľudí k dôvere v očkovanie ako jedinému spôsobu vysporiadania sa s prenosnými ochoreniami, hoci tu očividne boli iné vplyvy, čo spôsobili pokles úmrtnosti, konkrétne: zlepšenie hygieny, výživy, kanalizácia, zákony na ochranu pracujúcich, elektrina, chlórovanie pitnej vody, chladničky, pasterizácia a mnohé ďalšie veci, ktoré dnes už považujeme za samozrejmosť. Veľmi malá časť z tohto poklesu úmrtnosti má vôbec niečo do činenia s medicínou. Správa z roku 1977 odhadovala, že prinajlepšom len 3% z poklesu úmrtnosti na prenosné ochorenia možno pripísať modernej zdravotnej starostlivosti.
„Vo všeobecnosti sa javí, že zdravotnícke opatrenia (ako chemoterapeutické, tak profylaktické) prispeli k celkovému poklesu úmrtnosti v USA od roku 1900 len málo. V mnohých prípadoch boli zavedené až niekoľko desaťročí po začiatku značného poklesu úmrtnosti a vo väčšine prípadov nemali nijaký badateľný vplyv. Konkrétnejšie: čo sa týka tých piatich chorôb (chrípka, zápal pľúc, záškrt, čierny kašeľ a vírusová detská obrna), u ktorých sa ukazuje podstatný pokles úmrtnosti po zavedení zdravotníckeho zásahu — a za nepravdepodobného predpokladu, že celý tento pokles možno pripísať tomuto zásahu — sa odhaduje, že nanajvýš 3,5% celkového poklesu úmrtnosti od roku 1900 možno pripísať zdravotníckym opatreniam, zavedeným proti zmieneným chorobám.“[5]
Dnešný dôraz na čoraz viac očkovaní je sčasti postavený na tomto zakorenenom myslení. Skutočnosť, že úmrtnosť na prenosné ochorenia tak veľmi poklesla pred zavedením očkovania a antibiotík, sa ignoruje. Tento omyl spôsobil, že sme sa mohli naučiť lepšie spôsoby na zvládanie všetkých nákaz dôkladnejším spôsobom, ale do dnešného dňa sme sa napriek takejto fenomenálnej zmene nepoučili z našich dejín. Riešenia, ktoré viedli k 99%-nému poklesu úmrtnosti, boli odignorované, a celý dôraz sa kladie na to posledné 1%, ktoré by sme zvládli tak-či-tak, dokonca aj bez očkovania.
Niektoré kruhy však uznávajú, že očkovanie nebolo hlavnou príčinou poklesu úmrtnosti na prenosné ochorenia. Často však mylne poukazujú na antibiotiká a zlepšenie zdravotnej starostlivosti a len s odporom pripíšu nejaké zásluhy aj kanalizácii a iným opatreniam. Málokto je zvedavý, ako všetky tieto opatrenia pracovali a aké sú stále aktuálne aj dnes. Dôraz sa teraz presunul na výskyt choroby po očkovaní a menší dôraz sa kladie na úmrtnosť. Uvažuje sa, že vyhubením (eradikáciou) danej choroby očkovaním sa odstráni riziko úmrtia. To vyzerá ako rozumný prístup. Ako sa však osvedčil?
Zoberme si napr. čierny kašeľ. V roku 1979 Švédsko zastavilo používanie DTP vakcíny na základe toho, že nebola účinná a možno bola nebezpečná. Boli však obavy, že s nižšou zaočkovanosťou vzrastie úmrtnosť. Takže čo sa v tomto prípade stalo?
List z roku 1995 od Victorie Romanus zo švédskeho Výskumného ústavu pre kontrolu prenosných ochorení ukazuje, že úmrtnosť na čierny kašeľ zostala blízkou nule. Švédsko malo v roku 1979 približne 8.294.000 obyvateľov a v roku 1995 približne 8.831.000 obyvateľov. Od roku 1981 do roku 1993 bolo zaznamenaných 8 úmrtí, pripísaných čiernemu kašľu. To znamená, že priemerne 0,6 detí ročne mohlo zomrieť na čierny kašeľ. Takže riziko úmrtia na čierny kašeľ vo Švédsku bolo len okolo 1 ku 13.000.000 dokonca aj bez akéhokoľvek celoštátneho očkovacieho programu.[6]
V inom prípade zaočkovanosť v Anglicku klesla zo 78% na 30–40% kvôli obavám z jej nebezpečnosti. Predpokladalo sa, že kvôli poklesu zaočkovanosti vzrastie úmrtnosť na čierny kašeľ. V rokoch 1976–1980 bola zaočkovanosť najnižšia. Podľa oficiálnych štatistík v tých rokoch zomrelo na čierny kašeľ spolu 35 ľudí. Za predchádzajúcich 5 rokov (1971–1975), počas ktorých bola zaočkovanosť o poznanie vyššia, zomrelo na čierny kašeľ spolu 55 ľudí, tzn. približne o polovicu viac, než keď bola zaočkovanosť výrazne nižšia.[7] Nastal teda presný opak toho, čo sa pôvodne predpokladalo, že by malo nastať.
A bol vôbec čierny kašeľ naozaj pod kontrolou? Smutnou pravdou je, že čierny kašeľ v skutočnosti nikdy neodišiel, ale je stále prítomný. Veľký počet ľudí stále kašlú kvôli baktérii Bordetella pertussis, ktorá spôsobuje čierny kašeľ. Vďaka ochabovaniu očkovaním vyvolanej imunity je až tretina dlhotrvajúcich kašľov čiernym kašľom.
„Hoci čierny kašeľ je tradične považovaný za detskú chorobu, bol dobre zdokumentovaný u dospelých už pred zhruba storočím a v súčasnosti je chápaný ako dôležitá príčina ochorení dýchacej sústavy (respiračných ochorení) u dospievajúcich a dospelých, vrátane starších ľudí. Vďaka slabnúcej imunite majú dospelí a dospievajúci čierny kašeľ napriek tomu, že boli v minulosti plne očkovaní, alebo čierny kašeľ prekonali… Štúdie z Kanady, Dánska, Nemecka, Francúzska a USA naznačujú, že 12–32% dospelých a dospievajúcich s kašľavou chorobou, trvajúcou najmenej 1 týždeň, sú nakazení Bordetellou pertussis.“[8]
Zamerajme sa ešte na inú prenosnú chorobu — osýpky. Majme na pamäti, že okolo roku 1963 už takmer nikto na osýpky nezomieral. Počas tohto roku celé Nové Anglicko zaznamenalo len 5 úmrtí (Maine: 1, New Hampshire: 0, Vermont: 3, Massachusetts: 0, Rhode Island: 1, Connecticut: 0), ktoré boli pripísané osýpkam.[9] Úmrtí na astmu bolo v tom roku 56x viac než na osýpky.
Znížil sa však výskyt choroby, ako to zdôrazňujú propagátori očkovania? Na internete možno nájsť pár grafov, podľa ktorých bol pokles výskytu len malý. Graf, ktorý som videl, má len niekoľko málo bodov a čiaru medzi dvomi vzdialenými bodmi v čase. Tento graf je mizernej kvality a vyvodzuje nesprávny záver. Pri pohľade na podrobnejšie údaje o výskyte osýpok, môžeme vidieť prudký pokles výskytu v roku 1963, kedy bolo zavedené plošné očkovanie proti osýpkam.
Measles Mortality = úmrtnosť na osýpky, Measles Rate / 35 = Výskyt osýpok, podelený číslom 35, Measles Vaccine Introduced 1963 = zavedenie očkovania proti osýpkam v r. 1963
Výskyt osýpok očividne prudko poklesol po roku 1963. Ale možno celý tento pokles pripísať úspechu očkovania proti osýpkam? Prvá očkovacia látka proti osýpkam obsahovala „zabitý“ vírus zmiešaný s hliníkom, vyrobený na formaldehydom inaktivovaných (zabitých) bunkových kultúrach z opičích obličiek (cz: ledvin — pozn. prekl.). Štúdia z roku 1967 odhalila, že táto vakcína mohla spôsobiť zápal pľúc, ako aj encefalopatiu (poškodenie mozgu).
„Zápal pľúc je silným a významným zistením. Horúčka je závažná a trvalá a stupeň bolestí hlavy (ak nastanú) naznačuje zapojenie ústrednej nervovej sústavy. A naozaj, jeden z nami skúmaných pacientov, ktorý podstúpil vyšetrenie na elektroencefalografe (EEG), mal narušenú elektrickú aktivitu mozgu, čo je známkou encefalopatie… Tieto nešťastné dopady inaktivovanej vakcíny proti osýpkam neboli očakávané. To, že sa objavili, by malo viesť k obmedzeniu používania inaktivovanej vakcíny proti osýpkam. V súčasnosti odporúčame, aby inaktivované vakcíny proti osýpkam neboli viac používané.“[10]
Vakcíny so zabitými vírusmi boli rýchlo zavrhnuté.[11] Významné ťažkosti však boli aj so živými očkovacími látkami, ktoré neboli dostatočne oslabené (atenuované) a spôsobovali „atypické osýpkové“ vyrážky u približne polovice očkovaných, čo sa takmer rovná skutočným osýpkam. 48% očkovaných ľudí malo osýpky a 83% malo horúčky až do 41 °C.
Takže ako mohol výskyt osýpok tak dramaticky klesnúť po zavedení očkovania v roku 1963? Sčasti to má do činenia s definíciou. Ak ste mali vysokú horúčku a boli ste očkovaní, samozrejme ste nemali osýpky, dokonca ani keď ste boli viac chorí než pri prirodzenom ochorení na osýpky.
V 60. rokoch 20. storočia sa očakávalo, že jedna dávka očkovania vás ochráni po celý život bez vážnych nežiaducich účinkov, čo sa neskôr nepotvrdilo.
„Úrad verejného zdravotníctva USA (United States Public Health Service = USPHS) schválil novú vylepšenú živú vakcínu proti osýpkam. Hoci od roku 1963 už bolo schválených niekoľko iných živých vakcín — a u každej z nich jedna dávka stačila na celoživotnú imunitu bez vážnych nežiaducich účinkov, — táto nová vakcína bola považovaná epidemiológmi za „zatiaľ najlepšiu v minimalizácii nežiaducich účinkov“.“[12]
V 60. rokoch 20. storočia sa dokonca tvrdilo, že na vyhubenie osýpok stačí zaočkovať len určitý počet detí.
„Osýpky — „neškodná“ detská choroba, ktorá môže zabíjať — budú do roka takmer vyhubené na veľkej väčšine územia USA, predpovedajú predstavitelia USPHS… Hoci tu stále ešte máme vyše 12 miliónov detí, náchylných dostať osýpky, zaočkovanie tých „správnych“ 2–4 miliónov detí môže vyhubiť túto chorobu, hovorí Dr. Robert J. Warren zo Strediska pre prenosné ochorenia (Communicable Disease Center = CDC) v Atlante.“[13]
O vyše 10 rokov neskôr stále ešte nedošlo k odstráneniu osýpok. Po celých USA nastávali opakované epidémie osýpok.
„V roku 1989 vznikla nová teória o tom, prečo osýpky ešte neboli vyhubené. Podľa nej staršie vakcíny neboli tak účinné, ako sa pôvodne predpokladalo. Niektoré z prvých vakcín, vyrábaných v roku 1963, obsahovali zabitý vírus. V roku 1989 Dr. Feigin z Texaskej detskej nemocnice povedal, že podľa neho vakcína z roku 1963 nebola „veľmi účinná“ a vakcína z roku 1967 bola nestála a stratila svoju „účinnosť“, ak nebola správne chladená. Až v roku 1980 bola dostupná stála živá vakcína proti osýpkam.“[14]
V tom istom roku — po tom, čo tri typy vakcín proti osýpkam nedokázali osýpky vyhubiť a dokonca ani vytvoriť kolektívnu imunitu, vakcinológovia sa odklonili od jednej dávky a začali tvrdiť, že pri novej živej vakcíne treba na spoľahlivú ochranu dve dávky. Odporúčali tiež, aby sa všetci vo veku do 32 rokov dali preočkovať, pretože ich predchádzajúce očkovania neboli dostatočné. Tá jedno-dávková vakcína, ktorá údajne mala poskytovať celoživotnú imunitu voči osýpkam v 60. rokoch, nikdy nebola vyrobená.
A mimochodom: neklesal výskyt osýpok už pred rokom 1963? Keď sa pozrieme na údaje o výskyte osýpok, zistíme, že vyskyt osýpok mal zostupný trend.
Rates per 100,000 = prípadov osýpok v prepočte na 100.000 obyvateľov, Measles = osýpky
Ak by tento trend vydržal, výskyt osýpok by dosiahol nulu okolo roku 2000. To je vlastne práve ten rok, v ktorom CDC vyhlásilo osýpky za odstránené z USA.
Boli teda všetky tie očkovacie látky hodné svojej ceny, úsilia a nežiaducich účinkov v boji s chorobou, ktorá bola už okolo roku 1963 považovaná za miernu detskú chorobu?
Keď počúvame o vakcínach, často slýchame jednoduchý príbeh o tom, ako podnecujú tvorbu protilátok. Podľa tejto teórie podnecovanie tvorby protilátok vytvára pamäť, takže keď sa najbližšie s danou chorobou stretneme, telo rýchlo porazí tohto nepriateľa. Je to milé, jednoduché a ľahko zapamätateľné.
Domnievať sa, že chápete imunitný systém, lebo ste počuli slová „protilátky“ a „ochrana“ v jednej vete, je ako myslieť si, že rozumiete fungovaniu auta, pretože vidíte, že má kolesá. Imunitný systém je nesmierne zložitý, stále nedostatočne pochopený systém, skladajúci sa z mnohých druhov buniek, z ktorých každá vyrába a do krvi vypúšťa rôzne chemikálie. Tieto chemikálie telo používa a sú ovplyvnené vekom, stresom, stavom výživy, životným prostredím a množstvom ďalších činiteľov, ktorým dosť dobre nerozumieme.
Dr. Garry Fathman — profesor imunológie a reumatológie a námestník riaditeľa Výskumného ústavu imunológie, transplantácie a nákaz — hovorí:
„… imunitný systém zostáva čiernou skrinkou. … Je ohromne zložitý, pozostáva z najmenej 15 rôznych navzájom spolupracujúcich druhov buniek, ktoré chrlia desiatky rôznych molekúl do krvi, čím navzájom komunikujú a vedú boj proti škodcom. Vnútri každej takej bunky sú desiatky tisíc génov, ktorých činnosť môže byť pozmenená vekom, cvičením, nákazou, očkovaním, výživou, stresom atď. atď. … To je strašne veľa pohyblivých častí. A my naozaj nevieme, čo drvivá väčšina z nich robí alebo by robiť mala…“[15]
Imunitný systém sa tradične delí na humorálny, ktorý má do činenia s protilátkami, a bunkový, ktorý nevyrába protilátky, ale spôsobuje aktiváciu rôznych buniek, ako napr. tzv. prirodzených zabijakov (natural killer cells). Na rozdiel od obľúbenej domnienky vieme s istotou, že protilátky nie sú nevyhnutne potrebné na plné zotavenie sa z osýpok.
„… deti so syndrómom nedostatku protilátok majú dosť nevýrazné priebehy osýpok s charakteristickou vyrážkou a normálnym zotavením sa. Navyše, nie sú ani príliš náchylné na opakované nákazy. Preto sa zdá, že protilátky v krvi — bez ohľadu na ich množstvo — nie sú potrebné ani na vytvorenie osýpkových vyrážok, ani na normálne zotavenie sa s choroby, ani na ochranu pred opakovanou nákazou.“[16]
Deti s nedostatočnou tvorbou protilátok (s tzv. agamaglobulinémiou) sa zotavia z osýpok práve tak dobre, ako deti s normálnou tvorbou protilátok, čo sa vie už od druhej polovice 60. rokov 20. storočia, keď boli vyvíjané vakcíny proti osýpkam. Ale protilátková odpoveď je v skutočnosti tou jedinou vecou, o ktorej je reč, keď ide o očkovanie. Pretože toto poznanie narušuje jednoduchú paradigmu o ochrane, poskytovanej protilátkami, bolo v tomto lekárskom článku z roku 1968 označené za „znepokojivé“.
„Jedným z najznepokojivejších objavov klinickej medicíny bolo zistenie, že deti s vrodenou agamaglobulinémiou, ktoré si nedokážu vytvoriť žiadne protilátky a kolujú im v krvi len zanedbateľné stopy imunoglobulínov, dostali úplne bežné osýpky so zvyčajným radom príznakov a následne boli imúnne.“[17]
Akú úlohu pri tejto chorobe zohráva výživa? Vitamín A, objavený v 20. rokoch 20. storočia, bol prezývaný „proti-infekčný vítamín“. On sám má ohromný dopad na úmrtnosť na osýpky. Počas 90. rokov 20. storočia boli zaznamenané 60–90%-né poklesy úmrtnosti na osýpky v chudobných krajinách vďaka použitiu vitamínu A u pacientov v nemocniciach.
„Kombinované analýzy ukázali, že megadávky vitamínu A, podávané v nemocniciach pacientom s osýpkami, boli spojené s približne 60%-ným znížením celkového rizika úmrtia a s približne 90%-ným znížením rizika úmrtia u dojčiat… Podanie vitamínu A deťom so zápalom pľúc pred alebo počas pobytu v nemocnici znížilo úmrtnosť o zhruba 70% v porovnaní s kontrolnou skupinou.“[18]
Dostupnosť ovocia a zeleniny, bohatých na vitamín C, bola ďalším činiteľom, ktorý prispel k poklesu chorobnosti a úmrtnosti. Vo výžive boli zlepšujúce sa trendy, ako vidno zo súbežného poklesu úmrtnosti na osýpky a chorobnosti na skorbut (cz: kurděje — pozn. prekl.), čo je choroba z nedostatku vitamínu C. Pokusy zo 40. rokov 20. storočia ukázali, že vitamín C bol účinný proti osýpkam, obzvlášť v megadávkach.
„Počas epidémie osýpok bol vitamín C používaný profylakticky a všetci, čo dostali 1 g každých 6 hodín do žily alebo do svalu, boli pred osýpkami chránení. Podávanie ústami jedného gramu vitamínu C, rozpusteného v ovocnej šťave, každé dve hodiny nezabránilo ochoreniu, kým sa tak nedialo po celý deň i noc (tzn. 12 dávok denne — pozn. prekl.). Ďalej sa tiež zistilo, že ústne podávanie jedného gramu 4x–6x denne, významne zľahčí priebeh ochorenia. Keď sa objavia Koplikove škvrny a horúčka, 12 dávok po 1 g vitamínu C denne povedie k vymiznutiu všetkých príznakov a známok choroby do 48 hodín.“[19]
Začiatkom 20. storočia boli na liečbu osýpok úspešne používané iné postupy. V roku 1919 Dr. Drummond poznamenal, že škoricový olej bol účinnou prevenciou osýpok alebo aspoň ich priebeh výrazne zmiernil.
„Mal som zažité, že keď som sa stretol s prípadom osýpok, predpísal som všetkým nechráneným členom rodiny škoricovú kúru. Vo väčšine prípadov takto ošetrená osoba úplne unikla ochoreniu na osýpky, vo zvyšných prípadoch mala veľmi mierny priebeh choroby.“[20]
Výživa a iné činitele majú na osýpky veľký dopad, tak prečo sa o nich vôbec nehovorí? Pretože dôraz sa vždy kladie na jediné, vysoko výnosné zdravotnícke opatrenie — očkovanie. Táto jediná paradigma odstrčila takmer všetky ostatné stratégie nabok.
Iným kľúčovým činiteľom, ktorý treba vziať do úvahy, je, že očkovanie proti osýpkam — na rozdiel od prekonania choroby — nevytvorí doživotnú imunitu. Jediným spôsobom doživotnej ochrany očkovaním proti osýpkam, je očkovať sa opakovane. Zatiaľ sme nevideli, ako očkovanie vypáli po pár pokoleniach výlučne očkovaných ľudí. Epidémie budú v budúcnosti pravdepodobne čoraz častejšie.
Štúdia, zverejnená v roku 2009 v časopise Proceedings of the Royal Society, skúmala, čo sa stane pri miznúcej očkovaním vyvolanej imunite proti osýpkam aj za vysokej zaočkovanosti detí. Predpovedala, že po dlhom období bez choroby povedie zanesenie nákazy k oveľa väčším epidémiám, než predpovedajú štandardné modely.
„Môžeme predvídať, že očkovanie bude mať dva protichodné účinky… zníži počet novorodencov, ktorí môžu dostať osýpky, a tak by malo vykazovať niektoré z bežne mu pripisovaných prínosov pre verejné zdravie, keďže zníži počet prípadov u malých detí. Avšak toto zníženie výskytu povedie k zníženiu posilňovania imunity kontaktom s chorými, a teda k väčšej náchylnosti ochorieť vo vyššom veku… Keď imunita vyprchá, očkovanie bude mať oveľa menší dopad na priemerný počet prípadov. Hoci toto pozorovanie má jasné dôsledky pre verejné zdravie, dynamické dopady vzťahov medzi očkovaním, vyprchávajúcou imunitou a jej posilňovaním sú oveľa nápadnejšie. Pri vysokej zaočkovanosti (vyše 80%) a stredne silnej vyprchávajúcej imunite (vyše 30 rokov) môžu vzniknúť rozsiahle epidemické cykly.“[21]
Štúdia z roku 1984[22] uvádza, že okolo roku 2050 bude podiel ľudí, náchylných ochorieť na osýpky, väčší než v časoch pred očkovaním proti osýpkam. Vytvorili sme teda tikajúcu časovanú bombu v podobe vyprchávajúcej imunity? Skutočne dôjde v budúcnosti k väčším epidémiám osýpok? Ak áno, odpoveďou pravdepodobne bude ohováranie neočkovaných, ako sa to deje už vyše 100 rokov, a následne nútené očkovanie čoraz viac dávkami u rôznych vekových skupín.
Pretože horlivé pro-očkovacie sklony sú v spoločnosti veľmi rozšírené, skutočné sily, ktoré viedli k významnému poklesu úmrtnosti na prenosné ochorenie, sa nepriznávajú. Nanajvýš sa jemne pripustí, že nezávadná pitná voda mohla mať nejaký účinok, ale stále sa pripisujú zásluhy antibiotikám a lepšej zdravotnej starostlivosti.
Skupiny ľudí, vyhlasujúcich sa za „skeptikov“, sa snažia zastaviť čokoľvek, čo spochybňuje očkovanie. Definíciou skeptika bývalo „človek, čo inštinktívne alebo zo zvyku pochybuje, spochybňuje či nesúhlasí s tvrdeniami alebo všeobecne prijímanými závermi,“ ale táto definícia vo svojom modernom použití bola vykradnutá a premenila sa na niekoho, kto v zásade slepo podporuje ľubovoľný „pravoverný“ postoj ako keby to bolo evanjelium. Títo ľudia budú pokračovať vo svojej krížovej výprave, podporujúcej očkovanie za každú cenu, a budú útočiť na všetko, čo by mohlo spochybniť ich krátkozraký názor. Ak by títo ľudia mali túžbu spoznať pravdu, snáď nazrú pod kapotu prenosných ochorení a očkovania a naučia sa trochu viac. Predstavte si, čo by tam mohli nájsť!
Dr. Suzanne Humphries a Roman Bystrianyk sú autormi knihy „Dissolving Illusions: Disease, Vaccines and the Forgotten History“ („Rozplývajúce sa ilúzie: Choroby, očkovanie a zabudnuté dejiny“), ktorú si možno kúpiť na Amazon.com (papierovú i elektronickú).
Zdroje:
[1] Irwin W. Sherman: „Twelve Diseases That Changed Our World“, 2007, str. 66
[2] Dr. Paul A. Offit: „Deadly Choices — How the Anti-Vaccine Movement Threatens Us All“, 2011, str. xii
[3] Dr. James D. Cherry, Dr. Philip A. Brunell, Dr. Gerald S. Golden, Dr. David T. Karzon: „Report on the Task Force on Pertussis and Pertussis Immunization — 1988“, Pediatrics, 1988, 81(6 suppl.), 933–984
[4] „Historical Statistics of the United States: Colonial Times to 1970. Part 1“ (128,6 MB), Bureau of the Census, 1975, str. 77
[5] John B. McKinlay, Sonja M. McKinlay: „The Questionable Contribution of Medical Measures to the Decline of Mortality in the United States in the Twentieth Century“, The Milbank Memorial Fund Quarterly, Health and Society, 1977, 55(3):405–428
[6] List od Dr. Victorie Romanus, Oddelenie epidemiológie, Švédsky výskumný ústav kontroly prenosných ochorení, Stockholm, 25.VIII.1995
[7] „Record of Mortality in England and Wales for 95 Years as Provided by the Office of National Statistics“, 1997;
Health Protection Agency Table: Notification of Deaths, England and Wales, 1970–2008
[8] Dr. Edward Rothstein, Dr. Kathryn Edwards: „Health Burden of Pertussis in Adolescents and Adults“, Pediatr Infect Dis J, 2005, 24(5 Suppl):S44–47
[9] „Vital Statistics of the United States, 1963, Vol. II — Mortality“ (39 MB), Part A, str. 1–18, 1–19 a 1–21
[10] Dr. Vincent A. Fulginiti, Dr. Jerry J. Eller, Dr. Allan W. Downie, Dr. C. Henry Kempe: „Altered Reactivity to Measles Virus: Atypical Measles in Children Previously Immunized with Inactivated Measles Virus Vaccines“, JAMA, 1967, 202(12):1075–1080
[11] „Measles Vaccine Effective in Test — Injections with Live Virus Protect 100 Per Cent of Children in Epidemics“, New York Times, 14.IX.1961
[12] „Thaler to Hold State Senate Hearing to Find Fastest Way to Expedite Plan“, New York Times, 24.II.1965
[13] Jane E. Brody: „Measles Will Be Nearly Ended by ’67, U.S. Health Aides Say“, New York Times, 24.V.1966
[14] Lisa Belkin: „Measles, Not Yet a Thing of the Past, Reveals the Limits of an Old Vaccine“, New York Times, 25.II.1989
[15] B. Goldman: „The Bodyguard: Tapping the Immune System’s Secrets“, Stanford Medicine, leto 2011
[16] P. J. Lachmann: „Immunopathology of Measles“, Proc R Soc Med, 1974; 67(11):1120–1122
[17] F. M. Burnet: „Measles as an Index of Immunological Function“, Lancet, 1968, 292(7568):610–613
[18] Dr. Wafaie W. Fawzi, Dr. Thomas C. Chalmers, Dr. M. Guillermo Herrera, Dr. Frederick Mosteller: „Vitamin A Supplementation and Child Mortality: A Meta-Analysis“, JAMA, 1993, 269(7):898–903
[19] Dr. Fred R. Klenner: „The Treatment of Poliomyelitis and Other Virus Diseases with Vitamin C“, South Med Surg, 1949, 111(7):209–214
[20] „Cinnamon as a Preventive of Measles“, American Druggist Pharmaceutical Record, New York, november 1919, str. 47
[21] J. M. Heffernan, M. J. Keeling: „Implications of Vaccination and Waning Immunity“, Proc R Soc B, 2009, 276(1664):2071–2080
[22] D. L. Levy: „The Future of Measles in Highly Immunized Populations: A Modeling Approach“, Am J Epidemiol, 1984, 120(1):39–48
