Očkovanie ostáva povinné. Kritici vakcinácie nie sú prekvapení, ale sklamaní

04.01.2015 23:13

Zdravotnícke noviny — 18.XII.2014 / č. 45 / ročník XIX.Branislav Janík

 

ilustračný obrázok: paragraf zložený z dvoch injekčných striekačiek       Ústavný súd nevyhovel návrhu Krajského súdu v Nitre. Znamená to, že povinné očkovanie detí proti desiatim ochoreniam nie je v rozpore s Ústavou SR.

 

Pokuta za odmietnutie

       Veronika Molcanová z Levíc odmietla dať zaočkovať šesťročného syna Janka, ktorý trpí dedičnou neurofibromatózou. Od regionálneho úradu verejného zdravotníctva dostala pokutu 116 eur, proti čomu sa odvolala. Nakoniec sa vec dostala na Krajský súd v Nitre. Ten požiadal 17.VI.2013 ústavný súd o vyslovenie nesúladu niektorých ustanovení zákona 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a vyhlášky ministerstva zdravotníctva 585/2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.

       Podľa medicínskeho právnika JUDr. Ivana Humeníka, PhD., je rozhodnutie silným signálom ústavnosti aktuálnej právnej úpravy. Zároveň sa však podľa neho nedá vylúčiť, že iné súdy či generálny prokurátor sa v obdobnej veci na ústavný súd neobrátia, aj keď je to podľa jeho názoru málo pravdepodobné. Ako I. Humeník povedal, „mohli by sa pýtať, či je v súlade s ústavou to, že pokuta za odmietnutie očkovania je síce upravená v zákone 355/2007, no rozsah povinnosti (konkrétne druhy očkovanie) je stanovený až vo vyhláške ministerstva zdravotníctva 585/2008“.
       Do budúcna sa v súvislosti s vakcináciou môžu otvoriť aj ďalšie témy ako napr. podmieňovanie prijatia detí do školských zariadení či ich účasť na školských akciách. To bude potenciálne predstavovať ďalší ústavný problém. „Jednou z výzev pre Slovensko by bolo koncipovanie odškodňovacej schémy, cez ktorú by štát bol schopný efektívne pomôcť ľuďom, u ktorých sa preukázateľne prejavili nežiaduce účinky očkovania. Skúsenosti môžeme čerpať aj v Rakúsku, Nemecku a vo Veľkej Británii,“ dodal I. Humeník.

 

Aj Európa je rozdelená

       Prieskum ÚVZ SR Identifikácia najčastejších faktorov, ovplyvňujúcich postoj rodičov a budúcich rodičov k očkovaniu z júna 2013, ukázal, že keby nebolo očkovanie u nás povinné, deti by dalo očkovať 77 percent rodičov. V roku 2012 bolo 1.291 odmietnutých očkovaní, vlani už 2.595. V Rakúsku či v Nemecku a v ďalších 15 krajinách Európy vakcinácia nie je povinná, rodičia sa rozhodujú sami, naopak v Maďarsku, Poľsku a v Česku a ešte v 13 európskych štátoch je povinná.

 

Sme sklamaní

       Rozhodnutie ústavného súdu je pre nás sklamaním, aj keď nie prekvapením. Legislatíva, týkajúca sa očkovania, je veľmi vágna, napr. v zákone 355/2007 nie je presne definovaný pojem očkovanie či povinné očkovanie, čo poskytuje priestor na rôzne, aj navzájom protichodné výklady. Okrem toho sú právne ustanovenia okolo povinného očkovania v rozpore s niekoľkými zákonmi, okrem istých článkov ústavy napr. so zákonom 122/2013 o ochrane osobných údajov alebo zákonom 36/2005 o rodine. V rozpore s ústavou je, že konkrétne očkovania sú určené až vo vykonávacej vyhláške ministerstva zdravotníctva, tzn. ich schvaľovanie neprechádza parlamentom, ale len medzirezortným pripomienkovým konaním, pričom ministerstvo môže pripomienky ignorovať, ako to už viackrát urobilo. Môže tak zavádzať nové povinné očkovania svojvoľne, azda jediným limitom je ich financovanie. Podľa ústavy však má byť každá povinnosť ustanovená zákonom alebo
na základe zákona, v medziach zákona a za dodržania základných ľudských práv i slobôd, čo sa nedeje, pretože v nijakom zákone nie sú stanovené medze povinného očkovania a táto povinnosť porušuje aj niekoľko ústavou zaručených základných ľudských práv a slobôd.

       Domnievame sa, že rozhodnutie nie je správne, ale neprekvapuje nás, pretože viaceré štátne orgány v otázke povinného očkovania porušujú platné právne predpisy prakticky na dennom poriadku. Podozrivé je aj to, že posúdenie tejto veci trvalo Ústavnému súdu Slovenskej republiky rok a pol, hoci ostatné podania vybavuje skôr. Máme preto podozrenie, že ÚS SR v tejto veci sledoval postranné záujmy určitých kruhov, ktoré majú na povinnom očkovaní mimoriadny záujem. Otázkou je, či nevychádzal z poradenstva osôb, ktoré sú v príkrom konflikte záujmov.

Ing. Marián Fillo
www.slobodaVockovani.sk

 

Víťazstvo rozumu

       Rozhodnutie ústavného súdu vítam ako víťazstvo zdravého rozumu, pretože je múdre a zodpovedné aj k budúcim generáciám. Z odborného hľadiska nie je dôvod na zrušenie povinného očkovania.

       Reakcie odporcov očkovania, že vzniká bezprávie, vnímam ako neadekvátne. Dôsledným dodržiavaním povinnosti očkovania najmä rodičmi, pediatrami a epidemiológmi sa doteraz dosahovala vysoká zaočkovanosť. Vďaka nej sú obyvatelia chránení pred 10 chorobami s vážnymi zdravotnými následkami až ohrozením života. Zrušením povinného očkovania by došlo k vážnemu a neuváženému ohrozeniu zdravia verejnosti, k zbytočným ochoreniam, úmrtiam a epidémiám.

       Rodičia majú možnosť odmietnuť vakcináciu dieťaťa a zaplatiť pokutu, to však dieťa pred chorobami neochráni. Podľa kontroly očkovania vykonanej k 31.VIII.2014 klesla zaočkovanosť proti osýpkam v Bratislavskom kraji pod hranicu, keď sa neočkovaní môžu spoliehať na tzv. kolektívnu imunitu. To znamená, že pri zavlečení vírusu osýpok dôjde k šíreniu ochorení a vzniku epidémií so zbytočnými zdravotnými a ekonomickými následkami. Chorľavieť budú aj deti, ktoré nie sú očkované vzhľadom na nízky vek alebo vážne kontraindikácie. Rodičia by si mali uvedomiť, že v prípade ohrozenia zdravia dieťaťa im ani webové stránky, ani časopisy odporcov očkovania nepomôžu. Podľa našich prieskumov zostáva lekár najdôveryhodnejším zdrojom informácii o očkovaní. Lekár, ktorý sa vzdeláva vo vakcinológii, vie posúdiť prínos a bezpečnosť očkovania a vysvetlí to aj rodičom. Pravdivo informovaný rodič neváha dať dieťa zaočkovať, pretože vie, že je to pre jeho dobro.

       Slovensko otvorene deklaruje povinnosť očkovania. Súčasná kampaň za „slobodu“ v očkovaní je v skutočnosti bojom proti nemu. Ak by bola zrušená povinnosť vakcinácie, museli by sa prijať iné legislatívne opatrenia na zachovanie vysokej zaočkovanosti tak, ako to majú iné štáty EÚ. Inak by sme sa vo výskyte chorôb vrátili na začiatok 20. storočia. Je takmer isté, že snahy o zrušenie nových legislatívnych opatrení by boli rovnaké, aké sú v prípade povinnosti očkovania. Možno v budúcnosti bude situácia, ktorá dovolí zrušiť povinnosť v aktuálnej úprave. Musia jej však predchádzať zmeny v chápaní ceny zdravia, väčšej zodpovednosti za vlastné zdravie a informovanosť verejnosti o rizikách nielen očkovania, ale aj o rizikách neočkovania. To však nie je jednoduchá ani krátka cesta.

doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD.
predsedníčka
Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti