Očkovanie - nenápadný a tichý zabijak!?

Ing. Marián Fillo + Lucia Žatková (Púchovské noviny)

       Tento článok je rozhovorom medzi členom petičného výboru Petície za slobodnú voľbu v očkovaní Ing. Mariánom Fillom a redaktorkou Púchovských novín Luciou Žatkovou. Názov článku je názvom, pod akým rozhovor vyšiel v Púchovských novinách a zvolila ho redakcia Púchovských novín.

Lucia Žatková, Púchovské noviny (LŽ): Informácie o tom, že povinné očkovanie detí môže byť veľmi škodlivé, sa v poslednej dobe množia v médiách, aj na rôznych webových stránkach, zaoberajúcich sa problematikou zdravia. Rodičov, ktorí sa rozhodnú svoje deti neočkovať, pribúda. Čím si to vysvetľujete? Čo hovoria slovenské skúsenosti?

Ing. Marián Fillo (MF): Na to sú najmenej tri vysvetlenia, pričom platia všetky tri súčasne:

1. nežiaducich účinkov očkovania skutočne pribúda s tým, ako pribúdajú v povinnom očkovacom kalendári ďalšie a ďalšie povinné očkovania. I mimo povinného očkovania pribúdajú nové očkovacie látky, rastie tiež využitie súčasných nepovinných očkovaní – pod tlakom reklamy a presviedčania očkujúcich lekárov, čo je vlastne tiež reklama.
2. rodičia si začínajú častejšie spájať s očkovaním určité zdravotné problémy, čo nastanú v časovej následnosti po očkovaní.
   
3. internet a rastúca dostupnosť internetu umožnila širokým vrstvám obyvateľstva prístup k informáciám, ktoré sa do tlače, rozhlasu a televízie bežne nedostanú, a ak áno, tak len útržkovito na veľmi malom priestore. Nie všetci rodičia totiž odmietajú očkovanie po svojich osobných neblahých skúsenostiach s očkovaním, niektorí to robia už aj „preventívne“, aby sa ich vytúženému dieťaťu, nedaj Bože, niečo nestalo, a potom si to nemuseli do smrti vyčítať.
   

LŽ: Pribúdajú aj rôzne občianske, či neformálne združenia, ktoré robia medzi rodičmi osvetu – s akými postojmi „oficiálnej“ medicíny, ministerstva zdravotníctva, príp. farmaceutickej lobby sa v praxi stretávate? Je takéto konanie na Slovensku žiaduce, alebo máte aj iné skúsenosti?

MF: Zatiaľ som neznamenal, že by na nás zaútočili priamo farmaceutické firmy (výrobcovia vakcín). Túto špinavú prácu za ne doposiaľ robia veľmi ochotne Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) a jemu podriadené Regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ), ktoré možno starší občania poznajú pod pôvodným názvom „hygienické stanice“.

       Bol som už na štyroch rôznych RÚVZ (v Žiline, Nitre, Trnave a Dolnom Kubíne) a na troch z týchto štyroch (okrem Trnavy) som našiel na stenách polepené alebo na nástenkách pripnuté reklamy výrobcov vakcín. Možno i v Trnave by som našiel, ale tam majú zasadačku hneď pri vchode, možno inde v budove by sa tiež nejaké našli. Je to možno pre niekoho neuveriteľné, ale naše štátne úrady (RÚVZ), platené z našich daní, skutočne robia reklamu súkromným firmám (výrobcom vakcín), a to vlastne úplne bezplatne. Prinajmenšom prípadné poplatky výrobcov vakcín za tento reklamný priestor nie sú príjmom štátneho rozpočtu, ale ak vôbec nejakým, tak jedine súkromným príjmom jednotlivých zamestnancov RÚVZ. Proti reklamám výrobcov vakcín na stenách RÚVZ som podal v Žiline sťažnosť, a táto sťažnosť bola „vyriešená“ tým, že vraj toto nie je v rozpore s platnými zákonmi ani s internými predpismi RÚVZ. Rozumiem tomu tak, že reklamná činnosť RÚVZ v prospech výrobcov vakcín je teda na Slovensku úplne bežnou praxou.

       To dáva tušiť jednu nemilú skutočnosť, a to tú, že RÚVZ a ÚVZ SR vlastne držia stranu výrobcom vakcín a nie nám – občanom, z ktorých daní sú tieto úrady platené. A skutočne, keby ste sa čo ako sťažovali na RÚVZ, ÚVZ SR, či dokonca na Ministerstve zdravotníctva SR (MZ SR), nikto vám nebude ochotný uznať, že vážne poškodenie zdravia u vášho dieťaťa nastalo v dôsledku očkovania, a to dokonca napriek tomu, že samotní výrobcovia vakcín udávajú v príbalových letákoch ako možné nežiaduce účinky očkovania aj diagnózy ako Guillain-Barrého syndróm (progresívne ochrnutie), diabetes mellitus 1. typu (detská cukrovka) či dokonca smrť. Jediné, čo vám možno uznajú, sú komplikácie po očkovaní proti tuberkulóze, a aj to asi len kvôli tomu, že toto očkovanie sa pravdepodobne začiatkom budúceho roka zruší.

LŽ: Aké povinné očkovania musí momentálne dieťa v SR podstúpiť?

MF: Proti dokopy 11 chorobám: tuberkulóza, záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, hemofilové a pneumokokové invazívne ochorenia, nákazlivá žltačka typu B, osýpky, príušnice (mumps) a ružienka.

       Výrobcovia vakcín si však brúsia zuby na zavedenie povinného očkovania proti HPV, čo je vírus, ktorý u malej časti nakazených žien spôsobuje rakovinu krčka maternice. Na Slovensku dokonca výrobcovia oboch na trhu dostupných vakcín podávajú legislatívne návrhy na zavedenie svojich výrobkov do povinného očkovania, alebo aspoň do očkovania plne hradeného poisťovňou. V súčasnosti totiž preplácajú poisťovne len malý zlomok ceny očkovania proti HPV. Snáď len rozpočtovej kríze môžeme ďakovať za to, že toto očkovanie ešte nie je povinné.

LŽ: Prejdime priamo k veci - prečo by rodičia nemali nechať očkovať svoje deti? Nehazardujú tak s ich zdravím? Mohli by si povedať - z očkovania sa za socializmu nič nestalo nám, prečo by sa malo niečo stať im? Aké sú vaše hlavné argumenty v boji proti očkovaniu?

MF: Ja v prvom rade nebojujem proti očkovaniu ako takému, ale bojujem za zdravý rozum v otázke očkovania. To znamená, že u každého jedného očkovania každého jednotlivca zvlášť by sa podľa mňa mala urobiť dôkladná riziková analýza, ktorá by ukázala, ktoré riziko je vyššie – či riziko očkovania, alebo riziko ochorenia, proti ktorému je očkovanie namierené. Logicky by sa malo očkovať jedine proti chorobe, u ktorej je výsledné riziko (zložené z rizika nákazy, rizika vzniku choroby po nákaze a rizika vzniku ťažkých komplikácií choroby po vzniku choroby) výrazne vyššie než riziko očkovania.

       Príklad č. 1: ak niekto pracuje s koňmi, tak riziko, že utrpí hĺbkové poranenie, kvôli ktorému sa uňho rozvinie tetanus, je (keď zvážime vysokú úmrtnosť na tetanus, ktorá je u nás okolo 50%) dobrým dôvodom na zváženie očkovania proti tetanu.

       Príklad č. 2: pre dobre živené a dobre zaopatrené bábätko, ktoré aj počas prípadného rotavírusového hnačkového ochorenia bude dostatočne veľa piť, je oveľa vyššie riziko očkovania proti rotavírusom (ktoré sa môže skončiť úmrtím napr. na intususcepciu, tzn. zapošvenie čriev) než riziko samotnej choroby. Údajne až 70% detí prekoná rotavírusové hnačky úplne bez problémov pred nástupom do školy či škôlky. Jedinou podmienkou je počas hnačky veľa piť a jedinou komplikáciou tejto choroby je dehydratácia, ak dieťa pije príliš málo. Navyše očkovanie proti rotavírusom ani zďaleka nechráni všetky očkované deti a už vôbec nie proti všetkým možným typom rotavírusov, takže sa ľahko môže stať, že dieťa dostane rotavírusové hnačky aj napriek tomu, že bolo proti nim očkované. Stojí vám potom takéto očkovanie za riziko úmrtia dieťaťa?

       Čo sa týka očkovania za socializmu, treba si uvedomiť, že sa očkovalo proti výrazne nižšiemu počtu chorôb a neboli vtedy tak vysoko kombinované vakcíny ako sú dnes. Napr. trojkombinácia MMR proti osýpkam, príušniciam a ružienke bola zavedená až v roku 1992, dovtedy sa očkovalo najprv samostatnými vakcínami, a potom dvojkombináciou + samostatnou vakcínou. Ale to až v úplnom závere socializmu koncom 80. rokov. Predtým bola jedinou kombinovanou vakcínou trojkombinácia DTP (záškrt, tetanus, čierny kašeľ) a všetko ostatné bolo v samostatných vakcínach (tuberkulóza, osýpky, pravé kiahne, detská obrna). Očkovanie proti ružienke sa zaviedlo až v roku 1984 a proti príušniciam až v roku 1987. Takže všetci, čo sme boli očkovaní ako deti za socializmu, sme nezažili viac než trojvakcínu, a drvivá väčšina pamätníkov socialistického očkovania bola povinne očkovaná proti najviac 6 alebo 7 chorobám, nie proti 11 ako dnešné deti. Dobrovoľné očkovania nad rámec povinných pritom vtedy takmer nikto nevyužíval, ak vôbec nejaké boli širokej verejnosti dostupné. Komerčné tlaky boli vtedy absolútne nulové. Reklama na očkovanie prakticky nejestvovala. Toto všetko sú úplne zásadné odlišnosti, takže z hľadiska očkovania nie je obdobie socializmu dosť dobre porovnávateľné s dneškom. Navyše vtedy ešte nebol internet a nič, čo by bolo možné nazvať nezávislými médiami, keďže všetky médiá boli podriadené straníckej propagande. Súčasťou tejto propagandy bol aj de facto zákaz medializácie poškodení zdravia spôsobených očkovaním, rovnako tak to, že sa o vážnych nežiaducich účinkoch očkovania lekári na lekárskej fakulte vôbec neučili, čo sa, mimochodom, neučia doteraz.

LŽ: Ako je u nás postavená legislatíva? Ako by mal rodič postupovať v prípade, že sa v tejto otázke nezhodne s názorom lekárov? Čo hrozí rodičom, ktorí svoje dieťa zaočkovať nedajú?

MF: Za odmietnutie povinného očkovania v súčasnosti nie je možné človeka ani zavrieť do väzenia, ani mu odobrať dieťa, ani ho zbaviť rodičovských práv, ani mu zastaviť vyplácanie prídavkov na deti či rodičovského príspevku, ba dokonca ani odmietnuť prijatie dieťaťa do škôlky. Jediné, čo reálne môže hroziť, je buď bloková pokuta do výšky 99,– €, alebo pokuta v súhrnnej výške do 331,– €.

       Rodič môže odmietnuť očkovanie napr. tak, že povie lekárovi „odmietam očkovanie svojho dieťaťa“ a to buď jedno konkrétne očkovanie, niekoľko očkovaní, či úplne všetky očkovania. Lekár to potom má podľa platných právnych noriem zapísať do zdravotnej dokumentácie ako kontraindikáciu (diagnóza Z28 – nevykonaná imunizácia) a tým to pre lekára končí.

       RÚVZ si v rámci pravidelnej každoročnej kontroly očkovania môže (a nemusí) nájsť v zdravotnej dokumentácii lekárom či rodičmi napísaný záznam o odmietnutí očkovania. Každopádne, nie je povinnosťou lekára hlásiť odmietnutie očkovania nad rámec pravidelných mesačných výkazov (ne)zaočkovaných detí, v ktorých však nie je možné vykázať dôvod neočkovania, tzn. „odmietnutie očkovania rodičmi“, lebo tam na to nie je žiadna kolónka. Napriek tomu sa však niektoré RÚVZ vyhrážajú lekárom pokutou 1659,– €, ak nebudú „neposlušných“ rodičov udávať. Mnohí lekári, súc neznalí práva, na to naletia, a potom si radšej pokazia vzťahy s rodičmi, od ktorých im nehrozí takmer nič (jedine že by zmenili lekára), než s RÚVZ, od ktorého im akože hrozí vyslovene virtuálna pokuta.

       Odmietnutie očkovania na Slovensku nie je trestným činom, ale len priestupkom, a u priestupkov platí premlčacia doba 2 roky. To znamená, že ak nenadobudne rozhodnutie o udelení pokuty právoplatnosť do 2 rokov od spáchania priestupku (odmietnutia očkovania), tak je priestupok premlčaný a nehrozí nijaký postih.

LŽ: Spomínate si na nejaké konkrétne zaujímavé príbehy z praxe, s ktorými ste sa stretli?

MF: To by bolo na veľmi dlho. Každý RÚVZ je totiž do istej miery jedinečný, keďže dosť závisí na jednotlivých ľuďoch, lebo zákony sú napísané len veľmi neurčito. Na niektorých RÚVZ sú drzí ako ploštice a dávajú hneď maximálne možné pokuty, inde sú celkom milí a nepokutujú vôbec, alebo len vyslovene minimálne.

       Zo strany lekárov je to tiež rôznorodé. Niektorí vyslovene podporujú rodičov v rozhodnutí odmietnuť niektoré očkovania (hlavne očkovania proti tuberkulóze a proti pneumokokom), iným je to jedno, ďalší sú zaskočení a nevedia, ako reagovať, a niektorí doslova vybuchnú a sú schopní na „neposlušných“ rodičov zavolať aj Políciu.

LŽ: Aká je situácia v iných krajinách Európy, vo svete?

MF: V krajinách bývalého východného bloku s výnimkou Estónska a Ruska sú všade nejaké povinné očkovania, väčšinou proti 10 chorobám (tie, čo u nás, len bez pneumokokov). V krajinách bývalého západného bloku je to naopak: s výnimkou Belgicka (1 povinné očkovanie), Francúzska (3 povinné očkovania) a Talianska (4 povinné očkovania, aj to nie v celom Taliansku), sú všade všetky očkovania dobrovoľné. Štát, pravda, prakticky všade nejaké očkovania odporúča, nejde však o povinnosť, ale len o odporúčanie.

       Anomáliou sú USA, v ktorých je až 16 povinných očkovaní, avšak človek tam môže využiť tzv. náboženskú výnimku v 48 z 50 štátov USA, takže tým pádom je pre vyše 98% občanov USA očkovanie v podstate nepovinné. Na niektoré školy však neprijímajú neočkované deti vôbec. Sú tiež rozdiely medzi jednotlivými štátmi USA. Niektoré požadujú viac očkovaní, iné menej...

LŽ: Množia sa aj informácie o tom, že očkovanie sa stáva nenápadnou zbraňou v rukách „bohatých“ – farmaceutické firmy vyvíjajú stále nové vakcíny (napr. proti prasacej chrípke), o ktorých sa špekuluje, že v dlhodobom horizonte môžu spôsobovať urýchlenie degeneratívnych chorôb, vyššiu úmrtnosť pri prípadných pandémiách, či rapídne obmedzenie plodnosti obyvateľstva, ktoré je premnožené. Teda – cielený a „vyšší“ zámer. Mnoho ľudí to považuje za konšpiračnú teóriu, mnoho ľudí je presvedčených o tom, že na tom niečo je. Dozvieme sa niekedy pravdu?

MF: Nie som prorokom, avšak o niektorých očkovacích látkach môžeme s vysokou mierou istoty povedať, že majú negatívny vplyv na plodnosť, keďže obsahujú napr. polysorbát 80, čo je látka spôsobujúca u laboratórnych zvierat degeneráciu pohlavných orgánov s následnou neplodnosťou. V dokumentácii k detským vakcínam sa však dočítame alibistické vyhlásenie, že „vplyv na plodnosť nebol skúmaný, pretože u detských vakcín sa to nepožaduje“.

       Takže uvidíme za 10-20 rokov, hoci už teraz štatistiky neplodnosti dramaticky rastú. Posledné čísla, čo som zachytil, hovoria, že na Slovensku každý štvrtý až každý piaty pár má problémy splodiť potomstvo. To znamená vyše 20% a to je už skutočne alarmujúce číslo. A s takmer 100% istotou môžeme dodať, že to bude ešte horšie. Pravda, nielen očkovanie k tomu prispieva, ale aj stres, rastúci priemerný vek matky pri prvom dieťati (či skôr pokuse o prvé dieťa), výrazné zhoršenie kvality bežných potravín (napr. oveľa vyššia miera pridávania rôznych „Éčok“ do potravín, než to bolo za socializmu) a pod.

LŽ: Vakcíny proti prasacej chrípke sa v Európe nestretli s veľkým úspechom - vlády za ne zaplatili obrovské peniaze, no ľudia záujem o očkovanie neprejavili – k problému sa postavili s dosť veľkou dávkou nedôvery. Poplach síce médiá vo veľkom šírili, nakoniec sa však neudialo nič. Ako si to vysvetľujete?

MF: Išlo o vyslovene neotestované vakcíny, navyše obsahovali ortuť, čo určite nikomu nespraví na ne chuť. Bez ohľadu na to sa na Slovensku dáva proti chrípke očkovať menej než každý 8. občan, takže očkovanie proti chrípke je na Slovensku vo všeobecnosti pomerne nepopulárne v porovnaní s napr. USA či Veľkou Britániou. No a treba si všímať tiež, ako sa k tomuto očkovaniu postavili samotní lekári a ďalší zdravotníci. Celkovo sa ich dalo zaočkovať len okolo 5%. V niektorých nemocniciach dokonca len menej než 10 zamestnancov z vyše 1000. Žeby lekári o tom očkovaní vedeli niečo viac?

       Treba tiež podotknúť, že už niekoľko mesiacov pred tým, ako na Slovensko bola dovezená prvá vakcína proti prasacej chrípke, sa zistilo v Austrálii, kde chrípková sezóna je počas nášho leta, že prasacia chrípka je oveľa menej nebezpečná, než sa pôvodne predpokladalo: až 40x. Dokonca je až 3x menej nebezpečná než bežná chrípka sezónna. V USA totiž počas sezóny 2009/2010 hlásili 3x menej úmrtí na chrípku než je dlhoročný priemer. Prečo teda taký rozruch kvôli úplne banálnemu ochoreniu?

       Dôvod je dnes už úplne jasný, hoci vinníci doposiaľ neboli potrestaní: išlo len a len o peniaze. Výrobcovia vakcín proti prasacej chrípke si poriadne namastili vrecká, niektorí (napr. Novartis) dokonca zvýšili práve kvôli prasacej chrípke svoje zisky až o 49%. Dodatočne sa tiež zistilo, že najmenej traja členovia komisie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá rozhodla o vyhlásení pandémie, boli finančne napojení na výrobcov vakcín a antivirotík.

LŽ: Aké sú skúsenosti s vakcináciou proti prasacej chrípke atď. vo svete? Objavili sa nejaké „výkričníky“?

MF: Výkričníkom môže byť napr. 700%-ný nárast počtu spontánnych potratov v USA počas prasaco-chrípkovej sezóny 2009/2010, alebo rapídny nárast chorobnej spavosti (narkolepsie) v Škandinávii, kde kvôli tomu dokonca zastavili používanie vakcín proti prasacej chrípke.

LŽ: Ako sa teda najlepšie rozhodovať? Nechať všetko na „sedliacky rozum“, prírodu a imunitu, ktorá sa so všetkým vyrovná? Je toto cesta?

MF: Ja zásadne odmietam dávať všeobecné odporúčania. Rozhodne som za zdravý rozum, avšak nestačí mať len rozum, potrebné sú aj dostatočné informácie, aby bol (ne)súhlas s očkovaním (ne)súhlasom skutočne informovaným.

       Potrebné je zvážiť riziká očkovania i neočkovania skutočne individuálne. Rôzni ľudia majú rôzne životné prostredie, životný štýl, cestujú do rôznych krajín, alebo necestujú vôbec, stýkajú sa s rôznymi ľuďmi atď. Nie je možné dať akékoľvek zodpovedné všeobecné odporúčania, proti čomu sa dať či nedať zaočkovať, ktoré by platili plošne pre všetkých.

       Ak sa chcete dozvedieť viac, odporúčam knihu nemeckého detského lekára Dr. Martina Hirteho „Očkování – pro a proti“, ktorá vyšla aj v českom preklade a dá sa kúpiť aj na Slovensku. Táto kniha je určená práve a hlavne rodičom, čo sa chcú rozhodovať o očkovaní svojich detí skutočne informovane a zodpovedne. Má vyše 400 strán a nie je teda možné zhrnúť ju do pár viet.

       Na záver by som rád dodal, že neradno úplne ignorovať alebo podceňovať nielen riziká očkovania, ale ani riziká prenosných ochorení. Očkovanie však nie je zďaleka jedinou prevenciou prenosných ochorení, aj keď nám niektorí epidemiológovia tvrdia opak. Nefajčenie a vyhýbanie sa tabakovému dymu, nepoužívanie hormonálnej antikoncepcie, preferovanie BIO potravín, preventívne užívanie vitamínu C 1-2 g denne, v zime aj vitamínu D3, či hodinka denne na čerstvom vzduchu môžu pomôcť neraz lepšie než očkovanie.

       Cestou je ochota prevziať rozhodovanie o zdraví svojom i svojich detí plne do vlastných rúk, a to so všetkým vzdelávaním sa i rizikom, čo k tomu patrí. Je to cesta osobnej zodpovednosti za svoje zdravie i zdravie svojich najbližších.