Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 9. USA sú prípadovou štúdiou dlhodobých účinkov plošného očkovania

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       strany 43 až 46 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

USA sú prípadovou štúdiou dlhodobých účinkov plošného očkovania

       Po tom, čo sme sa pozreli na mechanizmus poškodenia zdravia očkovaním u jednotlivca, pozrime sa teraz na širší obrázok spoločnosti, v ktorej je očkovanie už 30 rokov povinné (v čase vydania knihy; dnes by to už bolo cca 45 rokov — pozn. prekl.). Aby sme uvideli dopady („náhody“) plošného očkovania na celú spoločnosť, nemusíme sa pozrieť ďalej než do USA, do krajiny, ktorá má s Austráliou veľa spoločného. USA sú veľmi bohatou krajinou s vysokým životným štandardom, celosvetovo najvyšším štandardom zdravotnej starostlivosti a vysoko sofistikovanou technológiou. Keď toto všetko zvážime, je nesmierne prekvapujúce, že dojčenská úmrtnosť v USA patrí medzi najvyššie spomedzi priemyselne rozvinutých krajín. Okrem neprimerane vysokej dojčenskej úmrtnosti nastal za posledných 30 (dnes už 45 — pozn. prekl.) rokov nepomerne vysoký nárast počtu telesne i duševne postihnutých detí.

       Príčinnú súvislosť medzi očkovaním na jednej strane a vysokou dojčenskou úmrtnosťou i vysokým počtom telesne a/alebo duševne postihnutých ľudí na druhej strane vysvetľuje Harris Coulter vo svojej knihe „Vaccination, Social Violence and Criminality“:

Očkovacie programy v USA nabrali na sile po tom, čo Kongres (parlament v USA — pozn. prekl.) schválil Zákon o podpore očkovania (Immunisation Assistance Act). V nasledujúcich rokoch čoraz viac štátov USA rozšírilo svoje očkovacie programy a učinilo ich povinnými. Štyri-päť rokov nato lekári stáli zoči voči úplne novej skupine neurologicky poškodených štyri-päť-ročných detí. (4–5 rokov neskôr — ide o vzorec, ktorý je v súlade s autoimunitnou degradáciou myelinizácie.) Federálny zdravotnícky prieskum v USA v roku 1986 zistil, že medzi rokmi 1969 až 1981 vzrástla chorobnosť na „činnosť obmedzujúce chronické ochorenia“ u osôb do 17 rokov o nevysvetliteľných 44% — z 2.680/100.000 na 3.848/100.000. Takmer všetok tento nárast nastal v rokoch 1969–1975 (opäť o takmer polovicu viac než bolo predtým — v priebehu 6 rokov, počnúc 4 alebo 5 rokov po začatí plošného očkovania. Všimnite si, že takýto nesmierny nárast za tak krátky čas nemožno rozumne vysvetliť.)

       Tento nárast bol prakticky rovnaký vo vysoko-príjmových rodinách i nízko-príjmových rodinách, čo vylučuje chudobu ako jeho hlavnú príčinu (viď Paul W. Newacheck, Peter P. Budetti, Neal Halfon: „Trends in Activity-limiting Chronic Conditions among Children“, Am J Public Health, 1986, 76(2):178–184).

       Zdravotné problémy, nespojené s očkovaním — úrazy, pohlavné choroby, ochorenia močových ciest, ochorenia obehovej sústavy, prenosné ochorenia, ochorenia z parazitov a deformácie — zostali počas tohto obdobia na rovnakej úrovni, ako boli pred ním, alebo sa ich výskyt dokonca znížil.

       Do roku 1980 sa počet zdravotne postihnutých detí (z ktorých mnohé mali, samozrejme, hneď niekoľko rôznych zdravotných problémov) oproti roku 1960 viac než zdvojnásobil. Vyše 2 milióny detí mali v USA v roku 1980 nejaké „obmedzenie aktivity“, v roku 1960 to bol približne 1 milión (viď Paul W. Newacheck, Peter P. Budetti, Peggy McManus: „Trends in childhood disability“, Am J Public Health, 1984, 74(3):232–236).

       ... začiatkom 60. rokov 20. storočia mali nejaké zdravotné obmedzenia 2% detí, v roku 1981 to už boli 4% detí. Začiatkom 60. rokov 20. storočia malo vážne zdravotné postihnutie 1% detí, v roku 1981 to už boli 2% detí. Obe čísla však naďalej rástli. V roku 1985 malo nejaké zdravotné obmedzenie vyše 5% detí a vážne zdravotné postihnutie 3,7% detí (viď Corinne E. Kirchner: „Recent Trends and Prevalence Rates and Numbers of Blind and Visually Handicapped School Children“, American Foundation for the Blind, New York, 1988).

       Ohľadne účinkov očkovania na spoločnosť v USA hovorí Harris Coulter nasledovné:

Deti sú stavebnými kameňmi ako rodiny, tak neskôr aj spoločnosti. Ak sú od detstva vážne poškodené, tak vývoj ako rodiny tak aj spoločnosti bude narušený a proti prírode. Keď 10% alebo 20% má ľahšie poškodenie mozgu, ako môže byť život rodiny normálny? Keď sa 10% alebo 20% absolventov strednej školy nikdy nenaučí čítať, ako by mohli robiť niečo iné než pozerať TV počas väčšiny času, čo sú pri bdelom vedomí? Ak vyše milióna detí na školách legálne užíva amfetamíny a iné drogy na potlačenie ich hyperaktivity, ako by tu mohla nebyť kultúra užívania drog? Ako rodina, tak aj celá spoločnosť sú obeťami očkovacích programov, nanútených im zákonodarcami jednotlivých štátov, ktorí sú príliš povoľní voči lekárskym názorom a lekárskym ustanovizniam.

       Plodom týchto programov je obrovské množstvo zvrátených a narušených jedincov, ktorí vytvorili americkú rodinu a americkú spoločnosť, ako ju poznáme dnes.

Harris L. Coulter:
„Vaccination, Social Violence and Criminality:
The Medical Assault on the American Brain“, str. 253,
North Atlantic Books, 1990, Berkeley/Kalifornia/USA

       Len málo ľudí v po anglicky hovoriacich krajinách nevie o nepokoji v spoločnosti v USA, ktorý výbušným spôsobom rastie od polovice 60. rokov 20. storočia. Množstvo väzňov (zvrátených a narušených jedincov) sa zvýšilo v priebehu minulého storočia 10-násobne, čo odráža nekontrolovateľný nárast drogovej závislosti, zneužívania medikamentov a násilných trestných činov. Súbežne s týmto nárastom došlo k obrovskému nárastu počtu ľudí, ktorí užívajú nejaký medikament každý deň, možno až nadosmrti, aby mohli v spoločnosti vôbec nejak fungovať (k tomu viď videoklip Xindl X: „Chemie“ — pozn. prekl.). Zdravotníctvo, školstvo, polícia a väzeňstvo sa nedokážu vysporiadať s rastúcim počtom drogovo závislých, násilníckych zločincov, tých, čo trpia tým či oným druhom neurologického poškodenia či ľahšieho poškodenia mozgu (alebo viacerými druhmi súčasne), ako aj tých, čo trpia vážnymi alergickými reakciami, autizmom, hyperaktivitou, poruchami učenia, dyslexiou, epilepsiou, astmou, nízkym IQ a analfabetizmom.

       Coulter rozsiahle opísal škody, ktoré deťom v USA spôsobuje povinné očkovanie. Coulterove vyjadrenia sú podopreté vedeckými a lekárskymi výskumami. Jeho knihy boli rozšírené po celom svete a píše sa v nich o tak vážnych poškodeniach zdravia očkovaním, že si ťažko možno vôbec predstaviť horšie. Podrobne opisuje mechanizmus (popisovaný vo vedeckých časopisoch), ktorým očkovanie proti čiernemu kašľu (ale aj ďalšie očkovania) spôsobuje poškodenie mozgu s následnými poruchami správania sa, neurologickými a duševnými poruchami. Poukázal na to, že prvý výskyt tzv. post-encefalitického syndrómu a jeho následné rýchle rozšírenie po takmer celých USA išlo ruka v ruke s rozšírením povinného očkovania.

       Coulter vo svojej knihe „Vaccination, Social Violence and Criminality: The Medical Assault on the American Brain“ („Očkovanie, spoločenské násilie a zločinnosť: lekársky útok na americký mozog“) píše:

Táto kniha predkladá snáď znepokojujúce tvrdenie, že detské očkovacie programy spôsobujú širokú paletu neurologických porúch a že tieto poruchy tvoria hlavnú časť autistov, ľudí s ľahšími mozgovými dysfunkciami a sociopatov, ktorí podmínovali vzdelávací systém v USA i celú spoločnosť v USA, čo viedlo počas predchádzajúcich dvoch desaťročí k najvyššej kriminalite v celých dejinách USA.

       Najpresvedčivejším dôkazom tohto tvrdenia sú podobnosti príznakov piatich popísaných zdravotných problémov: poškodenia očkovaním, post-encefalitického syndrómu, autizmu, ľahších mozgových porúch a sociopatickej osobnosti. (str. 249)

       Očkovania v detstve spôsobujú rôzne druhy mentálnej retardácie: od mierneho poklesu IQ až k úplnej idiocii. Spôsobujú tiež dyslexiu a ďalšie problémy s čítaním. Nie je preto náhodou, že keď ročník 1945 skladal v roku 1963 prijímacie skúšky na vysokú školu alebo do armády, vykázal známky počínajúceho poklesu inteligencie obyvateľstva USA.

       To bolo zmerané napr. testami, ktorých sa účastnili vysokoškoláci (Scholastic Aptitude Tests = SAT). V roku 1963 bolo priemerné verbálne skóre SAT najvyššie od počiatku testovania — 478, zatiaľčo matematické skóre bolo 502. Následne tieto skóre klesali a v roku 1980 to bolo u verbálneho SAT 424 bodov (pokles o 54 bodov) a u matematického SAT 466 bodov (pokles o 36). Dnešné skóre sú najnižšie v 60-ročnej histórii týchto testov. A keďže tieto testy sa v priebehu času zjednodušili, niektorí výskumníci dospeli k záveru, že pokles IQ je ešte o 50% horší.

       Program vysokoškolského testovania v USA (American College Testing = ACT), podobný programu SAT, taktiež hlási sústavný pokles skóre od polovice 60. rokov 20. storočia (viď Bernard Rimland, Gerald E. Larson: „The Manpower Quality Decline — An Ecological Perspective“, Armed Forces & Society, 1981, 8(1):21-78).

       Testy brancov v 70. rokoch 20. storočia ukázali, že ich mentálna kapacita je významne nižšia, než mali branci z rokov 1941–1945.

       V roku 1977 bola zvolaná Rada modrej stužky (Blue Ribbon Panel), aby zistila dôvody tohto poklesu IQ. Bolo predstavených 69 hypotéz, ale ani jedna z nich sa neukázala byť uspokojivou. Možnosť, že ide o následky poškodenia očkovaním, nebola vôbec diskutovaná (viď Yvonne L. Wharton: „List of hypotheses advanced to explain the SAT score decline: Prepared for the Advisory Panel on the Scholastic Aptitude Test Score Decline“, The Board, New York, 1976).

       Federálna štúdia z roku 1988 zistila, že matematické schopnosti u dospievajúcich v USA takmer zmizli. Takmer polovica 17-ročných nezvláda riešiť matematické úlohy, ktoré sa normálne učia na druhom stupni základnej školy (11- až 15-roční žiaci). Tretina druhákov na strednej škole (16-/17-ročných) dokonca bežne nerozumie, čo im učiteľ hovorí. 27% 13-ročných nezvláda riešiť matematické úlohy z 1. stupňa základnej školy (6- až 10-roční žiaci). Priemerný japonský študent strednej školy prekoná najlepších 5% amerických rovesníkov v prípravných kurzoch na vysokú školu (1. ročníku univerzity). (viď The Washington Post, 8.VI.1988, str. A-6)

       Táto kniha ukázala, ... že očkovacie programy sú kľúčovou príčinou našej prebiehajúcej epidémie spoločenského násilia. (str. 259)

       Udivujúce je, že napriek rozšíreným obavám verejnosti, ktoré boli vyvolané jeho knihami, nedostalo sa Harrisovi Coulterovi žiadnej oficiálnej odpovede priamo na jeho tvrdenia. Absencia akéhokoľvek pokusu o vyvrátenie Coulterových tvrdení mnohých ľudí nevyhnutne vedie k záveru, že Coulterove tvrdenia o spojitosti medzi očkovaním detí a poruchami ich vývoja sú správne a pravdivé. Keď už nič iné, tak my ako krajina (myslí sa tým Austrália — pozn. prekl.) si nemôžeme dovoliť spoločenské náklady experimentovania s vynucovaným alebo povinným očkovaním. Obrovský nárast kriminality a úpadok vzdelávania, spoločnosti, správania sa a intelektu, odkedy bolo v USA zavedené povinné očkovanie, sú sami o sebe dostatočným dôvodom na odpor voči povinnému očkovaniu.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Preklad a zverejnenie tohto článku zabralo prekladateľovi približne 5 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.