Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 58. Očkovanie vs. oznamovacie prostriedky — osobný súboj

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

    Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
    časť strany 210 a strany 211–215 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Očkovanie vs. oznamovacie prostriedky — osobný súboj

Isaac Golden

    V stredu 25.V.1994 vysielala televízia Channel 9 reláciu „A Current Affair“ („Aktuálna aféra“) na tému použitia homeopatických liečiv na predchádzanie prenosným chorobám. Pár mesiacov pred­tým som im poskytol rozhovor aj ja a na základe tvrdení, odvysielaných v tejto relácii, som sa roz­hodol žalovať Channel 9 na súde.

Príbeh „A Current Affair“

    Mal som tri hlavné výhrady k (ne)presnosti tejto relácie:

1.

    Rozhovor, ktorý reportér Channelu 9 urobil s veľkou rodinou z mesta Geelong (Victoria, Austrá­lia), ktorá používala homeopatickú metódu 10 rokov, nebol nakoniec odvysielaný. Tento rozhovor, ktorý bol veľmi priaznivý pre homeopatiu, mal byť vyvážením tejto relácie. Jeho vynechanie nepo­chybne spôsobilo úplnú jednostrannosť zvyšku relácie.

2.

    Reportér tvrdil, že „mnoho homeopatických vysokých škôl odporúča bežné očkovanie“. Na po­tvrdenie tohto tvrdenia boli uvedené dva citáty.

    Prvý bol od doktora z Kráľovskej londýnskej homeopatickej nemocnice (angl. Royal London Ho­moeo­pathic Hospital), ktorý vzbudzoval dojem, že všetci homeopatickí lekári uprednostňujú očko­vanie pred homeopatickým spôsobom. Tento dojem je samozrejme nesprávny, ako ukazujú zverej­nené vyjadrenia učiteľov z homeopatických fakúlt, ktorí používajú homeopatickú metódu predchá­dzania prenosným chorobám. Jedna z nich, Dr. Dorothy Shepherd, dokonca napísala knihu „Ho­moeopathy in Epidemic Diseases“ („Homeopatia u epidemických chorôb“), v ktorej písala o svo­jom pozoruhodnom používaní homeopatie v liečbe i predchádzaní prenosným chorobám.

    Navyše tento „citát“ bol úmyselne prekrútený. Po prvé: moje meno bolo pripojené k pôvodnému vyjadreniu toho doktora, aby to vyzeralo, že ten doktor sa odkazuje na mňa. Jeho pôvodné vyjadre­nie ma však nespomína! Po druhé: odvysielaná bola iba časť pôvodného vyjadrenia toho britského doktora. Hovoril aj o účinnosti homeopatického liečiva Pertussin pri predchádzaní čiernemu kašľu.

    Druhý „citát“ bol od bývalého predsedu naturopatického spolku ANTA. Tento pán nebol odborní­kom na homeopatiu a keď som sa ho spýtal na jeho výrok, ktorý sa objavil v časopise Choice (Voľ­ba resp. Výber) pred niekoľkými rokmi, tvrdil, že bol nesprávne citovaný. Počas rozhovoru so mnou som upozornil reportéra Channelu 9 na túto skutočnosť. Navyše verejné vyjadrenia ANTA ukazujú, že ich oficiálne názory sú úplne odlišné od citovaného stanoviska. Reportér Channelu 9 ignoroval aj túto skutočnosť. Reportéri sa ma pýtali na tých homeopatov, čo nesúhlasia s používa­ním homeoprofylaxie. Odpovedal som, že sú aj takí, ale väčšina s homeoprofylaxiou nemá problém. Navyše sa poznám s riaditeľmi šiestich homeopatických vysokých škôl v Austrálii (popri mojej vlastnej). 5 z nich jasne podporuje môj postoj a 1 je nerozhodnutý. Je ešte pár ďalších škôl a ich po­stoje nepoznám.

Vo výsledku tvrdenie reportéra o „mnohých homeopatických vysokých školách“ jednoducho nie je pravdivé. Svojvoľná zmena priameho citátu je neetická. Odmietnutie dohľadať si údaje je jedno­ducho mizernou novinárskou prácou.

3.

    Dej relácie sa potom presunul do Nového Južného Walesu, kde nejakí lekári „skúmali“ „epidé­miu“ čierneho kašľa (u 35 detí). Túto štúdiu so mnou nikto neprebral. Kópiu tejto štúdie som obdr­žal pár mesiacov pred rozhovorom. Neunúval som sa spomínať ju reportérovi, pretože to bol veľmi chabý kus výskumu.

    Táto časť relácie však bola ťažiskom a výrazne ovplyvnila celkový dojem divákov (ako dokladá záverečný komentár Raya Martina o dôkazoch). Reportáž bola buď nepodložená alebo úmyselne skreslená, ako si o chvíľu ukážeme. O spomínanom výskume sa písalo v časopise New South Wales Public Health Bulletin, ročník 4, č. 7, júl 1993, pod názvom „Whooping Cough in the North Coast Region“ („Čierny kašeľ v oblasti Severného pobrežia“). Autormi sú Susan Furber, Tim Sladden, Michael Levy a John Beard. S Dr. Johnom Beardom robil rozhovor reportér Channelu 9.

Čo bolo odvysielané v relácii „A Current Affair“ a aká je skutočnosť

1.

    Reportér povedal, že „podporovatelia homeopatie boli tvrdo šokovaní“ touto štúdiou.

    To nie je pravda! Tých niekoľko málo homeopatov, čo o tejto štúdii vedelo, ju zamietli ako ne­podstatnú kvôli nepresnostiam v nej.

2.

    Reportér povedal, že 6% bolo očkovaných, 14% homeopaticky imunizovaných „a zvyšok, alebo prinajmenšom veľká väčšina zo zvyšku, nebola vôbec nikdy očkovaná“.

    To nie je pravda! V štúdii sa píše, že „46% bolo čiastočne očkovaných (dostali menej než 4 dáv­ky vakcíny proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu = DTP)“. Navyše sa v štúdii píše, že 39% z detí, kto­ré boli očkované, dostalo túto chorobu!

3.

    Dr. Beard povedal, že „v skutočnosti štatistika ukázala, že (používanie homeopatickej metódy) mô­že dokonca zvýšiť riziko“ nákazy.

    To nie je pravda! V štúdii sa jasne píše, že „Veľkosť vzorky bola príliš malá na to, aby preukáza­la možné štatisticky významné výsledky“. Inými slovami: štúdia samotného Dr. Bearda ukazuje, že nie je oprávnený vyvodzovať takéto závery zo svojho výskumu. Ale aj keby výsledky Dr. Bearda boli štatisticky významné (čo neboli), jeho štúdia nezahŕňala štyri kontroly, ktoré musí akákoľvek štúdia homeopatie zvážiť (a o ktorých títo výskumníci nepochybne nevedeli kvôli ich nevedomosti o homeopatickej metóde). Dr. Beard dokonca hovoril o „homeopatických vakcínach“. My ale žiad­ne vakcíny nepoužívame a naša metóda predchádzania prenosným chorobám je od vakcín úplne od­lišná.

    Štúdia Dr. Bearda posudzovala 8 detí, ktoré boli „homeopaticky imunizované“. Môj vlastný vý­skum obsahoval v čase rozhovoru 860 odpovedí (teraz je to cez 1.200). Naša základná metodika bo­la v podstate rovnaká, t.j. rodičmi vypĺňané dotazníky.

    Napriek tomu výber útržkov z dvojhodinového rozhovoru so mnou nezahŕňal ten, kde hovorím o účinnosti homeopatickej metódy a mojom vlastnom výskume. To však bolo predsa hlavnou témou tejto relácie, t.j. či homeopatická metóda funguje! Výber útržkov vzbudzuje podozrenie, že táto re­lácia bola zaujatá.

4.

    Relácia končila rečou Raya Martina o zdrvujúcich „faktoch“, svedčiacich v prospech očkovania, čo bolo založené iba na slovách prof. Dwyera, ktorý neponúkol nijaké dôkazy a ktorý sa nevyspo­ria­dal s týmito skutočnosťami:

1. Drvivá väčšina vakcín nebola skúmaná v dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných klinických skúškach.
2. Oficiálne štatistiky ministerstiev zdravotníctva po celom svete ukazujú, že významný ústup úmrtnosti na prenosné choroby nastal pred plošným očkovaním, ktoré spôsobilo vo veľkej väčšine prípadov len zanedbateľné zmeny.
3. Epidemiologické štatistiky sú nepoužiteľné, ak nevieme koľko ľudí bolo nákaze vystave­ných a aká bola zaočkovanosť. My ale nevieme, koľko ľudí bolo po celej krajine vystave­ných nákaze.
4. Môžu byť podané správy o užitočnosti očkovania. V lekárskej literatúre je však tiež veľa správ o hromadnom zlyhaní očkovania v spoločenstvách s vysokou zaočkovanosťou. Záver: niekedy to možno funguje, ale s nežiaducimi účinkami, ktoré boli skúmané len mizerne.
5. Choroby, ako sú pravé kiahne, zmizli z krajín, ktoré zakázali očkovanie, rovnako rýchlo ako z krajín, kde sa ďalej očkovalo.

    Niet žiadnych „zdrvujúcich faktov“, ako tvrdil Ray Martin. Vo výsledku je zrejmé, že niektoré údaje, odvysielané v tejto relácii, boli veľmi nepresné a zavádzajúce. Jediným logickým záverom, ktorý z toho možno vyvodiť, je, že táto reportáž bola zavádzajúca buď (i) úmyselne alebo (ii) neú­myselne.

    Prinajlepšom bola relácia „A Current Affair“ vinná z odfláknutej novinárčiny. Prinajhoršom sa previnili úmyselným prekrúcaním údajov. Počas tejto relácie ma označili za nebezpečného, nezod­povedného, pomýleného, zle informovaného a za šarlatána. Jeden môj kamarát-právnik mi povedal, že to je jasné ohováranie.

Súdny spor

sa uberal nasledovne:

1. Po odvysielaní tejto relácie som napísal list Tlačovej rade Austrálie a Channelu 9 ohľadne tvrdení v ich relácii, ktoré jednoducho boli nepravdivé.
2. Kamarát-právnik sa pozrel na to, skonštatoval, že to je prípad ohovárania, v ktorom mám veľkú nádej na úspech, a ponúkol mi pomoc pri tomto súdnom spore. Rozprával sa o tom aj so skúsenejším advokátom, ktorý mal rovnaký názor a tiež mi ponúkol svoju pomoc. Obaja si mysleli, že to bude jednoduchý prípad na také 3–4 dni na súde.
3. Podali sme žalobu a veci sa nejaký čas dobre vyvíjali. Ten skúsenejší advokát si bol čoraz viac istý úspechom našej žaloby. Avšak po výmene určitých spisov sa tento advokát stretol so mnou a mojím právnym zástupcom a oznámil, že namiesto pár dní na súde to asi bude trvať možno tak mesiac, lebo Channel 9 sa rozhodol urobiť z toho precedens, a že potrebuje peniaze dopredu, aby mohol pokračovať.
4. Opýtal som sa na (a zaplatil som za) názor iného skúseného advokáta, ktorého si často nají­ma iná televízna stanica, a ten súhlasil, že Channel 9 chce z môjho prípadu spraviť prípad dlho sa ťahajúci a finančne nákladný. Poradil mi, že potrebujem pár tisíc dolárov, aby som tento prípad dostal do predbežného konania a najmenej 20.000 dolárov na následné pokra­čo­vanie. Ak budem úspešný, tieto náklady sa mi vrátia, ale potrebujem tieto peniaze vopred, aby som mohol pokračovať v súdnom spore. Pýtal som sa tiež na možnosť ísť do súdneho sporu bez advokáta a hoci sa mi to snažil vyhovoriť, rozhodol som sa, že to podstúpim, ak dostanem tento prípad pred súd.
5. Potreboval som však stále 5.000 dolárov, aby som dostal tento prípad na predbežné konanie. Kamarátka Jeni Edgley sa ponúkla, že uverejní výzvu vo svojom časopise „Rainbow News“ („Dúhové správy“). Vyzbierali sme nejaké peniaze, ktoré šli okamžite na zaplatenie nákla­dov na súdny spor, ale nebolo to dosť. Mal som dátum, do ktorého som mal získať potrebnú sumu, ale v ten deň mi chýbalo 4.000 dolárov, a tak som sa rozhodol stiahnuť žalobu. Chan­nel 9 s tým súhlasil, pričom každá strana si hradí svoje vlastné náklady. Prekvapivo sa o pár týždňov po stiahnutí žaloby ozval jeden zo zámorských čitateľov Jeninho časopisu s neuve­riteľne veľkorysou ponukou, že mi zaplatí náklady na predbežné konanie, ale nanešťastie už bolo neskoro. Ale aj keby to stihol včas, stále by mi zostala neľahká úloha postaviť sa tvárou v tvár advokátovi Channelu 9 na súde, čo by však bolo prinajmenšom zaujímavé.
6. Obrátil som sa na Stredisko pre právnu pomoc a hoci som spadal do príjmovej skupiny ľudí, ktorým toto stredisko s ohľadom na ich nízky príjem je ochotné pomôcť, nechceli sa zapojiť do žaloby ohľadne ohovárania.

    Stratégiou Channelu 9 bolo dať na tento prípad toľko peňazí, koľko si len mohli dovoliť, a táto taktika bola úspešná, pretože ja som nedokázal potrebné peniaze naškrabať. Toto je častý prípad a je to aj dôvod, prečo sme napísali túto knihu.

    Moja skúsenosť opäť ukázala, že naša (austrálska — pozn. prekl.) právna sústava zvýhodňuje bo­hatých. Ukázala tiež, že novinárske štandardy v „obľúbených“ oznamovacích prostriedkoch v Aus­trálii sú mizerné. Nemôžeme sa spoľahnúť na moderátorov relácií, že budú hovoriť pravdivé a pres­né údaje. Musíme prevziať zodpovednosť a nájsť si také údaje sami.

Výsledky občianskeho dohľadu nad oznamovacími prostriedkami

    Jeden člen VAIS (Vaccination Answers Informed Sources = Informované zdroje odpovedí na oč­ko­va­nie) po prečítaní si článku o očkovaní oslovil redaktora časopisu „First Steps“ („Prvé kroky“), kto­ré­ho vydavateľom je Toddler Kindy Gymbaroo Pty Ltd. Redaktor privítal poznámky VAIS a na­vr­hol, aby sme poslali článok na zverejnenie a ďalšie údaje. Po niekoľkých mesiacoch dostal zá­stup­ca VAIS túto odpoveď od redaktora, datovanú 3.III.1997:

„V prvom rade sa musím ospravedlniť za oneskorenú odpoveď na váš list a údaje o pro­ti-očkovacej kampani. [Zaslané údaje však neboli proti očkovaniu, ale za možnosť voľ­by v očkovaní, za lepšiu informovanosť, pričom údaje boli podložené odkazmi na lekár­ske časopisy]

    Spomínal som vám, že môžem uverejniť tieto údaje v niektorom z vydaní časopisu „First Steps“, avšak kvôli najnovšiemu kolu negatívnej publicity a prudko stúpajúcemu výsky­tu očkovaním predchádzateľných prenosných ochorení v Austrálii som sa rozho­dol, že musím získať názor na vašu literatúru od odborníka na poli medicíny a očkova­nia.

    Nanešťastie nám odporučili nezverejňovať váš článok.

    Podľa nášho recenzenta je veľa z údajov vo vašich letákoch bez podkladov vo vedec­kej literatúre a niektoré údaje sú fakticky prekrútené a nesprávne. Obáva sa tiež, že by to podporilo samoľúbosť v už beztak samoľúbom svete.

    Snažíme sa rodičom predstaviť celkový obrázok v mnohých oblastiach raného det­stva, ale nie sme ochotní uvrhnúť náš časopis do postavenia, v ktorom nebude viac pod­porovaný mnohými ľuďmi z lekárskych kruhov, ktorí nás v súčasnosti podporujú.

    Uverejním však v nasledujúcom vydaní (má vyjsť v júni) váš list redakcii a adresu vášho spolku.

    S pozdravom redaktor.“

Odpoveď člena VAIS z 5.III.1997:

„Ďakujem, že ste si našiel čas na prečítanie toho, čo som vám poslal minulý rok o oč­ko­vaní. Vrelo vítam akúkoľvek spätnú väzbu k otázkam, ktoré naše údaje úmyselne nasto­ľujú. Môžem oceniť vašu oddanosť lekárskemu stavu, ako uvádzate, a v žiadnom prípa­de neočakávam, že ohrozíte vaše vzťahy.

    Očkovaniu sa nedávno dostalo veľa publicity a my — podobne ako vy — sa snažíme odpovedať na úsilie rodičov, ktorí sa zaujímajú o prínosy a riziká očkovania. Nanešťas­tie nie všetky skúsenosti rodičov s očkovaním sú také romantické alebo predpovedateľ­né, ako sa nám snaží nahovoriť Ministerstvo zdravotníctva.

    Zoberme si rodičov, ktorí súhlasia s očkovaním ich dieťaťa. Nie je zodpovedným po­činom trvať na tom, aby boli závažné nežiaduce reakcie hlásené a vyšetrené, aby sme lepšie porozumeli očkovaniu a ešte viac znížili riziko, že vaše dieťa sa stane obeťou?

    Napriek tomu, že všetka naša práca je na polovičný úväzok a nezaplatená, vo veľkom predstavujeme iba faktické, vedecky podložené údaje. Všímame si, že množstvo údajov, ktoré dávame do obehu, môže niekoho šokovať do tej miery, že ich bude považovať za neuveriteľné.

    Neuviedol ste však, kto vám poskytol lekárske poradenstvo, ani ktoré údaje sú podľa vás nepodložené vedeckou literatúrou, prekrútené alebo nesprávne. Pre dobro všetkých zúčastnených budem nesmierne rád, keď mi na tieto otázky odpoviete, aby sme to mohli náležite a čo najrýchlejšie preskúmať.

    S pozdravom
    R. Iwinski“

    Odpoveď doteraz neprišla.

    Niekoľko ďalších pokusov VAIS a AVN (Australian Vaccination Network = Austrálska sieť ľudí, skeptických voči očkovaniu) vyvážiť správy v mnohých časopisoch, cielených na novopečených ro­dičov a deti, skončilo podobnou odpoveďou. Vždy sme sa pýtali redaktorov, že čo v našej brožúre nie je správne. Na túto našu požiadavki ani raz nikto neodpovedal.

    Vo februári 1997 sa podarilo skupine zo Zlatého pobrežia (Gold Coast) vytlačiť našu brožúru v spravodaji miestnej štátnej školy, ktorý predtým zverejnil nejaké údaje od Ministerstva zdravot­níctva. AMA (Australian Medical Association = Zväz austrálskych lekárov) kontaktoval minister­stvo školstva, aby už nikdy nič také nedopustilo. Spolok VAIS však tiež kontaktoval ministerstvo školstva a oboznámil ho s našimi postojmi. Poradca ministra školstva nám odpísal, že naše údaje sú nepodložené a mohli by ľudí povzbudiť k neočkovaniu, ale nespomenul, ktorých faktov v našej bro­žúre sa to týka.

    VAIS napísal tri listy, na ktoré zakaždým prišla rovnaká odpoveď bez uvedenia konkrétnych pro­blematických tvrdení v našej brožúre. Brožúry VAIS a AVN sú vecné a umožňujú rodičom utvoriť si vyváže­ný názor na lekársky zákrok, zvaný očkovanie. VAIS navrhol, že ak naše údaje nie je do­volené zverejňovať na školách, tak ani ministerstvo zdravotníctva nemá mať právo používať tento prostriedok na pretláčanie svojej politiky. O tri mesiace neskôr ponúkalo Ministerstvo zdravotníctva Queenslandu odmeny (zdarma lístky do kina, stravné poukážky do McDonaldu, rôzne zľavy apod.) skrz školský systém pre rodičov, čo dajú svoje deti zaočkovať.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>