Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 57. Úloha oznamovacích prostriedkov v očkovacích kampaniach

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

    Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
    strany 207–209 a časť strany 210 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Úloha oznamovacích prostriedkov v očkovacích kampaniach

    Medicína má mocných spojencov v obchode a politike. A spolčila sa dokonca aj s časťou tlače, ktorá — hoci nemá problém cenzurovať aj najvyšších predstaviteľov štátu — je často nesmelá a podlízavá pred sebavedomým dogmatickým lekárom.[1]

    Oznamovacie prostriedky (médiá) — či už elektronické alebo tlačené — sú do veľkej miery zá­vislé na vláde pri tvorbe svojich „správ“ a informácií. Túto závislosť využívajú všetky úrovne vlád­nej mašinérie na manipulovanie informácií a ovládanie verejnej mienky. Príkladom je riadený únik zamýšlaných politických rozhodnutí, vďaka čomu si možno „neoficiálne“ otestovať reakcie verej­nosti a tieto rozhodnutia zmeniť, ak je odpor proti nim dostatočne silný.

    Temnou stránkou vzťahu oznamovacích prostriedkov s vládou je, že musia slúžiť vládnej propa­gande, ak nechcú, aby prišli o tok informácií, ktorý ich drží pri živote. Zverejňovaním príbehov o tom, ako sú deti trvale postihnuté alebo zomrú následkom „očkovaním predchádzateľnej“ choro­by, nemôžu nič pokaziť. Ostatne, kto by namietal voči predchádzaniu úmrtiam detí na „očkovaním predchádzateľné“ choroby? Skrytou a niekedy aj otvorene uvedenou odpoveďou na to je, že každý, kto je proti očkovaniu, chce aby deti zbytočne zomierali.

    Ignorovaním, úmyselným prehliadaním a prekrúcaním správ o úmrtiach detí na následky „pre­ventívneho“ očkovania oznamovacie prostriedky prostituujú pre vládu a prezentujú sa ako obranco­via verejného blaha. V tomto ovzduší samochvály a nadbiehania svojim pánom je smutnou skutoč­nosťou, že keď by ktorýkoľvek novinár či redaktor chcel povedať niečo proti povinnému očkova­niu, pravdepodobne by nedostal vysielací čas či miesto v novinách/časopise.

    Súčasťou pokračujúcej snahy AVN (Australian Vaccine-skeptic Network = Sieť Austrálčanov, skeptických voči očkovaniu) podporovať informovanú voľbu v očkovaní je vzdor voči prílivu sta­rostlivo zostavenej vládnej propagandy, zverejňovanej povoľnými a podriadenými oznamovacími prostriedkami. Dvakrát sa AVN úspešne sťažovala u APC (Australian Press Council = Austrálska tlačová rada) na zverejnenie zavádzajúcich článkov v novinách Australian Newspaper a The Cou­rier-Mail. APC rozhodla, že oboje noviny majú zverejniť List redakcii od AVN. Budeme naďalej podrobne sledovať tlač, písať námietky najprv redaktorom, žiadať o opravy zavádzajúcich informá­cií a ak nám nevyhovejú, sťažovať sa u APC. Prosíme všetkých čitateľov, aby sledovali oznamova­cie prostriedky a vždy namietali, keď zverejnia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie.

Nepresné citácie — naši volení predstavitelia a lekári v oznamovacích prostriedkoch

    The Cairns Post, streda, 22.I.1997:

„Poznámka pána Entscha, že očkovanie by malo byť povinné pre vstup do školy, nasle­dovala po najnovšej epidémii čierneho kašľa v Novom Južnom Walese (New South Wa­les = NSW), ktorá si vyžiada­la 3 životy a nakazila vyše 1000 ľudí. Bol tiež znepokojený všeobecným nárastom výsky­tu očkovaným predchádzateľ­ných detských chorôb.“

    Novinár Tracey Ferrier si poznámku tohto poslanca za Leichhardt (časť Sydney — pozn. prekl.) neoveroval predtým, ako odoslal svoj článok do tlače. Ako sa dozviete nižšie, poznámka pána Ent­scha nie je pravdivá. Keďže očkovanie je lekárskym zákrokom, dôveryhodné prominentné osoby ako Warren Entsch by rozhodne mali byť brané na zodpovednosť za rozdúchavanie debaty okolo očkovania pomocou citového vydierania a ne-faktov.

    Fakty sú takéto: podľa spravodaja o prenosných chorobách Communicable Diseases Intelligence Bulletin bol počet prípadov čierneho kašľa od 24.XI.1996 do 21.I.1997 spolu 135, nie 1000. Iba je­den prípad bol hlásený v decembri, v čase údajnej „epidémie“. V skutočnosti sa počet hlásených „očkovaním predchádzateľných chorôb“ v roku 1996 oproti roku 1995 znížil. Počet prípadov osý­pok klesol o 60% a čierneho kašľa o 1%. V rozpore s Entschovou poznámkou k nárastu nedošlo — práve naopak.

„27.III.1996 radný Able (z radnice Logan City) povedal, že došlo k 20 prípadom čierne­ho kašľa u neočkovaných detí, ktoré sú hospitalizované v nemocnici Mater v Brisbane. Obvinil lenivých, samoľúbych rodičov, ktorí mohli ľahko predísť tejto chorobe očkova­ním. AVN zavolala do tejto nemocnice a dozvedela sa, že „tento rok nebol zatiaľ v ne­mocnici Mater prijatí žiaden pacient s čiernym kašľom“.“

    Ďalší prípad vyšiel v novinách Wynnum Herald 19.III.1997. Dr. Laidlaw v mene všeobecných lekárov z Bayside (časť mesta Melbourne — pozn. prekl.) povedal:

„Najnovšie čísla, zverejnené Ministerstvom zdravotníctva Queenslandu, naznačujú, že riziko úmrtia na následky očkovania proti čiernemu kašľu je 1 na 500.000 podaných vakcín (majme však na pamäti, že austrálske deti dostanú 5 takých vakcín do svojich 5. narodenín). Avšak 1 z 200 bábätiek, čo dostanú čierny kašeľ, zomrie. Po 2.000 zazname­naných prípadoch čierneho kašľa v Queenslande v rokoch 1990–1994 by sa rodičia ma­li sami seba opýtať, ktoré riziko je pre ich deti výhodnejšie.“

    Údaje Austrálskeho štatistického úradu (Australian Bureau of Statistics) hovoria, že za 5-ročné obdobie, zmienené Dr. Laidlawom došlo k jednému úmrtiu na čierny kašeľ, nie k 10, ako naznačil Dr. Laidlaw a Ministerstvo zdravotníctva Queenslandu. Ani štatistický úrad, ani ministerstvo neve­deli vyčísliť, ku koľkým úmrtiam následkom očkovania proti čiernemu kašľu v tomto období došlo.

    Dr. Margaret Burgess je hovorkyňou Novej detskej nemocnice (New Children's Hospital) v Syd­ney. Skôr tohto roku v relácii „Svet dnes“ („The World Today“) rozhlasovej stanice ABC, ako aj v niekoľkých publikáciách, vrátane „Praktického rodičovstva“ („Practical Parenting“) z apríla, tvrdila, že v predchádzajúcich pár týždňoch došlo k niekoľkým úmrtiam na čierny kašeľ v Sydney. AVN oslovila všetky nemocnice v Sydney a nenašla ani jednu, v ktorej by nejaké dieťa zomrelo na čierny kašeľ. Moderátor spomínanej rozhlasovej relácie znovu oslovil Dr. Burgess, ktorá mu tento­krát povedala, že došlo k 2 úmrtiam na čierny kašeľ: jedno v Sydney a jedno v Melbourne. Takže aká je pravda? Ktoré z tvrdení Dr. Burgess je pravdivé? Alebo sú oba vymyslené?

    Vedúca Skupiny pre podporu očkovania v meste Lithgow, Leanne Hawkins, poslala list Sue Campbell-Lloyd, vedúcej očkovacieho programu, a dostala túto odpoveď:

„Odpovedám na Váš list ohľadne nežiaducich účinkov očkovania. Ministerstvo zdravot­níctva NSW (NSW Health Department) priznáva, že žiadna očkovacia látka nie je 100% bezpečná ani 100% účinná a že po očkovaní dochádza k nežiaducim účinkom. Závažné nežiaduce udalosti po očkovaní sú však zriedkavé a žiadnemu dieťaťu by nemali byť upierané prínosy očkovania, ak nie je k tomu vedecky preukázaný dôvod.
    Zákon NSW o verejnom zdraví (NSW Public Health Act) z roku 1991 požaduje od zdravotníkov hlásiť každú z týchto zdravotných ťažkostí, ak nastane do 30 dní od očko­vania: neutíšiteľný plač/vresk (viac než 3 hodiny), anafylaxia, šok, hypotonická/hyperto­nická epizóda, encefalopatia, kŕče, aseptická meningitída, trombocytopénia, smrť.
    Tieto hlásenia hodnotí raz ročne (poznámka autora článku: raz ročne je asi dosť má­lo na to, aby mohli stiahnuť podozrivú výrobnú dávku (šaržu) vakcíny, ktorá spôsobuje viac reakcií než je bežné) Poradný výbor NSW pre očkovanie (NSW Immunisation Advi­sory Committee) a výsledky sú zverejňované v Spravodaji verejného zdravotníctva NSW (NSW Public Health Bulletin).
    Prikladám k tejto odpovedi po jednom výtlačku brožúrok „Ako chápať očkovanie de­tí“ („Understanding Childhood Immunisation“) a „Očkovanie: mýty a skutočnosť“ („Immunisation — Myths and Realities“) pre Vašu informáciu. Obe brožúrky boli napí­sané, aby pomáhali rodičom činiť informované rozhodnutia o očkovaní.
    Ďakujem za Váš list a verím, že tieto informácie Vám objasnia túto záležitosť.“

    Leanne Hawkins napísala dlhé listy s množstvom faktov o očkovaní niekoľkým televíziám a no­vinám, v ktorých vyjadruje svoje obavy. Mike Munro z relácie „A Current Affair“ („Súčasná afé­ra“) jej 21.I.1997 odpovedal (počas veľkej zastrašovacej kampane, naháňajúcej rodičov do očkova­nia proti čiernemu kašľu):

„Milá pani Hawkins,
    ďakujem za Váš list/fax.
    Chápem, ako sa cítite a že Vašou hlavnou prioritou je blaho a zdravie vašich detí. Zvažujeme te­raz fórum/debatu na túto tému, aby dostali viac priestoru obe strany bari­kády. Ako novinári často musíme zverejňovať to, čo hovoria odborníci, ale každá minca má vždy dve strany. Možno sa s Va­mi spojíme, ak usporiadame diskusné fórum. Ešte raz ďakujem, že ste napísala.

Mike Munro“

Zdroj

[1]  Coulter HL: „Vaccination, Social Violence and Criminality: The Medical Assault on the American Brain“, North Atlantic Books, Berkeley, 1990

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>