Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 35. Príbeh Lisy a Gwen
Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873
Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
časť strany 121 a časť strany 122 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
Príbeh Lisy a Gwen
Ako tak Lisa listuje tenučkou, bledo modrou knižkou so záznamami o bábätku, stránky knižky ukazujú dátumy, keď jej bola spôsobená bolesť s úmyslom zabrániť niečomu, čo malo byť „život ochrozujúcimi chorobami“, ktoré by mohla dostať v nadchádzajúcich rokoch dospievania. Boli to roky, v ktorých bojovala s chorobami, ktorým sa vraj malo pomocou očkovania predísť.
Lisa sa narodila v máji 1972 s váhou 3,86 kg. Vo veku 2 mesiacov bola prvýkrát očkovaná proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (angl. Diphtheria, Tetanus, Pertussis = DTP), keď mala 4 a pol mesiaca, dostala druhú DTP vakcínu a tretiu, keď mala 5 a pol mesiaca. Lisa zle reagovala na všetky tieto očkovania, ale zdravotná sestra označila jej reakcie za niečo, z čoho si netreba robiť obavy. Následne bola očkovaná, keď mala 12 mesiacov. V tom čase začalo veľa jej zdravotných ťažkostí. Už nebola viac tým silným, zdravým dieťaťom, čo sa narodilo pred rokom.
Kvôli problémom s dýchaním, ktoré boli v jej 12 mesiacoch diagnostikované ako astma, povedali Gwen (Lisinej matke), že Lisa „musí“ byť preočkovaná v 18 mesiacoch života. Gwen urobila, ako jej povedali, veriac, že to je pre dobro Lisy. Niet pochýb o tom, že to bol lekár, kto na to tlačil, bola to však Lisa, kto tým utrpel.
Vo veku 2 rokov v roku 1974 dostala ovčie kiahne. Vo veku 3 rokov v roku 1975 mala čierny kašeľ zároveň s astmou. Vo veku 5 rokov v roku 1977 dostala osýpky. Nasledujúci rok (1978) mala ružienku a vo veku 7 rokov v roku 1979 dostala príušnice (mumps). Takto to pokračovalo do jej 16 rokov. Lisa prekonala infekčnú mononukleózu, šarlach a reumatickú horúčku.
Jednej noci roku 1975, keď mala Lisa tri roky, sa zobudila s tým, že sa dusí. Najprv som si myslela, že to je vážny astmatický záchvat. Nevedela sa nadýchnuť, dusila sa a mala ťažký krupózny kašeľ. Odstraňovanie nahromadeného hlienu z jej krku bolo podobné vyberaniu žuvačky z úst. Nasledujúci deň zavčas rána bola Lisa vyšetrená na pohotovosti v detskej nemocnici v Camperdowne. Lekár poradil, že treba Lise naďalej dávať lieky na astmu a že to prejde.
Večer toho dňa sa jej stav zhoršil, tak ju sanitka odviezla späť do detskej nemocnice v Camperdowne. Poradila som sa o tomto stave s iným lekárom z pohotovosti. Dopočula som sa, že vraj sa stávam nerozumnou matkou a že Lisa nemôže zomrieť na astmu.
Stav Lisy bol nasledujúci večer tak vážny, že sme sa dožadovali vyšetrenia u špecialistu. Mala tri roky a bola úplne slabá. Spolu s manželom Donom (Lisiným otcom) sme neopustili nemocnicu, kým sme nedostali odpoveď. Cítili sme, že Lisin život visí na vlásku. Povedali nám, že Lisa má astmu spoločne s čiernym kašľom. Keď sme sa spýtali, prečo na to predchádzajúci lekári neprišli, vysvetlili nám, že množstvo lekárov nemalo doposiaľ do činenia s čiernym kašľom alebo s prípadmi, ako je tento.
Na prvom vyšetrení popreli, že by Lisa mohla zomrieť na astmu, ale na druhom vyšetrení — bez dodatočného diagnostikovania a pred vyšetrením u špecialistu — nám potvrdili, že čierny kašeľ a astma môžu spôsobiť smrť. Keby sme neboli tak tvrdohlaví a nedožadovali sa odpovedí, prijali by sme uistenia mnohých lekárov bez akýchkoľvek otázok.
V roku 1978, vo veku 6 rokov, mala Lisa najvážnejší priebeh ružienky, aký daný lekár kedy videl. Vyzerala, ako keby bola obarená. Ale my sme sa pýtali: Nemalo sa tomuto predísť očkovaním? Mnohí ľudia tiež tvrdia, že očkovanie zmierni priebeh choroby, ak ho už pred ňou neochráni úplne. Bolo to tak aj v Lisinom prípade? V akomkoľvek prípade? Ničomu sa tu očkovaním nepredišlo.
Lisa a Gwen Whitton, máj 1997
„Teória vedy sa mohla zlepšiť, ale známky toho, čo nepoznáme, stále zanechávajú svoje stopy.“
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
