Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 33. Ďalší zdroj nákazy čiernym kašľom? ● Jamieho príbeh

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

       Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
       časť strany 116 a stranu 117 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Ďalší zdroj nákazy čiernym kašľom?

Kampaň proti podvodnému lekárskemu výskumu
(Campaign Against Fraudulent Medical Research)

    Počas súčasnej „epidémie“ čierneho kašľa v Austrálii boli neočkované deti obviňované z toho, že nakazili bábätká príliš mladé na to, aby mohli byť očkované. Mohli by však byť zdrojmi nákazy dospelí nositelia, ktorí boli očkovaní v detstve, ale odvtedy už ich očkovaním navodená imunita vyprchala? Správa Svetovej zdravotníckej organizácie (angl. World Health Organization = WHO) a Medzinárodného fondu Spojených národov pre pomoc deťom (angl. United Nations International Children's Emergency Fund = UNICEF), nazvaná „Stav celosvetového očkovania a imunizácie“ (angl. „The State of the World's Vaccines and Immunisation“) zo septembra 1996 podporuje túto myšlienku. Nižšie sú výňatky z 2. kapitoly tejto správy:

Očkovacie látky, použité v Rozšírenom imunizačnom programe

    Nedávne štúdie ukazujú, že počet prípadov čierneho kašľa u dospelých môže byť oveľa vyšší, než sa predtým odhadovalo, a že dospelí môžu byť hlavným zdrojom nákazy a rezervoárom tejto choroby. Epidémia v roku 1991 v istom domove dôchodcov vo Wisconsine v USA ukázala, že dospelí sa môžu nakaziť čiernym kašľom dokonca aj v spoločenstve, kde nie sú žiadne deti. Prenos čierneho kašľa z dospelého na dospelého bol hlásený aj v Gambii. A jedna štúdia v istej ambulancii v Nashville v USA zistila, že zo 75 dospelých, čo si sťažovali na trvalý kašeľ, malo 16 (vyše 20%) čierny kašeľ. Medzitým Stredisko pre potláčanie a predchádzanie chorobám (angl. Centers for Disease Control and prevention = CDC) z Atlanty, USA, hlásilo, že podiel dospelých a dospievajúcich na celkovom počte prípadov čierneho kašľa v USA sa medzi rokmi 1979 a 1993 takmer zdvojnásobil (z 15% na 27% celkového počtu hlásených prípadov).

    Ako v rozvojových, tak aj v rozvinutých krajinách sa čoraz viac prípadov čierneho kašľa hlási u dospelých, ktorí boli očkovaní a dokonca aj u dospelých, čo už čierny kašeľ prekonali. Domnievame sa, že očkovaním navodená imunita slabne a úplne zmizne po 12 rokoch. Vo výsledku tak v priemyselne rozvinutých krajinách, v ktorých sa už 40 rokov očkuje proti čiernemu kašľu, je pravdepodobne už veľká množina dospelých, náchylných ochorieť na čierny kašeľ. Naproti tomu v rozvojových krajinách, kde sa proti čiernemu kašľu plošne očkuje len nejakých 10–15 rokov, sú mladí dospelí stále ešte chránení...

    Prieskum zaočkovanosti proti čiernemu kašľu, ktorý v roku 1995 vykonala WHO v rámci celosvetového programu očkovania (angl. Global Program for Vaccines = GPV), odhalil, že s rastúcou zaočkovanosťou sa ťažisko výskytu čierneho kašľa posunulo z vekovej skupiny 1–6 rokov do skupiny detí do 1. narodenín. Malé bábätká sú obzvlášť zraniteľné, pretože matky im počas tehotenstva poskytujú len slabú protilátkovú ochranu. A aj táto slabá ochrana po pôrode rýchlo mizne v priebehu prvých pár týždňov života. To stavia bábätká tvárou v tvár nákaze čiernym kašľom, ak prichádzajú do styku s dospelými s touto chorobou.

Jamieho príbeh

Kay McLennan, East Ballina,
Nový Južný Wales, Austrália

    Po tom, ako bol môj syn Jamie druhýkrát očkovaný proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (angl. diphtheria, tetanus, pertussis = DTP), mal na zadku v mieste vpichu vakcíny tvrdú, červenú a bolestivú hrču veľkosti golfovej loptičky. Keď som šla za lekárom kvôli tretiemu očkovaniu DTP vakcínou, upovedomila som ho o tom. Podľa lekára to však bola bežná reakcia, tak som dala Jamieho očkovať aj tretíkrát.

    Po tretej dávke vyzeral Jamie nezdravo a bol umavčaný, tak som mu dala Panadol a predpokladala som, že to bola ďalšia bežná reakcia. Po 2–3 dňoch takéhoto nezdravého stavu začal mať Jamie kŕče. Zobrala som ho do nemocnice, kde dostal vlažný kúpeľ a dvojité dávky Panadolu na zrazenie horúčky 39,1 °C. Službu konajúci nemocničný lekár potom predpísal antibiotiká na nákazu hrdla.

    Jamie bol až dovtedy zdravým a šťastným bábätkom, ktoré počas prvých 8 mesiacov života nikdy nepotrebovalo lekára. Sedel, smial sa a nikdy nemal ťažkosti s jedlom a trávením. Bol dojčený 4 mesiace a potom kŕmený z fľaše, keď som sa vrátila do práce.

    Po tretej DTP vakcíne bol Jamie vkuse chorý a nešťastný. Začali sme ho podopierať vankúšom, keď sedel, pretože začal padať. Tiež sa uňho rozvinuli podivné pohyby jazyka a rúk, keď bezúčelne zvíjal svoj jazyk a ruky.

    Z obáv o Jamieho vývin som ho v jeho 12 mesiacoch zobrala k pediatrovi, ktorý mu diagnostikoval mozgovú obrnu. Zostal chorý po väčšinu ďalšieho roka, neprestajne chytal virózy a bol v nemocnici kvôli „letargickým príhodám“ (charakteristickým pre post-encefalitický syndróm).

    Dala som výpoveď v práci, aby som sa mohla starať o svojho syna, ktorý si vyžadoval rozsiahlu starostlivosť. Jamie stále nevie hovoriť, má slabosť, spojenú s nízkym svalovým napätím, a určité ťažkosti s motorikou. Po množstve tvrdej driny, fyzioterapie, rečovej terapie a pracovnej terapie Jamie chodí a navštevuje škôlku tri dni v týždni. Dúfame, že sa bude naďalej vyvíjať a viesť nezávislý a napĺňajúci život.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>