Liečba čierneho kašľa vitamínom C - 1. časť

06.01.2012 22:27

International Medical Council on Vaccination - 20.XII.2011 - Dr. Suzanne Humphries

 

       Pôvodný článok "The Vitamin C Treatment of Whooping Cough"
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

 

2. časť >>>

 Portrét autorky článku Dr. Suzanne Humphries

"Máme vyše 90%-nú zaočkovanosť bábätiek proti čiernemu kašľu už najmenej 11 rokov... od roku 2000, a odvtedy pridali ešte ďalšie dávky vakcín pre dospievajúcich... a ešte viac po roku 2000... a máme tu EŠTE VYŠŠÍ výskyt čierneho kašľa než bol pred rokom 1960? Nemáte pocit, že to je úplne divné? Austrália, ktorá má vyše 95% zaočkovanosť proti čiernemu kašľu od roku 2000, má najväčšiu epidémiu čierneho kašľa, odkedy sa začalo proti čiernemu kašľu očkovať. To isté sa deje v USA, kde je zaočkovanosť ešte vyššia než v Austrálii. Takže čo myslíte, čo sa tu deje?"

Hilary Butler

 

       Pôvodné informácie v tomto dokumente sú od Hilary Butler a uvádzam ich, keďže som ich zapracovala do svojej lekárskej praxe.

       Toto je pomerne dlhý článok, ale musíte si ho prečítať úplne celý. Prosím, nepreskočte hneď na kapitolu "Liečebný postup", lebo potom nebudete rozumieť tomu, čo robíte, keď nebudete chápať celkové súvislosti. Zdravie Vášho dieťaťa je hodné niekoľkých hodín Vášho štúdia.

 

Úvod

       Obávate sa, že Vaše očkované alebo neočkované dieťa dostane čierny kašeľ? Nuž, nemali by ste sa, keď viete, ako sa postarať o bábätko či dieťa, ak na do dôjde. Prečo je toľko hystérie a naháňania strachu z čierneho kašľa v kruhoch tzv. "modernej" (alopatickej) medicíny? Lebo bežní lekári netušia, ako ho liečiť. Prečo nás lekárov na lekárskych fakultách neučili o terapeutických dávkach vitamínu C? Lebo ak by nás to učili, nielenže by sa množstvo medikamentov stalo zbytočnými, ale nemohli by použiť ani meningokokové komplikácie a úmrtia ako citové vydieranie za účelom presvedčiť ľudí na očkovanie. Ľudia by totiž potom nemali už žiadny strach z gram-negatívnych baktérií (Neisseria meningitidis = meningokoky a Haemophilus influenzae = hemofily). Nebolo by už potom žiadneho vážneho priebehu čierneho kašľa, nehovoriac o úmrtiach. Vitamíny A a C by učinili osýpky, čierny kašeľ, meningokokové komplikácie a iné choroby ľahko liečiteľnými. Ak by chorí ľudia pri nástupe do nemocnice dostali injekčnú dávku vitamínu C, úplne by zmizli strašné komplikácie ako napr. koagulopatia. Vitamín C je liekom na DIC (diseminovaná intravaskulárna koagulácia), čo je vážna komplikácia sepsy, pri ktorej nastáva súčasne krvácanie i zrážanie krvi.

       Ak si myslíte, že zaočkované osoby nemôžu dostať čierny kašeľ s tým najťažším priebehom, zamyslite sa ešte raz. Drvivá väčšina bábätiek nad 6 mesiacov, ktoré ochorejú na čierny kašeľ, je plne a "primerane" zaočkovaná. Jedna kontrolovaná štúdia zistila, že 86% prípadov čierneho kašľa u školákov sú plne zaočkované deti![1] Vitamín C vo veľmi vysokých orálnych (ústami podávaných) dávkach pomôže Vám i Vašim deťom prežiť obdobie, v ktorom si tvoria dlhodobú imunitu, ktorú v budúcnosti budú môcť preniesť na svoje vlastné bábätká. Ak sa čiernemu kašľu ponechá v spoločnosti normálny priebeh, tie údajne zraniteľné bábätká, o ktorých vakcinacisti vykrikujú a vrieskajú, budú chránené protilátkami od matky skrz materské mlieko, až kým nebudú dosť staré na to, aby zvládli túto chorobu aj samé. Po zavedení očkovania sa táto ochrana takmer celkom stratila, pretože matky mohli preniesť zväčša len očkovaním vytvorené protilátky, a táto ochrana nie je ani účinná, ani dlhotrvajúca. Nedávno zverejnená štúdia[2] potvrdzuje, že prirodzená imunita voči čiernemu kašľu trvá najmenej 30 rokov, zatiaľčo imunita z očkovania trvá len 3 roky, pričom po posilňovacích dávkach v dospelosti zmizli všetky protilátky do jedného roka. Očkovanie môže úplne zlyhať (nevytvoria sa žiadne protilátky alebo len príliš málo) a "imunita" môže vyprchať nepredpovedateľne rýchlo. Očkovanie teda nie je tak spoľahlivé ako to, čo ponúka príroda, a nikdy ani nebude.

       Čierny kašeľ je všadeprítomný. Očkovanie proti nemu zúfale zlyhalo, čo sa týka vyhubenia a prevencie čierneho kašľa. Čierny kašeľ šíria hlavne očkované deti, dospievajúci a dospelí, ktorí nemajú dostatočnú imunitu, čo musia pripustiť aj očkovací nadšenci. Napriek tomu však stále hovoria, že problém nie je v očkovaní, ale v príliš malom počte preočkovaní. Avšak vedecké štúdie[3] samotnej "modernej" medicíny ukazujú, že u očkovaných osôb nie je likvidácia baktérií a imunitná odpoveď tak účinná, obzvlášť, ak boli očkované acelulárnou (nebunkovou) očkovacou látkou proti čiernemu kašľu.

       Dôvodom, prečo očkovaní môžu šíriť túto chorobu vďaka tomu, že im oveľa dlhšie trvá zlikvidovať baktérie, je, že ich imunitný systém je zle naprogramovaný očkovaním. Očkované bábätká, deti a dospelí nie sú schopní vyzbrojiť sa rozsiahlou bronchiálnou (prieduškovou) a bunkovou imunitou,[4] ktorú si neočkovaná osoba prirodzene vyvinie v priebehu choroby. Očkovanie iba ukáže telu, ako bojovať s pertusickým toxínom (jedom čierneho kašľa) a niekedy aj s pár ďalšími bunkovými antigénmi, a to v krvi - nie v pľúcach. Robí to podnecovaním neprirodzeného pomeru medzi jednotlivými druhmi imunitných buniek. Touto nesprávnou imunitou, "naučenou" očkovaním (ktorú Dr. James Cherry označuje ako "prvotný antigénový hriech"),[5] potom telo odpovedá na následnú nákazu. Ak v poradí prvým podnetom pre imunitný systém bolo očkovanie, a až potom kontakt s pôvodcom choroby (baktériou Bordetella pertussis), očkovaná osoba vyvinie len chabú imunitnú odpoveď v porovnaní s dieťaťom, čo sa zotavilo z prirodzenej choroby. Je dobre známe, že nikdy neočkované deti, ktoré prekonali čierny kašeľ, si vytvoria dôležité protilátky, aké si očkované deti nevytvoria.[6] Vakcinacisti tento fenomén využili na podporu vývoja očkovacích látok s niekoľkými antigénmi. Pointou, ktorá im uniká, je, že jedine komplexná bunková a priedušková imunitná odpoveď poskytuje plnú ochranu. Bolo dokázané, že imunitná odpoveď na pertusický toxín[7] a adenylát-cyklázový toxín[8] je oveľa silnejšia u neočkovaných než u očkovaných.

       Prirodzene imúnni ľudia sa zbavia baktérií po opakovanej nákaze oveľa rýchlejšie než ľudia očkovaní. Medzi mohutnou, dlhotrvajúcou imunitou z prirodzeného prekonania choroby a obmedzenou tvorbou protilátok a krátkodobou pseudo-imunitou z očkovania sú priepastné rozdiely.

       Dr. James Bass pojednáva o rýchlom vysporiadaní sa s čiernym kašľom u neočkovaných a o bacilonosičstve očkovaných v liste lekárskemu časopisu Lancet:[9]

"... subklinické (bez vonkajších prejavov) nákazy nastávali najčastejšie u čiastočne očkovaných detí a u jedincov, ktorých očkovaním vyvolaná imunita už časom vyprchala."

       A to bolo napísané v čase, keď sa ešte používala celobunková očkovacia látka proti čiernemu kašľu, o ktorej je známe, že je nebezpečnejšia, ale možno aj účinnejšia než acelulárne očkovacie látky používané dnes.

       Homeopatické liečivá možno v prípade čierneho kašľa použiť, ale nie vždy zaberú. Mnohí ľudia totiž nezistia včas, že majú čierny kašeľ, a nedostanú dobrý homeopatický konštitučný liek alebo liek na konkrétnu akútnu chorobu nasledovaný konštitučným liekom, čo by možno bola tá najlepšia cesta. V čase, keď zistíte, že ide o čierny kašeľ, a dáte si nejaký úspešný liek, už mohlo dôjsť k poškodeniu riasiniek (cilium), ktoré lemujú priedušky, takže z nižšie uvedených dôvodov pomáha užívanie vitamínu C. Dokonca aj keď užijete homeopatický liek, môže mať Vaše telo z nižšie uvedených dôvodov stále ešte nedostatok vitamínu C. Vitamín C je v zásade rýchlo spotrebovaný Vaším telom, ktoré zápasí s chorobou. Niektorí lekári hovoria, že aj po podaní homeopatického lieku sa stále môže čierny kašeľ vrátiť. Podľa mňa sa to rozhodne môže stať, obzvlášť ak použitý liek je supresívny (potláčajúci), čo lieky na akútne problémy môžu niekedy byť. Homeopatické lieky môžu pôsobiť supresívne, keď sú použité alopatickým spôsobom, tzn. "tento liek na tento problém". Všetci sa však navzájom odlišujeme, takže zatiaľčo jestvuje niekoľko liekov na každú epidémiu, jestvujú aj vycibrené lieky, cielené na náchylnosť ochorieť u konkrétnej osoby. Čím presnejšie je daný liek šitý na mieru chorému, tým účinnejšie bude liečiť. Ak sa choroba objaví znovu, vypovedá to skôr o spôsobe určovania správneho lieku než o účinnosti daného lieku. Správny liek predpísaný podľa homeopatických princípov posilní imunitu a kašeľ sa nevráti. Takže ak Vaše bábätko prišlo do styku s čiernym kašľom, tak pokračujte v dojčení, zabezpečte mu prísun vitamínu D vo forme kvapiek a choďte čo najrýchlejšie na homeopatickú konzultáciu. Ale každý, kto "híkavo" kašle, potrebuje vitamín C.

       Ak má Vaše dieťa čierny kašeľ, neľutujte to, pretože máte prvýkrát príležitosť dostať ho pod kontrolu, takže nasledujúcich niekoľko desaťročí sa ho už nebudete musieť obávať. Po celom svete sú rodičia, ktorí vedia, že akékoľvek bábätko v akomkoľvek veku sa dá zvládnuť, ak má matka podporu okolia a vie, čo má robiť. Hojdacie kreslo je nevyhnutnosťou pre matky, aby si zachovali svoju vlastnú energiu a boli schopné ľahko hojdať veľmi malé bábätká. Pomáha to udržať dojča v uvoľnenom stave a hlieny v pohybe.

       Zaujímavé je, že dobre zvládnutý čierny kašeľ môže byť prínosom. Mnoho detí sa natrvalo zbavilo astmy či iných chorôb po úspešnom zvládnutí prirodzeného ochorenia na čierny kašeľ. A naopak - mnoho detí si prešlo čiernym kašľom na steroidoch a antibiotikách a teraz majú aj chronické poškodenie pľúc, aj alergie.

       Ak má Vaše dieťa čierny kašeľ, lekár mu predpíše antibiotiká. Dokonca aj náš alternatívny lekár ich odporúčal pre naše deti. Lekári to robia, lebo tak ich to naučili, a nie preto, že by antibiotiká boli pôsobivo účinné. Lekárska kultúra zrejme nechápe, aké škody narobili antibiotiká. Pritom antibiotiká neskracujú liečenie, ani nerobia nič, čo by zmiernilo priebeh choroby.[10] Antibiotiká však môžu priebeh čierneho kašľa zhoršiť. Počas antibiotikami spôsobeného odumierania iných gram-negatívnych baktérií v črevách sa uvoľňujú jedovaté lipopolysacharidy (LPS). Lekári hovoria, že antibiotiká znížia množstvo baktérií, ktoré dieťa vykašliava do okolia, čím môže nakaziť iných. Na druhú stranu však skutočne spôsobujú zdravotné problémy v črevách a bábätká sa ich užívaním stávajú hyper-precitlivelými. Mnohí ľudia už zistili, že antibiotiká nepomáhajú a že deťom sa pri ich užívaní zdravie ešte viac zhorší, a tak ich často vyhodia do koša.

       Ak pôjdete za lekárom, môžete si od neho vo všetkej slušnosti zobrať recept a urobiť s ním, čo uznáte za vhodné. Neodporúčam pokúšať sa presvedčiť fanatického lekára, aby sa zbavil svojej závislosti na antibiotikách, ak je Vaše dieťa práve choré. Ak máte na to odvahu, môžete sa vrátiť a urobiť tak neskôr.

 

Klinický priebeh

       Čierny kašeľ má dve štádiá. Prvé štádium - kolonizácia - je ako prechladnutie, s horúčkou, nevoľnosťou a kašľom, ktorý naberá na intenzite počas približne 10 dní. Potom to vyzerá, že prechladnutie je za nami a niet sa čoho obávať. Druhé štádium čierneho kašľa - toxémia - začína postupne. Dieťa začne čudne kašľat a po približne 2 týždňoch kašeľ zosilnie. Dlhé záchvaty kašľa často končia charakteristickým lapaním po vzduchu (híkaním). Tento kašeľ je častokrát výraznejší v noci. Ak sa tento kašeľ zmení a stane sa viac štekavým, s pravidelnejšie sa vyvíjajúcim vzorcom v noci "každú celú hodinu", mali by ste zvážiť, že to môže byť čierny kašeľ.

       Ak potrebujete laboratórnu diagnostiku, je k dispozícii PCR (Polymerase Chain Reaction = polymerázová reťazová reakcia) i kultivácia baktérií. Oba prístupy majú svoje výhody a nevýhody. Zatiaľčo sa PCR čoraz častejšie používa ako jediný diagnostický test na čierny kašeľ, CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) - pozn. prekl.) odporúča, aby sa PCR metóda používala zároveň s kultiváciou baktérií, a nie ako alternatívny test.

       Keď sa kašeľ stane vážnejším, môžu ho spustiť rôzne situácie. Klasickým diagnostickým spôsobom je dotknúť sa stredu jazyka prstom, či to spustí kašeľ, alebo či jedlo (tzn. prechod jedla cez jazyk) spustí kašeľ. V takom prípade uvažujte o čiernom kašli. Ak sa dieťa nadychuje počas jedenia pri dotyku jedla a jazyka, a pri nádychu začne kašľať, je možné že jedlo spadne dole zlou cestou. V takom prípade možno bude treba vyvinúť jemný tlak pod bránicou, aby sa jedlo vrátilo späť. Šantenie detí je ďalším spúšťačom kašľa. Ak sa pozeráte na deti, ako kašlú, kašlú, ... kašlú, kašlú, kašlú, kašlú, kašlú (a v tomto bode začínajú fialovieť v tvári a čudovať sa, kedy sa budú môcť znovu nadýchnuť), kašlú, kašlú a potom úplne na konci prestanú kašľať a nadýchnu sa vskutku veľmi rýchlo, pretože si chcú rozšíriť pľúca, môže to vydať "híkavý" zvuk. Staršie deti veľmi nehíkajú, ak vôbec híkajú.

       A na konci kašľa (zhruba po mesiaci) môžu vykašľať kopček poriadne tučných hlienov. Je to preto, lebo sa tieto hlieny zbierajú na spodku pľúc, pretože bakteriálny jed úplne odrezal drvivú väčšinu riasiniek v prieduškách, ktoré vymetajú z pľúc hlieny podobne ako nepretržitá rieka, aby povrchy zostali vlhké. V čím skoršom štádiu choroby začnete užívať vitamín C, tým menej riasiniek bude zničených. Akonáhle prídete o riasinky, Váš kašeľ bude znieť sucho. Je to preto, lebo hlienové membrány nebudú pravidelne zvlhčované, ako by za normálnych okolností boli. Drvivá väčšina detí, akonáhle sústavne dostáva zo seba von hlieny a nehromadí ich (pri čom by mohli vzniknúť druhotné bakteriálne nákazy), má "problémy" len keď kašle. Po zvyšok času je normálna.

 

Ako sa postarať o opatrovateľa

       Najprv si pohovorme o vás - rodičoch. Možno ste mierne ovplyvnení obrovským strachom z čierneho kašľa, ktorý tu panuje, a možno neveríte, že túto chorobu dokážete zvládnuť bez lekára s bločkom predpisov na lieky, ktorý vás môže tiež vyhrešiť za neočkovanie.

       Prvá vec, ktorú potrebujete urobiť je dýchať zhlboka a predstaviť si svoje dieťa plne zotavené z choroby a plne imúnne voči čiernemu kašľu na 30 rokov dopredu. Ak pri prvom pokuse vaše emócie vyskočia nad hornú hranicu Richterovej stupnice, nič si z toho nerobte - je to normálne a môže sa to stať každému. Ale nepomáha to myšlienkovému procesu. Musíte si udržať odstup, rozmýšľať jasne a veriť v to, čo robíte.

       Zoberte si hárok papiera a pero, a napíšte naň presný priebeh choroby. Pritom si nechávajte medzery, pretože budete možno prekvapení, na čo všetko si časom spomeniete. Ak budete predsa len potrebovať pomoc lekára, tento Váš záznam bude veľmi užitočný. Dajte ho lekárovi, aby si ho prečítal.

       Po celý deť na dieťa starostlivo dozerajte a napíšte na papier všetko, vrátane vašich pocitov. Ak je dieťaťu horúco, zmerajte mu teplotu, ale to nebude veľa platné. Za žiadnych okolností nepoužívajte acetaminofen (paracetamol) ani nič podobné (Paralen, Panadol, Coldrex...), ani žiadne iné lieky proti nachladnutiu. Rodičia sú vychovaní k strachu z horúčky, avšak horúčka je telu vlastný liečebný prostriedok. Bez schopnosti mať horúčku by sme neprežili. Febrilné kŕče najviac naháňajú strach, ale ako hovorí dokonca aj konzervatívny NIH (National Institutes of Health = Federálny výskumný ústav zdravotnícky v USA - pozn. prekl.), táto obava je bezdôvodná.[11] Nepoužívajte antibiotiká, ktorých nežiaduce účinky prevažujú nad prínosmi, obzvlášť keď vieme, že proti čiernemu kašľu antibiotiká nezaberajú. Potláčajú však imunitný systém a menia prostredie v hrubom čreve, kde spočíva 70% imunitného systému.

       Rodičia/opatrovníci môžu užívať veľkú dávku (jednu polievkovú lyžicu) oleja z treščej pečene (ide tu o vitamín D, tzn. dá sa nahradiť alternatívnym zdrojom vitamínu D - pozn. prekl.) a okolo 10 gramov vitamínu C rozloženého na viac dávok počas celého dňa. Ja používam práškový askorbát sodný a zamiešam si 10 gramov (= 2 kopcovité čajové lyžičky) do 1,25 litra vody. Pite tento roztok postupne počas celého dňa. Ja by som si tiež dala úvodnú dávku 5 gramov do pol pohára vody. Ak Vás z toho preženie, znížte dávku.

       Dojčiace mamičky môžu odstriekať trochu materského mlieka do šálky, pridať štipku práškového vitamínu C a zamiešať. Potom pomocou kvapkadla nakvapkajte tento roztok do úst bábätka postupne počas niekoľkých minút. Nevstreknite to naraz, ale len kvapkajte kúsok po kúsku. Ak máte plastové kvapkadlo, môžete ho tiež počas dojčenia vložiť bábätku do úst spolu s bradavkou, čím sa to ešte zjednoduší. Ak je Vaše bábätko na umelom mlieku, pridajte vitamín C do umelého mlieka.

       Nespoliehajte sa na akýkoľvek vitamín C, ktorý sama užijete, že sa dostane do tela Vášho bábätka. Trvá okolo 8 hodín, kým sa vitamín C dostane až do materského mlieka, a ak Vaše dojča chytilo čierny kašeľ, je to príliš dlhá doba. Pritom sa Vaša vlastná spotreba vitamínu C mohla zvýšiť, takže sa ho do materského mlieka môže dostať menej.

       Štipka je okolo 250 mg (štvrť gramu). Majte na pamäťi, že mainstreamoví lekári predpisujú antibiotiká v množstve 350 mg/kg telesnej váhy. Takže 250 mg je naozaj minimum. Ak by som mala pocit, že moje bábätko je naozaj vážne choré, potom by som vypočítala dávku podľa vzorca:

dávka vitamínu C (v mg) = telesná hmotnosť (v kg) x 375 mg/kg

a dala mu to počas dňa, pritom pred spaním väčšiu dávku, aby malo zásobu na čas spánku.

       Tiež stojí za zváženie použitie liposférického vitamínu C u bábätiek a detí v noci, pretože vedie k vyšším koncentráciám v krvi a udrží ich stabilné počas noci. Možno ho rozmixovať v malom množstve ovocného nápoja.

 

Jedovatosť vitamínu C

       Zdá sa mi to zábavné, že po všetkých tých farmaceutických katastrofách za katastrofou vo všetkých oblastiach medicíny, vrátane mojej vlastnej odbornosti, je tu vôbec nejaká diskusia o hladine jedovatosti vitamínu C – obzvlášť pre chorú osobu.

       Jedovatosť čohokoľvek sa môže objaviť len pri nevyužitom nadbytočnom množstve, ktoré v tele účinkuje ako "jed" a nevylúči sa z tela. Vitamín C v tele nikdy nie je jedom, pretože každá jedna funkcia tela ho potrebuje, a keď je ho priveľa, daná osoba má jednorazovú "prehánku", čím sa prebytok z tela odstráni. Takto spoznáte, že máte vitamínu C dostatok.

       Ak ktokoľvek čo len uvažuje o tom, že vitamín C by mohol byť jedovatý, je to dôkazom úplného nepochopenia rôznych úloh, aké vitamín C v tele má. Bolo vypracované ohromné množstvo výskumov, ktoré potvrdzujú pravdu, že vitamín C nie je jedovatý a v indikovaných prípadoch je bezpečný aj v mega-dávkach. Je veľa dôkazov o tom, že metabolizmus vitamínu C sa počas ochorení mení, a to môže ovplyvniť vzťah medzi dávkami a nežiaducimi účinkami.[12] To znamená, že ak Vaše telo spotrebuje všetok vitamín C a potrebuje viac a viac, nebudete trpieť jedovatosťou vitamínu C. Budete trpieť jeho nedostatkom!

       Jeden z najväčších problémov je, že sa ľudia boja užívať také veľké dávky, aké potrebujú. Majú vymytý rozum rečami o nebezpečnosti veľkých dávok vitamínu C. 20–30 g pre dospelého a 5–10 g pre dieťa považujú za megadávku. Ak však telo má veľkú potrebu vitamínu C (čo sa deje pri bakteriálnych exotoxínoch a oxidačnom strese v tele), tieto – na pohľad vysoké – dávky častokrát nezasýtia hlad po vitamíne C. Na pomoc pri čiernom kašli treba podať dostatočne veľkú dávku, pretože bude veľmi rýchlo a súvisle spotrebúvaná. Je to ako nalievanie vody do deravého vedra. Treba udržať krok so spotrebou.

       Bolo hlásené, že ľudia s vážnymi nákazami môžu zjesť vyše 50 g vitamínu C denne bez zažívacích problémov.[13] Ten istý princíp, že užitie nedostatkovej látky nemôže spôsobiť otravu, sa počas choroby týka aj niekoľkých ďalších živín, napr. vitamínu A. Dieťaťu s osýpkami môžete dať vitamín A v množstve, ktoré by sa inak považovalo za jedovaté, pretože osýpkový vírus neprestajne vyťahuje vitamín A z tela. Vysokými dávkami vlastne nahrádzate to, čo telo spotrebovalo. Preto v prípade osýpok nebudú vysoké dávky vitamínu A jedovaté. Vitamín C nemôže byť jedovatý pri liečbe akejkoľvek choroby, kde ho treba. Nebudete si dávať mega-dávky, ak ste dokonale zdraví, ale len keď tak veľké dávky treba.

 

2. časť >>>

 


[1]  Harnden, A.; Grant, C.; Harrison, T.; Perera, R.; Brueggemann, A.B.; Mayon-White, R.; Mant, D.: Whooping cough in school age children with persistent cough: prospective cohort study in primary care, BMJ, 2006, 333(7560):174-177

[2]  Wearing, H.J.; Rohani, P.: "Estimating the duration of pertussis immunity using epidemiological signatures", PLoS Pathog, 2009, 5(10):e1000647

[3]  Barnard, A.; Mahon, B.P.; Watkins, J.; Redhead, K.; Mills, K.H.: "Th1/Th2 cell dichotomy in acquired immunity to Bordetella pertussis: variables in the in vivo priming and in vitro cytokine detection techniques affect the classification of T-cell subsets as Th1, Th2 or Th0", Immunology, 1996, 87(3):372–380

[4]  Mills, K.H.: "Immunity to Bordetella pertussis", Microbes Infect, 2001, 3(8):655-677

[5]  Cherry, J.D.; Xing, D.X.; Newland, P.; Patel, K.; Heininger, U.; Corbel, M.J.: "Determination of serum antibody to Bordetella pertussis adenylate cyclase toxin in vaccinated and unvaccinated children and in children and adults with pertussis", Clin Infect Dis, 2004, 38(4):502-507

"Táto umelo vyvolaná tolerancia je veľmi zaujímavá a môže byť spôsobená fenoménom, zvaným "prvotný antigénový hriech". V rámci tohto fenoménu dieťa odpovedá pri prvotnom kontakte na všetky prezentované epitopy choroboplodného zárodku alebo očkovacej látky. Pri opakovaných kontaktoch s pôvodcom choroby vo vyššom veku dieťa odpovedá v prvom rade na tie epitopy, ktoré sú zhodné s pôvodným choroboplodným zárodkom alebo očkovacou látkou. Dá sa očakávať, že imunitné odpovede na nové epitopy pôvodcu choroby budú menej výrazné. Keďže obe vakcíny obsahovali niekoľko antigénov (t.j. PT, FHA, PRN a fimbrie), zaočkovaní pacienti odpovedali na antigény, na ktoré boli naučení, a neodpovedali na nový antigén (t.j. ACT) spojený s nákazou."

[6]  Cherry, J.D.; Xing, D.X.; Newland, P.; Patel, K.; Heininger, U.; Corbel, M.J.: "Determination of serum antibody to Bordetella pertussis adenylate cyclase toxin in vaccinated and unvaccinated children and in children and adults with pertussis", Clin Infect Dis, 2004, 38(4):502-507

[7]  Cherry, J.D.; Heininger, U.; Richards, D.M.; Storsaeter, J.; Gustafsson, L.; Ljungman, M.; Hallander, H.O.: "Antibody response patterns to Bordetella pertussis antigens in vaccinated (primed) and unvaccinated (unprimed) young children with pertussis", Clin Vaccine Immunol, 2010, 17(5):741-747

[8]  Cherry, J.D.; Xing, D.X.; Newland, P.; Patel, K.; Heininger, U.; Corbel, M.J.: "Determination of serum antibody to Bordetella pertussis adenylate cyclase toxin in vaccinated and unvaccinated children and in children and adults with pertussis", Clin Infect Dis, 2004, 38(4):502-507

[9]  Bass, J.W.: "Is there a carrier state in pertussis?", Lancet, 1987, 329(8524):96

[10]  Altunaiji, S.; Kukuruzovic, R.; Curtis, N.; Massie, J.: "Antibiotics for whooping cough (pertussis)", Cochrane Database Syst Rev, 2007, (3):CD004404

[11]  NIH, National Institute of Neurological Disorders and Stroke: "Are febrile seizures harmful?" https://www.ninds.nih.gov/disorders/febrile_seizures/detail_febrile_seizures.htm#184253111

[12]  Hemilä, H.: Safety of Vitamin C: Urban Legends, 2006, Department of Public Health, University of Helsinki, Helsinki, Finland

[13]

 


Preklad a zverejnenie tohto článku zabrali prekladateľovi približne 8,5 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.