Leukémia po MMR očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (Priorix) a proti pneumokokom (Prevenar)
Martina z Nitry
Som matkou 2 detí. Boli vytúžené a na svet prišli obe úplne zdravé. Neboli ani chorľavé, len raz sa vyskytla infekcia, keď sme sa ocitli na pár dní v nemocnici. Ináč nič závažné nebývalo. Obe deti som dávala očkovať riadne podľa očkovacieho kalendára a ešte aj navyše - v domnienke, že robím pre svoje deti len to dobré. Aj posledné peniaze som venovala na vakcínu, len aby nedostali ochorenia, proti ktorým existujú vakcíny.
Moje deti sú narodené v rokoch 2005 a 2008. V tom čase ešte nebolo povinné očkovanie proti pneumokokom. Platila som si za túto vakcínu pre obe deti. Staršie dieťa je v poriadku, ale mladší synček má za sebou ťažký boj - dúfam,že s úspešným koncom...
V 15. mesiaci života bol očkovaný povinnou vakcínou Priorix proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke. 6 týždňov po tom bol očkovaný proti pneumokokom. Neviem potvrdiť, z ktorej vakcíny moje dieťa ochorelo, ale jedna (ak nie obidve) bola osudná - v zápornom zmysle slova.
Áno,bola som naivka. Chcela som pre moje dieťa to najlepšie a očkovanie som brala ako nevyhnutný krok. Ak sa to dá tak povedať, bola som zástankyňou očkovania. Nevyhľadávala som žiadne informačné zdroje, kde by som sa dozvedela o negatívnych dopadoch očkovania. Leták z lieku som si vždy prečítala, ale len nežiadúce účinky, ktoré sa vždy "točia" len okolo zvýšenej teploty, opuchu a možnej krátkodobej bolestivosti. Závažnejsie účinky nie sú opisované. Neštudovala som zloženie lieku. Tá chémia mi nič nehovorila. A brala som to tak, že keď je to raz schválené Ministerstvom zdravotníctva a inými asociáciami, musí to byť predsa podložené výskumom, ktorého výsledkom MUSÍ byť len pozitívny prínos pre ľudí... ako som sa len mýlila!!!
Mala som zdravé dieťa,plné optimizmu, hravosti... a 2 mesiace po povinnom očkovaní v 15. mesiaci života sa náš život zmenil na peklo, ktoré by som nepriala nikomu prežiť. Môj syn začal mať ťažkosti náhle a trvali zhruba týždeň. Zvýšené teploty, nechutenstvo, únava, nevysvetliteľná plačlivosť. Týždeň som chodila k obvodnej lekárke, ale tá na ňom nič nevidela. 3 dni za sebou som bola v ambulancii, a stále mu pozerala len hrdlo. Na tretí raz som si už vyžiadala krvný obraz. Ani sa mi neunúvala zavolať, len manžel zrazu prišiel domov, že ideme do nemocnice. Pozerala som na neho ako na prízrak, že čo sa deje. Šiel zaniesť doktorke výsledok z labáku, a tá mu hneď dala výmenný lístok na hospitalizáciu - že jej už volali z labáku.
So slzami v očiach som zbalila pár vecí. 2 dni sme pobudli v nedalekej fakultnej nemocnici, podstúpili znova vyšetrenie krvného obrazu, sono brucha. O tom, ako znášalo tieto dni moje milované dieťa, ani nemusím písať. Na 3. deň nás previezli do detskej nemocnice v Bratislave na Kramároch. Keď mi brali dieťa z rúk na punkciu kostnej drene, myslela som, že to ani nezvládnem. Pri slovách lekárky "môže to byť leukémia, ale aj len celiakia" mi naskakovala husia koža.
A potom prišiel okamih, ktorý zničil všetko krásne. Keď vošla do dverí lekárka a povedala, "nemám pre vás dobrú správu, je to leukémia", to sa ani nedá opísať. To, že som šla k zemi, bolo to najmenej. Som zdravotná sestra a keď som si predstavila, čo táto diagnóza znamená, nebola som schopná nič - žiť, normálne rozmýšlať... Zrútil sa svet celej mojej rodine a keď píšem tieto riadky, zalieva ma potok sĺz. To, čo sme žili niekoľko mesiacov po stanovení tejto diagnózy, ani nechcem písať, lebo to stále bolí.
Boli to mesiace preplakaných, nie jedného, ale niekoľkých morí sĺz. Keď sa pozeráte na vlastné dieťa, ktorému neviete pomôcť, ako prechádza cyklami chemoterapie, ktoré sú sprevádzané mnohými nežiaducimi účinkami... Jednoducho des a jedna súvislá hrôza. Horúčky, vracanie, hnačky a ďalšie závažné komplikácie, ktorými sme museli prejsť. Kto to nezažije, nepochopí, čo všetko musí dieťa a aj rodič zvládnuť. Kruté, kruté, kruté...
Som presvedčená, že moje dieťa ochorelo na základe očkovania, aj keď - samozrejme - žiadny lekár to oficiálne neprizná, veď by šiel sám proti sebe... Avšak medzi 4 očami som sa pýtala istej renomovanej doktorky, a tá tento fakt nevyvrátila. "Je to možné", znela jej odpoveď na moju otázku, či toto môže byť následok spomínaného očkovania.
Moje dieťa sa narodilo úplne zdravé. Rok aj pol žilo plnohodnotný život. V rodine nemáme žiadne genetické či iné rizikové faktory, ktoré by mohli byť pozitívne pre vznik takejto choroby. Nikto nestanovil príčinu našej choroby - etiológia údajne neznáma...
Dnes som proti očkovaniu. Už mám naštudované, čo obsahujú vakcíny - aké ťažké kovy, aké nežiaduce účinky môžu spôsobiť. Žiaľ, už je neskoro. Máme za sebou niečo, čo nás poznačilo na celý život... a vôbec to tak nemuselo byť. Kebyže skôr čítam a informujem sa... Preto aj píšem tento príbeh. Ak sa nájde čo len jedna matka, ktorá si zváži, naštuduje za a proti o očkovaní na podnet tohto príbehu, vidím v tom zmysel.
Moje dieťa žije, ale riziko je tu stále, a každodenný strach, ktorý prežívam... Možno keby som bola predčasom uvedomelejšou matkou, mohli by sme žiť ako predtým. Možno niektoré vakcíny majú význam. Keby som napr. žila v kliešťami "zamorenej" oblasti, tak sa mi vidí namieste dať sa zaočkovať protikliešťovou vakcínou a pod. Neprináleží mi súdiť lekárov ani farmaceutické spoločnosti, ale možno by sa ľudia z týchto odvetví mali zamyslieť, čo svojou činnosťou spôsobujú.
Som za to, aby očkovanie bolo slobodnou voľbou, nech sa každý rozhodne, či dá svoje dieťa alebo seba zaočkovať. Podľa zákona sme nútení absolvovať očkovací kalendár, bez reptania a námietok... Jednoducho sa to raz stanovilo a je to tak. Ale prípadov s negatívnymi účinkami očkovania pribúda, a teda možno sa niečo zmení.
Na záver by som chcela ešte spomenúť jeden prípad. Nedávno som spoznala matku rok-a-pol-ročného dieťaťa. Tak ako my, aj jej dieťa bolo v 15. mesiaci života očkované podľa očkovacieho kalendára. Tak ako my, dva mesiace po tomto očkovaní im stanovili diagnózu leukémia. Či ide o náhodu, ťažko povedať. Takisto mala zdravé dieťatko, ktoré nemalo dovtedy žiadny problém. Teraz bojujú a dúfam, že ten neskutočne ťažký boj vyhrajú.
