Kacírsky pohľad na úlohu chrípky v zdraví a chorobe

DrTenpenny.com - 3.X.2009 - Dr. Sherri Tenpenny

       Pôvodný článok "A Heretic’s View of Influenza’s Role in Health and Disease"
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

       Všetkých nás učili, že baktérie sú zlé a striehnu za každým rohom čakajúc na bezbranných ľudí, ktorých chcú nakaziť. Lekári a médiá hovoria o prasacej chrípke, ako keby dostať chrípku bola nevyhnutná katastrofa, ak nie sme, samozrejme, zaočkovaní život zachraňujúcou očkovacou látkou.

       Robíme mnohé opatrenia, aby sme zvíťazili nad týmito potenciálnymi útočníkmi: často si umývame ruky, učíme sa kašlať do rukáva a škľabíme sa pri pomyslení, že by sme zjedli sústo zdvihnuté z podlahy. Je to všetko potrebné? Alebo je aj iný pohľad na vec?

       Jedným z ostrých sporov medzi bežnými lekármi a tými, ktorí prijali alternatívne postupy je pohľad na to, aký má mikrobiálna teória chorôb (za ktorú vďačíme Louisovi Pasteurovi) dopad na zdravie. Mnohí považujú diskusiu o mikrobiálnej teórii za sporný bod. Spochybňovanie jej platnosti vyvoláva rozkol a nevraživosť medzi zdravotníkmi a podobne aj medzi laikmi. Prečo? Lebo Pasteurova mechanistická predstava choroby (hľadanie správnej liečby pre každý mikrób) bola zárodkom farmaceutického impéria.

       Najnešťastnejšie je, že Pasteurov predpoklad bol prijatý ako celok vylúčiac tým všetky ostatné možné modely.

       Málokto pochybuje o tom, že v 21. storočí by už mal mať koncept z 19. storočia za sebou určitý vývoj. Krehkosť imunitného systému je lekársky mýtus. Potrebujeme lepšie porozumieť vzťahu medzi ľuďmi a mikróbmi, aby sme žili v optimálnom zdraví.

Vysvetlenie imunitného systému

       Imunitný systém je zložitou súhrou medzi bielymi krvinkami, protilátkami, hormónmi, bielkovinami, enzýmami a zápalovými molekulami zvanými cytokíny. Všetko to pôsobí v tichom súlade, aby to udržiavalo zdravie. Telo je vystavené miliardám mikróbov na pokožke, v ústach, v tráviacom trakte a na všetkom, čoho sa dotkneme. Mikróby, ktoré spolunažívajú s ľuďmi sa nazývajú symbionty - organizmy, s ktorými máme výhodný vzťah a ktoré sú považované za normálnu časť našej flóry. Imunitný systém vie nesymbionty ľahko rozpoznať a účinne zničiť. Tento proces sa deje tisíce krát denne bez povšimnutia. Nie je to však "invázia" vonkajších mikróbov, čo vedie k príznakom zvaným "nákaza". Je to oslabenie imunitného systému kvôli kontaminácii prostredia, ktoré nákazu umožňuje.

       Väčšina historikov považuje Pasteura za významného hrdinu. Niektoré jeho objavy boli nepochybne pozoruhodné. Napr. Pasteurovi vďačíme za vývoj procesu zvaného pasterizácia - metóda zničenia mikróbov teplom. Preskúmanie týchto predpokladov mikrobiálnej teórie a všeobecne prijímanej histórie lekárstva je obrovsky náročné, obzvlášť ak sa to týka niekoho s povesťou Pasteura. Je tu však aj iný pohľad na chorobu, ktorý je výzvou Pasteurovmu 150 rokov starému predpokladu: Zdravie je o stave tela zvanom "prostredie" alebo jeho "pôda", a iba keď je pôda imunitného systému narušená a kontaminovaná, môžu sa patogény (choroboplodné zárodky) množiť.

Obnovenie debaty o mikrobiálnej teórii

       Mikrobiálna teória i protichodný názor sú časťami súkna obotkávajúceho dejiny lekárstva. Veľa význačných osobností ku sklonku 19. a na začiatku 20. storočia sa zapojilo do tejto debaty, ale najvýrečnejšími postavami boli Pasteur a jeho dvaja súčasníci: Claude Bernard a Antoine Béchamp - obaja silní kritici Pasteurovej práce. Bol to Bernard - fyziológ označovaný za otca experimentálnej medicíny, - kto sa vyjadril uprostred skupiny praktických lekárov a vedcov: "Prostredie je všetko, mikrób nie je nič," čím podnietil veľkú debatu.

       V protiklade k tomu, ako to vyzerá, mikróby sú priťahované chorým tkanivom. Nie sú prvotnou príčinou ochorenia. Výrok Dr. Rudolpha Virchowa, otca modernej patológie, podporuje túto myšlienku: "Ak by som mohol prežiť svoj život znovu, zasvätil by som ho dôkazu, že mikróby skôr vyhľadávajú svoje prirodzené prostredie - choré tkanivo, - než by boli príčinou mŕtveho tkaniva. Inými slovami: komáre vyhľadávajú stojaté vody, ale nespôsobia, že voda v kaluži sa stane stojatou." Príznaky chrípky alebo zápalu pľúc - horúčka, prechladnutie, kašeľ a nadmerná tvorba hlienu - sú druhotnými chorobami. Prvotnou "chorobou" je strata zdravia v zasiahnutých tkanivách.

       Bernard sa na chorobu pozerá ako na "prácu zvnútra navonok," čím sa myslí, že keď je telo rozvrátené dnešnými jedmi - očkovaním, chemikáliami, ťažkými kovmi, priemyselne spracovanou potravou, konzervantami atď. - objaví sa choroba. Tieto jedy vytvárajú posun buniek smerom ku kyslému prostrediu. Keď sa bunky stanú kyslými, patogény nájdu vhodné prostredie na množenie sa.

       Čo je málo známe, Pasteur mal počas celej svojej kariéry pochybnosti o vlastných domnienkach. Na svojej smrteľnej posteli Pasteur povedal: "Bernard avait raison. Le germe n’est rien, c’est le terrain qui est tout." ("Bernard mal pravdu: Mikrób nie je nič, prostredie je všetko.") Avšak v čase Pasteurovej smrti sa mikrobiálna teória stala tak výnosnou, že moderné lekárstvo odmietlo Pasteurove posledné slová čoby úlet umierajúceho muža. Vždy by sa malo pamätať na to, že v modernej medicíne sú peniaze - nie vyliečenie.

Prínos patogénov?

       Možno je úlohou baktérií i vírusov vyvolať zápal - nízko-úrovňovú a kontrolovanú cytokínovú búrku, ktorá pomáha telo detoxikovať. Bolo by zaujímavé otestovať výlučky, ktoré z tela vyjdú počas záchvatu chrípky, na chemikálie a ťažké kovy. Napr. ak osoba zomrela na "vírusový zápal pľúc," možno sa telo snažilo vylúčiť obrovské množstvo hlienu obsahujúceho chemikálie. Ak bol imunitný systém danej osoby prislabý na vykonanie primeranej odpovede, alebo jeho lymfatické uzliny boli príliš preplnené, aby odčerpali nahromadený odpad - pričom počas akútnej choroby sa pridávajú ďalšie chemikálie, ako napr. Aspirin, antibiotiká, lieky na znižovanie horúčky a steroidy - telo sa mohlo stať preťaženým, čo viedlo k úmrtiu osoby.

       Pri zlyhaní detoxikačného procesu nastáva zahltenie tela jedovatými látkami. Možno mikróby sú tu po ruke, aby v systéme vyvolali zápal a tým prispeli k uprataniu tohto neporiadku. Ak má všetko, čo žije na tejto planéte, nejaký zmysel a ak Stvoriteľ nerobil chyby, je snáď chrípka s kašľom, nádchou či hnačkou určitým odpratávaním hlušiny, čo sa v tele nazbierala.

       Podpora tela v tomto vylučovacom procese homeopatiou, bylinkami a čínskou medicínou - namiesto potláčania príznakov prostriedkami západnej medicíny - môže byť kľúčom k dlhodobému zdraviu a dlhému životu. Z tohto uhla pohľadu môžu byť vírusy nie problémom, ale súčasťou riešenia skutočného problému - "upratovacou čatou". Treba podotknúť, že ľudský rod sa vyvíjal vďaka vzťahu s mikróbmi, nie navzdory nemu.

       Aká prevratná myšlienka! Namiesto obáv z chrípky a robenia všetkého možného, aby sa jej predišlo - vrátanie miliárd dolárov na tvorbu a výrobu očkovacích látok - môže byť v poriadku stráviť týždeň alebo dva v posteli zbavujúc sa nazhromaždených jedovatých látok. Som si istá, že to mnohí budú považovať za kacírstvo hraničiace s absurditou. Ale slovami Marka Twaina: "To, čo nás dostáva do problémov nie je niečo, čo nepoznáme, ale niečo, o čom vieme s istotou, že to určite problém nespôsobilo."