Glutaman sodný

22.08.2011 09:14
Sumárny vzorec: C5H8NNaO4
Schéma molekuly: Schéma molekuly glutamanu sodného
CAS číslo: 142-47-2 
Ako vyzerá: biely kryštalický prášok
LD50: 16600 mg/kg (potkan, orálne)

 

Všeobecné informácie

       Glutaman sodný (MSG, nátrium hydrogenglutamát) je sodná soľ kyseliny glutámovej, čo je prirodzene sa vyskytujúca aminokyselina. V čistej forme je to biely kryštalický prášok, pri rozpúšťaní disociuje na sodné katióny a anióny kyseliny glutámovej. Po prvý krát ho izoloval v roku 1907 Kikunae Ikeda. L-glutamátový enantiomér sa používa ako potravinové aditívum, bežne sa označuje ako zvýrazňovač chuti. Jeho HS kód je 29224220 a E číslo E621. Kedysi sa vyrábal prevažne z pšeničného lepku, v súčasnosti najmä bakteriálnou fermentáciou. Je vhodný pre celiatikov s bezlepkovou diétou.

 

Bezpečnosť

       Údaje o karcinogénnych, mutagénnych a teratogénnych účinkoch a o vývojovej toxicite nie sú dostupné. Nie je známe, či dlhodobé alebo opakované vystavenie vedie k zhoršeniu zdravotného stavu. Nebezpečný pri kontakte s očami (dráždivý). Mierne nebezpečný pri kontakte s pokožkou (dráždivý), pri požití, pri vdýchnutí.

       Glutamát vo viazanej forme je stavebnou zložkou bielkovín. V iónovej forme pôsobí ako prenášač nervových vzruchov v mozgu. Na komunikáciu ho využíva viac ako polovica všetkých buniek mozgu. Glutamát ovplyvňuje vývoj mozgu pred narodením, aj v prvých rokoch života. Nervové dráhy využívajúce glutamát zodpovedajú za učenie a pamäť, za rozvoj pohybových schopností a za rôzne prejavy správania. Nadbytok glutamátu poškodzuje a zabíja nervové bunky, dostal preto pomenovanie neurotoxická aminokyselina. V pokusoch, v ktorých sa podával zvieratám sa pozorovali prejavy poškodenia mozgu a poruchy správania podobné, ako pozorujeme u autistických detí. U detí aj dospelých s autizmom sa zistili zvýšené hladiny glutamátu v mozgu aj v krvi, z čoho vyplýva, že jeho metabolizmus je u nich narušený a glutamát sa môže podieľať na vývoji porúch autistického spektra.

       V súčasnosti sa bežne vyskytuje v mnohých hotových potravinách. Po požití sa jeho obsah v mozgu dospelého človeka zvýši 25 až 45x. Nezrelý, vyvíjajúci sa mozog je asi 4x citlivejší. Nakoľko je neurotoxický nemal by sa vôbec vyskytovať v strave tehotných žien, dojčiat a batoliat. Zvýšená glutamátová neurotransmisia stojí za vznikom takmer všetkých typov epileptických záchvatov.

       V roku 1995 zostavila Federácia amerických spoločností pre experimentálnu biológiu (FASEB) v mene Správy potravín a liečiv (FDA) správu, podľa ktorej je MSG pre väčšinu ľudí neškodný, ak sa prijíma v obvyklých dávkach. Hovorí však aj to, že podľa neoficiálnych správ môžu niektorí ľudia trpieť intoleranciou MSG. Patria sem ľudia, ktorí prijímajú veľké množstvá MSG (je bežný v spracovaných potravinách) a ľudia s ťažkou, neliečenou astmou. Následný výskum ukázal, že u jedincov, ktorí veria, že na MSG reagujú nepriaznivo, môžu veľké dávky MSG podávané bez jedla spôsobiť viac symptómov ako placebo. Frekvencia ich výskytu však bola nízka a reakcie boli nekonzistentné, nereprodukovateľné a nevyskytovali sa, keď bol MSG podávaný s jedlom. Za kontrolovaných podmienok sa nedokázala žiadna štatistická súvislosť. Rovnako ani pri testoch s dvojitým slepým porovnaním, kde bol MSG kvôli svojej výraznej chuti podávaný v kapsulách. Štúdie sledujúce súvis MSG s obezitou poskytli nejednoznačné výsledky. MSG sa používal u novonarodených laboratórnych myší na indukovanie obezity v dospelom veku.

       Prebehlo tiež množstvo štúdií zameraných na alergie a precitlivenosť na MSG, spôsobených voľnou kyselinou glutámovou. Tá je podozrivá zo spôsobovania mnohých symptómov (napr. migrény, vracanie, nevoľnosť, ospalosť, búšenie srdca, vypadávanie vlasov, astma, anafylaktický šok, prudké zhoršenie cukrovky).

       Existujú obavy, že MSG môže byť spojený s migrénovými bolesťami hlavy, obezitou, potravinovými alergiami a hyperaktivitou u detí. Nakoľko glutamáty sú v ľudskom mozgu dôležité neurotransmitery, zohrávajú kľúčovú úlohu pre učenie a pamäť, v súčasnosti neurológovia vykonávajú štúdie o jeho možných vedľajších účinkoch. Doteraz však žiadna štúdia takéto prepojenie nepotvrdila.

 

Zdroje a viac informácií:

 

Vypracovali:

  • Lenka (výber a preklad)
  • Ing. Marián Fillo (grafická úprava - približne 30 minút čistého času)

 


    Len vďaka dobrovoľným príspevkom čitateľov a poslucháčov môže Sloboda v očkovaní prinášať všetkým ľuďom bezplatne dôležité informácie (nielen) o očkovaní. Ak si myslíte, že naša práca má hodnotu, a ak je to vo vašich možnostiach, prispejte, prosím, na ďalší chod tejto stránky. Každé euro a každý cent je dobrý a srdečne ďakujeme zaň!
    Môžete však priložiť ruku k dielu aj iným spôsobom.