Exkluzívna reportáž z XVI. vakcinačného dňa SR - 2. časť

Ing. Marián Fillo

       V prvej časti reportáže som uviedol všeobecné postrehy a komentár k prednáške Dr. Hudečkovej. Pozrime sa teraz na druhú prednášku.

       Druhú prednášku mala MUDr. Marta Špániková, ktorá sa snažila vysvetliť prítomným pediatrom, ako majú postupovať voči neposlušným rodičom. V úvode Dr. Špániková prehrala rozhovor s jednou pamätníčkou na začiatky socialistického zdravotníctva, ktorá rozprávala o záškrte a tetane v povojnových rokoch. Trochu mi uniká súvislosť so súčasnou dobou, keďže teraz žijeme v úplne iných podmienkach, než boli na Slovensku po 2. svetovej vojne. Zároveň podotýkam, že očkovanie proti tetanu a záškrtu je pravdepodobne zo všetkých očkovaní to najmenej spochybňované a patrí zrejme aj medzi očkovania s najvyššou účinnosťou a najmenším počtom vážnych nežiadúcich účinkov. Čo teda chcela Dr. Špániková povedať týmto úvodným video-vstupom, zostáva nejasné.

       Potom Dr. Špániková rozdelila rodičov na štyri skupiny:

1. tí, čo berú očkovanie ako samozrejmosť a nijak o ňom nediskutujú,
2. tí, čo javia veľký aktívny záujem o očkovanie a sami sa zaujímajú aj o doplnkové očkovania,
3. tí, čo síce súhlasia so základnými očkovaniami (viac alebo menej spokojne), ale o doplnkové očkovania nemajú záujem nielen z dôvodov ekonomických (keďže doplnkové očkovanie nie je plne hradené poisťovňou), ale aj preto, lebo nechcú vpravovať do tiel svojich detí škodlivé látky vo vakcínach, oslabovať im imunitu očkovaním a pod.,
4. tí, čo odmietajú očkovanie úplne.
    

       Následne Dr. Špániková zdôraznila dôležitosť poznania zdrojov, z ktorých rodičia čerpajú svoje informácie o očkovaní:

1. od lekárov, pričom informácie lekárov môžu byť nedostatočné, a niektorí lekári podľa Dr. Špánikovej dezinformujú. O tom nepochybujem, keďže lekári sú kŕmení údajmi od zástupcov výrobcov vakcín i údajmi od neobjektívnych propagátorov očkovania, a mnohí lekári obom skupinám naivne veria. Šíria teda dezinformácie, o ktorých zrejme vôbec netušia, že sú dezinformáciami. Vtipné však je, že Dr. Špániková ako príklad dezinformácie uviedla: "Naša pediatrička nás upozornila, aby sme si to rozmysleli (očkovanie proti chrípke), pretože každou vakcínou následne znižujeme a poškodzujeme imunitu dieťaťa." Táto údajná dezinformácia je však pravdou, čo jednak dokázala štúdia zmienená v článku "Očkovanie oslabuje prirodzenú imunitu", jednak u vakcíny proti chrípke, ktorá sa stále dodáva (pri viacdávkových baleniach) s konzervantom tiomersal obsahujúcim ortuť, sa táto ortuť v organizme zbiera a vedie nielen k poškodeniu imunity, ale i k neurologickým poškodeniam ako sú autizmus, ADHD, poruchy učenia, strata už nadobudnutých schopností (napr. reči) a pod.
2. v okolí - od priateľov, od mamičiek, od rodiny. Dr. Špániková však chce, aby lekári mali monopol na poskytovanie informácií o očkovaní. Takéto myšlienky mi síce sú proti srsti, ale aj keby, tak tu stále máme lekárov ako sú MUDr. Jiří Mařádek, MUDr. Peter Hrabčák, MUDr. Lukáš Dostal, Dr. Joseph Mercola, Dr. Sherri Tenpenny, Dr. Andrew Wakefield, Dr. David Ayoub, Dr. Lawrence B. Palevsky, Dr.med. Gerhard Buchwald, Dr.med. Martin Hirte, Dr.med. Karl-Reinhard Kummer atď., od ktorých môžu rodičia získať ozaj hodnotné informácie o očkovaní.
3. v médiách: časopisoch, rozhlase, TV a na internete.
    

       Dr. Špániková sa ďalej pýta, aké informácie získavajú rodičia o očkovaní. Rozdelila ich na 5 druhov:

1. informácie pravdivé
2. informácie skreslené
3. nedostatočné informácie
4. dezinformácie
5. poplašné správy
    

       Obzvlášť tie poplašné správy sú veľmi zaujímavé - naposledy poplašná správa ÚVZ SR o osýpkach v Bulharsku, Grécku, Taliansku a Nemecku, ako aj trochu staršia poplašná správa o prasacej chrípke (či skôr celá sada poplašných správ na túto tému), na základe ktorej Slovensko nakúpilo neotestované, nebezpečné a zbytočné vakcíny proti tejto chorobe, oveľa miernejšej než bežná sezónna chrípka.

       Zaujímavé sú aj dezinformácie, napr. o nežiadúcich účinkoch očkovania na stránke Sprievodca očkovaním, ktorá sústavne nežiadúce účinky očkovania bagatelizuje a popiera, a to dokonca i v rozpore s príbalovými letákmi príslušných očkovacích látok. Žeby to bolo tým, že túto stránku sponzoruje najväčší výrobca alopatických liekov na svete - firma Pfizer? Alebo je to účasťou lekárov, o ktorých je známe, že sú zanietenými stúpencami očkovania, a teda objektivitu od nich nemožno čakať ani omylom? Alebo tým, že dvaja z troch odborníkov, čo majú Sprievodcu očkovaním na starosti, sú zároveň členmi Pracovnej skupiny pre imunizáciu (PSPI - poradného orgánu Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) vo veci očkovania), tzn. navrhujú ÚVZ nové a nové povinné a odporúčané očkovania, pričom akákoľvek negatívna publicita o očkovaní sa im vyslovene nehodí, aj keby bola čo ako pravdivá? Pozoruhodné je, že Pfizer je de facto sponzorom hlásnej trúby PSPI, t.j. stránky Sprievodca očkovaním. Netreba asi veľkú nadsádzku na to, aby človek mohol povedať, že Pfizer je sponzorom celej PSPI. Zároveň je výrobcom (na Slovensku povinnej) vakcíny proti pneumokokom - Prevenar (PCV7) resp. Prevenar 13 (PCV13). Pozoruhodné je, že od spustenia stránky Sprievodca očkovaním trvalo len dva mesiace a jeden týždeň, kým bola v povinnom očkovaní na Slovensku nahradená lacnejšia (44,10 €) vakcína Prevenar (od Pfizeru) podstatne drahšou (56,30 €) vakcínou Prevenar 13 (tiež od Pfizeru). Inak povedané, Pfizer si zrejme svojím sponzoringom PSPI (ktorý pravdepodobne nezačal až sponzoringom stránky Sprievodca očkovaním) prišiel od začiatku roku 2009 (kedy bol Prevenar zavedený ako povinný) na pekný balík peňazí z povinného očkovania všetkých slovenských batoliat (narodených r. 2009 a neskôr) Prevenarom a od 1.VII.2010 na ešte väčší balík peňazí z očkovania všetkých detí Prevenarom 13 (ktorý je o 27,7% drahší, než Prevenar). Nuž, čo poviete? Oplatí sa sponzorovať jednu technicky nenáročnú webovú stránku pri takejto návratnosti investície?

       Ďalej sa Dr. Špániková snažila vysporiadať s tvrdením, ktoré sa vyskytuje aj na odborných fórach (to ma teší, že aj odborníci o tom diskutujú), že očkovanie oslabuje imunitný systém. V tomto okamihu Dr. Špániková odovzdala slovo MUDr. Hane Kayserovej. Dr. Kayserová definovala očkovanie ako "vpravenie antigénu do organizmu za účelom aktivácie imunitného systému", zhrnula v krátkosti spôsob, akým sa protilátky vysporiadajú s nákazou. Skonštatovala, že očkovanie je "špecifická stimulácia imunitného systému". Očkovanie opísala tiež ako "inštrukciu pre imunitný systém hostiteľa, ako má rozpoznať a ako má eliminovať antigén čo najúčinnejšou, čo najrýchlejšou cestou. Nechráni proti infekcii, chráni pred ochorením." Teší ma, že i pro-vakcinačná kapacita v obore týmto výrokom konečne zbúrala obľúbený mýtus, že očkovanie chráni pred nákazou. Z toho však vyplýva, že človek môže preniesť patogén (baktériu alebo vírus) aj keď sám neochorie. Tzn. očkovanie (aj keby malo 100% účinnosť, čo žiadne nemá) nechráni pred šírením nákazy, iba toto šírenie do istej miery obmedzuje (v tom lepšom prípade).

       Dr. Kayserová s nevôľou priznala, že účinok očkovania nie je celoživotný (ako sa svojho času očkovací nadšenci domnievali). V krátkosti zhrnula vývoj imunitného systému malého dieťaťa už od počatia. Zaujímavé údaje (citujem Dr. Kayserovú): v ľudskom tele môže vzniknúť až 10 miliárd rôznych špecifických protilátok. Hladina protilátky pre jednotlivé epitopy je 10 ng/ml (= oblasť antigénu, na ktorú sa viažu protilátky - pozn. aut.). Na to potrebujeme zhruba 1000 B-buniek (plazmatických buniek), aby vytvorili takéto množstvo. Trvá to zhruba týždeň, aby sa bunka namnožila na tých 1000 a vytvorila toto dostatočné množstvo protilátok. Keďže máme zhruba 10.000.000 B-lymfocytov v krvi a vakcína má zhruba 1.000 epitopov, tak výsledkom je, že každé dieťa má teoretickú kapacitu odpovedať súčasne na 10.000 epitopov. To bolo dôvodom na zavedenie simultánneho podávania očkovania kombinovanými vakcínami. Ale mnohé vakcíny majú len jeden antigén. Podľa Dr. Kayserovej na súčasný očkovací kalendár potrebuje každé dieťa len 0,1% kapacity imunitného systému, čiže o preťažovaní sa tu rozhodne nedá hovoriť.

       Áno, teoreticky sa o preťažovaní nedá hovoriť, ale aj to len v prípade, že by sme akceptovali takto silne zjednodušenú teóriu (či skôr hypotézu?). Zaujímalo by ma, či má Dr. Kayserová za sebou reálny nezávislý mikrobiologický výskum, ktorý by dokázal, že množstvo cudzorodých látok vo vakcínach (nielen antigény chorôb, ale aj pozostatky médií, na ktorých boli vírusy/baktérie pestované, ako aj prídavné látky a rôzne kontaminanty - zvieracie vírusy a pod.) je naozaj tak malé, že je pre imunitný systém KAŽDÉHO dieťaťa hračkou. Údaje od výrobcov vakcín, ktorých hlavným cieľom je predať čo najviac vakcín, snáď nemôže žiadny seriózny vedec brať vážne. Okrem rôznych látok, ktoré sú vo vakcínach a táto zjednodušená hypotéza ich nepovažuje za antigény (hoci aj s nimi sa telo nejak vysporiadať musí a teda ho zaťažujú), pripomeňme iné cudzorodé látky, proti ktorým telo bojuje zároveň (popri boji s antigénmi z vakcíny), ako napr. peľové zrnká, prach, rôzne farbivá, konzervanty, emulgátory, zvýrazňovače chute, protispekavé látky, stabilizátory, kypriace látky a ďalšie gebuziny prítomné v potrave a nemajúce nijakú výživnú hodnotu, znečistenia v tzv. "pitnej" vode (v USA boli nájdené vo vode z vodovodu rozpustené lieky na predpis - antibiotiká, psychofarmaká, hormonálna antikoncepcia... - kto vie, ako to je u nás?), znečistenia v ovzduší, znečistenia na veciach, čo dieťa pchá do úst atď.

       Keď si to všetko sčítame, zistíme, že nám vyjde oveľa vyššia percentuálna záťaž dieťaťa vakcínami, než nám názorne vypočítala Dr. Kayserová. Dieťa totiž nežije v sterilnom dokonale čistom prostredí s dokonale čistou vodou a dokonale čistou stravou - s tým však očividne hypotéza (nielen) Dr. Kayserovej nepočíta. Nehovoriac o tom, že nejestvuje bežné či priemerné dieťa. Každé dieťa je iné a každé má inú kapacitu. Možno má 80% (alebo iný počet) detí kapacitu dostatočnú na bezproblémové zvládnutie súčasného očkovacieho kalendára (síce o tom pochybujem, ale pripusťme to), zvyšok však nie. Raketový nárast tzv. "civilizačných" chorôb zároveň s rastom počtu vakcín a súvisiacich faktorov (napr. záťaže hliníkom) vo mne (a nielen vo mne) vzbudzuje vážne podozrenie, že teória Dr. Kayserovej je ozaj len a len čistá teória, ktorá nemá serióznu oporu v overiteľných faktoch. Tým nechcem tvrdiť, že očkovanie je jediným zdrojom týchto chorôb, ale všetko nasvedčuje tomu, že je zdrojom podstatným. O tom nás utvrdzuje aj podstatne nižšia chorobnosť na tieto choroby u detí vôbec neočkovaných, ako to už dokázalo niekoľko štúdií.

       Dr. Kayserová tiež porovnala záťaž antigénmi dnešných 50-nikov so súčasnými deťmi a vyšlo jej, že dnešná záťaž je len 9% z tej "rano-socialistickej". Aj keby to bola pravda, čo si však nie som istý, stále by to nebola veľmi dobrá vizitka, lebo o generácii dnešných 50-nikov rozhodne nemožno povedať, že by to bola nejaká výnimočne zdravá generácia (v porovnaní s tou predchádzajúcou). Rakovina ako druhá najčastejšia príčina úmrtia na Slovensku môže byť (a zrejme aj je) čiastočne spôsobená karcinogénmi prítomnými vo vakcínach, každý 20. obyvateľ Slovenska je cukrovkár, na čom má svoj podiel aj očkovanie (u starších, pravda, skôr životný štýl, ale u mladších bude zrejme očkovanie favoritom). Ťažko odhadnúť, na čo a v akom veku budú zomierať dnešné malé deti, mňa len zaráža sebavedomé tvrdenie Dr. Kayserovej, že záťaž očkovaním je dnes menej než 9% z tej, čo bola pred 50 rokmi, pričom svoje tvrdenia zakladá len na nejakých teoretických číslach, ktoré samé o sebe sú dosť pochybné (treba ich overiť nezávislým mikrobiologickým výskumom), a vôbec sa neopiera o reálne údaje zo života.

       Darmo ja budem mať v súčasnom očkovacom kalendári teoreticky len 9% antigénov z očkovacieho kalendára spred 50 rokov, keď reálne bude počet chorôb, ktoré zástancovia očkovania s obľubou vysvetľujú ako genetické predispozície a nedajú sa vysvetliť inak než očkovaním alebo genetikou, mnohonásobne vyšší než pred 50 rokmi. Pritom asi žiadny skutočný odborník na genetiku by nepripustil, že za 50 rokov (t.j. dve generácie) ľudia vo všetkých krajinách, kde sa plošne očkuje (t.j. skoro všade), tak silne zdegenerovali, že by to vyústilo do exponenciálneho nárastu tzv. "civilizačných" chorôb. To už ostatne vylúčili poprední americkí odborníci, viď článok "Epidémia autizmu u detí je pevne zviazaná s vplyvmi prostredia (nielen s genetikou)". Na základe vyššie uvedeného si dovolím drzo tvrdiť, že hypotetické výpočty Dr. Kayserovej sú v rozpore s realitou, a je pritom jedno, čo tú očividne výrazne zvýšenú vakcinačnú záťaž spôsobilo - či samotné antigény, či prídavné látky vo vakcínach, či kontaminácie vakcín napr. zvieracími vírusmi alebo médiá, na ktorých sa pestujú baktérie a vírusy a ktorých zvyšky možno vo vakcínach nájsť.

       Dr. Kayserová pripustila problémy s očkovaním, čo musím oceniť. Je však presvedčená, že kvalita vakcín sa zlepšuje a že dnes už nie sú také problémy, aké boli svojho času s orálnou živou vakcínou proti detskej obrne. Nuž, s odstupom 5 rokov po jej vylúčení z očkovacieho kalendára (resp. nahradení neživou vakcínou) sa to dobre hovorí. Som zvedavý, ako bude o niekoľko (desiatok?) rokov hovoriť o Infanrixe Hexa či Gardasile (Silgarde), keď už aj zástancovia očkovania konečne dospejú k záveru, že škody, ktoré tieto vakcíny narobili, sú už naozaj neúnosné.

       Dr. Kayserová sa domnieva, že ak niekto je zodpovedný za úmrtie spôsobené očkovaním (WOW! Ona pripúšťa úmrtia spôsobené očkovaním! Potlesk!), tak by niekto mal byť zodpovedný za úmrtie neočkovaného jedinca spôsobené chorobou proti ktorej jestvuje očkovanie. Na prvý pohľad to možno znie logicky, ale čo na pohľad druhý? Nákazlivá choroba je niečo, čo sotva možno predvídať. Napr. pri prasacej chrípke boli predpovedané milióny úmrtí a nakoniec ich boli len tisíce, pričom drvivá väčšina aj tak trpela inými vážnymi chorobami, takže chrípka ich len dorazila. To je asi dosť nepresná predpoveď, všakže? Nákazlivú chorobu teda možno prirovnať k živelnej pohrome, ktorú tiež sotva možno predpovedať. Proti živelnej pohrome sa, pravda, do istej miery dá brániť, ale aj tá obrana v určitých situáciách môže byť viac na škodu než na úžitok. Vezmime si napr. povodne. Možno postaviť protipovodňové zábrany, ale ak sú povedzme nie celkom bezpečné (nijaká vakcína nie je úplne bezpečná), tak môžu napr. nečakane spadnúť na okoloidúceho a zabiť ho. Za odfláknutú prácu alebo nekvalitný materiál možno brať niekoho na zodpovednosť, o tom snáď nikto nepochybuje. Keď príde povodeň, tiež to niekoho môže stáť život. Bude ale snáď niekto brať na zodpovednosť ľudí, v ktorých rozhodovacej právomoci bolo, či postaviť alebo nepostaviť protipovodňové zábrany (očkovať či neočkovať), keď bolo vopred jasné, že tie zábrany sú nekvalitné a samé o sebe môžu spôsobiť úmrtia (to vakcíny môžu a Dr. Kayserová to priznala), a nebolo dopredu jasné, či povodeň (choroba) spôsobí viac úmrtí než preventívne opatrenie (protipovodňové zábrany resp. očkovanie)??? Počítame tu s niekoľkými neznámymi. Známe je, že očkovanie v určitom počte prípadov ľudí zabíja. Nie je však známe, či zabije viac ľudí, než zachráni (v niektorých prípadoch môže byť známe, že viac ľudí zabije než zachráni alebo i naopak, ale u väčšiny u nás povinných očkovaní to jasné nie je). Kto odsúdi toho, čo sa za takejto situácie rozhodne nevybudovať protipovodňové zábrany (neočkovať), lebo nevie, či tie zábrany (očkovanie) náhodou nespôsobia viac úmrtí než samotná záplava (choroba)? A čo úmrtie napr. na rotavírusy v prípade, že rodičia nemali na zaplatenie vakcíny proti rotavírusom? Aj takýchto rodičov chce Dr. Kayserová odsúdiť? Mali si zobrať na vakcínu úver či hypotéku?

       Ďalej sa znovu ujala slova Dr. Špániková. Charakterizovala rodičov odmietajúcich očkovanie ako väčšinou vzdelaných ľudí, vysokoškolsky vzdelaných, často vedeckých pracovníkov. To je pozoruhodné, pretože nie je to tak dávno, čo pro-očkovacie autority tvrdili, že ne-očkovači sú dobre že nie polo-analfabeti, ktorí o veci nemajú vôbec páru. Takže Dr. Špániková teraz priznala (a ja to veľmi oceňujem), že nevzdelanci sú skôr tí, čo poslušne očkujú, než tí, čo očkovanie odmietajú. Ďalej popísala neočkovačov ako hľadajúcich: "hľadajú nové filosofie, hľadajú zmysel života, prikláňajú sa často k alternatívnemu spôsobu života, chcú byť bližšie k prírode, ale vidím na nich, že sú celkom ovplyvnení napr. numerológiou a častokrát pristupujú aj k alternatívnym spôsobom výživy, sú to väčšinou vegáni a vegetariáni." Nuž, vegetarián som, ale rozhodne nie ovplyvnený numerológiou. Každopádne ďakujem Dr. Špánikovej za v podstate poklonu, ktorú nám neočkovačom a slobodo-očkovačom týmto vystrúhala. Mal by som asi popracovať na tom bytí bližšie k prírode, aby som ju nesklamal. :-)

       Ďalej Dr. Špániková charakterizovala neočkovačov "určitým sektárskym spôsobom rozmýšľania". Nuž, v rámci objektivity musím (aj keď nerád) priznať, že niektorí odmietači očkovania sa skutočne správajú ako sektári, ignorujú fakty, používajú demagógiu, zastrašovanie, autoritárske metódy a ďalšie neblahé veci, takže vo výsledku sa správajú v zásade rovnako ako fanatickí zástancovia očkovania, len s opačným znamienkom. Hnutiu za slobodu v očkovaní to zrejme veľmi neosoží, ale čo narobíme? Ja som zástancom rozumného, pokojného a vecného dialógu, nie rozbúrených emócií, za prítomnosti ktorých sa objektívna pravda nedostane ku slovu. Týmto opäť vyzývam aj všetkých zástancov očkovania (ale i odporcov či nerozhodných), ktorí čítajú tieto riadky, aby písali články pre náš web (resp. dali na zverejnenie články, ktoré už napísali za iným účelom), ktoré rád uverejním, pretože chcem dať priestor každému, čo má o očkovaní čo povedať. Jedinou podmienkou je absencia vulgarizmov a trestne stíhateľných vyjadrení. Som zástancom slobodnej súťaže myšlienok, nie urážok, neskrotených emócií či účelovej demagógie, takže priestor na našej stránke je otvorený rovnako očkovačom ako neočkovačom, ako aj komukoľvek medzi týmito dvomi krajnosťami.

       Späť k prednáške Dr. Špánikovej: súhlasím s popisom určitej časti odporcov očkovania ako sektársky zmýšľajúcich (i konajúcich). Avšak žiada sa jedným dychom dodať, že značná časť zástancov očkovania vykazuje tie isté charakteristiky a v absolútnych číslach ide o nepochybne vyššie počty, keďže väčšina vplyvných médií nie je objektívna, ale buď pro-očkovaco presvedčená alebo kúpená výrobcami vakcín, a na veľkú časť obyvateľstva majú tieto médiá zásadný vplyv, takže väčšina obyvateľov zrejme stále (navzdory fiasku s prasacou chrípkou) je oddaná myšlienke očkovania. Druhá strana mince je tá, že tá druhá časť odporcov očkovania nezmýšľa sektársky (to platí aj pre pro-očkovačov).

       Dr. Špániková potom ako názorný príklad uviedla výpoveď jednej mamičky, členky Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania (IURO), že aj keď sa s týmito ľuďmi "nikdy nestretla a osobne ich nepozná, veľmi si ich váži." A čo na tom? Ja si napr. veľmi vážim Alberta Einsteina, hoci som sa s ním nikdy nestretol a osobne ho nepoznám. Podobne si zrejme Dr. Špániková váži otcov-zakladateľov očkovania - Edwarda Jennera či Louisa Pasteura, a určite kvôli tomu nebude o sebe tvrdiť, že je z tohto dôvodu sektárka.

       Dr. Špániková pokračovala slovami: "Spočiatku sa títo ľudia javia ako vzdelaní, slušní, ústretoví, naozaj majú veľký záujem o starostlivosť o svoje dieťa." Výborne! Opäť musím oceniť, že Dr. Špániková poprela obľúbený bludný kvázi-argument pro-očkovačov, že neočkovači a slobodo-očkovači sú nezodpovední a nezaujíma ich zdravie svojich detí. Teší ma, že sa debata o (ne)očkovaní týmto stáva vecnejšou a objektívnejšou. Dr. Špániková: "ale pri komunikácii spochybňujúcej ich argumenty sa stávajú nepríjemnými, ba až agresívnymi". Pre určitú časť odporcov očkovania to zrejme platí (hlavne pre tých sektársky zmýšľajúcich), opäť to ale neplatí zďaleka pre všetkých. Na druhú stranu, člen PSPI MUDr. Peter Lipták na prednáške Dr. Viery Scheibnerovej (DVD z tejto prednášky si môžete objednať TU), ktorá spochybňovala argumenty pro-očkovačov (teda aj jeho), "parádne vypenil", takže označiť ho za "nepríjemného, ba až agresívneho" by si vyžadovalo veľkú dávku diplomacie. Na DVD z prednášky to pekne vidno. Rovnako tak podráždené, agresívne a urážlivé vystupovanie (nielen) prof. MUDr. Ivana Hruškoviča, CSc. v rámci vakcinačného dňa je jasnou známkou toho, že pro-očkovači by si mali najprv upratať pred vlastným prahom skôr, než začnú kritizovať nepríjemnosť a agresivitu odmietačov očkovania.

       Dr. Špániková pokračuje, že "argumenty [neočkovačov] začínajú byť demagogické, stále sa točia okolo toho istého a diskusia s nimi je úplne nemožná." Opäť uznávam, že pre určitú časť neočkovačov je to pravda, ale pre zvyšok nie. Zároveň je pravda, že je nemožná diskusia s mnohými zástancami očkovania. Dr. Špániková však zrejme nezablúdila na túto webovú stránku, keď tvrdí, čo tvrdí. Prinajmenšom ja neviem o tom, že by sa pokúsila so mnou či mojimi priateľmi viesť diskusiu. Naopak, prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. i MUDr. Mária Avdičová, PhD. - veľkí to propagátori očkovania - moje návrhy na diskusiu odignorovali. Každopádne, ak Dr. Špániková diskutovať chce, na našej stránke jej k tomu veľmi radi dáme neobmedzený priestor.

       Dr. Špániková ďalej tvrdí, že boli opakovane vyvrátené argumenty o autizme či cukrovke spôsobenej očkovaním, že očkovanie spôsobuje choroby proti ktorým sa očkuje, že sa očkovaním sa vpravujú strašne škodlivé látky do organizmu, že choroby, proti ktorým sa očkuje, sa už nevyskytujú, a že infekčné ochorenia by aj bez očkovania ustúpili, pretože máme iný spôsob života, vyšší štandard hygieny, lepšiu výživu a podobne. Je mi ľúto, ale všetko toto je buď preukázateľná pravda, alebo veľmi pravdepodobné. Dr. Špánikovej odporúčam na prečítanie príbalový leták k MMR vakcíne (patrí do povinného očkovania), kde sa píše, že detská cukrovka i choroby, proti ktorým sa očkuje touto vakcínou (osýpky a mumps), patria medzi možné nežiadúce účinky tohto očkovania. To tvrdí výrobca vakcíny a toho určite nemožno podozrievať z vymýšľania si nežiadúcich účinkov svojho výrobku (skôr naopak). Ďalej tento rok vyšlo niekoľko vedeckých štúdií potvrdzujúcich súvislosť očkovania s autizmom, viď napr. TU alebo TU. Čiastočne je pravda, že choroby, proti ktorým sa očkuje, sa už nevyskytujú (záškrt naposledy v r. 1980, detská obrna naposledy v r. 1960). Niektoré zložky vakcín sú naozaj nebezpečné - snáď Dr. Špániková nechce tvrdiť, že by si formaldehyd, hydroxid hlinitý alebo ortuť bežne a bez starostí pridávala do jedla... No a infekčné ochorenia by s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej ustupovali aj bez očkovania, rovnako ako ustupovali už dávno pred zavedením plošného očkovania proti nim. Takže nič z toho, o čom Dr. Špániková tvrdí, že to bolo opakovane vyvrátené, v skutočnosti vôbec vyvrátené nebolo.

       Ďalej sa Dr. Špániková obula do konšpiračných teórií okolo očkovania, napr. "o nás lekároch, ktorí očkujeme, píšu: zneužívajú svoje povolanie lekára na vlastné obohacovanie sa". Nuž ja rozhodne nechcem tvrdiť, že u všetkých očkujúcich lekárov ide o úmyselné zneužívanie, pravdou však je, že očkovanie je výkon hradený poisťovňou lekárovi, a teda čím viac očkuje, tým viac peňazí z toho má. Tento overiteľný fakt snáď nechce Dr. Špániková poprieť. Či áno?

       Ďalej Dr. Špániková spomenula konšpiračnú teóriu, že lekári "obhajujú záujmy farmaceutického priemyslu a jeho plán na aktívne ničenie ľudskej imunity a prípravy na to, aby mohli ľuďom ďalej predávať chemické drogy a lieky. Farmaceutický priemysel nás vôbec nelieči, on len predáva drogy." Nuž, Dr. Špániková asi žije v nejakom idealistickom svete, kde súkromné firmy vyrábajúce lieky robia všetko pre to, aby boli ľudia s čo najmenšími nákladmi čo najzdravší, aby bolo treba čo najmenej liekov, aby bol z liekov čo najmenší zisk a nakoniec aby výrobcovia liekov zanikli pre nepotrebnosť. Neviem si dosť dobre predstaviť investora (a tieto firmy sú de facto riadené investormi), ktorý by chcel týmto spôsobom prísť o svoju investíciu. Naopak, účelom každej investície je jej čo najväčšie zhodnotenie, tzn. maximalizácia zisku z vložených prostriedkov. Nie je teda nič neuveriteľné na tom, že farmaceutické firmy sa snažia jednak o rozširovanie svojho trhu, jednak o čo najvyššiu spotrebu liekov na hlavu. Je to úplne logické a z kapitalistického poňatia zdravotníctva to priamo vyplýva. Netvrdil by som však, že všetci lekári sa VEDOME zúčastňujú takéhoto spiknutia. Povedal by som skôr, že väčšina z nich bola vyškolená v tomto duchu, informácie, ktoré sa k nim dostávajú, sú filtrované v prospech farmaceutického priemyslu (ten totiž de facto rozhoduje aj o tom, čo vyjde v ktorom lekárskom časopise - prinajmenšom u väčšiny vplyvných časopisov), a ich spolupráca na tomto výnosnom biznise je skôr nevedomá, teda že žijú v mylnom presvedčení a podľa toho aj konajú.

       Potom sa Dr. Špániková zamyslela nad tým, čo podnecuje rodičov k odmietaniu očkovania:

1. zlé skúsenosti s očkovaním - ťažké nežiadúce účinky očkovania
2. nedostatok informácií (hlavne o možných nežiadúcich účinkoch), jednostranné informácie (zamlčanie nežiadúcich účinkov)
3. skreslené informácie
4. strach z prítomnosti škodlivých látok v očkovacích látkach
5. presvedčenie, že choroby, proti ktorým sa u nás očkuje, nepredstavujú hrozbu pre deti, lebo sa nevyskytujú a nemá zmysel proti nim očkovať
6. nepriaznivý vplyv médií (keď dávajú priestor aktivistom anti-vakcinačného hnutia bez vzdelania z imunológie či vakcinológie)
7. zásadné odmietanie očkovania z dôvodu nesúladu s ich životným štýlom.
    

       Poteší istá dávka seba-reflexie v druhom bode. Opäť oceňujem. V ďalšom Dr. Špániková hovorila o tom, "ako pracovať s týmito rodičmi":

1. povedať pravdivé informácie o ochoreniach, proti ktorým sa očkuje, o vývoji, spôsobe, účinku a výrobe očkovacích látok, o dĺžke ochrany, proti ochoreniam, proti ktorým sa očkuje, o možnosti nereagovať na podanie očkovacej látky (u tzv. non-respondentov), o epiemiologickej dôležitosti očkovania (tzn. o hrozbe, ktorú predstavuje neočkovanie) a o nežiadúcich účinkoch očkovania (alergické reakcie, reakcie spojené s nesprávnym spôsobom podania vakcíny...) - skvelé! Povedať rodičom pravdu - presne o to sa snažíme aj my na tejto stránke.
2. komunikovať - opakovane, e-mailom, písomne, rozhovormi, požičiavaním odbornej literatúry.
3. argumentovať - o cestovaní do vzdialených krajín, kde sa ochorenia vyskytujú, o povinnom očkovaní vyžadovanom na štúdium v USA - inak dosť chabý argument, lebo väčšina obyvateľov Slovenska necestuje do rizikových krajín a už vôbec neštuduje v USA. Nehovoriac o tom, že v takom prípade je už dieťa dosť staré na to, aby sa samo rozhodlo, či si vyberie štúdium v USA spolu s rizikom nežiadúcich účinkov očkovania, alebo si radšej vyberie štúdium napr. v Nemecku či Anglicku, kde s očkovaním nerobia žiadne problémy.
4. dokumentovať rozhodnutie rodičov, že odmietajú očkovanie - v dokumentácii musí byť napísané, že rodičia boli poučení o ochoreniach, musí tam byť dátum a podpis obidvoch rodičov.
5. hlásiť príslušnému RÚVZ (regionálnemu úradu verejného zdravotníctva) - po vyčerpaní všetkých vyššie uvedených možností.
    

       Zaujímavé sú aj rady Dr. Špánikovej, ako preventívne pôsobiť, aby sa rodičia "nedostali do spárov anti-vakcinačnej lobby": :-)))

1. informovať - pravdivo, dostatočne, včas a primerane o všetkých aspektoch očkovania.
2. pristupovať ku každému očkovaniu individuálne - vyšetrenia dieťaťa, vylúčenie kontraindikácii
3. sledovať a hlásiť nežiadúce účinky očkovania
4. dať vedieť rodičom o vykonanom hlásení nežiadúcich účinkov očkovania
    

       V tomto ohľade musím Dr. Špánikovej zložiť poklonu, pretože navrhované opatrenia by vyriešili značnú časť problémov, ktoré s očkovaním na Slovensku máme. Taktiež oceňujem jej kritiku do vlastných radov, keďže je zjavné, že tieto opatrenia nie sú samozrejmé a teda sú skôr výnimkou ako pravidlom, hoci opak by mal byť pravdou.

       Svoju prednášku Dr. Špániková zakončila dvomi úsmevnými bonmotami na tému očkovania, ale tie sa mi nezdali byť dosť úsmevné na to, aby som ich tu uviedol.

       V pokračovaní reportáže sa pozrieme na tretiu prednášku a následnú panelovú diskusiu.