Ekzém, vysoké horúčky, pobyt v nemocnici a neurologické následky po očkovaní vakcínami Infanrix Hexa (výrobca: GlaxoSmithKline) a Prevenar 13 (výrobca: Pfizer)
Radka Dorotíková z Prievidze
Marcelko sa narodil úplne zdravý 20.XI.2015 s hmotnosťou 3,5 kg a stal sa tiež nechcenou obeťou účinkov očkovania. Cítim sa ako sám vojak v poli, ktorý celú situáciu iba zveličuje a nafukuje, veď to poznáte. Čítanie príbehov z www.slobodaVockovani.sk je v tejto situácií vyslobodením z toho bludného kruhu nedôvery okolia.
Náš Marcelko bude mať 20.VI.2016 sedem mesiacov. Bol očkovaný v 3 mesiacoch Prevenarom 13 (výrobca: Pfizer) a Infanrixom Hexa (výrobca: GlaxoSmithKline). 10.V.2016 sa očkovanie obomi vakcínami opakovalo. Vôbec neviem, či sa novorodenci očkujú hneď pri narodení, ale myslím, že áno (len proti nákazlivej žltačke typu B, ak je matka HBsAg-pozitívna — pozn. red.). V pôrodnici som to brala ako samozrejmosť a výhodnú pomoc. Každý, kto sa nezaoberal dôsledkami očkovania, sa na povinné „včeličkovanie“ pozerá takto.
Až teraz si dávam do súvislostí všetky zdravotné problémy, ktoré náš malý postupne mal a má. Myslím, že práve po očkovaní v 3 mesiacoch sa začal vyhadzovať po telíčku. Kožná to riešila kortikoidnou masťou, o ktorej mi tiež nič nepovedala a na príbalovom letáku som nevidela pojem kortikoid, tak som ju podávala asi mesiac, pretože hormóny zaberali! Som nahnevaná aj na túto lekárku, ktorá poriadne neinformovala, že uvedený liek sa môže aplikovať maximálne 7 dní.
Vakcíny — dve malé ampulky — sme dostali v lekárni v malej igelitke bez príbalového letáku, za 16 €. Nevenovala som tomu pozornosť, veď lekárka vie čo robí a dôverujem jej. V ambulancii nebol Marcelko vôbec vyšetrený, ak neberiem do úvahy bežné prehliadky na poradni — výška, váha apod. V tomto stave bol aj zaočkovaný, pretože bol navonok v poriadku.
Po tejto — druhej — dávke toxického koktejlu (teraz to už viem) 10.V.2016 dostal hneď v noci horúčku 40,5 °C a bolo naozaj zarážajúce, že keď sa moja rodina zmobilizovala a riešila tento problém cez viacerých známych lekárov, títo sa vyjadrili, že v podstate o nič nejde, je to normálny prejav po očkovaní. Myslím, že tolerancia teploty v tomto prípade je do 38,5 °C.
Neuspokojila som sa, lebo stav sa zhoršoval. Na druhý deň doobeda sme boli dve hodiny v ambulancii pediatričky, ktorá ho očkovala. Snažila sa bojovať s teplotou a bolo na nej vidno, že je z toho čo vidí, je zdesená. Ani sama neviem, ako sme si vtedy vysvetlili jej vetu:
„Toto sa nám ešte nestalo!“
Až neskôr som si prečítala na rôznych fórach od mamičiek, že táto slovná formulka sa má zrejme lekármi používať, ak nastanú komplikácie. Dokonca v tých obavách sa zhodli so sestričkou, že už ho viac očkovať nebudú, že ona si to na zodpovednosť už nezoberie, resp. aby ho očkoval iný lekár. Jednoznačne som v tejto chvíli s tým súhlasila a razantne odmietam akékoľvek ďalšie očkovanie.
Teplotu o niečo zrazili, ale stále sa aj nasledujúce dni pohybovala od 37,6 °C do 39 °C. V ten istý deň bolo nutné previezť malého do nemocnice v Banskej Bystrici, pretože jeho stav bol podľa slov privolanej neurologičky veľmi zlý. Čo ale bolo pre mňa ako matku najhoršie, je to, že toto už nebolo moje/naše bábätko! Pozeral sa na jeden bod, neprítomný pohľad, absolútne žiadny úsmev, žiadna emócia, prestal džavotať, len ležal ako handrová bábika v nejakom čudnom svojom svete. Kto toto nevidí na vlastnom dieťatku, nevie o čom písem. Druhý či tretí deň po očkovaní sa prejavili, nazvem to, zášklby na ručičkách, nožičkách a stále točil hlavičkou zľava doprava. Strašné…
V nemocnici sme boli 3 dni na pozorovaní. Ubytovali nás tak, že dieťa bolo dve poschodia vzdialené odo mňa, a to stále dojčím. Vôbec sa mi táto situácia nepáčila.
Detská lekárka mi neustále telefonovala, dala mi svoje súkromné číslo, aby mohla byť počas víkendu, keď sme boli v nemocnici, informovaná. Dokonca sa mi chcela ospravedlniť banánom, ktorý mi dala.
V prepúšťacej správe lekári uviedli záverečnú diagnózu B08.2 — šiesta choroba, L20.9 — atopická dermatitída, bližšie neurčená a Z03.3 — podozrenie na nervovú chorobu. Diagnóza „šiesta choroba“ bola zvýraznená nielen na papieri, ale aj detskou lekárkou, u ktorej som po prepustení bola. K tejto záverečnej diagnóze B08.2 jednoznačne dodala, že máme ešte pol roka na rozmyslenie. Nechápala som, prečo zrazu otočila, keď ďalšie očkovanie pred pár dňami odmietla?!
Z informácií od známych aj neznámych na internete, ale aj osobne, som sa dopočula o dobrých výsledkoch homeopatickej liečby týchto stavov, teda akoby čistenia organizmu od ťažkých kovov, ktoré detičky v sebe po očkovaní majú. Bolo evidentné, že naše bábätko sa vo vývoji vrátilo späť cca o dva mesiace. Nevedel to, čo robil predtým. Preto som ani na sekundu neváhala a navštívila som homeopatku, ktorá nám dala potrebnú dávku na 3 týždne s tým, že je postačujúca. Neviem, čo teraz, na koho sa obrátiť, lebo lekárom už neverím.
Aktuálne je stav malého celkom dobrý. Vidím, že napreduje, už sedí, otáča sa, chystá sa k lezeniu, smeje sa, rozpráva si, hrá sa sám. Dermatitída je ako aprílové počasie, bojujeme s ňou a s nespavosťou, ako sa len dá. Obavy, veľké obavy mám z možného negatívneho neurologického vývoja, pretože asi týždeň dozadu začal znova točiť hlávkou. Vôbec neviem, či to deti v tomto veku robia prirodzene, alebo je to dôsledok očkovania. Prečítala som si rôzne dopady týchto prejavov. Ale myslím pozitívne a svoje dieťa budem chrániť pred očkovanim všetkými možnými aj nemožnými prostriedkami.
Je mi veľmi ľúto, že som pred očkovaním nevenovala tejto téme a „povinnosti“ očkovať viac času a nenatrafila som napr. na MUDr. Elekovú, na www.slobodaVockovani.sk a rôzne diskusie o očkovaní.
Bohu žiaľ, v reálnom živote je veľmi veľa rodičov, ktorí majú strach rozhodnúť sa neočkovať. Moja matka, ktorej sa táto udalosť tiež veľmi dotkla a vo veci má už jasno, komunikovala s okolím formou vyrozprávania príbehu a všetkých následkov očkovania na svojom vnukovi. Vypočuli si ju, ale nikto nemal odvahu rozhodnúť sa neočkovať, aj napriek všetkým negatívnym, ktoré nastali. Majú strach ísť proti lekárovi, proti úradom, proti nezmyselnému spoplatneniu svojho rozhodnutia a veria tomu, že im sa to nemôže stať.
Je to až neuveriteľné — postaviť na jednu stranu zdravie svojho dieťaťa a na tú druhú úrady, a vybrať si to, že vyhoviem a podporím celú tú mašinériu a jej ziskyt na úkor svojho dieťaťa!
Na druhej strane sama neviem, ako by som zareagovala ja, keby mne pred očkovaním niektorá mamička opísala jej vlastný príbeh, či by mi to stačilo na otvorenie očí, pretože tlak pediatrov je obrovský a v ambulancii majú kvalitné verbálne nástroje na manipuláciu.
Priala by som si, aby bola v našej „vyspelej spoločnosti“ možnosť rozhodnúť sa pre očkovanie tak, ako to rodič cíti, a to bez postihov, nálepiek typu „ak očkuješ, si dobrý rodič, ak neočkuješ, si nezodpovedný rodič“ a bez pocitu, že žijeme v neslobode.
Tiež by som si chcela prečítať viac príbehov o zdravotnom vývoji detičiek, ktoré ich rodičia očkovať nedali. Bolo by to nápomocné pri rozhodovaní sa a celkovom pochopení, o čo tu vlastne ide.
Poznámka redakcie:
O zdraví neočkovaných detí sa môžete dočítať napr. v článku:
a v ďalších článkoch v tomto prehľade.
