Duel o očkovaní: Alternatívna vs. klasická medicína
Ste za liečbu len liekmi alebo veríte aj alternatívnej medicíne. Nový Čas zdravie v tomto čísle štartuje veľký seriál Alternatívna verzus klasická medicína. V rámci neho vám prinesieme odpovede odborníkov z radov lekárov i odborníkov na výživu na to, čo si myslia o rôznych otázkach z oblasti zdravia. So seriálom sa budeme stretávať každé dva týždne.
- Majú sa tehuľky očkovať proti chrípke?
- Očkovanie a infekčná tuberkulóza
- Deti a horúčka
- Hexavakcína - Zvládne očkovaciu látku imunita dieťaťa?
- Ako sa chrániť pred pneumokokom?
Majú sa tehuľky očkovať proti chrípke?
Názory lekárov na očkovanie tehotných žien proti chrípke sa rôznia, oficiálne je to 50 : 50. Polovica špecialistov je za, druhá proti.
Pravdupovediac, nezažil som ešte komplikácie po vakcinácii v tehotenstve, ale zato som už bol svedkom poškodenia plodu v prvom trimestri práve v dôsledku chrípky. Napriek tomu, osobne som skôr za prirodzený spôsob posilňovania imunity a ochrany proti vírusovým ochoreniam. Tehotným ženám odporúčam zvýšiť príjem vitamínov, otužovať sa a počas chrípkového obdobia by sa mali vyhýbať miestam so zvýšenou koncentráciou ľudí.
Treba však zdôrazniť, že riziko poškodenia plodu je najvyššie počas organogenézy – v období vývoja orgánov plodu, ktoré trvá do 12. – 14. týždňa. Potom sa už orgány „nevyvíjajú“, iba rastú a náchylnosť plodu na ich poškodenie klesá. Počas infekcie v prvých troch mesiacoch gravidity môže dôjsť nielen k poškodeniu plodu, ale aj k potratu.
MUDr. Jozef Španka,
gynekológ
Tehotenstvo je citlivé obdobie, v ktorom treba byť mimoriadne opatrný, čo sa týka podávania rôznych liekov, očkovacích látok zvlášť. Mnohé lieky a očkovacie látky sa nesmú tehotným ženám podávať, inak hrozí spontánny potrat. I keď slovo spontánny v tomto prípade nie je celkom na mieste, lebo takýto potrat sa vlastne vyvoláva umelo (liekom či očkovaním), i keď nie úmyselne.
Očkovacie látky so živými oslabenými vírusmi by sa v zásade nikdy nemali podávať tehotným ženám, pretože živé vírusy môžu nakaziť vyvíjajúci sa plod s nepredvídateľnými následkami. Svoju úlohu zohrávajú tiež jedovaté látky vo vakcínach – formaldehyd, fenoxyetanol, zlúčeniny hliníka, či v niektorých vakcínach ešte stále prítomná ortuť. Vyvíjajúci sa plod takúto toxickú záťaž často nie je schopný zvládnuť. Výsledok? Tisícky žien, čo boli v uplynulej chrípkovej sezóne očkované proti prasacej chrípke, „spontánne“ potratili krátko po očkovaní.
Mnoho vakcín (vrátane chrípkových) nebolo nikdy testovaných na tehotných ženách. Takéto testy sa totiž bežne považujú za neetické. Zvláštne je, že podanie takejto neotestovanej vakcíny tehotnej žene sa už za neetické nepovažuje.
V zmysle predbežnej opatrnosti by teda bolo dobré, aby tehotné ženy pokiaľ možno neboli očkované nikdy a ničím – a proti pomerne banálnej chrípke, ktorej možno účinne predchádzať hygienou a vhodnými doplnkami výživy, už vôbec nie.
Ing. Marián Fillo,
www.sloboda-v-ockovani.sk
Indikácia očkovania alebo vhodnej antibiotickej liečby v tehotenstve je medicínsky náročnou úlohou, pretože okrem požiadaviek účinnosti by mala spĺňať i prísne kritériá bezpečnosti pre matku i pre vyvíjajúci sa plod. Pritom je dôležité riziká liečby nepodceňovať, ale tiež zbytočne neznepokojovať budúce matky, najmä ak užívajú lieky považované za 100% bezpečné.
Jedným z dôvodov, prečo existujú obavy z vakcinácie, je, že neexistujú dôkazy o rizikách očkovania proti chrípke u tehotných žien. Skúšali sa vôbec vakcíny klinicky na tehotných ženách? Veď ktorá tehotná žena by to chcela podstúpiť?
Niektorí odborníci hovoria o očkovaní proti chrípke ako o záchrane životov, pričom počas minulej chrípkovej sezóny sa na Slovensku podľa ÚVZ dalo zaočkovať zhruba 12 % ľudí. Podľa toho by tu už ostatní, bohužiaľ, nemali byť. Nakoniec sa situácia môže vyvinúť tak, že na odporúčanie WHO vlády na celom svete tieto vakcíny verejnosti buď nanútia, alebo spustia masívnu propagandu, aby sme sa podvolili očkovaniu.
Švédsky spotrebiteľský inštitút Health Consumer Powerhouse zverejnil 28. septembra 2009 rebríček európskych zdravotníckych systémov z pohľadu pacientov. V rebríčku skončilo slovenské zdravotníctvo na 28. mieste z 33 hodnotených krajín. Sú potom podľa vás odporúčania odborníkov-špecialistov dôveryhodné?
Kolektív inžinierov výživy Barny´s
Očkovanie a infekčná tuberkulóza
TBC, tuberkulóza, je chronická infekčná choroba rozšírená po celom svete. Na jej následky ročne zomierajú 3 milióny ľudí. Tuberkulózu spôsobuje baktéria Mycobacterium tuberculosis, prenáša sa kvapôčkovou infekciou a najčastejšie postihuje pľúca, no môže zasiahnuť aj centrálny nervový systém, lymfatický systém, kosti, kĺby alebo aj pokožku. Tuberkulóza sa stáva nákazlivou, keď zápalové ložisko praskne a pôvodcovia sa dostanú von. Pomôže ako prevencia očkovanie?
1. Prečo sa na Slovensku povinne očkuje proti tuberkulóze (TBC), keď napr. v Nemecku a Rakúsku toto očkovanie neodporúčajú a v Českej republike ho onedlho zrušia?
Prvý opis tuberkulózy sa našiel v čínskych textoch v roku 2700 pred n. l. Odvtedy sa postupne TBC objavovala v epidemických vlnách. V 19. stor. a v prvej polovici 20. stor. zabila milióny ľudí, po čom nastal klesajúci trend úmrtnosti. To najdôležitejšie je, ako história uvádza, že tri štvrtiny tohto poklesu nastali ešte pred zavedením BCG vakcíny a antibiotík do liečby TBC. A i napriek tomu sa uzákonilo plošné očkovanie vo viacerých štátoch.
Mnohé vyspelé štáty sveta sa neskôr zriekli očkovania novorodencov a dojčiat vakcínami BCG na základe neúčinnosti vakcíny a vznikajúcich komplikácií. V krajinách po zrušení plošného očkovania nedošlo k žiadnemu významnému vzostupu výskytu ochorenia. U nás sa naďalej po-
vinne očkuje proti TBC 4. deň po narodení.
Prečo máme povinné očkovania a krajiny západnej Európy, Fínsko, Holandsko, Austrália, Kanada povinné očkovania nemajú? Bude sa tým náš
parlament zaoberať? Alebo majú mať deti na základe nežiaducich účinkov z tohto očkovania zdravotné problémy podľa zákona?
Kolektív inžinierov výživy Barny´s
2. Zabráni očkovanie proti TBC vzniku a šíreniu tuberkulózy? Aká je jeho účinnosť a nežiaduce účinky?
Už v samotnom príbalovom letáku očkovacej látky proti TBC sa dočítame „BCG Vaccine SSI nemôže úplne ochrániť pred infekciami, ktoré spôsobujú TBC,“ takže vzniku a šíreniu TBC táto očkovacia látka nemôže zabrániť. Ani samotná Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) štúdiou na 360.000 ľuďoch nepreukázala nijaký účinok očkovania proti TBC na následný výskyt TBC. V skutočnosti sa nakazilo TBC viac očkovaných než neočkovaných. Účinnosť tohto očkovania je teda prakticky nulová a podľa nás možno až kontraproduktívna.
Na základe ďalších oficiálnych údajov má očkovanie proti TBC najnižšiu účinnosť zo všetkých očkovaní. Na príbalovom letáku vakcíny sa píše, že organizmus si vytvorí variabilný stupeň ochrany pred Mycobacterium tuberculosis a trvanie imunity po očkovaní nie je známe. Ani vzťah medzi tuberkulínovým testom a stupňom ochrany po očkovaní nie je jasný. Pritom nežiaduce účinky sú veľmi časté a siahajú od dlhodobo (mesiace) hnisajúceho miesta vpichu cez keloidné jazvy v mieste očkovania, lokálne zápaly uzlín, ochorenie na tuberkulózu až po rakovinu a následnú smrť.
Táto vakcína je na prvom mieste rebríčka hlásených nežiaducich účinkov (všetkých liekov, nielen vakcín) za minulý rok.
Kolektív inžinierov výživy Barny´s
BCG vakcína sa považuje za jednu z najbezpečnejších vakcín vo svete a po eradikácii čiernych kiahní sa stala aj najpoužívanejšou vakcínou. Počas posledných troch desaťročí sa podalo spolu viac ako 3 miliardy dávok vakcíny. Aj napriek nejednotným názorom na prospešnosť očkovania proti tuberkulóze sa domnievame, že na Slovensku pretrvávajú dôvody pre plošnú vakcináciu, a to:
- Napriek kontinuálnemu poklesu v incidencii tuberkulózy na národnej úrovni sú významné rozdiely v incidencii medzi jednotlivými krajmi. Počet prípadov tuberkulózy dospelých na východe SR dvojnásobne presahuje celoštátny priemer. Jednou z príčin je vysoký výskyt tuberkulózy u rómskeho etnika.
- Nepriaznivá epidemiologická situácia v okolitých krajinách (Poľsko, Maďarsko, Ukrajina) a vyššia incidencia tuberkulózy práve v krajoch SR a s nimi susediacich.
- Ročné riziko infekcie – teda riziko, koľko osôb neočkovaných môže ochorieť počas roka z celkovej populácie – sa u nás nedá vyrátať, nakoľko máme plošne očkovanú populáciu.
-
Migrácia obyvateľstva aj prechod legálnych a ilegálnych migrantov z krajín s horšou epidemiologickou situáciou cez územie SR.
Na to, aby sa BCG vakcinácia mohla považovať za efektívnu, treba, aby boli v rovnováhe riziko BCG navodených komplikácií a cena vakcinácie s počtom prípadov, ktorým sa dá predísť očkovaním. Úžitok z BCG vakcinácie v SR prevyšuje riziko vzniku tuberkulózneho ochorenia.
prof. MUDr. Eva Rozborilová, CSc.,
hlavný odborník MZ SR v odbore pneumológia a ftizeológia
Deti a horúčka
Zvýšená teplota nás vždy vystraší a vedie k jej automatickému znižovaniu všakovakými spôsobmi, obvzlášť u detí. Ale aj horúčka má svoj význam a keď proti nej ihneď zasiahneme, nemá šancu splniť svoju úlohu.
1. Môže mať potláčanie horúčky nežiaduce účinky na celkové zdravie dieťaťa? Ak áno, aké?
Vo všeobecnosti je známe, že horúčku treba potláčať, až keď vystúpi nad 38 °C, do tejto teploty sa organizmus snaží zmobilizovať svoje liečivé sily. Nad 38 °C je horúčka pre organizmus vyčerpávajúca, a preto ju treba znižovať antipyretikami. Toto platí, samozrejme, pri akútnych infekciách a teplotách trvajúcich krátko - do 3 až 4 dní. Ak teploty pretrvávajú dlhšie, pátrame vždy po príčine v spolupráci s ošetrujúcim lekárom. Subjektívny pocit horúčky je značne variabilný. Pacient s TBC niekedy necíti ani teplotu 39 °C. Horúčka je väčšinou spojená s bolesťami hlavy, kĺbov, svalov a bolesťou v krížoch.
Triaška môže byť pri každej horúčke. Objavuje sa po kulminácii horúčky, je prirodzenou reakciou. Zmeny mentálneho stavu sú hlavne u veľmi mladých alebo veľmi starých osôb. Kŕče bývajú hlavne u detí do 5 rokov. Vyvíjajú sa najčastejšie vo fáze zvyšovania telesnej teploty.
MUDr. Etela Janeková, InClinic s.r.o,
ambulancia všeobecného lekára pre dospelých a interná ambulancia
Normálna telesná teplota je obyčajne okolo 37 °C. Avšak normálna teplota nie je u každého rovnaká. Teplota sa môže líšiť vekom a dokonca aj počas dňa (ráno najnižšia, najvyššia poobede a nižšia pred spaním).
Zvýšená teplota sa definuje v rozmedzí 37,4 °C až 37,9 °C. Horúčka (nad 38 °C) je veľmi dôležitá, lebo je jedným z obranných mechanizmov ľudského tela. Baktérie, vírusy, plesne... po vniknutí do organizmu spôsobia jeho disfunkciu, telo sa začne brániť tým, že aktivuje imunitný systém (produkcia cytokinínov). Centrálny nervový systém umožní zvýšenie teploty generovanej vo vnútri tela. Táto zvýšená teplota zvyšuje metabolizmus,
zabraňuje rozširovaniu choroboplodných zárodkov a likviduje ich. Horúčka je teda komplexná reakcia smerujúca k zvýšeniu dejov, ktoré zvyšujú potenciál jedinca na prežitie.
Ak sa telesná teplota zvýši nad 42,2 °C, vzniknú ireverzibilné (nevratné) zmeny v mozgu. Zvyčajne však horúčka u človeka neprekročí hranicu 41,1 °C. Na druhej strane nekontrolované zníženie telesnej teploty pod 32,8 °C sprevádzajú konfúzie a postupná strata vedomia.
kolektív inžinierov výživy Barny´s
2. Sú dôležité horúčkovité stavy u detí? Ak áno, prečo?
Horúčka zvyšuje imunitné reakcie, stimuluje tvorbu protilátok a spomaľuje rast mikróbov. Veľmi vysoká horúčka však tlmí imunitné reakcie. Za normu sa považujú hodnoty telesnej teploty do 37 °C. Najnižšia teplota je ráno o 6.00 hod. a najvyššia medzi 16.00 až 18.00 hod. Teplota v ústnej dutine býva medzi 37,2 °C až 37,7 °C. V konečníku býva o 0,6 °C vyššia.
Ak je ráno a dopoludnia telesná teplota vyššia ako 37,2 °C a vyššia ako 37,7 °C poobede a večer a je spojená s potením, zrýchleným dýchaním a rozšírením ciev v koži, označuje sa tento stav ako horúčka. Zvýšenie telesnej teploty znamená zvýšenie spotreby kyslíka v organizme. Každé zvýšenie teploty o 1 °C znamená zvýšenie spotreby kyslíka o 13 %. Horúčka tiež redukuje mentálnu pohotovosť, u detí sa môžu objaviť kŕče.
MUDr. Etela Janeková, InClinic s.r.o,
ambulancia všeobecného lekára pre dospelých a interná ambulancia
Zvýšená teplota a horúčka je regulované zvýšenie teploty organizmom. Reguláciu zvýšenia teploty zabezpečujú dva druhy cytokinínov – endogénne pyrogény (IL-1, IL-6, ...) a endogénne antipyretiká (IL-10, glukokortikoidy, ...). Organizmus ich reguluje tak, aby po vzniknutí horúčky a zlikvidovaní mikroorganimov sa teplota dostala do normálneho stavu. Endogénne pyrogény okrem iniciovania horúčky, zvyšujú aktivitu B- a T-lymfocytov (zložky imunitného systému) a stimulujú fagocytózu (pohlcovanie cudzorodých látok).
Horúčka mobilizuje nielen imunitný systém, ale aktivuje aj iné procesy, pri ktorých sa zlepšuje výživa buniek všeobecne. Z tohto vyplýva, že umelým znižovaním alebo potláčaním horúčky antipyretikami sa zabraňuje normálnemu fungovaniu imunitného systému. Ak sa zníži funkcia imunitného systému, človek sa môže navonok javiť ako „zdravý“ – nemáva horúčky, ale mikroorganizmy v jeho tele žijú a rozmnožujú sa, lebo sa nemajú ako zlikvidovať. Neskôr môže z tohto vzniknúť i vážny zdravotný problém.
Dôležité je, že B-lymfocyty sa optimálne vytvárajú až pri teplote 39,5 °C. Tu treba však treba dodržať postupy.
- príjem zvýšeného množstva tekutín, byť v teple a v pokoji,
- sledovať priebeh teploty a ak trvá horúčka (38 - 39,5 °C) dlhšie ako 1 - 3 dni, je vhodné ju postupne začať znižovať zábalmi (prudký pokles teploty môže vyvolať febrilné kŕče)
-
ak sa nevyhnete užívaniu antipyretík, treba dodržať časový limit pri paracetamolových tabletkách minimálne 6 hodín, lebo hrozí poškodenie obličiek a pri liekoch s obsahom kyseliny acetylsalicylovej ich nepodávať deťom do 12 rokov s obavami pred poruchou vedomia a poškodenia pečene.
kolektív inžinierov výživy Barny´s
Hexavakcína - Zvládne očkovaciu látku imunita dieťaťa?
Hexavakcína je kombinovaná očkovacia látka a skladá sa z niekoľkých zložiek. Po dokončení očkovania je dieťatko chránené proti vysoko infekčným ochoreniam: záškrtu (zužuje dýchaciu trubicu, dieťa sa môže udusiť), tetanu (spôsobuje ťažké svalové sťahy a následne smrť), dávivému (čiernemu) kašľu, žltačke typu B (hepatitída – vírusový zápal pečene), detskej obrne (vírus môže spôsobiť trvalé ochrnutie svalstva) a invazívnym hemofilovým nákazám (môže spôsobiť zápal mozgových blán, ktorý sa môže končiť smrťou).
1. Hexavakcína ako súčasť povinného očkovania obsahuje 10 známych antigénov a preukázateľne škodlivé pomocné látky. Ako sa s nimi vyrovnáva imunitný systém malého dieťaťa?
Pomocné látky sa v očkovacích látkach vyskytujú v stopových množstvách a ich koncentrácia podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Množstvo, v akom sa vyskytujú vo vakcínach, nepôsobí pre ľudský organizmus toxicky. Štátny ústav pre kontrolu liečiv SR v rámci analýz každej šarže očkovacej látky pred jej spustením do verejnej distribučnej siete preveruje prítomnosť a koncentráciu všetkých zložiek vakcín a garantuje ich bezpečnosť. Očkovacie látky používané v SR sú riadne registrované v rámci Európskej únie, ako aj v rámci národnej registrácie.
MUDr. Gabriel Šimko, MPH
hlavný hygienik SR, Úrad verejného zdravotníctva
Infanrix Hexa (hexavakcína) je vakcína proti 6 chorobám – čierny kašeľ, tetanus, záškrt, hepatitída B, haemophilus infuenzae b, detská obrna. Za bežných okolností je vylúčené, aby dieťa ochorelo na 6 chorôb súčasne. Navyše očkovaním sa obchádza imunitný systém slizníc a ďalšie zložky imunitného systému. Popri tom hexavakcína obsahuje hliník v množstve, ktoré (podľa hmotnosti dieťaťa) prekračuje hranicu toxicity (otravy) aj vyše 20x. Okrem hliníka obsahuje dve antibiotiká (neomycín a polymyxín), laktózu, fenoxyetanol (protiplazmatický jed) a bližšie nešpecifkované
aminokyseliny, minerálne soli a vitamíny. V konečnom dôsledku ide o neúnosne vysokú záťaž pre organizmus. Niet divu, že napr. v Nemecku bolo hlásených už okolo 80 úmrtí po tomto očkovaní. Nežiaduce účinky po podaní vakcíny sa počas testov bezpečnosti sledovali iba 3 dni. Je to dostatočné pre bezpečnosť detí? Možno u nás dokázať, že závažné zdravotné problémy detí dokonca až smrť boli následkom očkovania hexavakcínou? Nie je. V súhrne charakteristických vlastností lieku sa uvádza: „... potenciálne výhody očkovania môžu prevážiť možné riziká.“ Čo ak bude práve vaše dieťa v tej druhej skupine (s následkami po očkovaní)?
kolektív inžinierov výživy Barny´s
2. Robia sa pred očkovaním vyšetrenia, či je imunita dieťaťa schopná očkovanie zvládnuť?
Očkovanie vykonáva lekár až po posúdení aktuálneho zdravotného stavu očkovanej osoby a po zhodnotení možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania uvedených v písomnej informácii pre používateľa lieku. Ošetrujúci lekár by mal poznať zdravotný stav svojho pacienta a všetky dôležité údaje by mali byť zaznamenané v jeho zdravotnej dokumentácii.
MUDr. Gabriel Šimko, MPH
hlavný hygienik SR, Úrad verejného zdravotníctva
Bežné vyšetrenia pred očkovaním nie sú dostatočné. Podľa príbalového letáka sa nesmie Infanrix Hexa podávať jedincom precitliveným na ktorúkoľvek zo zložiek vakcíny. Koľko detí však bolo na takéto zložky testovaných? Sú rodičia vôbec informovaní o zložení očkovanej vakcíny? Odkiaľ môžu napríklad vedieť, či ich dieťa nie je alergické na látky neomycín a polymyxín, ktoré sú účinnými zložkami viacerých antibiotík?
Keďže hlavnou úlohou očkovania je stimulácia a aktivizácia príslušných buniek imunitného systému, ktoré by mali začať vytvárať príslušné protilátky, je veľmi dôležité presne vedieť, do akého organizmu sa očkuje. Ale kto a ako testuje imunitný stav dieťaťa? Stačí opýtať sa rodiča, či je dieťa zdravé? Čo v prípade, že je imunita oslabená? V tomto prípade môžu byť až fatálne následky. Vážne reakcie na predchádzajúcu dávku sú kontraindikáciou ďalšej dávky (spolu sa u nás podávajú 3 dávky v 3., 5. a 11. mesiaci života dieťaťa). Aj táto skutočnosť býva, žiaľ, mnohými lekármi ignorovaná, čoho dôsledkom sú v lepšom prípade chronické choroby, v horšom smrť.
kolektív inžinierov výživy Barny´s
Ako sa chrániť pred pneumokokom?
1. Ochráni očkovanie proti pneumokokom deti pred všetkými pneumokokovými infekciami?
Očkovanie univerzálne nerieši problém všetkých pneumokokov, ani to nie je cieľom plošného očkovania. Cieľom plošného očkovania je chrániť pred závažnými pneumokokovými infekciami malé deti, predovšetkým do 2 rokov veku. Keďže existuje viac ako 90 sérotypov pneumokokov, môže sa stať, že dieťa ochorie na pneumokokové ochorenie viackrát, lebo ho vyvolal zvyčajne vždy iný sérotyp. Nebezpečné sú však tzv. invazívne kmene pneumokoka. Tieto môžu spôsobiť závažné a potenciálne aj smrteľné ochorenia, akými sú zápal mozgových blán, otrava krvi, komplikované zápaly pľúc alebo opakujúce sa komplikované zápaly stredného ucha. Ochorenie často prebieha tak rýchlo a závažne, že končí zlyhaním orgánov alebo ťažkým postihnutím s trvalými následkami.
Od zavedenia plošného očkovania u nás významne poklesol počet ťažkých pneumokokových ochorení, akými sú meningitída, sepsa alebo komplikovaný zápal stredného ucha. Napríklad u kompletne zaočkovaného dieťaťa nebol v tomto roku zaznamenaný prípad ťažkého invazívneho pneumokokového ochorenia. Zároveň poklesol počet hospitalizácií malých pacientov pre zápal stredného ucha až o 30 %. Napriek tomu sa však
môžu objaviť nové prípady ochorení spôsobené inými invazívnymi sérotypmi pneumokoka. Preto sa vyvíjajú nové vakcíny, ktoré poskytujú rozšírenú ochranu proti ďalším invazívnym sérotypom.
Upozornenie! Všetci, čo neštudovali medicínu, mikrobiológiu, imunológiu alebo infektológiu a aj napriek tomu sa vyjadrujú k očkovaniu, by si mali v prvom rade osvojiť fakt, že ani prekonanie pneumokokového bakteriálneho ochorenia nezanecháva dlhodobú imunitu. Špeciálne u detí do 2 rokov sa vytvára bezprostredne po ochorení iba krátkodobá protilátková odpoveď. Aj po prekonaní ťažkého invazívneho pneumokokového ochorenia je indikované očkovanie, aby nedošlo k recidíve ochorenia. Tvrdenia o tom, že je lepšie ochorenie prekonať, sú v prípade týchto bakteriálnych infekcií
vysoko neprofesionálne, zavádzajúce až nebezpečné.
Na základe svojich vedomostí a medicínskych skúseností sa nestotožňujem so všetkými názormi kolektívu inžinierov, pretože nie sú aplikovateľné pre 2 mesačné dojčatá.
MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH, pediatrička a infektologička
ambulancia pre očkovanie rizikových detí v Detskej fakultnej nemocnici Košice
Pneumokokov (baktérií Streptococcus pneumoniae) je známych vyše 90 druhov. Vakcíny môžu poskytnúť určitú ochranu len proti malej časti z nich, t.j. proti 7 (Prevenar), 10 (Synflorix), 13 (Prevenar 13) či 23 (Pneumo 23) druhom, proti zvyšným neposkytujú nijakú ochranu. Tento rok zverejnili holandskí vedci z Univerzity v Utrechte štúdiu, podľa ktorej deti očkované Prevenarom sú oproti deťom, ktoré vôbec nie sú očkované proti pneumokokom, takmer 2x náchylnejšie na nákazu pneumokokovým kmeňom 19A. Ten je odolný proti niekoľkým antibiotikám, a preto je nebezpečný, a Prevenar proti nemu nijako nechráni.
V reakcii na to sa na Slovensku od 1. 7. 2010 v rámci povinného očkovania už nepoužíva Prevenar, ale Prevenar 13, ktorý je účinný aj proti kmeňu 19A. Od 1. 1. 2011 ho však má nahradiť Synflorix, ktorý proti 19A nechráni. Je len otázkou času, kedy sa rozmnoží ďalší kmeň pneumokokov, proti ktorému súčasné vakcíny vôbec neúčinkujú, a proti ktorému budú neočkované deti znovu odolnejšie než očkované.
kolektív inžinierov výživy Barny’s
2. Existuje aj iný spôsob ochrany pred pneumokokmi ako očkovanie?
Pneumokoky sú baktérie a ochorenia nimi spôsobované sa teda typicky liečia antibiotikami. Okrem syntetických chemických antibiotík možno použiť prírodnejšie prostriedky, ako napr. cesnak alebo výživové doplnky na podporu imunity (najúčinnejšie na báze imunoglobulínov). Cesnak sa odporúča užívať aj preventívne každý deň približne 1 - 2 stredne veľké strúčiky. Pred požitím treba cesnak pretlačiť a nechať pár minút postáť na vzduchu. Bude tak oveľa účinnejší, než keby ste celý strúčik rovno pohrýzli. Účinná látka sa rozkladá zhruba do hodiny od pretlačenia. Cesnakové pasty,tabletky alebo prášok nemajú požadovaný účinok. Proti pneumokokom pôsobí preventívne aj vitamín C, ale v podstatne vyšších dávkach, než je oficiálne odporúčaná denná dávka. Denné minimum je 1 000-2 000 mg čistého vitamínu C. Najúčinnejšie z hľadiska podporenia imunity sú imunoglobulíny (obsiahnuté sú v kolostre), ktoré reagujú proti voľným vírusom. Vedia ich rozložiť, aby sa nedostali do bunky, ktorú by inak vírus zlikvidoval. Zosilňujú bunkové membrány, zabraňujú replikácii a reinfekcii vírusov.
Varovaním je, že očkovanie proti pneumokokom síce zrejme znížilo výskyt pneumokokových ochorení, zároveň však zvýšilo výskyt komplikácií zápalu pľúc.
kolektív inžinierov výživy Barny’s
Pneumokoky osídľujú oblasť nosohltana často bez toho, aby vždy bezprostredne spôsobili ochorenie. Nález pneumokoka v nose u malých detí v kolektíve je úplne bežný. Bezpríznakové nosičstvo je až u 40 – 60 % detí predškolského veku a nie je dôvodom na ordináciu antibiotík. Z toho vyplýva, že deti si navzájom stále odovzdávajú rôzne sérotypy. Konkrétny spôsob, ako priamo zabrániť pneumokokovému ochoreniu, neexistuje.
Všetci pediatri neustále odporúčajú, aby dieťa bolo správne otužované, na čerstvom vzduchu, malo výživnú stravu s dostatkom prirodzených (nie umelých) vitamínov. Deti v súčasnosti trávia celé víkendy v klimatizovaných nákupných centrách, kde sa hrajú na obchytaných autíčkach, mnohé spotené vo svetríkoch alebo zimných bundách behajú okolo kaviarní a dýchajú suchý vzduch v prievane. Pokiaľ je dieťatko choré, má zvýšenú teplotu, je zahlienené, pokašliava, nemalo by navštevovať kolektívne zariadenie. Takéto dieťa samo potrebuje telesné šetrenie a pokojný režim doma, na druhej strane je potenciálnym zdrojom nákazy pre ostatné deti v škôlke.
Vakcinácia je dôležitá práve v dojčenskom veku. Nemá význam ju posúvať do neskoršieho veku. Do 2 rokov veku dieťaťa sa vyvíja jeho imunitný systém, hovoríme o tzv. fyziologickom imunodeficite. Znamená to, že jeho imunitný systém nevie dostatočne reagovať na mikroorganizmy, najmä na baktérie. S postupujúcim vekom sa v dôsledku rastu zlepšia anatomické pomery v oblasti stredoušia a nosohltana, dieťa sa už pohybuje, vie lepšie odkašlať, jeho imunitný systém dozrieva, teda sú predpoklady, že sa bude vedieť brániť pred infekciou. Vakcinácia má za úlohu ochrániť dieťa práve v tom najzraniteľnejšom období.
Na záver by som chcela zdôrazniť, že v našej ambulancii, ktorá sa venuje výhradne očkovaniu v špeciálnych prípadoch, deťom s reakciami po očkovaní alebo kontraindikáciami očkovania sme nezaznamenali žiadnu závažnú reakciu po očkovaní proti pneumokokom. Na druhej strane sme v minulom roku, ako aj roky predtým mali hospitalizované deti so závažnými pneumokokovými infekciami. Čo je nám najviac ľúto, je skutočnosť, že aj napriek dnešným možnostiam liečby niektoré z týchto detí ochoreniu podľahli.
MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH, pediatrička a infektologička
ambulancia pre očkovanie rizikových detí v Detskej fakultnej nemocnici Košice
