Dr. Andrew J. Wakefield: „Bezcitná bezohľadnosť“ („Callous Disregard“) — 6. Dekanova tlačová konferencia

22.12.2014 14:15

Skyhorse Publishing24.V.2010Dr. Andrew Jeremy Wakefield

 

       Pôvodnú knihu Callous Disregard — Autism and Vaccines: The Truth Behind a Tragedy
       z angličtiny s láskavým dovolením autora preložil a preklad zverejnil Ing. Marián Fillo.

 

<<< Predošlá kapitola       Obsah knihy       Ďalšia kapitola >>>

 

obálka knihy6. Dekanova tlačová konferencia

V zime 1997 bol náš článok o sérii prípadov (angl. case series) prijatý na zverejnenie v časopise The Lancet. S ohľadom na určitú predbežnú publicitu a roztáčajúcu sa aféru obzvlášť okolo problémov s očkovaním sa dalo čakať, že tento článok pritiahne značný záujem oznamovacích prostried­kov (médií).

Od svojho vymenovania za dekana vnímal Zuckerman pozornosť oznamovacích prostriedkov ako priaznivú vec pre lekársku fakultu, ktorá na niekoľko rokov uviazla v akademickej nude. Aby prilákal pozornosť novinárov k lekárskej fakulte, zriadil tlačový odbor, v ktorom boli ľudia ako z fakulty, tak aj z nemocnice a tiež hovorkyňa lekárskej fakulty Phillipa Hutchinson.

Ako dekan a riaditeľ tlačového odboru sa Zuckerman rozhodol zvolať tlačovú konferenciu k zve­rejneniu nášho článku deň pred dňom vydania príslušného čísla časopisu Lancet. Aj keď toto rozhodnutie ovplyvnila tlačová konferencia z roku 1995 o Crohnovej chorobe a očkovaní proti osýpkam ako jej možnej príčine, Zuckerman a Phillipa Hutchinson neskôr vyjadrovali presne opačné ná­zory na vyznenie tejto prototypovej tlačovej konferencie.

Z pomyslenia na tlačovú konferenciu som mal tak-trochu úzkosť. V tom čase som už preskúmal otázku bezpečnosti MMR vakcín (proti osýpkam, príušniciam a ružienke, angl. Measles, Mumps, Rubella — pozn. prekl.) veľmi podrobne. Preštudoval som si všetku zverejnenú vedeckú literatúru o štúdiach bezpečnosti očkovania vakcínou proti osýpkam a MMR vakcínou. Bolo to nevyhnutné urobiť jednak ako súčasť vyšetrovania toho, čo uvádzali rodičia dotknutých detí, jednak aby som mohol vyjadriť pochybnosti o bezpečnosti MMR vakcíny s čistým svedomím. Osobne vzaté, bol som zdesený z toho, že som to nepreskúmal skôr, než som dal zaočkovať svoje dve staršie deti. Celkovo vzaté, bolo jasné, že štúdie bezpečnosti očkovania boli úplne nedostatočné. Informátor „George“ mal vážne obavy z postoja mnohých svojich kolegov z verejného zdravotníctva k otázke bezpečnosti očkovania. Vynútené stiahnutie MMR vakcín, ktoré boli vyhlasované za úplne bezpečné, bolo vysvedčením za ich zlyhania. Vo svetle svojich obáv z nadchádzajúcej publicity som 5 týždňov pred zverejnením nášho článku napísal svojim kolegom o mojom postoji ohľadne stanoviska k očkovaniu MMR vakcínou:[1]

Re: MMR a autistická enteropatia:[2] nadchádzajúca publicita

       Po prvé, náš článok bol oficiálne prijatý na zverejnenie v časopise The Lancet po pár menších úpravách. Budúci týždeň nám pošlú predbežnú podobu článku. Každému zo spoluautorov dám po jednej kópii.

       Mal som pocit, že v ústrety bezprostrednej publicite našej práce je dôležité, aby som objasnil môj postoj. Musíme zjavne zvážiť naše názory ešte pred vydaním nášho článku, keďže sa blíži tlačová konferencia a ďalšie styky s tlačou, ktoré sú už teraz neodvratné. Možno máme na niektoré otázky nesúhlasné názory, ale nemyslím si, že by toto bol problém, akonáhle si to vyjasníme. Ak môžeme navzájom uznať a rešpektovať postoje toho druhého, tak tu nebude žiadna nejednoznačnosť. Rozmýšľal som o tomto probléme takmer nepretržite ostatných 5 rokov, najprv vo vzťahu k zápalovým ochoreniam čriev, neskôr vo vzťahu k autistickej enteropatii, a pokúsil som sa to v ďalšom texte načrtnúť ako návrh na podrobnejšiu diskusiu.

       Navyše k našej vlastnej práci a práci iných je môj názor založený aj na podrobnom preskúmaní všetkých štúdií bezpečnosti vakcín proti osýpkam, MR a MMR vakcín a preočkovacích politík. Zostavil som z toho správu, ktorá má okolo 250 strán a ktorú vám rád poskytnem na preštudovanie. Stručne zhrnuté: tieto štúdie bezpečnosti sú prudko nedostatočné. Zdá sa, že len odrážajú postupné nepreukázané predpoklady o bezpečnosti vakcíny proti osýpkam, MMR vakcíny a nakoniec 2-dávkovej očkovacej schémy, pričom každý predpoklad potenciálne zahŕňa nebezpečenstvá predpokladu predchádzajúceho.

       Vo svetle vyššie uvedeného, ak sa niekto opýta na môj názor, nemôžem odobriť ďalšie používanie polyvalentnej[3] MMR vakcíny. Nemám pochybnosti o potrebe ďalšieho očko­vania monovalentnými[4] vakcínami a budem podporovať ich používanie, až kým sa neobjasní, či vírus osýpok má alebo nemá súvis s chronickým zápalovým ochorením čriev. Domnievam sa, že v roku 1998 uvidíme údaje, ktoré preukážu spojitosť týchto ochorení s vírusom osýpok, a to jednak z našej vlastnej práce, jednak z USA. Odporúčam odklad očkovania proti osýpkam u detí s IBD v rodine.[5]

       Paradoxne, pokusy udržať dôveru v bezpečnosť MMR vakcíny citovaním údajov z dozorného systému, ktorý sa všeobecne považuje za nedostatočný, a zmietnuť zo stola tvr­denia rodičov o súvislosti MMR vakcíny s ochorením ich dieťaťa bez poriadneho preskúmania, porušiac pritom najzákladnejšie pravidlá klinickej medicíny, je neprípustné. Zlyhanie regulačných úradov, ktoré si nerobia svoju prácu v prípade bezpečnosti MMR vakcíny, vytvorilo nestabilnú situáciu, ktorá ohrozuje očkovanie ako také.

       Keď sú tvrdenia rodičov len tak zmetené zo stola …[6] budú frustrovaní, zatrpknutí a ne­dôverčiví. Takto rebelujúci rodičia potom vytvárajú svojpomocné skupiny ako AIA alebo JABS. Mnohí členovia týchto skupín sú pritom dobrí rečníci a sú sčítaní. Ich hnev rastie s pribúdajúcimi prípadmi a pre ich úzkosť nemá nikto pochopenie. Nakoniec lekári, ako sme my, vnímajú určitý vzorec tejto choroby a jej spojitosť s MMR vakcínou, ktorá sa stáva očividnou. Keď tieto údaje predstavíme verejnosti, mnohí rodičia vybuchnú hne­vom, tlač bude mať o čom písať a očkovací domček z karát sa zrúti do prachu zeme.

       Určite dôjde k strate dôvery v regulačné úrady a zníži sa ochota očkovať, čo bude ná­ročná a nebezpečná situácia. Vôbec nepochybujem o tom, že zodpovednosť za tento vratký stav neleží na našich pleciach ale na pleciach tvorcov tejto očkovacej politiky, tzn. JCVI[7] a MZ UK.[8] Oni začali s postojom, že MMR vakcína je bezpečná a že akákoľvek zmena tejto politiky po tvrdeniach o nežiaducich účinkoch sa musí postaviť proti tomuto postoju. Ich východiskový bod bol zlý a zlým aj zostáva. Akýkoľvek medikament, a obzvlášť ten, čo pozostáva z 3 živých vírusov, treba považovať za nebezpečný, pokým sa nepreukáže opak. To sa však nikdy nepreukázalo a preto všetky hlásenia nežiaducich účinkov treba podrobne vyšetriť. Oni si však nesplnili túto povinnosť.

       V snahe odvrátiť pád tohto domčeka z karát budem silne odporúčať používanie monova­lentných vakcín namiesto polyvalentných. To neohrozí deti zvýšením rizika divokej náka­zy a môže to znížiť riziko zjavnej synergie medzi očkovacími vírusmi, ktoré Dr. Scott Montgomery vyhodnotil ako rizikový faktor zápalového ochorenia čriev a ktoré veľmi dobre môžu byť aj rizikovým faktorom autizmu u detí, ktoré práve vyšetrujeme.

       Pochopím, keď nebudete môcť (alebo budete mať pocit, že nebude môcť) podporiť tento postoj a budem to úplne rešpektovať. Cením si vaše názory a vaše priateľstvo.

Zuckerman dostal kópiu tohto listu. Môj postoj k MMR vakcíne bol krištáľovo čistý a dôvody pre tento môj postoj som predložil. Zuckerman 22.I.1998 odpovedal:

Ďakujem, že ste mi poslal kópiu Vášho listu z 15.I.1998, adresovaného Vašim starším kolegom, v ktorom uvádzate svoj postoj k MMR vakcíne a Vaše rôzne štúdie… Pokúsim sa o pár nasledovných poznámok z hľadiska mojej odbornosti ako virológa so značnými skúsenosťami s vývojom a hodnotením vakcín. Podporujete ďalšie používanie monovalentných vakcín a píšete, že nemáte pochybnosti o ich prínose. Nakoľko viem, oznamovacie prostriedky toto tvrdenie neuverejnili… Vo Vašom vlastnom záujme i v záujme de­tí, je nevyhnutné, aby ste jasne vyjadril svoju podporu pre monovalentné vakcíny.

Z mne neznámych dôvodov Zuckerman neposkytol právnikom Všeobecnej lekárskej rady (angl. General Medical Council = GMC) počas prípravy disciplinárneho konania proti mne ani môj pôvodný list, ani svoju odpoveď naň.

Doslovný prepis vypočúvania GMC je lekciou, ako chytiť rybu bez prílišného ohýbania udice. Počas krížového výsluchu uviedol môj skúsený právnik Kieran Coonan Zuckermana do okolností tejto tlačovej konferencie:

Coonan: „V Slobodnej kráľovskej nemocnici (angl. Royal Free Hospital = RFH) bolo svojho druhu tradíciou usporadúvať tlačové konferencie. Jedna taká sa konala po zverejnení článku Dr. Wakefielda v roku 1995.“

Zuckerman: „To je pravda.“

Coonan: „To znamená po zverejnení článku o Crohnovej chorobe.“

Zuckerman: „To je pravda.“

Coonan: „To sa ukázalo ako úspešný postup a zjavne sa to chápalo ako prínos pre lekársku fakultu.“

Zuckerman: „Je mi ľúto, ale nie. Vôbec to škole neprospelo, pretože výsledkom tej tla­čovej konferencie bol takmer dramatický pokles zaočkovanosti proti osýpkam, keďže vi­na bola pripísaná očkovacej látke proti osýpkam. Pre tlač to, samozrejme, bol veľmi vzrušujúci príbeh. Nebola to ukážková tlačová konferencia a máme dôvod ľutovať, že sa to takto zvrtlo… Nebola to ukážková tlačová konferencia, bola to hotová pohroma.“

Hovorkyňa školy Phillipa Hutchinson však vo svojom prehlásení pre GMC vykreslila úplne iný obrázok:

„Spomínam si, ako bol náš tím potešený kvalitou pokrytia témy, keďže dokázal sprostredkovať zložitosti vedy a podať vyvážený pohľad na vec. Kvôli tomu, že prvá tlačová konferencia bola úspešná, ako aj kvôli obrovskej predbežnej publicite, padlo rozhodnutie usporiadať ďalšiu tlačovú konferenciu. Bol to dekan (Zuckerman), kto rozhodol o us­poriadaní ďalšej tlačovej konferencie.“

S odkazom na tlačovú konferenciu z roku 1995 sa Coonan pri krížovom výsluchu spýtal Zuckermana neodbytnú otázku:

Coonan: „Keď to bolo z Vášho uhla pohľadu také zlé, prečo ste dovolil usporiadať tla-čovú konferenciu aj v roku 1998?“

Zuckerman: „Nie je to otázka môjho povolenia. Lekárska fakulta i fakultná nemocnica majú spoločný tlačový odbor. Ja som ako dekan lekárskej fakulty jednoducho predsedal tomuto výboru. Tlačový odbor sa zhodol na tom, že tieto zmeny v črevách autistických detí, tieto chorobné zmeny, boli dôležitým významným novým zistením. Spolu so zvyškom tlačového odboru som sa zhodol na tom, že by to malo byť predmetom tlačovej konferencie z dvoch dôvodov: Vedeli sme, že časopis The Lancet vydá tlačovú správu, a mali sme pocit, že je dôležité, aby boli tieto chorobné zmeny (a nič viac než tieto chorobné zmeny) predstavené na tlačovej konferencii, aby sme sa uistili, že tlač pochopí význam týchto chorobných zmien, ale nič, čo by sa týkalo očkovania proti osýpkam.“

V skutočnosti bolo výsadou Zuckermana ako riaditeľa lekárskej fakulty i tlačového odboru rozhodnúť, či sa bude alebo nebude konať tlačová konferencia. V tomto prípade rozhodol, že tlačová konferencia bude tou vhodnou cestou vpred. Jeho tvrdenie o úmysle časopisu The Lancet vydať tla­čovú správu bolo mylné. V skutočnosti The Lancet nevydal žiadnu tlačovú správu o našom článku v čase jeho vydania a šéfredaktor časopisu The Lancet — Richard Horton — povedal GMC, že ani nemali v úmysle niečo také urobiť.

Kľúčové a najdôležitejšie je, že nikdy, v žiadnom štádiu nejestvoval žiadny plán, smernica, po­žiadavka či dohoda, že na tejto tlačovej konferencii nebude zmienky o očkovaní a obmedzíme sa len na chorobné zmeny, tzn. črevné ochorenie u autistických detí. Niet vôbec žiadneho písomného dôkazu na podporu takéhoto tvrdenia, ale mnoho takých, ktoré ho vyvracajú. Prehlásenie Phillipy Hutchinson nám umožní nazrieť do dekanovho duševného rozpoloženia v predmetnom čase:[9]

„Účelom tlačovej konferencie bolo… zabezpečiť, aby sa verejnosť dozvedela, že v názore na MMR vakcínu sa autori článku rôznia. Javilo sa mi to tak, že autori boli zajedno ohľadne vedeckých zistení (ochorenie čriev), ale nie ohľadne širších dopadov (na očkovanie). Dekan chcel vzbudiť takýto dojem… Pamätám si, že jeho najväčšou starosťou bolo objasniť, že autori článku z časopisu The Lancet majú rôzne názory. Ďalej chcel zabezpečiť, aby si novinári uvedomili, že lekárska fakulta plne podporuje vládnu politiku v oblasti očkovania.“

Spomienky Phillipy Hutchinson sa zhodovali s mojimi. Hoci som nebol členom tlačového odbo­ru, mal som príkaz riadiť sa jeho pokynmi. Dekanova závažná výpoveď, že na tejto tlačovej konferencii nemalo byť „nič, čo by sa týkalo očkovania proti osýpkam“, bola vykročením nesprávnou no­hou. Coonan ďalej tlačil na Zuckermana ohľadne jeho pohnútok usporiadať tlačovú konferenciu:

Coonan: „Chcel by som Vám naznačiť dve veci: Predovšetkým, v roku 1998 ste dychtil po usporiadaní tlačovej konferencie.“

Zuckerman: „Nie.“

Coonan: „Kvôli tomu, ako dobre dopadla predchádzajúca tlačová konferencia.“

Zuckerman: „Nie.“

Coonan: „Pretože ste si myslel, že to vylepší… teda že zistenia, uverejnené v roku 1998 v časopise The Lancet, vylepšia obraz lekárskej fakulty.“

Zuckerman: „Pri najlepšej vôli, moja odpoveď na všetky tieto tvrdenia je: Rozhodne nie! Môj postoj bol hájiť dobré meno lekárskej fakulty, pošramotené chybným výsku­mom. Kedykoľvek som šiel do Ženevy do Svetovej zdravotníckej organizácie (angl. World Health Organization = WHO), vyhadzovali mi na oči, prečo sa lekárska fakulta a obzvlášť ja ako jej dekan, ako riaditeľ jedného z laboratórií WHO, nepostavil(a) proti a nezastavila túto publicitu, ktorá poškodzovala dobré meno našej fakulty. Rozhodne to nevylepšovalo dobré meno lekárskej fakulky, ako uvádzate, je to naopak. Nesmierne to lekárskej fakulte škodilo.“

Dekan bol očividne pod značným politickým tlakom. Jeho výpoveď plynule prešla do tohto vyhlásenia, v ktorom sa spomínal aj „chybný výskum“, ktorý však nebol predmetom otázky. Coonan pritlačil:

Coonan: „Je mi ľúto, že to musím povedať, ale Vaše spomienky a prerozprávanie týchto udalostí sú neprimerané a nepresné.“

Zuckerman: „Toto rozhodne odmietam. Takéto vyhlásenie ma poburuje. Skutočne ma to poburuje. Pán predseda, rozhodne namietam a odmietam to.“

Zuckerman protestoval u predsedu výboru GMC Dr. Kumara, keď sa Coonan — miesto toho, aby položil otázku, — takto vyslovil na Zuckermanovu adresu. Predseda to zamietol. Zuckermanov protest vlastne viedol k tomu, že ho Dr. Kumar pokarhal, a vtedy Zuckerman pohrozil, že si dovedie vlastného právneho zástupcu.

Po krátkej diskusii Coonan zmenil tému na spravodajské video. Ako predseda tlačového odboru dal Zuckerman vyrobiť spravodajské video na rozoslanie oznamovacím prostriedkom, ktoré prejavia záujem o vec. Toto video malo obsahovať rozhovory s rôznymi autormi článku z časopisu The Lancet, zábery z nemocnice a rozhovor s rodičmi jedného z dotknutých detí, ktoré boli liečené v RFH. Vo svojej výpovedi spomenula Phillipa Hutchinson, že na spodku tlačovej správy, schvá­lenej Zuckermanom, pod nadpisom „Poznámky pre redaktorov“ bola veta: „môžeme poskytnúť farebnú fotografiu dieťaťa pri očkovaní a spravodajské video.“ Človek by sa logicky mohol opýtať, prečo dekan schválil poskytovanie obrázku dieťaťa pri očkovaní, keď táto ošemetná záležitosť (očkovanie) bola ním osobne vycenzurovaná.

Porovnaním nepoužitého materiálu[10] a Zuckermanovej svedeckej výpovede zistíme, ako sa Zuckermanove odpovede v priebehu času menili. 7.VIII.2006 mu jeden z právnikov GMC z Field Fi­sher Waterhouse (FFW) predhodil:[11]

„Jeden z našich svedkov nám povedal, že ste sa rozhodol sprostredkovať tlači spravo­dajské video o práci Dr. Wakefielda ešte pred touto tlačovou konferenciou. Prečo ste si myslel, že takéto spravodajské video bolo namieste?“

Zuckerman úplne poprel, že by vopred vedel o nejakom spravodajskom videu. Tvrdil, že ho vi­del až po tlačovej konferencii, že ho „úplne odsúdil“ a trval na tom, že požiadal Phillipu Hutchinson, aby zastavila ďalšie poskytovanie tohto spravodajského videa tlači.

Coonan vytiahol otázku tohto spravodajského videa pred GMC, čím Zuckermana trpezlivo vie­dol vpred cez bludisko protirečení a bezvýznamností.

Coonan: „Bolo natočené nejaké spravodajské video, všakže?“

Zuckerman: „Myslím, že otázku natočenia videa sme určite preberali a niet žiadnych pochybností, že som s tým súhlasil.“

Keďže Zuckerman v auguste 2006 povedal, že o žiadnom videu vopred nevedel, v roku 2007 si protirečil, keď povedal, že „niet žiadnych pochybností“, že s výrobou videa „súhlasil.“

Coonan prešiel k obsahu videa:

Coonan: „Hovoríte, že o obsahu tohto videa ste pred tlačovou konferenciou nevedel?“

Zuckerman: „Nie. Ako hovorím, vedel som len, že nejaké bude po tlačovej konferencii a tiež som videl nadpisy, ktoré sa mali použiť… Keď som videl pod-nadpisy, — a niektoré z nich som upravoval, — hovorkyňa nemocnice mi napísala, že to nie sú konečné pod-nadpisy, pretože presné znenie sa ešte môže zmeniť. Na moje zdesenie sa ich znenie zmenilo. Keď som videl to video po tlačovej konferencii, nariadil som Phillipe Hutchinson, aby toto video nešírila, pretože neodrážalo ani obsah tlačovej konferencie, ani obsah článku z časopisu The Lancet. Nanešťastie mi však povedala, že to video už bolo zverejnené pred touto tlačovou konferenciou, čo ma prekvapilo.“

Zuckerman tvrdil vo svojej výpovedi, že bol prekvapený obsahom tohto videa a že nevedel o tom, že ho vytvorila nezávislá spoločnosť a nie oddelenie zdravotníckych ilustrácií lekárskej fakulty. Phillipa Hutchinson však naproti tomu povedala:

„Predpokladám, že dekan si bol vedomý rôznych štádií výroby a že videl návrh scenára pred dokončením videa. Pamätám sa, ako sa živo zaujímal o jeho prípravu. Keďže toto spravodajské video platila lekárska fakulta, predpokladám, že dekan schválil pokyny pre Campaign Productions (výrobcu videa) a musel schváliť náklady na výrobu.“

Phillipa Hutchinson pokračovala:

„Nespomínam si, že by mi dekan zakázal šíriť toto video… Nie som schopná spomenúť si, či som s dekanom preberala podrobnosti, ale môžem rozhodne povedať, že dekan javil živý záujem o prípravu tohto videa, tlačovej správy a tlačovej konferencie. Nespo­mínam si, že by bol dekan prekvapený v čase, keď bolo toto video vyrobené a tlačová správa vydaná. Nespomínam si ani, že by mi dekan povedal, že nie je spokojný s tým, ako to bolo pripravené.“

Zuckerman sa odchýlil od témy a rozoberal, kto vyrobil toto video. Coonan musel vyvinúť určitý tlak, aby ho vrátil späť k téme.

Coonan: „Urobme si v tom poriadok. Teraz ma nezaujíma, kto vyrobil to video.“

Zuckerman: „Ale mňa áno.“

Coonan: „Chápem, že Vás áno. Ale prepáčte, ja tu kladiem otázky. Ak sa potrebujete zmieniť o iných záležitostiach, môžete sa s nimi vysporiadať v krížovom výsluchu. Ro­zumieme si? Taký je postup. Teraz sa len snažím zistiť, do akej miery ste si bol vedomý obsahu tohto spravodajského videa ešte pred tlačovou konferenciou.“

Zuckerman: „Vedel som o pod-nadpisoch, nie o obsahu. A tiež mi bolo povedané, že pod-nadpisy sa ešte môžu zmeniť.“

Coonan: „Poslali Vám scenár spravodajského videa ešte pred tlačovou konferenciou?“

Zuckerman: „Nie.“

Coonan ukázal Zuckermanovi jemu adresovanú správu od Phillipy Hutchinson, zaradenú v nepoužitom materiáli, tzn. medzi informáciami, ktoré žaloba — zo zrejmých dôvodov — nepoužila ako dôkaz:

Coonan: „Požiadal som Vás, aby ste sa na toto pozrel, pretože keď som sa Vás pýtal, či Vám poslali kópiu scenára tohto spravodajského videa, povedal ste, že neposlali.“

Správa s dátumom 28.I.1998 bola o tom, že prepis rozhovorov z tohto videa má byť preposlaný dekanovi. Je tam rukou dopísaná poznámka v odtlačku pečiatky s dátumom prijatia: „prediskutovať 28.I. prosím vrátiť Phillipe“ s Zuckermanovými iniciálkami.

Zuckerman uviazol v Coonanovej dobre nastraženej sieti. Potom prišiel kľúčový dôkaz ohľadne môjho postoja k MMR vakcíne:

Coonan: „Prof. Zuckerman, chcel by som sa, prosím, vrátiť k prípravám na túto tlačovú konferenciu. Keď sa vás na to pýtali vo Field Fisher Waterhouse v septembri minulého roka, povedal ste im, že ste nevedel, že Dr. Wakefield navrhoval použitie monovalentných vakcín namiesto MMR vakcíny.“

Zuckerman: „To je pravda.“

Coonan: „Naozaj? Nevedel ste to?“

Zuckerman: „Vedel som, že zastáva takýto názor. Vedel som, že táto tlačová konferencia sa má obmedziť len na chorobné zmeny v črevách. Otázka očkovania sa nemala preberať. Ubezpečil ma o tom prof. Pounder, Dr. Wakefield a list z 15.I.1998, v ktorom prof. Pounder ubezpečuje hlavného hygienika, že táto tlačová konferencia sa obmedzí len na chorobné zmeny v črevách a preto sa na nej otázka monovalentných, polyvalentných či akýchkoľvek iných očkovacích látok nebude preberať, budú sa preberať len tie chorobné zmeny v črevách.“

Roy Pounder, môj nadriadený, písal hlavnému hygienikovi 2x. Prvýkrát mu 9.I.1998 ponúkol, že mu pošle kópiu nášho článku ešte pred jeho zverejnením, čo bolo v súlade s predchádzajúcou zodpovednou snahou o informovanie jeho úradu. Druhý list, datovaný 18.I.1998, obsahoval predbežnú podobu nášho článku a upozornil hlavného hygienika, že niektorí členovia nášho tímu pravdepodobne budú odporúčať samostatné očkovacie látky. Naznačoval mu tým, že by bolo dobré mať po ruke dosť samostatných vakcín, aby sa uspokojil zvýšený dopyt po nich. Ani v jednom z Pounderových listov nebol čo i len náznak ubezpečovania o obmedzení tlačovej konferencie len na diskusiu o ochorení čriev u autistických detí, ako tvrdil Zuckerman. Podobne neprebehla žiadna taká disku­sia medzi mnou a Zuckermanom. Coonan pokračoval:

Coonan: „Obsahoval nejaký materiál, ktorý Vám ukázali, že Dr. Wakefield v súlade so scenárom hovorí, že monovalentné, samostatné očkovacie látky sú bezpečnejšie než po­lyvalentné?“

Zuckerman vyzval Coonana, aby predložil nejaký doklad na podporu tohto postoja. Ale Coonan zabrzdil, aby túto chvíľu ešte o niečo natiahol.

Coonan: „Chcem sa Vás len opýtať: Viete si spomenúť, či ste pred touto tlačovou konferenciou vedel o postoji Dr. Wakefielda k otázke poly- vs. mono-valentných vakcín?“

Zuckerman: „Áno, samozrejme. Vedel som a už som to povedal. Rád by som to vysvetlil. V korešpondencii medzi mnou a Dr. Wakefieldom ma Dr. Wakefield ubezpečil, že dôveruje polyvalentným vakcínam.“

Takže podľa Zuckermana prebehla nejaká korešpondencia — prekvapivo nezaradená do spisu, ktorý poslal GMC, — v ktorej som ho ubezpečil o mojej dôvere v MMR vakcínu. Coonan mu ukázal našu korešpondenciu s poznámkou „keďže ste to spomenul…“ Smith, starší právnik obžaloby, namietol, že Zuckerman potrebuje nejaký čas na to, aby si prezrel doklady, ktoré práve „buchli pred neho po vyše 11 rokoch.“ Coonan vyzval Zuckermana, aby si doprial toľko času, koľko len bude potrebovať. Zuckerman vyhlásil ešte skôr, než dostal tento list do rúk: „Viem, aká bude moja odpoveď, len si potrebujem pozrieť tento list, ktorý nebol v mojom spise.“ Zuckerman mal — ako nejaký indiánsky šaman, ktorý z vnútorností predpovedá počasie na dlho dopredu, — pripravenú odpoveď na list, ktorý ešte nemal v ruke, ktorý nebol v jeho spise a ktorý podľa všetkého nečítal 11 rokov. Coonan mu predložil môj list Walker-Smithovi, ktorého kópiu dostal aj Zuckerman a v ktorom píšem o svojom postoji k MMR vakcíne, ako aj Zuckermanovu odpoveď.

Coonan: „Táto korešpondencia vo výsledku odráža, všakže, — a toto sú moje slová, môžete s nimi nesúhlasiť a pokojne tak urobte, ak chcete — polarizáciu názorov, ktorá v tom čase vyvstala? Je to tak? Len hľadám tie správne slová na zhrnutie týchto dvoch postojov, ktoré vidíme v týchto dvoch listoch.“

Zuckerman: „Vyjadruje postoj Dr. Wakefielda. Áno, rozhodne.“

Coonan: „Vidíte 4. odstavec v liste prof. Walker-Smithovi, ktorý Vám bol zaslaný v kópii, vidíte začiatok odstavca? Píše sa tam: ‚Vo svetle vyššie uvedeného, ak sa niekto opýta na môj názor, nemôžem odobriť ďalšie používanie polyvalentnej MMR vakcíny. Nemám pochybnosti o potrebe ďalšieho očkovania monovalentnými vakcínami a budem podporovať ich používanie, až kým sa neobjasní, či vírus osýpok má alebo nemá súvis s chronickým zápalovým ochorením čriev.‘

       V priebehu Vašej výpovede ste, myslím, pred pár minútami — pred tým, ako ste si prečítal túto korešpondenciu — povedal tejto porote, že Dr. Wakefield Vás ubezpečil o svojej dôvere v polyvalentné očkovacie látky. V skutočnosti to však neurobil, všakže?“

Zuckerman: „Tak to vyzerá, ale v rozhovoroch, ktoré som s Dr. Wakefieldom viedol, ma ubezpečoval o troch veciach: že polyvalentné vakcíny sú užitočné, že jeho názory na monovalentné vakcíny, ktoré boli dobre známe a diskutované s novinármi v roku 1997, nehovoriac o roku 1998, boli dobre známe, a ubezpečil ma, že otázka očkovania sa na tejto tlačovej konferencii nebude preberať.“

Zuckerman povedal GMC, že mal odo mňa list, v ktorom ho „ubezpečujem, že mám dôveru v polyvalentné vakcíny.“ Nijaký taký list som mu nenapísal, práve naopak! Táto korešpondencia dokazuje, že som zdôrazňoval, že v MMR vakcínu žiadnu dôveru nemám. Zuckerman teraz chcel, aby porota uverila, že moje ubezpečenia boli vo vzájomných rozhovoroch, v ktorých sa môj postoj dra­maticky zmenil. Opäť: žiadne také rozhovory sa neodohrali. Coonan to predhodil Zuckermanovi:

Coonan: „Prof. Zuckerman, musím Vám naznačiť, že takéto ubezpečenia Vám Dr. Wakefield v januári 1998 nedal, pretože to je presný opak toho, čo hovorí 4. odstavec, všakže? ‚… ak sa niekto opýta na môj názor, nemôžem odobriť ďalšie používanie polyvalentnej MMR vakcíny.‘“

Zuckerman: „Myslím, že túto otázku by ste mal adresovať Dr. Wakefieldovi, ktorý ju bude musieť zodpovedať pod prísahou.“

Coonan: „Práve idem naznačiť — a uspokojím sa pre súčasné účely s naznačením, — že Vaše spomienky sú mylné.“

Zuckerman: „Musím nesúhlasiť s tým, čo naznačujete.“

Keď sa Zuckermana pýtali na jeho odpoveď na môj list a obzvlášť na slovo „monovalentná“, ktoré použil vo vete „Podporujete ďalšie používanie monovalentných vakcín a píšete, že nemáte po­chybnosti o ich prínose,“ tvrdil v rozhovore s FFW v roku 2006 a opäť pod prísahou v priamej výpovedi pred porotou GMC, že urobil preklep. Vraj chcel namiesto toho použiť slovo „polyvalent­ná“ (MMR). V skutočnosti však keď použil slovo „monovalentná“, odpovedal priamo na túto vetu z môjho listu: „Nemám pochybnosti o potrebe ďalšieho očkovania monovalentnými vakcínami a bu­dem podporovať ich používanie.“ Zuckerman musel v tom istom liste urobiť údajný preklep dvakrát, keď v poslednom odstavci zopakoval: „Vo Vašom vlastnom záujme i v záujme detí, je nevyhnutné, aby ste jasne vyjadril svoju podporu pre monovalentné vakcíny.“ Keď Coonan pritlačil Zuckermana k múru odkazom na Pounderov list hlavnému hygienikovi, Zuckerman vybuchol. Coonan sa snažil pýtať, ale Zuckerman mu nedovolil dokončiť otázku.

Coonan: „Každopádne, keď vieme, čo bolo prinajmenšom v tomto Wakefieldovom liste, a keď vieme, čo bolo v liste prof. Poundera, na ktorý sa odvolávate, v liste hlavnému hy­gienikovi…“

Zuckerman: „Nie, nie. Nevidel som tento list. List, ktorý som videl, bol ten, kde hovoril o monovalentných vakcínach. Novšie som videl len internet. O tomto liste nemám žiadnu vedomosť. Odvolal som sa na list, v ktorom ubezpečil hlavného hygienika, že nebude reč o ničom inom než o chorobných zmenách čriev. Ten list je v nejakom spise.“

Coonan sa znovu pokúsil opýtať, ale Zuckerman mu okamžite skočil do reči.

Coonan: „Toto je list prof. Poundera …“

Zuckerman: „Hlavnému hygienikovi. To je druhý list, ktorý som nevidel, kým som si ho neprečítal na internetovej stránke pána Deera.“

V tejto chvíli začal byť Coonan netrpezlivý z Zuckermanovej pretvárky.

Coonan: „Odložíme to teraz nabok, lebo mám obavy o Vaše duševné rozpoloženie.“

Zuckerman: „Moje duševné rozpoloženie?“

Coonan: „Áno.“

Zuckerman: „Jeminenko! Považujem to za značne urážlivé. Čo tým chcete naznačiť?“

Zatiaľčo Coonan mal na mysli to, čo si Zuckerman skutočne myslel v roku 1997, Coonanova zmienka o Zuckermanovom „duševnom rozpoložení“ spôsobila, že Zuckerman stratil rozum. Jeho schopnosť urážať sa nemožno zachytiť na jednej strane. Coonan pritlačil:

Coonan: „Faktom je, že keď vieme, čo ste vedel, z tejto korešpondencie, z tejto výmeny listov medzi Dr. Wakefieldom a prof. Walker-Smithom a z Vašej odpovede, nezabránil ste konaniu tej tlačovej konferencie.“

Zuckerman: „Nie. Mal som to urobiť, ale bol som ubezpečený, že táto otázka sa nebude preberať. Takže tak to je.“

Coonan: „Na tej tlačovej konferencii, chcel by som Vám naznačiť, že v určitom štádiu sa istý novinár opýtal — a teraz to len zhrniem, nepoviem to doslovne, — ako sa majú rodičia postaviť k MMR vakcíne a Vy ste presmeroval tohto novinára na Dr. Wakefielda, aby na túto otázku odpovedal on.“

Zuckerman: „Presmeroval som tú otázku na Dr. Wakefielda, aby ju zodpovedal, áno.“

Coonan: „Keď Dr. Wakefield odpovedal, vysvetlil ste zhromaždeným novinárom zákla­dy teórie Dr. Wakefielda, konkrétne že imunitný systém sa musí popasovať s kombiná­ciou troch očkovacích látok. To bola jeho teória.“

Zuckerman: „Spomínam si, že sa stalo toto: Novinár sa spýtal túto otázku. Určite som ju presmeroval na Dr. Wakefielda, aby ju zodpovedal on. Keď odpovedal tak, ako som to nečakal… Dôvod, prečo som presmeroval túto otázku — a dovoľte mi opísať Vám moje vtedajšie duševné rozpoloženie — bol nasledovný: Samostatné očkovacie látky proti osýpkam neboli v UK dostupné, nepoužívali sa v UK a nepoužívali sa ani v žiadnej západnej krajine, ani v USA, ani v Kanade. Vedel som, že Dr. Wakefield má malé deti. Preto bolo zrejmé, že jeho deti boli chránené MMR vakcínou a očakával som, že povie: ‚Áno, očkoval som svoje deti MMR vakcínou‘. Keď odpovedal, ako odpovedal, okamžite som tú otázku presmeroval na Dr. Simona Murcha, ktorý bol pediatrom. Úplne to zamie­tol a povedal, že plne dôveruje MMR vakcíne, rovnako ako ja. Takže tak to bolo. Pokým mi neukážete to video, naozaj si nespomeniem čo sa doslovne povedalo, ale takéto bolo moje duševné rozpoloženie — aby som použil Váš výraz — ktoré bolo za tým.“

Video z tlačovej konferencie sa pritom na výsluchu GMC prehrávalo. Len veľmi málo (ak vôbec) pripomínalo Zuckermanove spomienky na jeho „duševné rozpoloženie“. Na videu bola zachytená nevyhnutná otázka, ako sa majú rodičia postaviť k očkovaniu, položená po tom, ako Zuckermanova tlačová konferencia prešla do voľného kladenia otázok a odpovedania na ne. Zuckerman v roku 2006 povedal FFW, že moje vyjadrenie o rozdelení MMR vakcíny „bolo nehorázne.“ Pravdou je, že Zuckerman vedel niekoľko týždňov vopred, aký presne mám názor na MMR vakcínu. Podľa Phillipy Hutchinson Zuckerman chcel, aby táto tlačová konferencia verne odrážala rôznosť názorov na MMR vakcínu, a ako povedala vo svojej svedeckej výpovedi, „On rozhodoval, kto bude hovoriť a kedy.“ Ak mal naozaj také obavy, aké predostrel GMC, mohol zabrániť konaniu tlačovej konferencie, nedovoliť mi zúčastniť sa jej alebo — ako poslednú možnosť — presmerovať túto otázku na niekoho iného, kto naďalej podporoval MMR vakcínu. Nič z toho však neurobil. Požiadal ma, aby som odpovedal na otázku toho novinára. Urobil som tak presne podľa môjho vopred ozná­meného presvedčenia a zmýšľania.

Zuckerman pred GMC vyjadril prekvapenie, ktoré cítil, lebo „samostatné očkovacie látky proti osýpkam neboli v UK dostupné“. To ale nie je pravda — boli dostupné. Zuckerman nemal žiadny dôvod domnievať sa, že moje deti boli očkované MMR vakcínou. A rozhodne nemožno povedať, že by „okamžite presmeroval túto otázku na Dr. Simona Murcha“, ako sa vyjadril. Namiesto toho s pokojnou autoritou muža, ktorý predtým pred právnikmi GMC označil sám seba za „popredného virológa v klinickej virológii v celosvetovom meradle,“ podal vysvetlenie hodnoverného podkladu pre moje obavy.

Zuckerman v skutočnosti na tejto tlačovej konferencii povedal:

„Mohol by som sa, prosím, pokúsiť odpovedať na túto otázku dôkladnejšie? MMR vak­cína sa skladá z troch živých oslabených kmeňov vírusov. Inými slovami: podávame de­ťom tri oslabené očkovacie kmene proti osýpkam, príušniciam a ružienke. Kombináciu 3 rôznych vírusov… je teoreticky možné, že imunitný systém bude čeliť 3 rozdielnym vírusom, a to je, myslím, opodstatnenie odporúčania Dr. Wakefielda, aby sa tieto očkovacie látky podávali samostatne, a samozrejme, pred zavedením MMR vakcíny boli dostupné ako monovalentné vakcíny.“ [Zvyšok záznamu je nezrozumiteľný.]

Po krátkom prerušení zo strany poslucháčov a po prehlásení o tom, aké bezpečné je očkovanie, pokračoval:

„Jedno možné vysvetlenie je, že vo veku 1 roka imunitný systém ešte nie je plne vyvinutý. Preto keď má čeliť trom živým vírusovým, živým oslabeným kmeňom, môžu nastať nežiaduce účinky.“

Podporil môj postoj! Až neskôr sa opýtal Murcha na jeho názor. Murch miesto toho, aby podľa Zuckermanových slov „úplne … zamietol“ myšlienku, že MMR vakcína je spojená s týmto novým syndrómom, v skutočnosti potvrdil možnosť, že z dôvodu slabo fungujúceho imunitného systému niektoré deti „môžu mať ťažkosti zvládať vírusy.“

Pri prezeraní tohto videa z tlačovej konferencie bolo zrejmé, že Zuckerman sa vo svojom komen­tári držal pred-pripravených poznámok. Keďže predtým povedal GMC, že očkovanie sa tam nemalo preberať, bolo zvláštne, že jeho poznámky pravdepodobne boli aj k práve tejto téme.

Sotva sa možno domnievať, že porota GMC mohla byť na základe ráznych obvinení môjho bývalého dekana presvedčená o tom, že tým skutočným vinníkom som ja. Ak je to tak, bola uvedená do omylu.

Právnici GMC vypočúvali Zuckermana ešte pred jeho svedeckou výpoveďou a varovali ho, aby sa nedal zaskočiť obvineniami druhej strany, že „na tej tlačovej konferencii úmyselne presmeroval otázku na Dr. Wakefielda, hoci vedel, že jeho odpoveď bude sporná.“[12] Zuckerman to opísal ako „lož“, na ktorú však vie odpovedať. Dôkazy naznačujú, že to bolo opačne.

Zuckerman bol mužom, ktorý mal protichodné pohnútky. Na jednej strane bolo jeho úlohou — súc dekanom — podporovať akademickú slobodu. Na druhej strane bol vystavený značnému poli­tickému tlaku od MZ UK a WHO ohľadne môjho oprávneného výskumu bezpečnosti očkovania (viď k tomu poznámky pod čiarou [2], [5], [6], [11] v kapitole 3 — Dekanova dilema a poznámku pod čiarou [9] v tejto kapitole). Hoci zo začiatku používal prácu okolo autizmu na propagáciu lekárskej fakulty v oznamovacích prostriedkoch, čoskoro sa mu stala nočnou morou. Pri trochu nemotornom otočení názoru o 180° pred vypočúvaním na GMC bola odhalená Zuckermanova nedo­konalá pamäť. Zas a znovu sa odpísal protirečeniami medzi jeho výpoveďou, doloženými skutočnosťami a názormi iných svedkov. A nakoniec: mal priveľa námietok.

 

Zdroje

[1]  list Andrew J. Wakefield => John Walker-Smith, prof. Arie Zuckerman, prof. Roy Pounder, Dr. Simon Murch, Dr. Mike Thomson, Dr. Mark Berelowitz, 12.I.1998

[2]  ochorenie čriev

[3]  polyvalentná = niekoľko-zložková, tzn. určená na ochranu pred niekoľkými pôvodcami choroby naraz

[4]  monovalentná = jedno-zložková, tzn. určená na ochranu pred jedným jediným pôvodcom choroby

[5]  IBD = inflammatory bowel disease = zápalové ochorenie čriev

[6]  mená boli z právnych dôvodov vymazané

[7]  JCVI = Joint Committee on Vaccination and Immunisation = Spojeného výboru pre očkovanie a imunizáciu

[8]  MZ UK = Ministerstvo zdravotníctva UK; UK = United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland = Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

[9]  svedecká výpoveď Phillipy Hutchinson pre Field Fisher Waterhouse, 18.IX.2006

[10]  informácie, ktoré sa obžaloba rozhodla nepoužiť ako dôkazy

[11]  zápis zo stretnutia od právnikov GMC, 7.VIII.2006, otázky na str. 2 a 3, odpovede na str. 3

[12]  zápis zo stretnutia: citát z Zuckermanovej výpovede pre právnikov GMC v „nepoužitom materiáli“ GMC, 16.V.2006, odstavec 6

 

<<< Predošlá kapitola       Obsah knihy       Ďalšia kapitola >>>