Dr. Andrew J. Wakefield: „Bezcitná bezohľadnosť“ („Callous Disregard“) — 13. Otrávenie vašich mozgov

14.12.2015 16:29

Skyhorse Publishing24.V.2010Dr. Andrew Jeremy Wakefield

 

       Pôvodnú knihu Callous Disregard — Autism and Vaccines: The Truth Behind a Tragedy
       z angličtiny s láskavým dovolením autora preložil a preklad zverejnil Ing. Marián Fillo.

 

<<< Predošlá kapitola       Obsah knihy       Záver knihy >>>

 

obálka knihy13. Otrávenie vašich mozgov

Či už sa vám to páči alebo nie, stále prebieha neutíchajúca debata o tom, či vakcíny otrávili mozgy niektorých detí. To, že to vakcíny môžu urobiť, odborníci priznávajú[1] (okrem iných aj odborník na autizmus prof. lord Michael Rutter)[2] a nie je to vecou diskusie. Skutočnou otázkou je: ktoré deti a koľko detí? Základňa tejto smršte, t.j. epidémie autizmu — ktorá dodnes vďaka rastúcemu počtu diagnóz odolala protiargumentom, založeným na ne-environmentálnych príčinách, — už nezvláda udržať svoju nadstavbu.[3] V súlade s jednoduchou vlnovou mechanikou je výška tejto prílivovej vl­ny príliš veľká a zlomu sa nedá vyhnúť. Zlom sa v tomto prirovnaní tiahne až po obzor: od dieťaťa k rodine, škole, štátnemu rozpočtu, dôvere verejnosti v zdravotníctvo a ešte ďalej.

Iná podoba jedu sa však vkráda do skupinového vedomia mladých, schopných ľudí, a hrozí nám ako náraz o morské dno. Hoci korene tohto jedu sú zapustené hlboko v dejinách ľudských sporov, hlavný koreň nájdeme v propagande silnejúceho nacistického Nemecka okolo roku 1935. Príkladom je matematická otázka pre nemecké deti v školách, v ktorých nesmel podiel židovských detí v roku 1935 prekročiť 1,5% a do ktorých mali židovské deti od roku 1939 úplne zakázaný prístup:[4]

„Židia sú v Nemecku votrelcami. V roku 1933 mala Nemecká ríša 66.060.000 obyvateľov, z ktorých bolo 499.682 Židov. Koľko percent votrelcov je v Nemecku?“

Považovalo sa za dôležité, priam nevyhnutné, zasiať semienko antisemitskej propagandy do mla­dých, plodných árijských mozgov už v ranom veku. Ale to bol zjavne len začiatok.

Nedávno mi bol poskytnutý text iného testu, tentokrát britského testu z biológie (vyšší stupeň) zo štátneho Všeobecného osvedčenia o školskom vzdelaní (angl. General Certificate of School Education = GCSE) z januára 2008. Tento test dostali študenti ako súčasť prípravy na skúšky v roku 2009. Znel nasledovne:

„MMR vakcína (angl. Measles, Mumps, Rubella) sa používa na ochranu detí pred osýpkami, príušnicami a ružienkou.

1. Vysvetlite tak obšírne, ako len viete, ako chráni MMR vakcína deti pred týmito choro­bami.

2. Prečítajte si tento úryvok:

Autizmus je porucha mozgu, ktorá môže vyústiť do problémov so správaním sa. V roku 1998 Dr. Andrew Wakefield zverejnil v lekárskom časopise istú správu. Dr. Wakefield a jeho spolupracovníci vykonali testy na 12 autistických deťoch. Tvrdili, že našli možnú súvislosť medzi MMR vakcínou a autizmom. Dr. Wakefield napísal, že rodičia 8 z 12 detí pripisovali autizmus ich detí MMR vakcíne a že príznaky autizmu sa objavili pár dní po očkovaní. Niektoré noviny použili časti tejto správy v strašidelných príbehoch o MMR vakcíne. Vo výsledku mnohí rodičia odmietli dať svoje deti očkovať. Výskum Dr. Wakefielda bol financovaný právnikmi týchto 12 detí. Právnici chceli dôkazy, ktoré by použili proti výrobcom vakcín.

Použite informácie z tohto úryvku na vedľajšej strane na zodpovedanie nasledujúcich otázok:

i. Bola správa Dr. Wakefielda založená na spoľahlivých vedeckých dôkazoch? Vysvetlite, ako ste dospeli k takejto odpovedi.

ii. Mohla byť správa Dr. Wakefielda skreslená? Odôvodnite svoju odpoveď.“

Zastavme sa na tomto mieste, aby sme sa zamysleli nad touto otázkou. Aj keď je to o niekoľko stupňov slabšie než zákerný ríšsky matematický test, ten vtieravý podtón je rovnaký. Zjavne ho nastavili vedecky vzdelaní učitelia. Nastavili ho tak pre deti, ktorých budúcnosť závisí od toho, či napíšu odpovede, vďaka ktorým prejdú touto skúškou, t.j. od toho, že vyjadria názor, ktorý je v súlade s názorom Štátu. Úmyselne sa tu podsúva určitý názor.

Najprv rozoberiem úryvok, ktorý si majú títo študenti prečítať.

„Autizmus je porucha mozgu, ktorá môže vyústiť do problémov so správaním sa.“

Autizmus je v skutočnosti skôr poruchou, ktorá ovplyvňuje mozog, než samotnou poruchou mozgu.[5] Čoraz viac zverejnených údajov naznačuje, že u mnohých detí je autizmus systémovým ochorením, zasahujúcim imunitný systém, črevá a mnohé metabolické deje, ako napr. tie, čo sú zodpovedné za detoxikáciu. Podobne aj detská autoimunitná neuropsychiatrická porucha spojená s ná­kazou streptokokmi (angl. Pediatric Autoimmune Neuropsychiatric Disorders Associated with Streptococcal infections = PANDAS) je systémovou poruchou s neblahými neurologickými (napr. tiky) a behaviorálnymi dopadmi (napr. obsesívno-kompulzívna porucha) po streptokokových nákazách napr. mandlí, a nie mozgov náchylných detí.

„V roku 1998 Dr. Andrew Wakefield zverejnil v lekárskom časopise istú správu. Dr. Wakefield a jeho spolupracovníci vykonali testy na 12 autistických deťoch.“

Ja a 12 iných uznávaných lekárov a vedcov zverejnilo túto správu, ktorá popisovala výsledky kli­nických testov, vykonaných na 12 chorých deťoch, ktoré boli prijaté v Slobodnej kráľovskej nemocnice (angl. Royal Free Hospital = RFH) do starostlivosti skúseného detského gastroenterológa na vyšetrenie ich klinických príznakov. Objavili sme pritom očividne nové zápalové ochorenie čriev, ktoré bolo odvtedy potvrdené v 5 rôznych krajinách.[6] Náš článok bol popisom radu prípadov (a nie analytickou štúdiou, ako napr. štúdiou prípadov a kontrol), čo v článku jasne uvádzame. Je to bežný a dobre zavedený spôsob predstavovania lekárskych prípadov s podobnými črtami. Je to štúdia, vytvárajúca hypotézy, ktorá je predstupňom pre analytické štúdie, v ktorých už je vhodné použiť kontrolnú skupinu.

„Tvrdili, že našli možnú súvislosť medzi MMR vakcínou a autizmom.“

V našom článku sme výslovne uviedli, že tieto nálezy nedokazujú súvislosť — a už vôbec nie príčinnú súvislosť — medzi MMR vakcínou a popísaným syndrómom.

„Dr. Wakefield napísal, že rodičia 8 z 12 detí pripisovali autizmus ich detí MMR vakcíne…“

Náležite a presne sme opísali, čo nám povedali rodičia o úpadku vo vývine po očkovaní MMR vakcínou u 8 z 12 popisovaných detí. Nikto by nenavrhoval cenzurovanie napr. rodičovského hláse­nia ovčích kiahní, ak by tieto predchádzali úpadku dieťaťa.

„… a že príznaky autizmu sa objavili pár dní po očkovaní“

Nič také sme nenapísali, len sme uviedli, čo nám rodičia povedali o „nástupe prvých behaviorálnych príznakov“, ktoré často prišli pár dní od očkovania MMR vakcínou.

„Niektoré noviny použili časti tejto správy v strašidelných príbehoch o MMR vakcíne. Vo výsledku mnohí rodičia odmietli dať svoje deti očkovať.“

Toto je zavádzajúce a nemá to oporu v dôkazoch. Keď sa ma opýtali, aký očkovací postup by som odporučil, navrhoval som v roku 1998 (i dnes) návrat k samostatným a oddelene podávaným očkovacím látkam. Toto odporúčanie sa zakladalo na mojom rozsiahlom prieskume bezpečnostných štúdií očkovacích látok so zložkou proti osýpkam, ktorý som zhrnul v niekoľko-sto-stranovej sprá­ve. Závery tejto správy s ohľadom na nedostatočnosť bezpečnostných štúdií MMR vakcíny boli me­dzitým odobrené vedeckým prehľadom podľa zlatého štandardu od Cochrane Collaboration.[7] Hlásený bol pokles zaočkovanosti MMR vakcínou, nebol však zverejnený údaj o (pravdepodobne rastúcej) spotrebe samostatných vakcín. Spojil som sa so súkromnými klinikami vo Veľkej Británii, ktoré ponúkali samostatné vakcíny, a dozvedel som sa, že podali desiatky (ak nie stovky) tisíc dávok, z ktorých žiadna nie je vykázaná v úradnej štatistike. Paradoxne, keď bol dopyt po samostatných vakcínach najvyšší, vláda Veľkej Británie zrušila licenciu na dovoz samostatných vakcín v au­guste 1998, 6 mesiacov po mojom odporúčaní návratu k samostatným vakcínam. Rodičom s ozajstnými obavami z MMR vakcíny bolo upreté právo na výber, ako budú chrániť svoje deti. Vláda Veľkej Británie sa rozhodla uprednostniť ochranu svojej politiky pred ochranou detí. Po tomto okamžiku zaočkovanosť mohla skutočne klesnúť, za čo však musí niesť zodpovednosť vláda so svojou po­litikou typu „naším spôsobom alebo nijak“.

„Výskum Dr. Wakefielda bol financovaný právnikmi týchto 12 detí. Právnici chceli dôkazy, ktoré by použili proti výrobcom vakcín.“

To nie je pravda. Obvinenie, že náš článok v časopise The Lancet zaplatila Rada pre právnu pomoc (angl. Legal Aid Board = LAB) skrz právnikov, ktorí chceli žalovať výrobcov vakcín, vzniesol novinár na voľnej nohe, ktorý to jednoducho zle pochopil a ktorého tvrdenia sú už vyvrátené (viď kapitolu 12 — Deer). Na zaplatenie nášho článku pre The Lancet nebol použitý ani jeden jediný cent od LAB. V skutočnosti sme prvé peniaze od LAB (na samostatnú štúdiu zisťovania vírusov) obdržali až 9 mesiacov po tom, ako boli deti, opisované v našom článku v The Lancet, vyšetrené, výsledky ich vyšetrení analyzované, článok napísaný a odoslaný do časopisu na zverejnenie. Tak sa veci majú.

Inými slovami: toto povinné čítanie pre študentov je zásadne nepravdivé alebo zavádzajúce. A predsa, ak títo študenti chcú urobiť skúšku, bez ohľadu na to, aké majú poňatie o pravdivom stave vecí, musia schvaľovať chyby svojich skúšajúcich, inak vyletia zo skúšky. Skúšajúci poskytujú aj rozpis známkovania:

„Odpoveď i. Bola správa Dr. Wakefielda založená na spoľahlivých vedeckých dôkazoch?

A. Nie (ľubovoľné dve veci z: príliš malá vzorka (iba 12), záver sa zakladá na svedectve rodičov, iba 8 rodičov spájalo autizmus s MMR vakcínou, nebola použitá kontrolná sku­pina (2 body))“

Táto otázka je dosť mätúca: naša správa uvádza skutočnosti a jej závery (ak vôbec nejaké obsahuje), sú založené na dôkazoch. Možnosti, uvedené pre správnu odpoveď, sú dôkazom úplného nepochopenia podstaty a účelu radu prípadov (angl. case series), akým je napr. aj Kannerov pôvodný popis autizmu u 11 detí, čo je v zásade správa bez kontrolnej skupiny o anamnéze týchto detí, podporená (v našom prípade) záznamami o vývine, záznamami všeobecných lekárov a klinickými ná­lezmi, vrátane podrobného rozboru chorého bunkového tkaniva z čriev týchto detí.

„Odpoveď ii. Mohla byť správa Dr. Wakefielda skreslená?

A. Áno (zaplatená rodičmi/právnikmi (1 bod))“

Ako som uviedol vyššie, náš článok z roku 1998 z časopisu The Lancet nebol žiadnym spôsobom platený právnikmi. A odmenenie odpovede, že som bol platený „rodičmi“ je mimoriadne: nie­lenže sa to vôbec nepodobá na pravdu, ale v úryvku, ku ktorému skúšajúci vzťahujú svoju otázku, niet žiadnej zmienky o tom, že by našu štúdiu platili rodičia (viď nižšie podkapitolu P.S.).

A nakoniec odpoveď na otázku č. 1 („Vysvetlite tak obšírne, ako len viete, ako chráni MMR vak­cína deti pred týmito chorobami“), ktorá poteší skúšajúcich:

„vyvolaním tvorby špecifických doživotných protilátok a bunkovej imunity, ktorá vytvára silnú kolektívnu imunitu a narušuje reťazce prenosu vírusu.“

Hoci by študent za takúto odpoveď dostal dobrú známku, nie je to pravda. Popravde, je toho ešte veľa, čo o očkovaním navodenej imunite nevieme. Plošné očkovanie proti príušniciam — politika, ktorú neochotnej sústave verejného zdravotníctva vo Veľkej Británii a USA nanútili v zásade obchodné tlaky, — jednoducho urobilo z príušníc nebezpečnejšiu chorobu. Príušnice sú banálnou cho­robou u detí, ale oveľa nebezpečnejšou chorobou u dospievajúcich a dospelých. Táto vakcína nechráni dosť detí a očkovaním vytvorená ochrana nevydrží dlho, dokonca ani s posilňovacími dáv­kami (angl. boosters). Vo výsledku zanecháva puberťákov a jedincov po puberte náchylných na prí­ušnice a ich komplikácie. Očkovacia látka proti osýpkam sa dostáva o poznanie bližšie k skúšajúceho obľúbenej odpovedi, ale slabnúca imunita je aj tu problém, ktorý sa nemusí podariť zvládnuť posilňovacími dávkami, čo je postup, ktorého bezpečnosť ešte nebola náležite skúmaná. Dlhodobé dopady vyprchávania imunity v celom obyvateľstve sú predmetom skutočných obáv.

Ja by som za svoju odpoveď dostal presne 0 bodov. Ale čo tí, ktorí budú v budúcnosti čeliť tejto otázke, alebo už týmto testom prešli? Istý novinár poslal skúškovej porote celý rad otázok na túto tému. Skúškové otázky boli okamžite stiahnuté z internetovej stránky. Čo sa stane teraz? Prejdú študenti, čo už na túto otázku odpovedali, skúškou, ak odpovedali v súlade s diktátom aparátčikov verejného zdravotníctva, alebo neprejdú, pretože ich odpovede sú nesprávne? A čo vedci, ktorí vytvorili túto otázku — na čom zakladajú svoj postoj? Z ich odpovede na otázky zmieneného novinára sa zdá, že na poctivosti The Sunday Times — toľko k náležitým vedeckým postupom. Aké vyhliadky to dáva pre lekársku vedu zajtrajška?

Zamyslite sa nad nedávnym odhalením v priebehu výsluchov po hromadnej žalobe ohľadne lieku Vioxx: vydavateľský dom Elsevier (vlastník The Lancet a 500 ďalších lekárskych a vedeckých ča­sopisov) vytvoril 6 falošných časopisov, ktoré vyzerali ako skutočné vedecké časopisy. Zaplatil ich Merck (výrobca Vioxxu) bez toho, že by to bolo kdekoľvek uvedené. Svojím obsahom vyznievali silne v prospech Mercku.[8] A sám Merck dal vnútri firmy kolovať správu, podľa ktorej politika tejto spoločnosti ohľadne Vioxxu zahŕňala aj vyhľadávanie nesúhlasiacich lekárov a ich zničenie tam, kde žijú.[9] Rodičia zostávajúcich detí, ktoré sú ešte neurologicky v poriadku, by sa nad tým mali zamyslieť pri debatách o voľbe povolania.

„Vláda korporácií“ naliala ťažké peniaze do propagandy, ktorej mnohé techniky sú dedičstvom Tretej ríše (nacistického Nemecka). Ťažko veriť tomu, že by táto propaganda nemala vplyv na otázky z biológie na britských školách. Julius Streicher,[10] ríšsky lekárnik pre otravovanie mladých árijských mozgov, by skúšajúcim z GCSE a komukoľvek, kto ťahá za nitky, dal nanajvýš 6 bodov z 10 a „stavte sa za mnou po hodine“ za to, čo predviedli. Streicher bol obžalovaný a odsúdený na smrť v Norimbergu. Kto vie, kde by inak mohol skončiť?

 

P.S.

Nejaký čas po tom, ako bola táto kapitola zverejnená sťaby samostatný článok na stránke Age of Autism (Vek autizmu),[11] mi jedna nazlostená matka poslala stránku z učebnice prírodných vied jej syna, ktorú napísala AQA.[12] Spolku AQA možno poradili, že jeho propaganda v skúškových otázkach nie je dosť pádna, tak tentokrát odhodil akékoľvek zábrany a ohľadne nášho článku v časopise The Lancet napísal:

„Potláčanie prenosných ochorení

Rozpaky okolo MMR vakcíny

… Ukázalo sa, že tento výskum bol vykonaný na maličkej skupine 12 detí. Vedci dostali 55.000 ₤ od rodičov niektorého z týchto detí, aby pripravili dôkazy proti tejto vakcíne pre účely súdneho sporu. Dr. Wakefield navyše vyvinul určitú liečbu osýpok, ktorá by sa nepoužila, keby rodičia verili MMR vakcíne. V čase, keď zverejnil svoje výsledky, to nikto nevedel.“

Spolok AQA prekonal sám seba: toto je tak nehorázne svinstvo, až je človek zvedavý, či Julius Streicher náhodou neprežil katovu oprátku v Norimbergu len s niečím o málo viac než zranením kr­ku, aby sa vrátil ako šedivejúci učiteľ biológie, ktorý si potrebuje trochu privyrobiť. A pre čosi ako sebahodnotenie v dystopickej[13] vede môžete vždy navštíviť Deerovu stránku,[14] kde sa dočítate:

Ako sa učí na školách:[15] V roku 2008 Deer profesionálne zabodoval, keď sa zistenia z jeho vyšetrovania stali predmetom skúškovej otázky pre britských mladistvých, ktorú vytvoril britský spolok AQA. Viď otázku č. 5 na tomto odkaze a — ak máte pocit, že potrebujete — pozrite sa sem,[16] koľko by ste dostal(a) bodov za túto GCSE tému.“

 

Zdroje

[1]  Weibel RE, Caserta V, Benor DE, Evans G: Acute encephalopathy followed by permanent brain injury or death associated with further attenuated measles vaccines: a review of claims submitted to the National Vaccine Injury Compensation Program, Pediatrics. 1998, 101(3):383–387;
● Age of Autism: Why is the Media Ignoring the Bailey Banks Autism Vaccine Decision?, 27.II.2009


[2]  Rutter M, Bailey A, Bolton P, Le Couteur A: „Autism and known medical conditions: myth and substance“, Journal of Child Psychology and Psychiatry, 1994, 35(2):311–322

[3]  Hertz-Picciotto I, Delwiche L: The rise in autism and the role of age at diagnosi s, Epidemiology. 2009, 20(1):84–90;
https://www.dds.ca.gov/Autism/docs/AutismReport_2007.pdf


[4]  Hirsch H: „Genocide and the Politics of Memory. Studying Death to Preserve Life“, The University of North Carolina Press, Chapel Hill, 1995, str. 119

[5]  Herbert MR: Autism: A brain disorder, or a disorder that affects the brain?, Clinical Neuropsychiatry, 2005, 2(6):354–379

[6]  Wakefield AJ, Anthony A, Murch SH, Thomson M, Montgomery SM, Davies S, O'Leary JJ, Berelowitz M, Walker-Smith JA: „Enterocolitis in children with developmental disorders“, American Journal of Gastroenterology, 2000, 95(9):2285–2295;
● González LG, López V, Navarro DC, Negrón L, Flores LS, Rodríguez R, Martínez M, Sabrá A: „Caracteristicas endoscópicas, histologicas e inmunologicas de la mucosa digestiva en ninos autistas con síntomas gastro-intestinales“, Archivos venezolanos de puericultura y pediatría, 2006, 69(1):19–25;
● Balzola F, Barbon V, Repici A, Rizzetto M, Clauser D, Gandione M, Sapino A: „Panenteric IBD-like disease in a patient with regressive autism shown for the first time by the wireless capsule enteroscopy: another piece in the jigsaw of this gut-brain syndrome?“, American Journal of Gastroenterology, 2005, 100(4):979–981;
● Krigsman A, Boris M, Goldblatt A, Stott C: Clinical Presentation and Histologic Findings at Ileocolonoscopy in Children with Autistic Spectrum Disorder and Chronic Gastrointestinal Symptoms, Autism Insights, 2010, 2:1–11;
● Balzola F, Clauser D, Repici A, Barbon V, Sapino A, Barbera C, Calvo PL, Gandione M, Rigardetto R, Rizzetto M, Morra I, Forni M, Cavalarro S: Autistic enterocolitis: confirmation of a new inflammatory bowel disease in an Italian cohort of patients, Gastroenterology, 2005, 128(Suppl. 2):A-303;
● Galiatsatos P, Gologan A, Lamoureux E: Autistic enterocolitis: fact or fiction?, Canadian Journal of Gastroenterology, 2009, 23(2):95–98


[7]  Demicheli V, Jefferson T, Rivetti A, Price D: Vaccines for measles, mumps and rubella in children, The Cochrane Database of Systematic Reviews, 2005(4):CD004407

[8]  Grant R: Elsevier published 6 fake journals, The Scientist, 7.V.2009
Obvinenia v článku na TheScientist.com sa týkajú aj časopisu Australasian Journal of Bone and Joint Medicine, ktorý zaplatila farmaceutická spoločnosť Merck a ktorý bol zborníkom znovu vydaných vedeckých článkov a pre­hľadov z jedného zdroja, z ktorých drvivá väčšina predstavovala údaje priaznivé pre výrobky Mercku. The Scientist obdržal dva vydania tohto časopisu z roku 2003 — ktorý navonok vyzeral ako Elsevierov časopis Excerpta Medica — pričom ani jedno vydanie neobsahovalo vyhlásenie, ktoré by poprelo, že vydanie časopisu zaplatil Merck.


[9]  Rout M: Vioxx maker Merck and Co drew up doctor hit list, The Australian, 1.IV.2009

[10]  Streicher viedol vydavateľstvo Stürmerverlag (vydavateľstvo pre útočné vojenské jednotky) a vydal tiež úvod do príručky pre učiteľov „Die Judenfrage im Unterricht“ („Židovská otázka vo vyučovaní“) od Fritza Finka (Stürmer­verlag, Norimberg, 1937). Výňatky z tejto príručky pre učiteľov nájdete tu:
https://research.calvin.edu/german-propaganda-archive/fink.htm


[11]  https://www.ageofautism.com/2009/06/poisoning-young-minds.html

[12]  AQA = Assessment and Qualifications Alliance (Spolok pre hodnotenie a odborné oprávnenia) = najväčšia z troch anglických skúškových porôt

[13]  dystópia = opak utópie = pomyselné miesto alebo štát, kde sú životné podmienky krajne nepriaznivé, či už z dôvo­du nedostatku, útlaku alebo hrôzovlády

[14]  https://briandeer.com/mmr-lancet.htm

[15]  https://briandeer.com/mmr/exam-question.pdf

[16]  https://briandeer.com/mmr/exam-answer.pdf

 

<<< Predošlá kapitola       Obsah knihy       Záver knihy >>>