Detský lekár-odborník odhaľuje mýty o očkovaní

14.08.2010 01:37

Mercola.com - 14.XI.2009 - Dr. Joseph Mercola & Dr. Larry Palevsky

 

       Pôvodný článok "Expert Pediatrician Exposes Vaccine Myths"
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

 

       Dr. Larry Palevsky je atestovaným detským lekárom vyškoleným na New York School of Medicine (Newyorkská lekárska škola) a jedným z popredných praktických lekárov v USA, ktorý je (z môjho uhla pohľadu) schopný pôsobivo a presvedčivo poskytnúť seriózne rozumné vedecké zdôvodnenie, prečo potrebujete vážne zvážiť rozhodovanie sa o očkovaní, čoby možnosti ochrany proti prenosným ochoreniam.

 

Rozdiel medzi tým, čo sa naučíte v škole, a tým, čo skutočne funguje

       Dr. Palevsky hovorí:

"Keď som bol na lekárskej škole, učili ma, že očkovanie je úplne bezpečné a úplne účinné, a nemal som dôvod tomu neveriť. Všetky informácie, ktoré som sa naučil, boli úplne štandardné vo všetkých lekárskych školách, vo výučbe i vo vedeckej literatúre po celých USA. Nemal som dôvod tomu neveriť.

       Roky som mal lekársku prax a používal som očkovacie látky mysliac si, že môj prístup k očkovaniu bol úplne v súlade so všetkým ostatným, čomu ma učili.

       Ale čoraz viac som videl, že moja skúsenosť so svetom, moje skúsenosti s očkovaním, čítaním o očkovaní a načúvaním tomu, čo rodičia o očkovaní hovorili, boli výrazne odlišné od toho, čo som sa učil na lekárskej škole a počas atestačnej praxe.

       ... a bolo mi čoraz jasnejšie, keď som sa oboznamoval s výskumami, načúval čoraz viac rodičom a našiel ďalších lekárov, ktorí tiež mali tie isté obavy, že nebola dokázaná úplná bezpečnosť alebo dokonca účinnosť očkovacích látok, na základe literatúry, ktorú dnes máme.

       ... Nevypadá to tak, že by vykonané vedecké štúdie boli skutočne správne navrhnuté, aby dokázali a odskúšali bezpečnosť a účinnosť.

       Tiež sa mi dostalo do pozornosti, že vo vakcínach boli látky, ktoré neboli poriadne otestované, že porovnávacie skupiny neboli správne zostavené, a že závery ohľadne bezpečnosti a účinnosti očkovacích látok jednoducho nespĺňali vedecké štandardy, ktoré nás učili dodržiavať na lekárskej škole."

 

Bolo očkovanie skutočne naším "spasiteľom" pred chorobami minulosti?

       Školská medicína učí, že detská obrna a epidémie pravých kiahní vymizli vďaka očkovaniu, a že drvivá väčšina chorôb, ktorým sme v USA čelili počas 20. storočia, vymizla alebo bola výrazne zredukovaná vďaka moci, sile a zavedeniu plošného očkovania.

       V skutočnosti významné množstvo štúdií v lekárskej literatúre vlastne ukazuje, že bolo veľa iných príčin vymiznutia týchto ochorení.

       Napr. jeden článok, zverejnený v roku 2000 v časopise Pediatrics Journal (Časopis pre detské lekárstvo), popisuje, ako pred 2. svetovou vojnou drvivá väčšina nákazlivých ochorení (ako záškrt, detská obrna, čierny kašeľ, osýpky, chrípka, tuberkulóza či šarlach), ktorým sme v USA čelili, bola zredukovaná, a to skôr, než boli k dispozícii antibiotiká a očkovacie látky proti týmto chorobám.

       Dôvod tejto redukcie počtu ochorení a úmrtnosti na tieto choroby bol v prvom rade v zavedení stratégií verejného zdravotníctva, ako sú:

  • čistá voda
  • lepšie životné podmienky
  • vylepšená sanitácia (WC, kanalizácia)
  • vylepšená výživa
     

       Je veľa takýchto príkladov.

 

Boli vôbec urobené poriadne štúdie bezpečnosti vakcín?

       Prečo sú teda tak výrazné rozpory medzi inteligentnými, vedecky orientovanými, zanietenými a objektívnymi vedcami a lekármi ohľadne bezpečnosti a účinnosti očkovania?

       Dr. Palevsky hovorí:

"Myslím, že keď sa spýtate drvivej väčšiny mojich kolegov, odkiaľ berú svoje informácie, povedia, že čítajú informácie v časopisoch vydávaných AAP (= American Academy of Pediatrics = Americká akadémia detského lekárstva), AMA (= American Medical Association = Americký zväz lekárov) a CDC (= Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA, niečo ako náš Úrad verejného zdravotníctva).

       Ale rád by som vyzval túto drvivú väčšinu svojich kolegov, aby si sami poriadne prezreli tieto štúdie a zistili, či boli správne navrhnuté, použili správnu testovaciu skupinu a správnu kontrolnú skupinu.

       Boli zložky vakcín poriadne preskúmané?

       Je nejaký rozdiel medzi vystavením sa vírusu, baktérii, ťažkému kovu alebo jedu skrz vzduch, jedlo, črevá a pokožku, oproti tomu, keď to je vstreknuté priamo do tela?

       Skutočne sme preskúmali, čo sa stane so zložkami vakcíny, keď sú vstreknuté do tela dieťaťa? Sú protilátky dostatočné na poskytnutie ochrany dieťaťa pred chorobou?

       Čoraz viac nových štúdií ukazuje, že:

  • Poriadne štúdie neboli vypracované.
  • Protilátky nie sú konečným spôsobom ochrany nášho tela.
  • Je rozdiel medzi tým, ako deti spracujú materiál prijatý vzduchom či potravou oproti injekcii.
  • Vo vakcínach sú častice, ktoré sa v tele hromadia a spôsobujú poruchy imunitného systému.
  • Vo vakcínach sú čiastočky, ktoré sa dostanú do mozgu.
  • Skrz vakcíny sa do tela dostanú časti cudzej DNA.
     

       Pre mnohých zdravotníkov je šokujúce, keď odhalia, že je tu taký nedostatok informácií o bezpečnosti a účinnosti vakcín, a rastúce množstvo informácií, ktoré vyvolávajú podozrenia ohľadom bezpečnosti a účinnosti vakcín, a o tom, či boli alebo neboli poriadne skúmané."

       To, čo tu teraz máme, je jednostranná politika: jeden spôsob zmýšľania, pre ktorý je nemožné skutočne pripustiť poriadnu diskusiu. Veda by mala byť miestom, kde položíte otázku, nájdete odpoveď, ktorú neskresľujete, ani nie je na Vás vyvíjaný tlak, aby ste zmenili odpoveď alebo vyvodili odlišné závery. Toto však nevidíme pri výskume očkovacích látok.

       Osobná poznámka: Nedávno som dostal ocenenie za vizionárstvo na konferencii NVIC (= National Vaccine Information Center = Celoštátne informačné stredisko o vakcínach = nezisková organizácia snažiaca sa objektívne informovať o rizikách očkovania v USA - pozn. prekl.) vo Washingtone D.C. V mojom preslove sa mi vtisli slzy do očí, keď som poslucháčom povedal, ako som sa cítil, keď som zistil, že rutinným očkovaním tisícov nevinných detí na mojej klinike som pravdepodobne spôsobil poškodenia zdravia mnohým z nich. Bolo to pre mňa veľmi ťažké prijať - intelektuálne i emocionálne.

 

Ako prijme praktický lekár s bežným vzdelaním, že očkovanie spôsobuje poškodenia zdravia

       Dr. Palevsky začal svoje vyšetrovanie pred zhruba 10 rokmi, lebo rodičia za ním chodili so sťažnosťami, obavami a starosťami, že sa niečo stalo ich deťom po tom, čo boli očkované.

       Zaujímavé je, že presne tým istým spôsobom som aj ja dospel k osvieteniu v otázke vakcín - skrz obavy veľmi trpezlivej matky, o ktorej rodinu som sa staral. Jemne naliehala, aby som sa pozrel na dôkazy a vďaka Bohu som jej načúval!

       Tragické je, že drvivá väčšina lekárov je príliš arogantná na to, aby čo i len uvažovala o možnosti, že s očkovaním niečo nemusí byť v poriadku.

       Drvivá väčšina detských lekárov je tak indoktrinovaná, že rodičom jednoducho povedia, že akékoľvek zhoršenie zdravia po očkovaní je čistá náhoda. Ale ako je možné, že je tých "náhod" tak veľa?

       Dr. Palevsky hovorí:

"Je veľmi bolestné vidieť mnohé tieto deti, ktoré boli vývojovo v poriadku, darilo sa im dobre, hovorili, keď sa zrazu ich hlas a očný kontakt stratil, dostali záchvaty kŕčov, rozvinula sa u nich astma a alergie, a nemali kam ísť, lebo ich lekári im povedali, že nevedia, o čom hovoria. Tieto deti sú skutočné.

       Literatúra poukazuje na zmeny v imunitnom systéme detí, ktoré boli očkované, obzvlášť, keď ich očkujeme pred prvými narodeninami, nehovoriac o očkovaní v prvý deň života.

       Tá literatúra tu je. Je to dobrá vedecká literatúra a ukazuje že čoraz viac týchto detí, ktoré trpia chronickými chorobami, trpí kvôli poruchám ich imunitného systému.

       Či už je očkovanie hlavnou príčinou alebo len spolupôsobí, literatúra ukazuje, že očkovanie hrá rolu pri vytváraní základne pre poruchy a ničenie imunitného systému.

       ... Keď sa pozriem na štúdie, ktoré vydáva AAP alebo CDC hovoriac, že nejestvuje spojitosť medzi očkovaním a autizmom či očkovaním a astmou, musím povedať, že tieto štúdie jednoducho nedodržiavajú vedecké štandardy.

       Nemôžete mať v štúdii 25 detí a potom vyhlásiť, že to dokazuje, že žiadne z autistických detí nemá spojitosť s poškodením zdravia očkovaním. Médiá potom citujú takéto závery, dajú to na prvú stránku a povedia: "Očkovanie nespôsobuje autizmus".

       Keď sa na tieto štúdie poriadne pozriete - a nemajú poriadnu kontrolnú skupinu a skúmajú len 25 ľudí - nemôžete z toho vyvodiť veľký zovšeobecnený záver o celom obyvateľstve, len preto, že ste študovali 25 detí."

 

NVIC sa rozhodlo vytvoriť prevratný výskum bezpečnosti očkovania

       NVIC práve nazbieralo 100.000 dolárov a pokračuje v hľadaní sponzorov, aby umožnilo vypracovanie poriadnych bezpečnostných štúdií nezávislými odborníkmi, ktorí nebudú ovplyvňovať výsledky.

       Jedna štúdia, ktorá skúmala zdravie zaočkovaných a nezaočkovaných detí, jestvuje. Bola zverejnená v časopise Journal of Allergy and Clinical Immunology (Časopis o alergii a klinickej imunológii) v apríli roku 2005, a skúmala zdravie detí plne zaočkovaných, čiastočne zaočkovaných a úplne nezaočkovaných.

       Výskumníci sa pýtali rodičov na atopické choroby, tzn. alergie, astmu, ekzémy a sennú nádchu. Výskumníci nevedeli, do ktorej kategórie ktorý účastník štúdie spadá. Keď zhodnotili získané údaje, zistili, že najväčší počet detí s atopickými chorobami bol medzi tými, čo sú plne zaočkované, druhý najväčší bol medzi čiastočne zaočkovanými a najnižší výskyt týchto chorôb bol medzi úplne nezaočkovanými deťmi.

       Výskumníci vykonali štatistickú analýzu, aby zistili, či išlo len o náhodu, alebo o skutočné štatistické rozdiely, a zistili, že medzi týmito skupinami boli štatisticky významné rozdiely. Nevedeli pochopiť, ako je to možné, lebo bežne prijímaný názor hovorí, že očkovanie je úplne bezpečné a úplne účinné.

       Na základe tohto zistenia potrebujeme vypracovať následné štúdie, aby sme sa pýtali rovnaké otázky znovu a znovu, opakovali tento druh výskumu na rôznych obyvateľoch v rôznych kútoch krajiny, a odhalili tak pravdu!

       Dr. Palevsky hovorí:

"Rozhodne sa začalo hovoriť o zvláštnych záujmoch, peniazoch, politike, koľko peňazí výrobcovia očkovacích látok zarobia, koľko na očkovaní zarobia lekári, ktorí očkujú... Potrebujeme však vedu a nie takéto konšpiračné teórie...

       Ak zostaneme na pôde vedy a naozaj začneme napĺňať potrebu vedy, a zistíme, že tu je nedostatok vedy, rozhodne uvidíme, že treba vykonať viac vedeckého skúmania.

       To sme doposiaľ neurobili."

 

Sú niektoré očkovacie látky bezpečnejšie než iné?

       Mnohí môžu byť prekvapení odpoveďou Dr. Palevského:

"... v mojom výskume očkovacích látok a zo základov mikrobiológie a virológie, ktoré nás učili na lekárskej fakulte, nedokážem pochopiť, ako by mohla byť bezpečná očkovacia látka so "živým" vírusom."

       Mnoho ľudí nevie, že vírus sám o sebe nie je "živý". Je to jednoducho kus buď RNA alebo DNA. A okrem seba samého vírus nevie "robiť" nič.

       Navyše je tak malý, že sa dá vidieť len pod elektrónovým mikroskopom. Je oveľa menší než baktéria, ktorú možno vidieť bežným mikroskopom. Takže vírusy nemožno izolovať, keď vyrábate očkovaciu látku proti vírusu. To, čo sa izolovať dá, je tkanivo, či už ľudského alebo zvieracieho pôvodu, o ktorom sa domnievame, že je napadnuté určitým vírusom, ktorý sa snažíme izolovať.

       Takže pri výrobe tkanivovej kultúry s určitým vírusom sa zoberie DNA ľudí alebo zvierat, ktoré už sú nakazené. Tieto bunky sú potom pestované na zvieracích bunkách, či už to sú bunky z opičích obličiek alebo kuracieho embrya.

       Keď sa zmiešajú dokopy, tieto bunky sa pospájajú a rekombinujú, čo znamená, že DNA zo zvieracích buniek sa zmieša s DNA z buniek, o ktorých vieme, že sú nakazené vírusom.

       Takže podľa definície, očkovacia látka proti vírusom obsahuje cudziu zvieraciu alebo dokonca ľudskú DNA. Preto ak máte alergiu na vajcia, nemali by ste dostať určité očkovania, lebo je známe, že v očkovacej látke budú bielkoviny z vajca.

       Otázkou teda je, aké bezpečné je vstreknúť vírus, ktorý je zakomponovaný do DNA cudzích buniek?

       Aké štúdie boli urobené na zistenie, či sa dostane cudzia DNA do Vášho tela, či zostane vo Vašej DNA, či sa dostane do Vášho mozgu a či sú v tejto zvieracej DNA prítomné zvieracie vírusy?

 

Nebezpečenstvá adjuvantov

       Adjuvanty sa pridávajú do očkovacích látok, aby vytvorili dostatočne silnú imunitnú odpoveď. Adjuvanty posilňujú imunitnú odpoveď.

       Sú tu však jasné dôkazy, že adjuvanty (ako napr. hliník alebo skvalén) poškodzujú imunitný systém.

       Takže zatiaľčo si vytvárate žiadúce protilátky, poškodzujete si zároveň svoj imunitný systém. Obzvlášť u detí to môže vyvolať chronické choroby.

 

Volanie po informovanom súhlase

       Znamená to teda, že by ste sa nemali dať očkovať nikdy proti ničomu?

       Dr. Palevsky hovorí:

"To je niečo, čo treba nechať na jednotlivých rodičoch. Ja som skutočne za informovaný súhlas a podporujem rodiny, ktoré si urobili svoju "domácu úlohu" a boli schopné učiniť toto rozhodnutie.

       Aké sú možné riziká choroby? Čo sa môže stať Vášmu dieťaťu, keď na niektorú z týchto chorôb ochorie?

       A koľko toho viete o týchto rizikách v porovnaní s tým, čo viete o rizikách očkovania a o tom, čo sa môže stať po očkovaní jednou alebo dokonca viacerými očkovacími látkami?

       A keď rodičia zvážia obe strany mince, je na nich, aby učinili informované rozhodnutie.

       Nie je viac mojou úlohou hovoriť im, že musia očkovať touto ale nie inou očkovacou látkou, lebo každý rodič má právo na informovanú voľbu na základe svojho chápania ako choroby vznikajú alebo nevznikajú, akú vedu máme k dispozícii, a či je viac v pohode s tým, čo vie (dôsledky choroby) alebo s tým, čo nevie (dôsledky očkovania)."

 
A čo očkovanie proti prasacej chrípke?

       Podobne ako iní zdravotníci (mňa nevynímajúc), Dr. Palevsky má obavy z toho, že nebolo dostatočne vedecky skúmané, aby sme boli schopní povedať, či je toto očkovanie bezpečné alebo účinné. Hovorí:

"Ak si teraz najskôr prečítate príbalový leták k očkovacej látke proti prasacej chrípke H1N1, tvrdí sa tam, že táto očkovacia látka bola vyrobená rovnakým postupom ako očkovacie látky proti bežnej sezónnej chrípke. Takže veriac, že očkovacia látka proti sezónnej chrípke bola dostatočne testovaná a ukázala sa byť bezpečná, môžeme z toho vyvodiť, že aj očkovacia látka proti H1N1 je bezpečná.

       Verejnosť by ale mala vedieť, že aj keď predstavitelia verejného zdravotníctva tvrdia, že očkovanie proti prasacej chrípke je bezpečné, potrebné štúdie neboli vypracované.

       ... A je nefér povedať rodičom alebo verejnosti, že ak Vás zloží chrípke podobné ochorenie, musí to byť H1N1. Vo vypracovaných štúdiách ľuďom, ktorí dostali chrípku, urobili ster z nosa, a zistilo sa, že majú H1N1.

       Čo však v týchto údajoch chýba, je množstvo zdravých ľudí, ktorí nemali žiadne príznaky chrípky - aby sa ukázalo, či sa v ich nose nenachádza H1N1 - lebo ak je niekto chorý a má vírus H1N1 v nose, neznamená to, že chorobu spôsobil H1N1.

       Skutočne by ste mali vziať vhodnú kontrolnú skupinu, aby sa ukázalo, či sú ľudia nakazení týmto vírusom, aj keď nie sú chorí.

       Keďže tieto údaje nemáme, nevieme. Nemyslím si, že by sme s dostatočnou vedeckou istotou mohli povedať, že ak ľudia ochorejú na chrípku a majú H1N1 v nose, že H1N1 je skutočne príčinou ich choroby."

 

Iné spôsoby ochrany pred chrípkou

       V lekárskej literatúre sú jasné dôkazy, že správna hygiena, dostatok spánku, správna výživa a dostatočné zásobovanie vitamínom D (uistite sa najprv, či máte dostatok vitamínu D) a snáď aj vitamínom C, Vás môže skutočne ochrániť pred chrípkou.

       Mnohí trvajú na tom, že zaočkovaní jedinci "chránia" nezaočkovaných pred vírusom chrípky, čím títo v zásade požívajú výhody ochrany, ktorú pre seba samých odmietli, zatiaľčo zároveň vystavujú nebezpečenstvu iných ľudí.

       Ale ako toto môže dávať zmysel? Dr. Palevsky hovorí:

"Ako Vám môže očkovanie proti chrípkovému vírusu zabrániť v prenášaní tohto vírusu vo Vašom nose?"

       Tomu však mnohí veria.

 

Koncept stádovej (kolektívnej) imunity - ROZDRVENÝ

       Jedným zo základných argumentov, ktoré sa používajú na ospravedlnenie šialeného správania sa, je "stádová imunita".

       Pravda je taká, že očkovanie Vám nezabráni prenášať baktérie alebo vírusy vo vašom nose, krku, črevách, dýchacích cestách, na pokožke či v tele.

       Mnohí však nerozumejú významu tohto faktu a uverili, že ak ste zaočkovaní, nebudete nositeľmi vírusov, a preto iní budú chránení, lebo vy ste zaočkovaní.

       Ako sa ukazuje, táto viera NIE JE založená na vedeckej skutočnosti. Dr. Palevsky vysvetľuje:

"Celý tento koncept stádovej imunity je veľmi zaujímavý, lebo sme sa učili, že stádová imunita nastáva, lebo určité percento obyvateľstva dostane skutočnú chorobu. Vďaka tomu títo ľudia prepožičajú ochranu zvyšnej časti obyvateľstva, ktorá doposiaľ chorobu nedostala.

       A tak stádo, ktoré dostane chorobu, sa choroby zbavuje a chráni tých, ktorí ju nedostali.

       Vo vede o očkovaní z toho vyvodzujeme, že ak zaočkujeme určité percento ľudí, prepožičiame ochranu tým, ktorí zaočkovaní nie sú. A to doposiaľ NEBOLO dokázané, pretože ozajstná stádová imunita sa zakladá na SKUTOČNEJ CHOROBE, a vieme, že navzdory tomu, čo sme sa učili, očkovanie nenapodobňuje prirodzenú chorobu.

       Nemôžeme teda použiť ten istý model stádovej imunity v očkovacej politike. Nanešťastie ho však používame, dokonca aj keď nie je použiteľný, lebo nie je vedecky podložený.

       Najzaujímavejšie na tom pre mňa je, že celý koncept stádovej imunity nedokáže pripustiť, že jestvuje samostatný životný cyklus baktérií a vírusov, a to, čo ich zapína a vypína, možno nemá vôbec nič do činenia s počtom ľudí, ktorí boli nakazení.

       Pozrite sa na epidémiu SARS. Ten vírus, ktorého sme sa mali báť, nenakazil 70 či 80 percent obyvateľstva, ktoré by potom prepožičalo stádovú imunitu zvyšným 20 či 30 percentám, ktoré nedostali chorobu.

       Je to preto, lebo tento vírus má sám svoj vlastný životný cyklus. A tak prišiel a odišiel bez toho, že by akákoľvek časť obyvateľstva bola chránená. Nenastala žiadna stádová imunita, a predsa tento vírus vymrel sám od seba.

       Nie sme schopní pripustiť, že vírusy majú životný cyklus a že sú vo vzťahu s inými organizmami i s nami. Niečo ich aktivuje a niečo ich zastaví, a nemusí to mať nič spoločné s množstvom ľudí, ktorí ochorejú, alebo ktorí sa dajú zaočkovať.

       ... Je naivné myslieť si, že dieťa, ktoré je zaočkované, nebude viac nositeľom baktérií alebo vírusov, proti ktorým je zaočkované. Ak sú deti zaočkované, tak prečo sa rodičia a predstavitelia verejného zdravotníctva obávajú, že nezaočkované deti nejakým spôsobom prenášajú niečo, čo ich deti nie, keď by mali byť v pohode, lebo ich deti sú zaočkované?

       Buď je to tak, alebo onak.

       Nemôžete očkovať vo viere, že Vaše deti sú chránené a potom mať pocit, že Vaše deti nie sú chránené, lebo nejakým spôsobom nejaké nezaočkované dieťa prenáša nejaký tajný organizmus, ktorý nikto iný neprenáša.

       To jednoducho nedáva žiadny zmysel."

 

Rozdiel medzi prirodzenou imunitou a imunitou z očkovania

       Je dôležité pochopiť, že prirodzené ochorenie má väčší vplyv na zdravie Vášho tela. Dr. Palevsky hovorí:

"V lekárskej škole učitelia, ktorých som mal, videli deti v 40., 50., 60., 70. i 80. rokoch ako dostali tieto chrípke podobné ochorenia a bolo o ne správne postarané, takže odpočívali, mali dostatok tekutín a správnu stravu.

       Tieto deti po tom, ako choroba odznela, zaznamenali veľké pokroky vo vývoji.

       O týchto vírusových ochoreniach treba povedať, že umožňujú určité posilnenie imunitného systému Vašich detí. A keď im neumožníme ochorieť, čo tým spôsobíme ich imunitnému systému? Neobmedzujeme tým vlastne ich celkové zdravie?"

       Treba pochopiť, že je významný rozdiel medzi prirodzenou imunitou a imunitou z očkovania.

       Keď sa dieťa narodí, vyvíja si prirodzenú imunitu voči stovkám, tisícom, miliónom či biliónom mikroorganizmov, ktoré vdychuje, zje, alebo sa ich dotýka svojou pokožkou. Jeho imunitný systém pozdĺž dýchacích ciest, pozdĺž čriev a na pokožke aktívne chráni jeho telo od okolitého sveta.

       Je veľmi dôležité, aby si imunitné systémy, ktoré sú komplikovane a špecificky umiestnené v slizniciach, vytvorili pamäť a ochranu proti organizmom, ktoré budú naďalej vdychovať, jesť a dotýkať sa ich.

       Odpoveď imunitného systému potom má domino efekt na vytvorenie inej pamäte a imunitných odpovedí, ktoré dajú Vášmu telu protilátky a ochranu.

       To je veľmi dôležitý krok pri dozrievaní imunitného systému u detí. Od slizníc dostáva imunitný systém informáciu, vyšle signály do všetkých ostatných častí imunitného systému a vytvorí imunitnú odpoveď, pamäť a protilátky.

       Na druhej strane, keď do tela vpichnete čokoľvek, obchádzate nesmierne dôležitý prvý krok zvaný prvá obranná línia.

       Očkovaním vytvárate len protilátky. To NEVYTVÁRA dlhodobú imunitu, lebo to nevytvára ten druh pamäte, ktorý sa vytvára, keď vdýchnete, zjete alebo sa dotknete daného mikroorganizmu, a potom si prejdete prirodzeným ochorením.

       Niektorí ľudia namietnu, že preto máme vakcíny v podobe nosného rozprašovača.

       Avšak opäť: predpokladáte, že ste ešte tomuto vírusu nikdy vystavení neboli, a tiež predpokladáte, že vystavenie sa vírusu automaticky vedie k nákaze.

       Styk s vírusom však nevedie nutne k nákaze. Má to dosť do činenia s celkovým stavom Vášho imunitného systému.

 

Nebezpečenstvo kombinovania očkovacích látok

       Jeden problém, na ktorý sa často zabúda, je možné poškodenie zdravia kvôli synergickému pôsobeniu kombinácií očkovacích látok, ktoré nikdy nebolo skúmané.

       Nikto nevie, či baktérie a vírusy v očkovacích látkach, podávaných ako časť detského očkovacieho kalendára, na seba nejak pôsobia, alebo či na seba pôsobia stopové množstvá thimerosalu (ktoré stále sú vo viac-dávkových baleniach niektorých očkovacích látok) a veľké množstvá hliníka, ktoré sú v mnohých očkovacích látkach. Dr. Palevsky hovorí:

"Jeden vedec, menom Boyd Haley, skúmal niektoré zložky očkovacích látok a

  1. čo sa stane s nervovými bunkami, keď ich v laboratóriu vložíte do určitých zložiek očkovacích látok
  2. čo sa stane s nervovými bunkami, keď pridáte ďalšiu zložku očkovacej látky.
     

       Konkrétne ukázal, že za prítomnosti thimerosalu nastávajú na nervových bunkách ťažké poškodenia. Ak pridáte hliník k thimerosalu, potrebujete menej thimerosalu na poškodenie imunitných a nervových buniek.

       Keď potom pridáte neomycín (antibiotikum vyskytujúce sa v niektorých očkovacích látkach), znásobí sa poškodenie nervových buniek vyvolané ortuťou a hliníkom.

       A keď kultivujete nervové bunky spolu s testosterónom a iné spolu s estrogénom, a vystavíte ich určitým zložkám očkovacích látok, ako napr. thimerosalu, uvidíte, že nervové bunky vystavené testosterónu sú viac a vo väčšom množstve poškodené, než nervové bunky "namáčané" v estrogéne.

       To vyvoláva určité starosti, lebo vidíme, že deti s neurologickými poruchami vývoja sú v pomere 4 chlapci na 1 dievča.

       Takže by sme sa mali opýtať, či testosterón vlastne robí deti zraniteľnejšími voči vplyvu jedov ako ortuť, hliník a ich kombinácia.

       Žiadna z týchto štúdií nebola robená na ľuďoch. Ľudia hovoria: "Nemôžeme robiť takéto štúdie." A ja hovorím: "Prečo nie?" A oni mi na to odpovedajú: "Je to neetické." A ja im na to: "Dobre teda. Ak je neetické robiť tieto štúdie zložiek očkovacích látok a ich kombinácií, tak potom je neetické aj očkovanie vo všeobecnosti."

       Takže nám chýbajú dôležité údaje, ktorým nechceme veriť, a tiež nám chýba mnoho dôležitých údajov, ktoré nechceme zhromaždiť, lebo väčšinu týchto štúdií robia samotní výrobcovia očkovacích látok."