Ďalšie právne argumenty proti povinnému očkovaniu

Ing. Marián FILLO + inšpirátori

       Od posledného dielu seriálu "Ako na RÚVZ" sa naša zbierka právnych argumentov proti povinnému očkovaniu významne rozšírila, nuž nenecháme si ich pre seba. Sústredené úsilie (R)ÚVZ vymámiť z nás aspoň pokuty (ak už nie očkovanie) vedie niekoľkých z nás, ktorí sa necítia byť nijakým spôsobom vinní, a zároveň majú v sebe silného ducha bojovať za svoje práva a aspoň štipku nadania vŕtať sa v zákonoch a ďalších právnych normách, k štúdiu a výcviku v právnej sebaobrane. Keďže sme si vedomí, že nie každý má čas, chuť a nadanie na skúmanie paragrafov, delíme sa na týchto stránkach o výsledky nášho skúmania so širokou verejnosťou. Dúfame, že to bude pre Vás prínosom a budeme radi ak týmto prispejeme k zvýšeniu právneho seba-vedomia občanov Slovenskej republiky, pretože s prebujnelou, darmožráčskou a šikanujúcou štátnou byrokraciou treba na Slovensku raz a navždy skoncovať, a ako prvý krok aspoň poriadne zatočiť. K veci:

Premlčacia lehota

       Ak od priestupku (odmietnutia tzv. "povinného" očkovania) uplynuli dva roky, nemožno priestupok prejednať. Totiž §20 Zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch hovorí jasnou rečou:

§ 20
Zánik zodpovednosti za priestupok

Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

       V tomto bode je otázne, či je platné Rozhodnutie priestupkového konania vydané po uplynutí dvoch rokov od spáchania priestupku, pričom priestupkové konanie začalo pred uplynutím dvoch rokov od spáchania priestupku. Ak by platné nebolo, tak stačí, že sa bude vec riešiť (s odvolávaním sa na čoraz vyššie orgány) tak dlho, že od spáchania priestupku uplynú dva roky. V opačnom prípade je to trochu horšie, ale aj tu je určitá nádej. Keď ÚVZ SR zrušil Rozhodnutie žilinského RÚVZ v našom prípade, dal prípad žilinskému RÚVZ späť na nové prejednanie. Ak by však medzi začiatkom pôvodného a začiatkom nového prejednania priestupku uplynula premlčacia doba, podľa citovaného §20 už nemožno priestupok prejednať.

Časové rozmedzie, v ktorom sa má vykonať povinné očkovanie

       Nová Vyhláška MZ SR č. 273/2010 Z.z. opravila nedostatok predchádzajúcej právnej úpravy, podľa ktorej očkovanie vakcínami Infanrix Hexa (tetanus, záškrt, čierny kašeľ, detská obrna, Haemophilus influenzae typu B a nákazlivá žltačka typu B), Prevenar (pneumokoky) a Priorix (osýpky, príušnice, ružienka) nemalo stanovenú hornú časovú hranicu. To sa dalo využiť pri odmietaní týchto troch očkovaní tak, že sa rodič (akože) rozhodol pre posun očkovania na neskorší čas, ktorý mu Vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z.z. umožňovala (zrejme nedopatrením) v zásade bez obmedzení .

       Od 1.VII.2010 už teda obmedzenia sú aj na Infanrix Hexa, Priorix a MMR. Tu je prehľad aký čas určil ÚVZ SR na jednotlivé povinné očkovania:

        Vzhľadom k tomu, že ani vo vyhláške ani v zákone č. 355/2007 Z.z. sa nepíše, čo treba urobiť, keď stanovené obdobie prepásnete, je možné si to vyložiť tak, že očkovať sa smie len vo vymedzenom období, inokedy nie. Takže ak už má dieťa napr. 2 roky a ešte stále nemá prvú MMR-ku, už by ju ani nemalo dostať. Tento výklad je možný, až kým súd nerozhodne inak. Tzn. ÚVZ SR musí akceptovať takýto výklad, aj keď jeho úmysel pri tvorbe vyhlášky bol isto-iste iný. V prípade, že ho akceptovať odmietne, je to dobrý dôvod na sťažnosť, a ak tá bude zamietnutá, tak dobrý dôvod na súd.

Diskriminácia mladšieho pokolenia

       Očkovací kalendár (vychádzajúci z vyhlášky) v súčasnej podobe je prudko diskriminačný. Znevýhodňuje mladšie ročníky, ktoré musia mať určité očkovania, pričom staršie ročníky ich mať nemusia (tí úplne najstarší nemusia mať žiadne). Pritom čl. 12 Ústavy SR hovorí, že ľudia sú si rovní v právach. Toto ustanovenie je však porušené, lebo napr. deti narodené v roku 2008 majú právo byť nezaočkované proti pneumokokom, ale deti narodené v roku 2009 a neskôr už toto právo nemajú.

Čo je a čo nie je priestupok

       Zákon č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch hovorí v §2 ods. 2:

Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia
a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

       Odmietnutie očkovania za situácie, že dieťa je zdravé (inak by nemalo vôbec byť očkované, lebo očkovanie je záťaž na imunitný systém, čo by práve prebiehajúcu chorobu alebo zranenie iba zhoršilo), za situácie, že naokolo nezúri vo veľkom kosiaca a zdraviu prudko nebezpečná epidémia choroby, očkovanie proti ktorej bolo odmietnuté, možno považovať za "primeraný spôsob odvrátenia hroziaceho útoku na záujem chránený zákonom". Totiž, očkovanie (každé) má nejaké možné nežiadúce účinky. Ide teda o útok na zdravie a zdravie je záujem chránený zákonom. Pri tzv. "živých" vakcínach (stará lyžičková vakcína proti detskej obrne, MMR, ovčie kiahne...), u ktorých hrozí (a niekedy sa aj deje) prepuknutie choroby, ktorej sa malo očkovaním zabrániť (ak je vírus pre daného človeka nedostatočne oslabený), hrozí dokonca aj šírenie tohto očkovacieho vírusu, čo je hroziacim útokom na verejné zdravie. To bol notoricky sa opakujúci prípad u starej vakcíny proti detskej obrne, ale je to možné aj u MMR či ovčích kiahní.

       To znamená, že pri zdravom dieťati a pokojnej epidemiologickej situácii odmietnutím očkovania (u ktorého hrozia nežiadúce účinky, tzn. každého očkovania) človek odvracia útok na zdravie dieťaťa, čiže záujem chránený zákonom, u živých vakcín dokonca útok na verejné zdravie, čo je taktiež záujem chránený zákonom. Z toho jasne vyplýva, že za takejto situácie odmietnutie očkovania nie je priestupkom.

       U (v našich podmienkach) banálnych detských chorôb (ovčie kiahne, osýpky, príušnice, ružienka...) je dokonca priamo žiadúce, aby čo najviac detí tieto ochorenia prekonalo v detskom veku, lebo tým získajú celoživotnú imunitu, a v detskom veku majú tieto choroby len v nepatrnom počte prípadov vážnejšie následky na zdravie - v oveľa menšom počte, než je počet a závažnosť nežiadúcich účinkov očkovania. Očkovaním (ktoré má vždy obmedzenú dobu trvania ochranného účinku, navyše u značného percenta ľudí sa nevytvoria dostatočné protilátky vôbec) sa tieto choroby posúvajú do neskoršieho veku, kedy majú oveľa ťažší priebeh, tzn. očkovanie proti týmto chorobám priamo ohrozuje verejné zdravie. K tomu viď napr. článok "Osýpky, očkovanie proti osýpkam a zdravie budúcnosti".

       U očkovania BCG vakcínou sa dokonca aj viacerí - inak pro-očkovací - odborníci (predseda Českej vakcinologickej spoločnosti, hlavný hygienik Českej republiky, viceprezident Asociácie súkromných lekárov SR) zhodujú v tom, že prináša viac škody než úžitku. Odmietnutie BCG vakcíny je teda jednoznačne "odvrátením nebezpečenstva priamo hroziaceho záujmu chránenému zákonom", keďže "nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak".