Ďalšie Boha-pusté klamstvá prof. MUDr. Svetozára Dluholuckého, CSc. - tentokrát o hepatitíde B

Ing. Marián Fillo

       Človek naozaj nemusí mať doktorský diplom z medicíny, aby odhalil také bezočivé lži, akých sa opäť raz dopustila slovenská pro-vakcinačná celebrita č. 1 - prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., ktorý - mimochodom - nie je profesorom medicíny, ako by ste sa mohli mylne domnievať, ale profesorom "sociálnej práce".

       Na vcelku náročnú otázku čitateľky Lindy na stránke Sprievodca očkovaním odpovedá tak, že znovu robí obrovskú hanbu slovenským detským lekárom. Konkrétne:

"Nechápem, čo je dôvodom k nedôvere voči očkovaniu proti hepatitíde typu B - ochoreniu, ktoré je približne 1000x častejšie ako AIDS, ktoré má na svedomí milióny úmrtí na svete na rakovinu pečene a cirhózu - ako priame dôsledky infekcie vírusovm hepatitídy B."

       V skutočnosti Svetová zdravotnícka organizácia (= World Health Organization = WHO) udáva vo výročnej správe za rok 2004 nazvanej "The World Health Report 2004" ("Správa o svetovom zdraví z roku 2004") takéto údaje  (str. 120, tab. 2):

• počet úmrtí na nákazlivú žltačku (infekčnú hepatitídu) typu B v roku 2002: 103.000
• počet úmrtí na HIV/AIDS (Acquired ImmunoDeficiency Syndrome = Syndróm získanej (nevrodenej) nedostatočnej imunity): 2.777.000
   

       Počet úmrtí na nákazlivú žltačku typu B v roku 2002 teda neboli milióny, ale len čosi málo cez 100.000. Bolo to približne 27x MENEJ než počet úmrtí na HIV/AIDS. Pán profesor však tvrdí, že nákazlivá žltačka typu B je 1.000x častejšia než AIDS. Ak tým myslel úmrtnosť, tak sa "sekol" 27.000-násobne.

       Ak tým myslel chorobnosť (prevalenciu), tak v prvom rade ten najpodstatnejší údaj je úmrtnosť, nie chorobnosť, lebo napr. chorobnosť na ovčie kiahne je na Slovensku (prinajmenšom v porovnaní s USA) obrovská, ale úmrtnosť je prakticky nulová. Nuž ale dajme tomu, že tých 1.000x sa malo týkať chorobnosti. Podľa stránky WrongDiagnosis.com - popredného svetového poskytovateľa mainstreamových zdravotníckych informácií pre laikov i zdravotníkov - je na svete približne 360 miliónov ľudí nakazených nákazlivou žltačkou typu B. Podľa stránky Avert - medzinárodnej charity ohľadne HIV a AIDS - bolo koncom roka 2009 na svete cca 33,3 milióna ľudí s AIDS. To je ani nie 11x viac aktuálne chorých na nákazlivú žltačku typu B než na HIV/AIDS. Rozhodne nie 1.000x viac. Pán profesor teda prestrelil takmer 100x, ak mal na mysli výskyt choroby a nie úmrtnosť na ňu.

       Možno si teraz poviete, že Afrika a Juhovýchodná Ázia určite skresľujú štatistiky. Čo teda Slovenské štatistiky? Nemal prof. Dluholucký na mysli výskyt menovaných chorôb na Slovensku? Podľa Epidemiologického informačného systému bolo za posledných 52 týždňov okolo 100 nových prípadov nákazlivej žltačky typu B. Podľa stránky HIV/AIDS bolo v roku 2009 na Slovensku 31 nových prípadov HIV. Tzn. prípadov nákazlivej žltačky typu B je len cca 3-4x viac, čiže pán profesor prestrelil 250- až 300-násobne, ak mal na mysli výskyt (incidenciu) týchto chorôb na Slovensku.

"Toto ochorenie, ktoré sa šíri sekrétmi a kontaktom a vyskytuje sa v celom svete nemá ešte dodnes účinný a bezpečný spôsob liečby."

       Stránka Hepatitis B Info, ktorú prevádzkuje farmaceutická firma Bristol Myers Squibb, a tú naozaj nemožno upodozrievať zo skresľovania údajov v prospech "antivakcinačných aktivistov", uvádza, ako možno dostať nákazlivú žltačku typu B:

• narodiť sa matke nakazenej nákazlivou žltačkou typu B,
• nechránený sex s nakazenou osobou,
• zdieľanie injekčných ihiel a striekačiek vnútrožilovými narkomanmi,
• u holiča, ak nemá čistú britvu (tzn na britve prenesie mikro-kvapôčku nakazenej krvi od predchádzajúceho zákazníka),
• zdieľanie zubných kefiek a žiletiek medzi členmi domácnosti, z ktorých jeden je nakazený (pri holení i umývaní zubov sú možné krvácajúce poranenia),
• počas pobytu v nemocnici,
• lekári sa môžu nakaziť od pacientov.
   

       Akým "kontaktom" sa to teda podľa pána profesora šíri nákazlivá žltačka typu B? Bežným telesným kontaktom (podanie rúk, objatie a pod.) očividne nie. Ak mal prof. Dluholucký na mysli sexuálny kontakt, mal by to upresniť.

       Každopádne, žltačka typu B sa prenáša buď pohlavným stykom alebo keď sa krv či sliny nakazenej osoby dostanú do krvi inej osoby. Pokiaľ človek nerobí na úrazovke či ako pôrodník a pokiaľ sa v sexuálnej oblasti správa rozumne, nákaza žltačkou typu B mu v zásade nehrozí.

       Vyjadrenie prof. Dluholuckého však vyznieva, ako keby si splietol nákazlivú žltačku typu B s malomocenstvom, keď tvrdí, že sa šíri kontaktom.

       A čo liečba? Podľa stránky Hepatitis B Foundation je 90% prípadov nákazlivej žltačky typu B akútnych (krátkodobých), a tie nevyžadujú žiadnu špeciálnu liečbu, lebo pominú samé od seba. Zvyšných 10% prípadov je možné udržiavať pod kontrolou pomocou zatiaľ 7 schválených liekov, ktoré síce zatiaľ nevedia chorobu úplne vyliečiť, ale pacientovi zrejme výrazne predĺžia život. Prinajhoršom sa dá transplantovať pečeň.

"Jedinou dokázanou a účinnou ochranou je očkovanie."

       Účinnou však určite nie na 100%. Stránka írskeho Národného úradu pre očkovanie (National Immunisation Office) udáva pre očkovanie proti nákazlivej žltačke typu B účinnosť 98%. WHO má ešte triezvejší odhad - 95%. To znamená, že každý 20. zaočkovaný človek nemá proti nákazlivej žltačke dostatok protilátok, tzn. očkovanie mu nebolo nič platné.

"Týmto očkovaním len u nás boli najprv ochranní zdravotníci - povinne očkovaní. Ich chorobnosť poklesla prakticky k nule. Podobne u pacientov na dialýzach, pri opakovaných transfúziách."

       Je hanbou slovenského zdravotníctva, ak sa niekto pri dialýze alebo transfúzii v nemocnici (zdravotníckom zariadení) nakazí vírusom nákazlivej žltačky typu B. Ako na to? Všetkých povinne očkovať? Problém však je: čo s tými 5%, čo si nevytvoria dosť protilátok po očkovaní (ak si vôbec nejaké vytvoria)? Nebolo by rozumnejšie dávať väčší pozor v nemocnici, dôkladnejšie kontrolovať krv na transfúziu - ideálne krátko pred jej podaním pacientovi?

"To čo tvrdia Vami citovaní ľudia je lož."

       Ako inak, toto tvrdenie je bez akéhokoľvek dôkazu či odkazu na nejakú serióznu štúdiu, na ktorej by bolo založené. Už sme si zvykli.

"Očkovanie proti hepatitíde B istotou chráni proti hepatitíde B, nevyvoláva žiadne adverzné dlhodobé reakcie a podľa dynamiky titrov ochranných protilátok a klinických sledovaní auto-booster efektu zaisťuje trvalú ochranu."

       Po prvé, o istote vôbec nemôže byť reč, keďže štatisticky v priemere 1 dieťa z 20 si po očkovaní nevytvorí protilátky proti nákazlivej žltačke typu B, viď vyššie.

       Po druhé, o vážnych nežiaducich účinkoch očkovania proti nákazlivej žltačke typu B už bolo popísaných pekných pár štúdií, napr. štúdia z Francúzska o autoimúnnych chorobách, ktoré spôsobilo toto očkovanie. Stačí si tiež prečítať súhrn charakteristických vlastností vakcín proti nákazlivej žltačke typu B: Enegerix B, Euvax B, Fendrix, HBVaxPro a Twinrix. Chuťovky uvedené v nežiaducich účinkoch (kapitola 4.8), ako sú napr. encefalitída (zápal mozgu), encefalopatia (poškodenie mozgu), paralýza (ochrnutie), neuritída (zápal nervov), neuropatia (poškodenie nervov), apnoe (zástava dýchania), meningitída (zápal mozgových blán), vaskulitída (zápal ciev), roztrúsená skleróza (skleróza multiplex), trombocytopénia (výrazný úbytok krvných doštičiek v krvi) či demyelinizujúce ochorenie centrálnej nervovej sústavy, naozaj nevyzerajú ako "žiadne adverzné dlhodobé reakcie".

       Po tretie, o trvalej ochrane taktiež nemôže byť reč. Napr. táto štúdia zistila ochranu proti nákazlivej žltačke po 15 rokoch od očkovania len u 84% očkovaných. Pritom pár týždňov po očkovaní má údajne dostatok protilátok 95% očkovaných, čiže o 11% viac. Ochranný účinok tohto očkovania teda taktiež slabne, možno pomalšie než je to u čierneho kašľa, ale predsa len slabne.

"Nikto nikdy nepreukázal zmeny pomeru Th lymfocytov vo vzťahu k tomuto očkovaniu - vonkoncom nie k rozvoju alergických ochorení."

       Nejde o vlastnosť antigénu nákazlivej žltačky typu B, ale o vlastnosť adjuvantu - prídavnej látky, ktorej účelom je zosilniť imunitnú odpoveď (tvorbu protilátok). Takže vakcíny proti žltačke typu B (ako ostatne všetky vakcíny s hliníkovými adjuvantami) skutočne posúvajú rovnováhu smerom k Th2, a preto sa napr. táto štúdia zaoberá alternativnymi adjuvantami, aby sa Th-rovnováha nevychyľovala do Th2.

       Tiež by ma zaujímalo, ako chce prof. Dluholucký vysvetliť prítomnosť alergie medzi nežiaducimi účinkami v súhrne charakteristických vlastností vakcíny proti nákazlivej žltačke typu B značky Fendrix, pokiaľ očkovanie proti tejto chorobe "vonkoncom nesmeruje k rozvoju alergických ochorení".

"Sú to násilné "konštrukcie" antivakcinačných aktivistov."

       Ako inak? Podľa čierno-bieleho videnia prof. Dluholuckého (ostatne, vážnejšie poruchy zraku v jeho veku už nie sú žiadnou výnimkou) sú všetci, ktorí čo len trošíčku spochybnia ľubovoľnú na Slovensku používanú vakcínu (nie to ešte povinnú!) "antivakcinačnými aktivistami". Pán profesor však vôbec nechce priznať, že niektoré vakcíny jednoducho mávajú vážne nežiaduce účinky, ba niektoré práve kvôli tomu boli stiahnuté z trhu alebo bolo (prinajmenšom dočasne) zastavené ich používanie, pripomeňme si napr.: Oral Polio Sabin, všetky DTwP (záškrt-tetanus-čierny kašeľ s celobunkovou zložkou proti čiernemu kašľu), LYMErix, Hexavac (konkurent Infanrixu Hexa), Rotashield, Rotarix, Rotateq, Fluvax, všetky MMR vakcíny s kmeňom príušníc Urabe (napr. Pluserix a Immravax), Pandemrix...