Čo možno neviete o očkovaní — 4. časť (Vitalita 12/2011)

31.12.2011 20:56

Ing. Marián Fillo

 

<<< 3. časť       Obsah seriálu článkov       5. časť >>>

 

        Sme práve pod paľbou mediálnej masáže velebiacej očkovanie proti chrípke, pozrime sa teda bližšie na toto očkovanie.

 

Očkovanie proti chrípke – nevyhnutnosť či podvod storočia?

       Výrobcovia očkovacích látok v reklamách neuvádzajú, že samotná chrípka, čiže ochorenie spôsobené chrípkovým vírusom, tvorí len malú časť celkového počtu tzv. chrípke podobných ochorení (ChPO), napr. minulú sezónu na Slovensku len 13%. Bežne však nazývame chrípkou ChPO, pretože zvyčajne nevieme, čo presne spôsobilo ochorenie. Okrem chrípkového vírusu to môže byť okolo 200 rôznych iných vírusov a baktérií, pred ktorými očkovanie proti chrípke nemôže chrániť.

       Keďže na ChPO ochorie ročne v priemere približne 20% obyvateľstva, skutočnú chrípku dostane okolo 2,6% obyvateľov (13% z 20%). V zásade teda cca 97,4% ľudí nemôže mať z očkovania proti chrípke úžitok ani len teoreticky (pri 100% účinnosti očkovania). V skutočnosti však žiadne očkovanie nemá 100% účinnosť, tzn. vždy si určitá časť zaočkovaných po očkovaní nevytvorí protilátky. Protilátky však nie sú imunitou, takže aj spomedzi tých, čo si protilátky vytvoria, môžu niektorí na danú chorobu ochorieť.

       Donedávna sa udávala účinnosť očkovania proti chrípke okolo 80%. Najnovšia štúdia z lekárskeho časopisu The Lancet však uvádza len 59% účinnosť u zdravých dospelých do 65 rokov. Očkovanie proti chrípke teda môže byť užitočné (zabráni chrípke) len u 59% z 2,6%, tzn. u 1,5% zaočkovaných. Inými slovami: Treba zaočkovať proti chrípke 200 ľudí, aby sa u 3 z nich zabránilo chrípke, a aj to len ak by sme verili štúdiám, financovaným výrobcami vakcín či organizáciami presadzujúcimi očkovanie.

       V reklamách na očkovanie proti chrípke sa nehovorí ani o množstve a závažnosti nežiaducich účinkov očkovania (NÚ). Sám výrobca jednej z vakcín proti chrípke priznáva tieto NÚ: začervenanie, bolesť, svrbenie, zatvrdnutie a podliatiny v mieste vpichu; únava, bolesti hlavy, potenie, triaška, bolesti svalov a kĺbov (čiže príznaky chrípky); žihľavka, vyrážky, neuralgia, parestézia, kŕče, trombocytopénia (úbytok krvných doštičiek), anafylaktický šok (život ohrozujúca alergická reakcia), vaskulitída (zápal ciev), poškodenie obličiek, encefalomyelitída (zápal mozgu a miechy), neuritída (zápal nervov), Guillain-Barrého syndróm (progresívne ochrnutie).

       Pritom tie ťažšie NÚ nie sú len u 1 z milióna zaočkovaných. Výrobca vakcíny udáva život ohrozujúci anafylaktický šok u jedného z 1.000 až 10.000 zaočkovaných. Minulú sezónu bolo u nás proti chrípke zaočkovaných 9,1% obyvateľstva, čiže takmer 500.000 občanov SR. Podľa výrobcu teda možno očakávať 50 až 500 život ohrozujúcich anafylaktických šokov. Keď to porovnáme s počtom oficiálne udávaných úmrtí na chrípku (34 v minulej sezóne), vyjde nám, že očkovanie proti chrípke je oveľa nebezpečnejšie než samotná chrípka. Pritom anafylaktický šok je len jedným zo širokej palety životu nebezpečných NÚ tohto očkovania.

 

Ako sa vyrába vakcína proti chrípke?

       Tri kmene (z tisícov doposiaľ identifikovaných kmeňov) chrípkového vírusu, ktoré sa použijú pre výrobu vakcíny proti sezónnej chrípke, stanoví Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization = WHO) vo februári pre chrípkovú sezónu, ktorá začína zvyčajne decembrom daného roku, čiže o 3/4 roka skôr.

       Niekedy táto veštba vyjde, inokedy nie. Ak nevyjde, je účinnosť očkovania proti chrípke ešte výrazne pod 59%. Pritom veštci z WHO sa mýlia pomerne často. Len malý zlomok z celkovo hlásených chrípok je aj laboratórne potvrdených (na Slovensku minulú sezónu len 767), pričom hlásená je len časť z celkového počtu chrípok, keďže mnohí ľudia, čo dostanú chrípku, nenavštívia lekára. Údaje o skutočnom výskyte rôznych typov chrípkového vírusu v tej-ktorej sezóne sú teda len veľmi veľmi približné, čo potom zákonite vedie k nepresným (alebo úplne mylným) predpovediam.

       Po stanovení zloženia vakcíny proti chrípke, sa nakazia stámilióny oplodnených kuracích embryí (vajec) vybranými tromi chrípkovými vírusmi (každé vajce len jedným typom), pričom jedno vajce stačí zvyčajne na jednu dávku vakcíny. Vírusy sa rozmnožia počas pobytu vajca v inkubátore. Potom sa z nich odoberie tekutina obsahujúca vírus, vírusy sa zneškodnia formaldehydom, celá zmes sa potom čistí a následne sa vírusy rozdrvia na malé kúsočky. Výroba vakcíny proti chrípke trvá približne 6 mesiacov, preto treba zloženie vakcíny určiť s tak veľkým predstihom.

       Sú aj iné spôsoby výroby vakcín proti chrípke, ale drvivá väčšina sa vyrába na kuracích embryách.

 

Zloženie vakcín proti chrípke

       Rôzni výrobcovia udávajú rôzne zloženie svojich vakcín proti chrípke. Okrem vody a častíc chrípkového vírusu to môžu byť:

  • chlorid draselný, chlorid vápenatý, chlorid horečnatý, chlorid sodný (kuchynská soľ)
  • dihydrogenfosforečnan draselný, hydrogenfosforečnan sodný (fosfáty)
  • sacharóza (bežný repný alebo trstinový cukor)
  • formaldehyd (jedovatý karcinogén, čiže rakovinotvorná látka)
  • síran gentamicínu (antibiotikum)
  • hydrokortizón (kortikoidný hormón vyrábaný kôrou nadobličiek)
  • polysorbát 80 (známy aj ako Tween 80; stabilizátor a emulgátor; poškodzuje pohlavné orgány, čo vedie k neplodnosti)
  • oktoxinol 10 (známy aj ako Triton X-100; detergent; spermicíd, tzn. zabíja spermie)
  • cetyltrimetylamónium bromid (antiseptický, čiže protibakteriálny prípravok; spermicíd)
  • thimerosal/thiomersal (prudko jedovatý baktericíd pozostávajúci z polovice z ortuti; neurotoxín, čiže nervový jed)
  • zvyšky kuracích bielkovín, ktoré sa nepodarilo odstrániť čistením (alergény)
  • prípadne vtáčie vírusy z vajec, na ktorých bol chrípkový vírus pestovaný.

       Vakcíny proti chrípke teda môžu obsahovať silné jedy, hormóny, antibiotiká, karcinogény i látky znižujúce plodnosť, čo podčiarkuje slová Billa Gatesa o tom, že vakcíny pomôžu znížiť počet obyvateľov zemegule.

 

Čo namiesto očkovania proti chrípke?

       Nie je náhodou, že chrípka sa objavuje v období, kedy je málo slnka, a aj keby bolo veľmi slnečno, je vtedy tak zima, že sú ľudia zababušení od hlavy až po päty. Ako hovorí príslovie: „Kde nechodí slnko, tam chodí lekár“.

       Slnečné žiarenie určitej frekvencie (UVB) pri dopade na pokožku spôsobuje v tele tvorbu vitamínu D3. Keď je Slnko nízko nad obzorom (ráno/večer a počas zimy celý deň) UVB lúče nepreniknú až na zemský povrch a vitamín D sa v pokožke netvorí. Oblečenie úspešne pohlcuje UVB lúče, takže ani keď je človek naobliekaný ako cibuľa, netvorí si vitamín D. Bežné sklo neprepustí drvivú väčšinu UVB lúčov, takže slnením v zimnej záhrade vitamín D nezískate.

       Preto je pre optimálne zdravie potrebné v zime dopĺňať si vitamín D výživovými doplnkami. V potravinách je ho len veľmi málo a museli by sme zjesť neúnosne veľké množstvá, aby sme získali dostatočnú dennú dávku vitamínu D. Odporúčam vyhýbať sa multivitamínom, ktoré mávajú vitamíny v nevhodnom pomere, ako aj ochuteným kvapkám či cukríkom, ktoré svojimi prídavnými látkami môžu narobiť viac škody než vitamín úžitku. Najlepšie sú kvapky, kde je vitamín D rozpustený v čistom rastlinnom oleji bez ďalších prídavných látok.

       Množstvo vitamínu sa udáva v tzv. IU (International Unit = medzinárodná jednotka). Jedna kvapka obsahuje zvyčajne 100 alebo 400 IU. Pre malé bábätká sa odporúča v zime denne aspoň 400 IU, batoľatá 800 IU, menšie deti 1200 IU, väčšie deti 1600 IU, dospievajúci a dospelí aspoň 2000 IU, tehotné ženy aspoň 4000 IU a dojčiace ženy aspoň 5600 IU. To sú objemy bezpečne hlboko pod úrovňou predávkovania. I dvojnásobok by mal byť bez problémov znesiteľný skoro pre všetkých.

       Dobrou správou je, že vitamín D (na rozdiel od očkovania) chráni nielen pred chrípkovým vírusom, ale aj pred ostatnými pôvodcami ChPO, ba dokonca znižuje počet i závažnosť astmatických záchvatov.

       Popri vitamíne D je dobré preventívne užívať denne aspoň 2 gramy vitamínu C (väčšie deti 1 g, menšie pol gramu) a pri chorobe zvýšiť dávky aj na 10-násobok a viac. Vitamín C je najlepšie kúpiť ako čistý prášok. Je v dvoch formách: kyselina L-askorbová (veľmi kyslé) a askorbáty (neutrálna chuť).

 

Zdroje

 

<<< 3. časť       Obsah seriálu článkov       5. časť >>>

 

Napísanie a uverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 5 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

 

Štítky:

|

Späť