Úvodná stránka > Čo možno neviete o očkovaní — 37. časť (Vitalita 11/2014)

Čo možno neviete o očkovaní — 37. časť (Vitalita 11/2014)

02.01.2015 19:18

Ing. Marián Fillo

<<< 36. časť Obsah seriálu článkov 38. časť >>>

Chrípková sezóna sa pomaly blíži a objavujú sa už prvé výzvy na očkovanie proti chrípke, zamlčiavajúc pritom pár podstatných informácií. Zatiaľ však strašenie chrípkou zaniká v humbuku okolo údajne „najväčšej svetovej hrozby“ — eboly.

Ako sa počíta chrípka?

V prvom rade: naozaj nikto na svete (možno s výnimkou Pána Boha) nevie, koľko bolo v ktorej krajine skutočných prípadov chrípky. Skutočná chrípka je akútne (krátkodobé, ale vyčerpávajúce) ochorenie, spôsobené vírusom chrípky. Na zistenie skutočného počtu chrípok by sme potrebovali u každého jedného prípadu podozrenia na chrípku laboratórne testovať prítomnosť chrípkového vírusu. Deje sa tak však len u malého zlomku prípadov. Napr. uplynulú chrípkovú sezónu 2013/2014 bolo u nás hlásených celkovo 134.628 tzv. chrípke podobných ochorení (angl. influenza like illness, skr. ILI), avšak testovaných bolo len 1.606 vzoriek biologického materiálu, z ktorých len 144 (9%) bolo pozitívnych (skutočná chrípka).^[1]

To je dôležité číslo, pretože očkovanie proti chrípke môže mať dosah nanajvýš na 3–4 kmene chrípkového vírusu z niekoľkých desiatok tisíc známych kmeňov, nie však na ostatné kmene a už vôbec nie na ostatné vírusy a baktérie, spôsobujúce ILI. Ak by pomer pozitívne testovaných vzoriek zodpovedal podielu skutočnej chrípky na celkovom počte ILI, očkovanie proti chrípke — aj keby bolo 100% účinné, čo nie je — môže znížiť počet ILI o nanajvýš 9%, v skutočnosti však o poznanie menej. Keď navyše zoberieme do úvahy, že na ILI ochoreli minulú sezónu ani nie 2,5% obyvateľov, aj pri 100% účinnosti očkovania by len 0,22% obyvateľov malo z očkovania úžitok. Inak povedané: bolo by treba zaočkovať približne 450 obyvateľov na to, aby sa tým predišlo jednej jedinej chrípke. Prepočítané na peniaze: jedna vakcína stojí 5,77 €.^[2] Spolu s platbou lekárovi za výkon očkovania a zdravotnú prehliadku pacienta pred očkovaním to bude okolo 10 € za jedno očkovanie. To činí spolu okolo 4.500 € na prevenciu jednej jedinej chrípky, čo je suma vyššia, než z akej mnohí našinci žijú celý rok. V skutočnosti to je ešte viac, lebo účinnosť očkovania proti chrípke sa v priemere pohybuje len okolo 59%,^[3] u starších ľudí (ktorým je očkovanie obzvlášť odporúčané lekármi i Úradom verejného zdravotníctva, skr. ÚVZ SR) dokonca ešte oveľa menej.^[4]

Okrem ILI sa sledujú aj tzv. akútne respiračné ochorenia (angl. acute respiratory infection, skr. ARI), kam spadajú okrem ILI aj prenosné ochorenia dýchacej sústavy, ktoré sa na chrípku neponášajú. Závažné (život ohrozujúce) ARI sa označujú ako SARI (angl. severe acute respiratory infection). Výskyt ARI býva typicky 5x až 10x vyšší než výskyt ILI.

Oboje sa udáva buď v absolútnych číslach (počet hlásených prípadov), alebo v prepočte na 100.000 obyvateľov. Pritom ÚVZ SR neprepočítava výskyt na 100.000 obyvateľov celkovo, ale len na obyvateľov z obvodov, z ktorých boli hlásené ARI či ILI. Keď napr. hlási ochorenia len 60% obvodných lekárov, ÚVZ SR prepočíta hlásené prípady len na 60% obyvateľov Slovenska, čo výsledný výskyt opticky zvyšuje (lepšie sa ním straší). Iné krajiny môžu uvádzať prepočet na celkový počet obyvateľov a to, že niektorí lekári ochorenia nehlásia, neberú vôbec do úvahy.

Mnohé prípady však nie sú hlásené preto, lebo priebeh ochorenia je tak banálny, že pacientovi ani nenapadne otravovať s tým lekára, takže žiadny lekár sa o tom nedozvie. Rozdiely sú aj v miestnych zvyklostiach: väčšia či menšia časť chorých chrípku „prechodí“ pomocou paralenu alebo iného voľne predajného antipyretika/analgetika, ktoré si sama naordinuje, a tak opäť unikne pozornosti lekára a hláseniu na príslušný úrad. Otázkou tiež je, či sa používa ako-tak jednotná diagnostika, tzn. či by ten-ktorý prípad choroby bol v každej porovnávanej krajine (a tiež všetkými obvodnými lekármi jednej krajiny) zhodne označený či neoznačený za ARI/ILI.

V skutočnosti teda nemáme nijaké spoľahlivé údaje o výskyte chrípky. Ako-tak sa sleduje výskyt ARI a ILI, z ktorých však samotná chrípka tvorí len malý zlomok, a aj to hlási ARI/ILI len o málo viac než polovica lekárov (59,7% pediatrov a 52,5% lekárov pre dospelých). Výskyt ARI/ILI u ostatných obvodných lekárov možno leda tak tipovať.

Menej očkovania = viac chrípky?

V reklame na očkovanie proti chrípke, predstierajúcej, že je odborným článkom,^[5] sa dočítame:

„Ukazuje sa, že v krajinách s vysokou očkovanosťou je výskyt chrípok a jej komplikácií oveľa nižší než v krajinách, kde je očkovanie nedostupné.“

Pátral som po údajoch, ktoré by to potvrdili či vyvrátili na príkladoch rôznych krajín sveta, ale nedopátral som sa. Nenašiel som žiadnu tabuľku zaočkovanosti proti chrípke ani tabuľku výskytu ILI/ARI v rôznych krajinách, z ktorej by sa dali krajiny jednoducho porovnať. Údaje sú nesúrodé: niektoré krajiny sledujú len ARI, iné len ILI, ďalšie sledujú oboje, zvyšné nesledujú ani ARI, ani ILI.^[6] A už vôbec som nenašiel pre rôzne krajiny údaje o tom, koľko percent obvodných lekárov hlási ARI a ILI, prípadne koľko ľudí nemá obvodného lekára, ako ho napr. nemám ani ja. Preto je medzinárodné porovnanie výskytu chrípky a zaočkovanosti proti nej mimoriadne pochybné.

(článok pokračuje pod červeným rámčekom)

! ! ! ! ! ! !

Napísanie tohto článku zabralo tvorcovi www.slobodaVockovani.sk niekoľko hodín (a nadobudnutie v článku uplatnených poznatkov ďalších niekoľko desiatok až stoviek hodín), ktoré nevenoval obstarávaniu obživy pre seba a vlastnú rodinu pomocou nejakej komerčnej zárobkovej činnosti. Okrem dobrovoľných darov na jeho činnosť v oblasti všeľudovej osvety o očkovaní (ktorá pohlcuje všetok jeho pracovný čas) nemá žiadne ďalšie príjmy.

Na pokračovanie v jeho ďalšiej činnosti na tomto poli je potrebné, by tieto dobrovoľné dary naďalej pokrývali aspoň základné životné potreby jeho rodiny, ako sa to podarilo v ostatných troch mesiacoch (darcom srdečne ďakujeme).

Stránka www.slobodaVockovani.sk (a rovnako tak jej hlavný tvorca Ing. Marián FILLO) nemá nijakých bohatých sponzorov ani z korporátnej sféry, ani ju neplatí štát či samospráva, ani akékoľvek treťosektorové fondy.

Bez dobrovoľných peňažných darov od vás — čitateľov a podporovateľov — neprežije a ZANIKNE BEZ NÁHRADY.

Zvážte preto, prosím, Vašu prípadnú peňažnú podporu tejto stránke a jej hlavnému tvorcovi, ktorý sa okrem jej tvorby venuje bez nároku na honorár aj vystupovaniu v TV a rozhlase (hlavne Slobodný vysielač), písaniu článkov do novín a časopisov (hlavne Vitalita a Zem&vek), osobnému telefonickému/e-mailovému poradenstvu k zdravotnej i právnej stránke očkovania, zastupovaniu štátom obvinených občanov odmietajúcich povinné očkovanie na priestupkových konaniach, osobným stretnutiam s jednotlivými rodičmi, verejným prednáškam a besedám ai.

Bližšie údaje k možnostiam peňažnej podpory nájdete na pod-stránke:
O nás / Kontakty / Podporte nás.

Za akúkoľvek podporu (aj 50 centov mesačne je lepších ako nič) vopred srdečne ďakujeme.

! ! ! ! ! ! !

Jedno však môžeme porovnať veľmi dobre: naše vlastné údaje z rôznych chrípkových sezón. Počnúc chrípkovou sezónou 2006/2007 sú u nás zbierané údaje o ARI/ILI rovnakou metodikou, takže odpadajú problémy s rôznym prístupom k diagnostike a hláseniu prípadov ARI/ILI. Hoci údaje za ostatných 8 chrípkových sezón obsahujú určité výkyvy (závisí od počasia i od kolujúcich kmeňov vírusu), celkový trend (tenká rovná čiara na grafe) je taký, že pokles zaočkovanosti ide ruka v ruke s poklesom hlásených ARI/ILI. A to je pravý opak vyššie citovaného tvrdenia MUDr. Ivety Plšekovej. Podozrivý je tiež pomer úmrtí na SARI na Slovensku (počas uplynulej sezóny spolu 5) v porovnaní s priemerným ročným počtom úmrtí na chrípku v USA, ktoré sa odhaduje na 23.607,^[7] pričom v USA sa očkuje proti chrípke približne 10x viac ľudí a obyvateľov majú cca 60x viac. Pravda, do tohto počtu sa zrejme — na rozdiel od Slovenska — počítajú aj úmrtia len vzdialene súvisiace s chrípkou (napr. na bakteriálne ochorenie, ktoré sa u pacienta rozvinulo krátko po prekonaní chrípky). Aj tak to však je značný nepomer v neprospech očkovania.

Na Slovensku sa proti chrípke povinne očkujú osoby, ubytované v domovoch sociálnych služieb (domovoch dôchodcov), čo je dôvodom pre (na môj vkus) nečakane vysokú zaočkovanosť v tejto vekovej skupine. V tomto ohľade je Slovensko európskym (ak nie svetovým) unikátom, lebo nikde inde v Európe nie je očkovanie proti chrípke povinné pre nijakú skupinu obyvateľov.

(N)ebola

Ebola je vírusové ochorenie, spôsobujúce najprv horúčku, bolesť v krku, bolesti svalov a hlavy. Nasleduje zvyčajne zvracanie, hnačka, vyrážky a oslabenie činnosti obličiek a pečene (detoxikačných orgánov). Potom človek spravidla začne krvácať, ako vnútorne, tak navonok. K úmrtiu dochádza približne v každom druhom prípade, zhruba 6 až 16 dní po nástupe prvých príznakov, a to následkom straty tekutín a príliš nízkeho krvného tlaku.^[8] Inkubačná doba (čas od nákazy po nástup prvých príznakov choroby) je podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (angl. World Health Organization, skr. WHO) 1 až 42 dní v 98% prípadov, do 21 dní v 95% prípadov.^[9] Zdá sa teda, že vo zvyšných 2% prípadov môže byť aj dlhšia. Nákaza sa šíri krvou či inými telesnými tekutinami, hoci vedci zatiaľ nevylúčili ani možnosť prenosu vzdušnou cestou na krátke vzdialenosti, ak by pacient mal okrem eboly aj nejakú inú chorobu, ku ktorej prejavom patrí kašeľ a kýchanie.^[10] Pokým prenos vzduchom s istotou nevylúčime, neradno sa približovať k chorým na ebolu, ak kašlú či kýchajú.

Ebola však nie je nováčikom. Prvýkrát bola identifikovaná v roku 1976. Rozdiel minulých epidémií oproti tej súčasnej však je v miere rozšírenia. Zatiaľčo za 37 rokov (do roku 2013) bolo hlásených spolu len 1.716 prípadov, za samotný rok 2014 je to (k 14.X.2014) vyše 9.000 prípadov.^[11]

Čo nám o ebole v televíznych novinách nepovedia?

Americký úrad verejného zdravotníctva CDC (Centers for Disease Control and prevention) vlastní patent na vírus eboly (č. US 20120251502 A1).^[12] Podľa slovníka cudzích slov sa pod patentom rozumie „právne chránený vynález“.^[13] Ak tomu správne rozumiem, vírus eboly (resp. nejaký jeho kmeň/kmene) je vynálezom CDC, inak povedané: ebola je úmyselne vyvinutou biologickou zbraňou americkej vlády. Tým sa vysvetľuje aj podivná skutočnosť, že do oblasti epidémie vyslala vláda USA nie lekárov, ale vojakov.^[14] Ďalším možným vysvetlením tejto záhady sú výdatné ropné polia na pobreží postihnutých štátov.^[15] Povráva sa tiež, že USA majú zálusk na africké diamanty.^[16] Preto sa v anglicky hovoriacich krajinách ujala slovná hračka „ebo-lie“ (čítaj ebo-láj),^[17] čiže ebo-klamstvo, a prezident USA Obama sa po novom volá Obola.^[18]

Obavy vzbudzuje aj podozrivo rýchly vývoj vakcíny proti ebole firmou GlaxoSmithKline (GSK), ktorá je vraj už po úspešných testoch na zvieratách pripravená na testovanie na ľuďoch.^[19] Podobne hneď dve ruské očkovacie látky.^[20] Bežne trvá vývoj vakcíny najmenej niekoľko rokov, na ebolu však stačí len pár týždňov? Jedno je isté: takto narýchlo zlátaná vakcína musí byť nesmierne riskantná, pretože nebol čas ju poriadne otestovať. Nijaký oficiálne schválený liek však zatiaľ nie je dostupný a údaje o nádeje vzbudzujúcom ZMapp-e vyzerajú v skutočnosti značne rozporuplne.^[21]

Vyjadrenia niektorých amerických predstaviteľov vzbudzujú dojem, že budú chcieť očkovať celé postihnuté krajiny hlava-nehlava.^[22] To dáva zmysel, pretože ultra-rýchly vývoj vakcíny stál milióny dolárov a pre akú-takú návratnosť treba predať milióny až desiatky miliónov vakcín. Celé to až príliš nápadne pripomína epidémiu prasacej chrípky z rokov 2009/2010, na ktorej sa mnohí výrobcovia očkovacích látok rozprávkovo nabalili,^[23] keďže viaceré krajiny nakúpili milióny vakcín.

Veľká väčšina obyvateľov vtedy našťastie zachovala chladnú hlavu a očkovať sa nedala ani napriek mediálnej hystérii. Tento vírus je však oveľa smrteľnejší. Zachováme chladnú hlavu aj teraz?

Snáď áno a keď si uvedomíme, že ebola nekosí všetkých, ale len každého druhého, očividne jestvuje recept na prežitie prípadnej nákazy, pravdepodobne spočívajúci v zdravej strave, obsahujúcej dostatok potrebných vitamínov a stopových prvkov, a v prípadnom doplnení toho, čo nám chýba. A to sa rovnako dobre týka aj chrípky, ktorou nás zase raz budú strašiť, ako keby to bola ebola.

Zdroje

[1] https://www.uvzsr.sk/docs/info/epida/Vyhodnotenie_chripkovej_sezony_2013_2014_Zaockovanost.pdf

[2] https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/detail/influvac-10810.html

[3] Osterholm MT, Kelley NS, Sommer A, Belongia EA: „Efficacy and effectiveness of influenza vaccines: a systematic review and meta-analysis“, Lancet Infect Dis, 2012, 12(1):36–44

[4] https://www.mprnews.org/story/2010/04/27/flu-vaccine-not-effective-in-elderly

[5] https://www.cas.sk/clanok/295808/odbornici-radia-dat-sa-zaockovat-proti-chripke-alebo-nie.html

[6] https://extranet.who.int/sree/Reports?op=vs&path=/WHO_HQ_Reports/G5/PROD/EXT/Influenza%20History+Report+by+Country

[7] https://pediatrics.about.com/od/kidsandtheflu/a/deaths-from-flu.htm

[8] https://en.wikipedia.org/wiki/Ebola_virus_disease

[9] https://www.who.int/mediacentre/news/ebola/14-october-2014/en/

[10] https://www.who.int/mediacentre/news/ebola/06-october-2014/en/

[11] https://apps.who.int/iris/bitstream/10665/136645/1/roadmapupdate17Oct14_eng.pdf

[12] https://www.google.com/patents/US20120251502

[13] https://slovnik.juls.savba.sk/?w=patent&s=exact&c=Zd5f&d=scs

[14] https://rt.com/op-edge/192176-cuba-doctors-ebola-aid-mission/

[15] https://www.infowars.com/obamas-war-on-ebola-or-war-for-oil-sending-3000-troops-to-african-ebola-areas-that-happen-to-export-oil-to-china/