Čo možno neviete o očkovaní — 25. časť (Vitalita 10/2013)
Ing. Marián Fillo
<<< 24. časť Obsah seriálu článkov 26. časť >>>
Slovenské príbalové letáky k očkovacím látkam vám na rozdiel od niektorých zahraničných neprezradia, ako sa očkovacie látky vyrábajú. V jubilejnej 25. časti tohto seriálu sa teda pozrieme na výrobné postupy a materiály, použité pri výrobe vakcín.
Živné pôdy
Na vypestovanie dostatku baktérií alebo hostiteľských buniek pre výrobu vakcín treba tieto bunky niečím kŕmiť, aby mali stavebný materiál na „výrobu“ nových a nových potomkov. Na tieto účely sa používajú rôzne roztoky, obsahujúce hlavne vitamíny, minerálne soli a aminokyseliny (stavebné kamene bielkovín), neraz obohatené o zvieraciu krv, prípadne sérum (tekutú časť krvi, ktorá zostane po vyzrážaní a ktorá neobsahuje biele ani červené krvinky).
Jednou z takýchto živných pôd je aj M199,[1] ktorá sa používa pri výrobe hexavakcíny (Infanrix Hexa od GlaxoSmithKline) zrejme na pestovanie tzv. VERO buniek z opičích obličiek, na ktorých je množený vírus detskej obrny. Je niekoľko variantov (príbalový leták neupresňuje, ktorý variant bol použitý), pričom každý z nich obsahuje okolo 60 zložiek: niekoľko prídavných látok, vitamíny, soli a všetky potrebné aminokyseliny, vrátane kyseliny glutámovej, ku ktorej už veľa netreba, aby vznikol glutaman sodný — stačí nejaký zablúdený sodík, o ktorý v zásade nie je núdza, keďže bežne býva okrem kuchynskej soli aj v pitnej vode.[2] Ten sa používa na prenos nervových vzruchov v mozgu (tzn. ako neurotransmitter),[3] avšak voľná kyselina glutámová i glutaman sodný sú nebezpečné, lebo keď sa ich hladina v mozgu zvýši (čo sa dá ľahko dosiahnuť už stravou, nieto ešte injekciou), môžu vydráždiť nervové bunky až na smrť. Tento jav sa nazýva excitotoxicita.[4]
Keďže mozog a nervy sa regenerujú zo všetkého najmenej (ak vôbec), možno neúnosne vysokým príjmom glutamanu sodného dospieť k nevratnému poškodeniu mozgu a nervovej sústavy. Ako to už býva, pri injekčnom podaní stačí na rovnaký ničivý účinok oveľa menšie množstvo jedovatej látky. Pritom drvivá väčšina testov toxicity sa robí len pre ústne podanie a iba výnimočne sa testuje kombinácia toxínov. Spravidla, ak máme vôbec nejaké údaje o toxicite, tak len o samostatnom ústnom podaní danej látky, len výnimočne o podaní injekčnom a už vôbec nie o injekčnom podaní práve takej kombinácie toxínov, aká je v príslušnej vakcíne. O tom, že glutaman sodný v strave neradno podceňovať — a vo vakcínach už vôbec nie, — svedčí aj fakt, že autisti mávajú výrazne vyššiu hladinu glutamanu sodného v krvi i v mozgu.[5] Okrem toho M199 obsahuje aj polysorbát 80 (známy tiež ako Tween 80), o ktorom vieme, že spôsobuje poškodenie pohlavných orgánov u samičiek laboratórnych potkanov,[6] avšak príbalový leták vakcíny prípadnú neplodnosť následkom očkovania „rieši“ elegantne:[7]
„Keďže Infanrix hexa nie je určený na očkovanie dospelých, adekvátne humánne údaje týkajúce sa použitia počas gravidity a laktácie a adekvátne reprodukčné štúdie so zvieratami nie sú dostupné.“
Plošné očkovanie (nielen) touto vakcínou je teda obrovským experimentom v oblasti (ne)plodnosti. Keď okolo roku 2025 budú do plodného veku dorastať deti, čo už boli plošne očkované vakcínami s polysorbátom 80 (napr. Infanrix Hexa či Prevenar 13), ukážu sa výsledky.
Okrem toho sa na pestovanie tetanových a záškrtových baktérií pre vakcíny radu Infanrix a Boostrix (tri z nich sú v povinnom očkovaní) používa Lathamova[8] a Fentonova živná pôda. Na ich výrobu sa používajú časti hovädzieho dobytka, u Lathamovej dokonca priamo alergén kazeín (alergénna bielkovina kravského mlieka).[9] Na pestovanie baktérií čierneho kašľa sa používa syntetická Stainerova-Scholteho živná pôda, obsahujúca hojné množstvo glutamanu sodného.[10]
U iných vakcín to môžu byť aj iné živné pôdy, ale zloženie je viac-menej podobné. Zvyšky tohto krmiva, ktoré prepadli sitom (filtrom) sú — možno v malom množstve, ale predsa — aj vo výslednej vakcíne.
Inaktivácia
Väčšina dnešných vakcín je tzv. inaktivovaných, čiže neobsahuje akcie schopného pôvodcu choroby (vírus či baktériu), ale len nejakú jeho časť, alebo aj celého, ale zabitého resp. neschopného množenia. Na inaktiváciu sa používa niekoľko prudko jedovatých chemických látok, najčastejšie fenol,[11] formaldehyd a glutaraldehyd.[12] Výnimočne sa pôvodcovia chorôb inaktivujú zahriatím na vysokú teplotu. Určité malé množstvá spomínaných jedov zostávajú vo výslednej vakcíne a neradno ich ignorovať. Napr. formaldehyd je známy karcinogén (rakovinotvorná látka) a nejestvuje neškodné množstvo — akékoľvek množstvo škodí. Dalo by sa namietnuť, že formaldehyd vzniká pri metabolických procesoch v (nielen) ľudskom tele,[13] čo je pravda, avšak nie je jedno, kde v tele sa daná látka nachádza. V závislosti od miesta môže pôsobiť buď priaznivo alebo nepriaznivo, prípadne nijak. Napr. pár desiatok mililitrov vzduchu v pľúcach je normálna zdravá vec, ale keby bolo toľko vzduchu v tepne, spôsobilo by to istú smrť.[14]
Bunkové kultúry, pochádzajúce z umelo potratených detí
Na prvé počutie to možno znie neuveriteľne, ale pri vývoji niektorých očkovacích látok skutočne boli „za vedeckým účelom“ vykonávané umelé potraty. Pri bližšom pohľade v tom je určitá logika.
Niektoré vírusové ochorenia sú totiž vyslovene ľudské, tzn. z človeka na zviera sa neprenesú, alebo len veľmi ťažko. Vírus sám o sebe nie je schopný množenia. Množí sa tak, že sa nabúra do bunky (tá sa potom nazýva „hostiteľskou“) a v tejto bunke spôsobí mutáciu, vďaka ktorej bunka začne vyrábať a vypúšťať do okolia kópie vírusu. Vírusy, napádajúce výlučne ľudské bunky, sa len ťažko podarí namnožiť na bunkách zvieracích — ak vôbec.
Pre výrobu drvivej väčšiny očkovacích látok sa vírusy a baktérie umelo množia v laboratóriu. Vedci, v snahe vyvinúť očkovanie proti čisto ľudským vírusom, hľadali spôsob, ako ich umelo množiť, a logicky dospeli k tomu, že ich musia množiť na ľudských bunkách. Otázkou však bolo, od koho zobrať živé ľudské bunky. Mŕtve bunky totiž na pestovanie vírusov použiť nemožno.
Dospelý človek žije v „udržiavacej“ prevádzke, čo znamená, že keď mu nejaké bunky odumrú, tak ich nahradia nové, ale v jeho tele neprebieha nijaké horúčkovité množenie buniek — jedine, že by mal rakovinu. Túto cestu vynálezcovia a výrobcovia očkovacích látok tiež vyskúšali. Odobrali rakovinové bunky z nádoru na krčku maternice istej Henrietty Lacks, na ktorej počesť sa označujú skratkou „HeLa“, a množili na nich vírus detskej obrny.[15] Dnes sa však už HeLa bunky pri výrobe očkovacích látok nepoužívajú, keďže ich použitie má zrejme vyššie riziká než prínosy.
Druhou možnosťou je zobrať bunky z detí, keďže deti rastú a buniek im v tele pribúda. Snahou výrobcov očkovacích látok je dopestovať vírusy čo najrýchlejšie, takže na ich výrobu hľadali bunky, ktoré sa veľmi rýchlo množia. Nuž, najrýchlejšie sa množia bunky ešte pred tým, ako sa dieťa narodí. Za približne 9 mesiacov tehotenstva z jednej jedinej bunky (oplodneného vajíčka) vznikne až niekoľko biliónov buniek. Voľba teda padla na odber buniek z ešte nenarodených detí.
Keďže cieľom je získať živé bunky, je nutné odobrať ich — rovnako ako pri transplantácii — z ešte živého plodu. Bez vystavenia potenciálnej matky značnému zdravotnému riziku to možné nie je, preto umelé potraty, pričom k odberu bunkového tkaniva musí dôjsť ešte pred smrťou plodu.
Vedci však spočiatku nevedeli, aké bunky sú na ich účely najlepšie, tak skúšali odoberať bunkové tkanivá z rôznych častí tela a kým dospeli k uspokojivému výsledku, bolo za týmto účelom vykonaných niekoľko desiatok umelých potratov. Kanadský lekár Dr. Rene Leiva ich napočítal vo zverejnených odborných lekárskych článkoch vyše 80, v skutočnosti ich však mohlo byť viac.[16]
Odvtedy sa tieto bunkové kultúry umelo množia v laboratóriách a používajú sa nielen na výrobu očkovacích látok. Stali sa predmetom obchodu podobne, ako skoro všetko v lekárstve. Kameňom úrazu je, že ľudské bunky majú v podstate naprogramovanú smrť. Samozrejme, bunky sa delia a odumierajú, ale delenie ľudských buniek nie je možné robiť donekonečna. Po niekoľkých desiatkach rokov to prestane byť možné. Majú niečo ako „vnútorné počítadlo“ a po istom počte delení sa už viac nedelia.[17] Preto je aj životnosť bunkových tkanív, odobraných v 60. rokoch minulého storočia — pred približne 50 rokmi, — obmedzená a ak sa má pokračovať vo výrobe týchto očkovacích látok doterajším spôsobom, bude o pár desiatok rokov nutné odobrať nové bunkové tkanivá, a teda vykonať za týmto účelom nové umelé potraty.
Nejde však len o mravný (etický) problém ale aj problém zdravotný. Dr. Theresa Deisher a jej spolupracovníci zistili, že úlomky (fragmenty) ľudskej DNA, ktoré sú prakticky v každej vakcíne, vyrobenej pomocou umelo-potratových buniek, môžu prenikať do buniek očkovanej osoby a spôsobovať v nich nepredvídateľné mutácie.[18] Tejto skutočnosti Dr. Theresa Deisher pripisuje významný nárast výskytu autizmu a príbuzných porúch mozgu a nervovej sústavy, ktorý nastal krátko po zavedení plošného očkovania proti ružienke umelo-potratovou vakcínou v 80. rokoch 20. storočia, a pokračoval vakcínami proti nákazlivej žltačke typu A a proti ovčím kiahňam.[19]
Hoci v sotva-ktorom príbalovom letáku nájdete napísané, že očkovacia látka obsahuje kusy ľudskej DNA, je to tak u všetkých očkovacích látok proti ružienke, ovčím kiahňam a nákazlivej žltačke typu A, ktoré sú na Slovensku dostupné. (Priorix, M-M-RVaxPro, Havrix, Twinrix, Varivax, Vaqta, Ambirix, Avaxim, Zostavax, ProQuad). Chemické látky a biologické materiály, použité pri výrobe a nachádzajúce sa vo výslednom výrobku len vo veľmi malom (stopovom) množstve, totiž podľa predpisov Európskej únie nemusia byť v príbalových letákoch uvádzané. Takto nás teda Európska únia chráni — pred (oprávneným) strachom z nebezpečných chemikálií a biologických materiálov, prítomných v očkovacích látkach.
Pokračovanie vo Vitalite 11/2013.
Zdroje:
[1] https://cellgro.com/media/docs/files/items/file_112.pdf
[2] https://jaspi.justice.gov.sk/jaspidd/vzory/010354Pr1.pdf
[3] https://en.wikipedia.org/wiki/Neurotransmitter
[4] https://en.wikipedia.org/wiki/Excitotoxicity
[5] Tamer H. Hassan, Hadeel M. Abdelrahman, Nelly R. Abdel Fattah, Nagda M. El-Masry, Haitham M. Hashim, Khaled M. El-Gerby, Nermin R. Abdel Fattah: „Blood and brain glutamate levels in children with autistic disorder“, Research in Autism Spectrum Disorders, 2013, 7(4):541–548
[6] M. Gajdová, Ján Jakubovský, Jozef Války: „Delayed effects of neonatal exposure to Tween 80 on female reproductive organs in rats“, Food Chem Toxicol, 1993, 31(3):183–190
[7] https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000296/WC500032505.pdf
[8] https://penniwinkleb.wordpress.com/2013/01/21/vaccines-whats-in-them/
[9] https://baby-web.topky.sk/clanky/a3172-Alergie-na-bielkoviny-kravskeho-mlieka.aspx
[10] https://mic.sgmjournals.org/content/63/2/211.full.pdf
[11] Sukdeb Nandi, Manoj Kumar: „Development in Immunoprophylaxis against Rabies for Animals and Humans“, Avicenna J Med Biotechnol, 2010, 2(1):3–21.
[12] R.K. Gupta, Suniti B. Sharma, Subhash Ahuja, S.N. Saxena: „Glutaraldehyde inactivated pertussis vaccine: A safe vaccine in the innocuity test“, Vaccine, 1987, 5(2):102–104
[13] https://www.cancer.gov/cancertopics/factsheet/Risk/formaldehyde
[14] https://en.wikipedia.org/wiki/Air_embolism
[15] https://en.wikipedia.org/wiki/Henrietta_Lacks
[16] https://www.slobodavockovani.sk/news/strucna-historia-ludskych-diploidnych-bunkovych-kultur/
[17] https://www.zzz.sk/?clanok=7445
[18] https://www.slobodavockovani.sk/news/potvrdene-regresivny-autizmus-nie-je-genetickeho-povodu/
[19] https://www.slobodavockovani.sk/news/udaje-cdc-a-ministerstva-skolstva-usa-ukazuju-silnu-statisticku-suvislost-zaockovanosti-proti-ovcim-kiahnam-a-vyskytu-autizmu-v-kazdom-state-usa/
<<< 24. časť Obsah seriálu článkov 26. časť >>>
Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 6 hodín čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.
