Čo možno neviete o očkovaní — 22. časť (Vitalita 7/2013)

09.08.2013 22:44

Ing. Marián Fillo

 

<<< 21. časť       Obsah seriálu článkov       23. časť >>>

 

       (dokončenie z Vitality 6/2013)

 

       Jedna čitateľka uposlúchla moju výzvu z predchádzajúcej časti seriálu (zahltiť pediatra otázkami o očkovaní) tak dokonale, že sa mi o niečom takom ani len nesnívalo. Spísala zoznam 129 otázok, z ktorých veľká časť má ešte ďalšie pod-otázky.[1] Vrelo odporúčam tento zoznam ako inšpiráciu ku komunikácii s pediatrami, ktorí by silou mocou chceli vaše deti očkovať.

 

Ako sa vyhnúť udaniu na RÚVZ?

ilustračný obrázok - paragraf       Akonáhle lekár nahlási Vaše odmietnutie očkovania na miesto-príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ), sotva sa vyhnete pokute – ak teda ten Váš RÚVZ[2] pokutuje. Je pritom jedno, že máme také či onaké právne predpisy, ktoré Vám hrajú do karát – RÚVZ sa riadi len tými právnymi predpismi, ktoré mu vyhovujú, a ostatné drzo ignoruje alebo prekrúca vo svoj prospech a Váš neprospech. Preto je pri snahe vyhnúť sa sankciám za odmietnutie povinného očkovania kľúčové zabrániť tomu, aby sa o Vašom vzdore voči Systému dozvedel RÚVZ.

       To by malo byť v zásade jednoduché, keďže povinnosť udávať neočkujúcich rodičov je protiústavná, lebo je ustanovená len vo vyhláške (nie v zákone), ale povinnosti podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR (č. 460/1992 Zb.)[3] „… možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd; medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb; alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“ O udávaní neočkujúcich rodičov však nie je reč v nijakom zákone, nijakej medzinárodnej zmluve, ani v nijakom nariadení vlády, ide teda o povinnosť ustanovenú protiústavným spôsobom.

       Navyše v úplne vágnom ustanovení „… lekár oznámi regionálnemu úradu každé odmietnutie povinného očkovania.“ v § 13 ods. 5 Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z. v znení Vyhlášky MZ SR č. 544/2011 Z. z.[4] sa nepíše dokedy má lekár odmietnutie povinného očkovania hlásiť, ani akým spôsobom to má urobiť (osobne ústne, telefonicky, poštou, e-mailom…), či ktoré údaje má v hlásení uviesť. Lekár si teda splní túto povinnosť aj v prípade, že 3 roky po odmietnutí povinného očkovania (premlčacia lehota priestupku je 2 roky) nahlási na RÚVZ telefonicky „pred tromi rokmi jedna matka u mňa odmietla očkovanie Infanrixom Hexa.“ Takéto hlásenie totiž dokonale napĺňa požiadavky aktuálnej (hoci protiústavnej) právnej úpravy povinného očkovania.

       Ďalším argumentom je Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov,[5] ktorý by bol za súčasného právneho stavu porušený, akonáhle by hlásenie odmietnutia očkovania obsahovalo akýkoľvek osobný údaj osoby, odmietajúcej povinné očkovanie. Podrobnejšie sa o tom dočítate vo vynikajúcej právnej analýze advokáta JUDr. Mgr. Antona Chromíka, PhD.[6] Musím však upozorniť, že v čase, keď čítate tieto riadky (tzn. v júli 2013 či neskôr) už bude platiť úplne nový Zákon o ochrane osobných údajov č. 122/2013 Z.z.[7] V ňom naďalej sú všetky podstatné ustanovenia, na ktoré odkazuje analýza Dr. Chromíka, odkazy však bude potrebné prečíslovať.

       Ak by lekár (prinajmenšom do nadobudnutia platnosti zatiaľ ešte neschválenej novely Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá má okrem iného vyriešiť aj rozpor so Zákonom o ochrane osobných údajov) nahlásil RÚVZ, že ste odmietli povinné očkovanie, môžete ho udať na Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ).[8] Ak by ÚOOÚ postupoval podľa platného zákona (čo je u ľubovoľného slovenského úradu otázne), mal by lekár-udavač dostať pokutu vo výške od 1.000 do 80.000 €,[9] čo je oveľa viac než pokuta, ktorá mu čisto teoreticky hrozí od RÚVZ (max. 1.659 €).[10] Naschvál píšem „čisto teoreticky“, pretože každý príčetný sudca by mal dať za pravdu lekárovi, ktorý v prípade rozporu zákona (o ochrane osobných údajov) a vyhlášky (ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii prenosných ochorení) dá prednosť zákonu pred vyhláškou.

       Ak nechcete lekára udať na ÚOOÚ, hoci on nemá najmenší problém udať Vás na RÚVZ, môžete ešte pred tým, ako Vás udá, ujsť k inému lekárovi – takému, čo neočkovačov neudáva. Nie je takých veľa, ale zopár ich na Slovensku máme. V tom prípade ale počítajte s tým, že sa možno nacestujete, čo Vás môže z dlhodobého hľadiska vyjsť vo výsledku drahšie než prípadná pokuta za odmietnutie povinného očkovania.

       Riešením môže byť aj nájdenie si lekára z revíru takého RÚVZ, ktorý pokuty nedáva. RÚVZ totiž nie je povinný dať za odmietnutie povinného očkovania akúkoľvek pokutu. Ostatne, pokuta vôbec nič nevyrieši, lebo dieťa naďalej zostane nezaočkované a nevedie to nijakým spôsobom k „náprave hriešnika“, takže úradník, ktorý má aspoň trochu zdravého rozumu, využije túto možnosť a vyrieši tento priestupok len dohovorom. Keďže ľudia sa menia, menia sa aj riaditelia RÚVZ a menia sa aj prístupy jednotlivých RÚVZ k neočkovaniu, nebolo by rozumné napísať tu zoznam RÚVZ, ktoré nepokutujú. Radšej sa spýtajte e-mailom či telefonicky. Opäť ale platí, že dochádzanie za vzdialenejším pediatrom môže vyjsť nakoniec drahšie než samotná pokuta, ktorú si tým ušetríte.

       Riešením je aj nemať žiadneho pediatra, ale to nemusí byť ľahké dosiahnuť. Podľa platného práva totiž pediater nemá odovzdať zdravotný záznam rodičovi, ale poslať novému pediatrovi. Pravda, niektorí pediatri napriek tomu nemajú problém strčiť zdravotný záznam do ruky rodičovi, čo práve odmietol povinné očkovanie, a dodať niečo v zmysle „practe sa z mojej ambulancie a už Vás nechcem ani vidieť!“ Teoreticky by sa dal zdravotný záznam dieťaťa vylákať od pediatra pod zámienkou trvalého odchodu do zahraničia, ale neviem o nikom, kto by to skúsil.

       Keď nebudete mať dieťa zapísané u žiadneho pediatra, nebude Vás mať kto udať. To si, pravda, vyžaduje dostatočné vedomosti a schopnosť poradiť si s chorobami dotknutého dieťaťa. Na túto tému však už bolo vydaných niekoľko skvelých kníh[11], pomôcť môžu aj rôzne diskusné fóra na internete, alebo môžete namiesto bežného pediatra s chorým dieťaťom ísť za bylinkárom, homeopatom, naturopatom, chiropraktikom či osteopatom.

 

Čo robiť, ak už o Vás RÚVZ vie

       Ak spadáte pod niektorý z nepokutujúcich RÚVZ, v zásade netreba robiť nič, pretože Vám žiadna pokuta nehrozí.

       V opačnom prípade sa môžete pokúsiť zachrániť situáciu tak, že keď si Vás pozvú „na koberček“ na RÚVZ, poviete, že v princípe nemáte nič proti očkovaniu, ale na to, aby ste s pokojným svedomím dovolili očkovať Vaše dieťa, potrebujete dostatočné informácie. Následne zavalíte RÚVZ tými istými otázkami, ktoré odporúčam opýtať sa pediatra. V prípade, že Vám RÚVZ odmietne odpovedať na tieto otázky (keďže to nie je jeho povinnosťou), povedzte, že si to ešte prediskutujete s pediatrom a nech RÚVZ poučí pediatra o jeho povinnosti informovať rodičov o plánovanom očkovaní.

       Ak Vám táto stratégia nevyjde, môžete ešte skúsiť zohnať potvrdenie o zdravotnej kontraindikácii očkovania od nejakého lekára-špecialistu. Pripravte sa však na to, že hoci Vám ten-ktorý špecialista medzi štyrmi očami možno povie, že keby to bolo jeho dieťa, nedal by ho očkovať, aj tak sa bude zdráhať potvrdiť Vám kontraindikáciu očkovania. Treba tiež mať na pamäti, že úradníčky na RÚVZ nemusia byť dostatočne zdravotnícky vzdelané, takže výsledky nejakých testov im možno nič nepovedia. Aby bolo z ich hľadiska lekárske potvrdenie kontraindikácie platné, musí na ňom byť výslovne uvedené niečo v zmysle „Neodporúčam ďalšie očkovanie.“

       Ak nijakého lekára nedonútite podpísať zdravotnú kontraindikáciu očkovania Vášho dieťaťa, môžete si potvrdenie aj sami vyrobiť, čo pri dnešnej úrovni techniky nie je prakticky žiadny problém. Pri výrobe pečiatok tiež nikto nekontrolujete, či ste naozaj ten, na koho sa pečiatka vzťahuje. Musím Vás však upozorniť, že takéto riešenie (falšovanie úradných dokumentov) je prudko protizákonné a keby Vám na to niekto prišiel, mohli by ste z toho mať vážne ťažkosti.

 

Čo s pokutou?

       Ak nič z vyššie uvedeného nevyjde, počítajte s pokutou do 331 €. Rozhodnutie o pokute Vám príde písomne s odstupom niekoľkých týždňov od prejednania priestupku na RÚVZ. Proti tomuto Rozhodnutiu sa môžete odvolať v lehote 15 dní od jeho doručenia. Prebratie si Rozhodnutia na pošte v posledný (18.) deň úložnej lehoty však nič nerieši, pretože z úradného hľadiska sa Rozhodnutie považuje za doručené už na tretí deň po neúspešnom pokuse o doručenie. Ak ste sa však preukázateľne nezdržiavali v danom čase v mieste trvalého bydliska (napr. ak ste boli na pár mesiacov trvajúcom pracovnom pobyte v Austrálii), môžete po návrate bezodkladne oznámiť túto skutočnosť RÚVZ a ten by Vám mal doručiť Rozhodnutie znovu, resp. ak sa stavíte na RÚVZ osobne, mali by Vám osobne vydať kópiu Rozhodnutia. Potom znovu začína plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania.

       Odvolanie treba adresovať RÚVZ, ktorý Rozhodnutie vydal a ktorý skontroluje, či odvolanie spĺňa všetky náležitosti. Ak áno, pošle ho na Úrad verejného zdravotníctva SR[12] (nadriadený orgán). Ak nie, vyzve Vás písomne na nápravu (opravu chybných, doplnenie chýbajúcich údajov apod.) v lehote niekoľkých dní.

       Zo strany ÚVZ SR však nečakajte zľutovanie. Je to v princípe tá istá agresívna, iracionálna, fanatická a s nadnárodnými korporáciami prepletená sekta, ako aj RÚVZ. Za posledné dva roky neviem o žiadnom odvolaní proti pokute za neočkovanie, ktoré by ÚVZ SR uznal. Počítajte teda s tým, že Vaše odvolanie bude zamietnuté.

       V takom prípade musíte pokutu zaplatiť do 15 dní od doručenia inak RÚVZ môže dať túto pokutu vymáhať exekútorovi, a to by Vás vyšlo oveľa drahšie. Nie je to len teoretická hrozba – jedna moja známa z Bratislavy už takto mala do činenia s exekútorom. A s exekútormi nie sú žarty!

       Do dvoch mesiacov od doručenia zamietnutia Vášho odvolania môžete podať žalobu na príslušnom krajskom súde. Na takúto žalobu potrebujete licencovaného advokáta. Samotné podanie žaloby niečo stojí a ak daný advokát nie je Váš príbuzný či kamarát, asi Vás tiež nebude zastupovať zadarmo. Ani jeden z mne známych súdnych sporov (prvá mne známa žaloba je z 10.XII.2010) v tejto veci zatiaľ nebol uzavretý. Ak na to nemáte peniaze, môžete na okresnej prokuratúre podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré je obsahovo takmer totožné so žalobou.

       V rámci súdneho sporu možno podať Ústavnému súdu SR podnet na preskúmanie ústavnosti právnej úpravy povinného očkovania. Ústavný súd SR by sa touto vecou mal v dohľadnej dobe zaoberať na podnet advokáta istej nespokojnej mamičky z Nitry.[13] Dúfajme, že Ústavný súd učiní zadosť spravodlivosti a nie záujmom mocnej farmaceutickej lobby na čele s firmou GlaxoSmithKline (GSK) – dodávateľom všetkých plne hradených povinných detských vakcín.

       V prípade, že by zvíťazil GSK a spol. (čo sa na Slovensku, žiaľ, nedá vylúčiť), je ešte možné obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva (ECHR) v Strasbourgu.[14] Je známe, že tento súd väčšinou rozhodne v prospech žalobcov (občanov) a neprospech obžalovaných (štátov), preto je veľmi dobrá šanca, že v prípade neúspechu na Ústavnom súde SR uspejete na ECHR.

 

Zdroje

[1]  https://www.slobodavockovani.sk/news/ziadost-o-informacie-o-ockovani-adresovana-pediatrovi-ktoru-adresat-odmietol-prijat/

[2]  Ktorý RÚVZ je ten Váš, zistíte podľa okresu, v ktorom sídli Váš pediater, na základe tejto tabuľky:
https://www.slobodavockovani.sk/odkazy/#ruvzo

[3]  https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460#c13

[4]  https://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-585#p13-5

[5]  https://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-428

[6]  https://rizikaockovania.sk/leg/pa_osobne_udaje_ockovanie.pdf

[7]  https://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-122

[8]  https://www.dataprotection.gov.sk/

[9]  https://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-122#p68-2

[10]  https://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-355#p56-2

[11]  napr. Dr. Robert S. Mendelsohn: Jak pečovat o zdraví dítěte... navzdory vašemu lékaři, Malvern, Praha, 2010
či MUDr. Judita Hofhanzlová: Zdraví pro ženu a dítě přírodními prostředky, Alternativa, Praha, 2002, 2010
a tiež Mgr. Peter Tuhársky: Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad, Banská Bystrica, 2008, 2013

[12]  https://www.uvzsr.sk/

[13]  https://www.cas.sk/clanok/253406/ustavny-sud-rozhodne-ci-ma-stat-pravo-nutit-rodicov-aby-dali-svoje-deti-ockovat.html

[14]  https://www.echr.coe.int/Pages/home.aspx?p=contact

 

<<< 21. časť       Obsah seriálu článkov       23. časť >>>

 


Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 5 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.