Čo možno neviete o očkovaní — 21. časť (Vitalita 6/2013)

29.07.2013 11:16

Ing. Marián FILLO

 

<<< 20. časť       Obsah seriálu článkov       22. časť >>>

 

       (pokračovanie z Vitality 5/2013)

 

Čo sa treba opýtať lekára PRED očkovaním?

       Z 20. časti tohto seriálu vieme, že očkujúci lekár je povinný vás informovať o chystanom očkovaní, a to zrozumiteľne a bez nátlaku, má vám umožniť slobodne sa rozhodnúť a poskytnúť vám na to dostatočný čas. Stále to však nie je samozrejmosťou, ale skôr výnimkou než pravidlom.

ilustračný obrázok - paragraf       Ak Vám lekár sám od seba nepredložil príbalový leták, upozornite ho, že je to jeho povinnosťou podľa §62 ods. 13 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch, a trvajte na predložení príbalového letáku. Nenechajte sa odbiť rečami ako „to si nájdete na internete“. Na to odpovedzte niečo v zmysle: „V poriadku, pán doktor, tak mi teda ukážte ten príbalový leták na Vašom počítači!“ Ak ste menej drzí, vypýtajte si presnú adresu aj s úplnou cestou k súboru s príbalovým letákom, alebo nech Vám lekár na svojom počítači názorne ukáže, ako sa môžete k príslušnému príbalovému letáku preklikať. Prípadne môžete namietnuť, že nemáte vôbec prístup na internet. To je však v prípade mladých rodín sotva uveriteľné. Ak však máte 50 či viac rokov, nemal by to byť problém. Ak Vám lekár dá presnú adresu príbalového letáku, vyžiadajte si čas (napr. 2 týždne) na jeho podrobné preštudovanie.

       Keď prídete za lekárom druhýkrát, pýtajte sa ako úplní medicínski laici na všetko v príbalovom letáku, čomu by človek s nedokončenou základnou školou nemusel rozumieť – pravda, to len v prípade, že nie ste držiteľom titulu MUDr. :-)

       Okrem toho je dobré a oprávnené sa opýtať:

  • ku každej jednej priznanej zložke vakcíny, či je bezpečná pre injekčné podanie (vpich) do svalu/pokožky/pod pokožku (v závislosti od vakcíny), resp. pre orálne (ústne) podanie (to len v prípade nepovinného očkovania proti rotavírusom). Ak lekár odpovie „áno“, vypýtajte si MSDS (Material Safety Data Sheet = dokument s údajmi o bezpečnosti) od každej zložky danej očkovacej látky.
  • na základe čoho si môžete byť istí tým, že daná zložka očkovacej látky (napr. polysorbát 80 v prípade hexavakcíny Infanrix Hexa, trikrát povinne očkovanej deťom pred prvými narodeninami) je úplne bezpečná, ak sa v MSDS píšte: „CARCINOGENIC EFFECTS: Not available. MUTAGENIC EFFECTS: Not available. TERATOGENIC EFFECTS: Not available. DEVELOPMENTAL TOXICITY: Not available.“,[1] čiže: údaje o rakovinotvornosti (karcinogenite), schopnosti vyvolať mutácie (mutagenite), schopnosti vyvolať znetvorenie vyvíjajúceho sa plodu (teratogenite) a schopnosti negatívne ovplyvniť vývin dieťaťa (vývojovej toxicite) nie sú dostupné? Ak dostanete odpoveď typu „Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) by predsa neschválil niečo, čo by škodilo malým deťom.“, opýtajte sa na štúdie, ktoré potvrdzujú bezpečnosť danej prídavnej látky pre injekčné podanie do svalu/pokožky/pod pokožku resp. pre ústne podanie a ktoré zrejme museli byť vykonané až po vydaní príslušného MSDS, keďže v ňom nie je o nich žiadna zmienka. Ak vás lekár odkáže na ŠÚKL, pripomeňte mu, že informovať o očkovaní je povinnosť jeho, nie povinnosť ŠÚKLu. Ak teda nevie to, na čo sa pýtate, nech sa sám opýta ŠÚKLu, a dá vám vedieť odpoveď.
  • ak by ste dostali uspokojivú odpoveď na predchádzajúce otázky, spýtajte sa na toxicitu zmesi, tzn. akým spôsobom a v akej miere môže byť nebezpečná práve tá zmes prídavných látok, ktorá bola použitá v danej vakcíne. V niektorých prípadoch sa totiž toxicita jednotlivých zložiek nesčítava, ale násobí, či dokonca umocňuje. Napr. americký výskumník Dr. Boyd Haley upozorňuje na pravdepodobnú tzv. synergickú toxicitu ortuti (resp. thiomersalu, čiže zlúčeniny, z takmer polovice tvorenej ortuťou, používanej v niektorých vakcínach ako konzervant/baktericíd) v spojení s hliníkom.[2] Tento efekt bol preukázaný napr. pri kombinácii ortuti a olova, kde ak sa skombinuje dávka ortuti, čo by zabila 1% pokusných zvierat (tzv. LD-1 = Lethal Dose for 1%) s LD-1 dávkou olova, výsledná zmes nezabije 2% pokusných zvierat (čo by sme možno očakávali), ale úplne všetky zvieratá (tzv. LD-100). Jedovatosť (toxicita) zmesi je teda najmenej 50x vyššia než súčet jedovatostí jednotlivých zložiek.[3] Vypýtajte si teda od lekára klinickú štúdiu, ktorá jednoznačne dokazuje bezpečnosť zmesi všetkých prídavných látok, ktoré sú použité v danej vakcíne.
  • papier znesie všetko, obzvlášť keď má výrobca písať o svojom výrobku. Opýtajte sa teda lekára na úplné chemické zloženie danej očkovacej látky. Ak vám odvrkne, že „to je predsa v príbalovom letáku“, pýtajte si výsledky úplnej chemickej analýzy práve tej šarže (výrobnej dávky) vakcíny, z ktorej je vakcína, čo má byť pichnutá vášmu dieťaťu (resp. vám osobne). Trvajte na tom, aby šlo o úplnú chemickú analýzu z (od výrobcu vakcíny) nezávislého laboratória a o presne tú šaržu, čo má lekár pripravenú na očkovanie.
  • aké nežiaduce účinky boli hlásené (nielen výrobcom priznané v príbalovom letáku, ale všetky hlásené) po očkovaní danou vakcínou?
  • ak má vaše dieťa nejaké trvalé zdravotné problémy, spýtajte sa lekára na štúdiu, ktorá testovala bezpečnosť danej vakcíny na najmenej tisícke detí s rovnakými zdravotnými problémami. Ak detský lekár nijakú takú štúdiu nepredloží, je to dobrý dôvod neočkovať. To isté platí pri vyšetreniach u lekárov-špecialistov, ak sa zdráhajú napísať vám potvrdenie, že neodporúčajú akékoľvek ďalšie očkovanie až do vyriešenia daných zdravotných problémov.
  • ak lekár nejakú takú štúdiu predloží, spýtajte sa, či bola vykonaná na ľuďoch (štúdie na zvieratách nemusia byť relevantné, keďže niektoré zvieratá prežijú aj takú záťaž, akú človek nemá šancu prežiť), na koľkých ľuďoch, ako dlho štúdia trvala, ako boli vyberaní účastníci štúdie, či bola v štúdii úplne neočkovaná kontrolná skupina, ktorá dostala skutočné placebo (biologicky neaktívnu látku) a nie akože-placebo v podobe inej vakcíny či roztoku niektorých zložiek vakcíny, koľko ľudí odstúpilo zo štúdie v jej priebehu pre nežiaduce účinky očkovania… Čo sa analýzy štúdií týka, ak lekár nemá páru o vašej znalosti angličtiny, tvárte sa, že po anglicky neviete a požadujte od lekára, aby vám potrebné informácie zo štúdie preložil. Tým ho donútite oboznámiť sa s faktami, ktoré mu na školeniach, sponzorovaných výrobcami vakcín, nikto nepovie.
  • aká je za súčasnej epidemiologickej situácie frekvencia nežiaducich účinkov očkovania v porovnaní s frekvenciou komplikácií choroby, vynásobenou reálnym rizikom nákazy? Ak sa totiž choroba prakticky nevyskytuje, jej celkové riziko je veľmi blízke nule. Ak sa – naopak – vyskytuje hojne, ale riziko komplikácií je smiešne malé, celkové riziko choroby je znovu veľmi blízke nule a pravdepodobne oveľa menšie než riziko očkovania. Nemá však zmysel očkovať, ak tým vyrobíme väčšie riziko než to, pred ktorým nás má očkovanie chrániť.
  • aká je oficiálna účinnosť očkovania (koľko % očkovaných má mesiac po očkovaní namerané v krvi protilátky nad tzv. ochrannou hladinou?) a skutočná účinnosť očkovania (koľko % očkovaných pri kontakte s pôvodcom choroby vďaka očkovaniu neochorie?)?
  • aký je výskyt príslušnej choroby tu a teraz? (výskyt v Kongu alebo v Argentíne nás na Slovensku nemusí veľmi trápiť)
  • aké je tu a teraz riziko komplikácií danej choroby (u koľko % chorých sa objavujú) a úmrtia na ňu za súčasnej životnej úrovne na Slovensku? Riziko komplikácií v Afrike, kde je nedostatok pitnej vody, podvýživa, biedna až nulová hygiena apod., totiž nie je pre nás smerodajné. Rovnako tak pre nás nie je smerodajné, aké bolo riziko komplikácií danej choroby tesne po 2. svetovej vojne. Podstatné je TU a TERAZ.
  • aké sú alternatívne metódy prevencie danej choroby? Čo by lekár robil, aby predišiel danej chorobe, keby dlhodobo vypadli dodávky vakcín proti nej?
  • ako sa správajú jednotlivé zložky očkovacej látky po vpichnutí do tela? Zostávajú v pôvodnom stave, alebo sa menia (metabolizujú)? Na aké zlúčeniny sa rozpadávajú alebo s čím reagujú? Zostávajú dlhodobo v tele, alebo sa rýchlo vylučujú? Zostávajú v mieste vpichu, alebo putujú ďalej? Kam všade v tele sa dostanú a čo tam robia? Aký je polčas ich odbúravania z tela?
  • ako presne funguje očkovanie danou vakcínou? U neživej vakcíny (napr. Infanrix Hexa, Infanrix Polio, Prevenar 13, Synflorix či Boostrix Polio): Akým presne spôsobom pracuje adjuvant (zosilňovač imunitnej odpovede) – ako podnecuje imunitnú odpoveď. U živej vakcíny (napr.: Priorix, Rotarix či Priorix Tetra): čo presne robí v tele živý vakcinačný vírus/baktéria? Môže vyvolať chorobu, pred ktorou má dané očkovanie chrániť?
  • ak Vám lekár povie „Keď prestaneme deti očkovať, znovu sa objavia už vymiznuté choroby“, spýtajte sa, či sa zvýši aj výskyt moru, cholery, týfusu, šarlachu, ktoré sú už na Slovensku takmer neznáme, hoci sa proti nim u nás nikdy plošne neočkovalo a proti šarlachu dokonca nijaká vakcína nie je dostupná – ani u nás, ani vo svete.
  • … (pri troche fantázie ešte určite niečo vymyslíte)

       V zásade je strategicky výhodnejšie neodmietať očkovanie kategoricky. Lepšie je tvrdiť, že na zodpovedné rozhodnutie potrebujete viac informácií, a preto sa pýtate postupne všetky vyššie uvedené otázky, prípadne aj ďalšie, čo vám napadnú.

       Na každé jedno tvrdenie lekára si pýtajte dôkaz, najlepšie dvojito zaslepenú, skutočným placebom kontrolovanú, dlhodobú (aspoň 10 rokov) klinickú štúdiu. Neuspokojte sa s epidemiologickými štúdiami, keďže pri nich výskumníci spravidla nevidia jediného živého pacienta, ale len zoberú nejakú databázu a tak dlho čarujú s číslami, kým výsledok zodpovedá zadaniu štúdie (napr. vyvrátiť súvislosť očkovania s autizmom).

       Nenechajte sa odbiť tvrdeniami typu „Za celú moju 30-ročnú prax sa mi nestalo …“, „Hovorili nám to na školení.“ (sponzorovanom prinajmenšom firmou GlaxoSmithKline, prípadne aj inými výrobcami vakcín, čo vám však lekár spravidla nepovie), „To povedal prof. Dluholucký – najlepší slovenský odborník na očkovanie.“, „To len nejaký inžinier zo Žiliny vymýšľa.“ a podobnými výrokmi ad hominem (apel na autoritu resp. osobný útok). Povedzte, že Vás nezaujíma názor prof. Dluholuckého, ani názor „nejakého inžiniera“, ani názor hlavného hygienika či ministra zdravotníctva, zaujímajú vás len a len (overiteľné) fakty, fakty, fakty a nespochybniteľná, nepriestrelná logika.

       Konfrontujte lekára s názormi iných lekárov, ktorí sú proti danému očkovaniu, danej vakcíne, či proti očkovaniu vo všeobecnosti. Oboznámte ho so štúdiami nežiaducich účinkov očkovania, uverejnenými v hlavnoprúdových (mainstreamových) lekárskych časopisoch (najlepšie v anglicky písaných)[4] i s počtami závažných nežiaducich účinkov danej vakcíny v americkej databáze VAERS (Vaccine Adverse Event Reporting System = Systém na hlásenie nežiaducich udalostí po očkovaní).[5]

       Trvajte na odpovediach, nenechajte sa odkázať na akýkoľvek úrad, pokojne si nechajte vysvetliť od lekára aj celú imunológiu (ak ju, pravda, vôbec ovláda), neuspokojte sa s číslami, vycucanými z palca (bez odkazu na oficiálnu, verejne prístupnú štatistiku), a to všetko – pokiaľ možno – v maximálnej slušnosti, bez akejkoľvek irónie či sarkazmu. Zaujíma vás to predsa, lebo ste starostliví rodičia, nesmierne vám záleží na vašich deťoch, čo sa prejavuje okrem iného aj tak, že poctivo kontrolujete zloženie všetkých potravín. O to viac sa teda zaujímate o všetko, čo má byť vašim deťom vpichnuté, pretože injekčne podané látky mávajú pri tom istom množstve spravidla 100x až 1000x silnejší účinok než látky zjedené, vypité či vdýchnuté!

 

       Vo Vitalite 7/2012 viac o tom, ako sa brániť postihom za odmietnutie povinného očkovania.

 

Zdroje:

[1]  https://www.sciencelab.com/msds.php?msdsId=9926645

[2]  https://www.fda.gov/ohrms/dockets/dailys/02/Sep02/091602/80027dd5.pdf

[3]  Jack Schubert, E. Joan Riley, Sylvanus A. Tyler: „Combined effects in toxicology‐a rapid systematic testing procedure: Cadmium, mercury, and lead“, J Toxicol Environ Health, 1978, 4(5-6):763–776

[4]  niekoľko odkazov napr. v poznámkach pod čiarou v tomto článku: https://www.slobodavockovani.sk/news/argumenty-proti-povinnemu-ockovaniu-adresovane-ruvz-trnava-3-vylepsena-verzia/

[5]  https://medalerts.org/vaersdb/index.php

 

<<< 20. časť       Obsah seriálu článkov       22. časť >>>

 

Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi vyše 5 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.

 

Štítky:

|

Späť