Autizmus po očkovaní Pentact-HiB + Engerix B + Infanrix Hexa + MMR

Stanka z Liptova

       Na naše prvé dieťatko sme sa s manželom veľmi tešili a zodpovedne pripravovali. Obaja športujeme, nikdy sme nefajčili, nepijeme kávu a ani alkohol a stravujeme sa zdravo. Náš synček sa narodil po bezproblémovom tehotenstve. Malý bol ešte v nemocnici zaočkovaný proti tuberkulóze bez toho, že by mňa - matku - niekto vôbec o zákroku informoval a pýtal si odo mňa súhlas. Ranka po tomto očkovaní sa mu hojila veľmi dlho, no našťastie sme nemali také problémy ako mnohé detičky, ktoré sa narodili v tom čase. Im sa v mieste vpichu vytvorilo hnisavé ložisko, ktoré im museli chirurgicky čistiť. Vtedy som si po prvý krát položila otázku, či je takéto očkovanie pre dieťa bezpečné, keď naň jeho telíčko reaguje týmto spôsobom.
       Keď mal synček 3 mesiace a 18 dní bol očkovaný dvomi vakcínami: Pentact-HiB a Engerix B. Tu musím znovu zdôrazniť, že nikto (pediater ani sestra v detskej ambulancii) ma neinformoval o možných nežiadúcich účinkoch a ani o tom, prečo bude očkovaný a čo robiť, keby sa vyskytli po očkovaní nejaké problémy, nehovoriac o tom, že som nedostala k dispozícii príbalový leták, ktorý by som si pred zákrokom mohla naštudovať.

       Cestou od lekárky (trvá takmer ¾ hodiny pešo) synček v kočíku zaspal, no po príchode domov (okolo 15:00) sa zobudil a začal veľmi plakať. Dala som mu studený obklad na boľavú nožičku, ktorá mu opuchla a paralenový čípok, jednak od bolesti a jednak kvôli stúpajúcej teplote. Po 2 hodinách od podania čípku mal stále teplotu okolo 38 °C. No malý stále od tej 15:00 hodiny len plakal a plakal a ja som ho nedokázala ničím utíšiť, nepomáhali žiadne dovtedy fungujúce metódy, ani materské mliečko, ani hojdanie v kresielku, ani na rukách, ani nosenie či kočíkovanie v izbe. Ten plač bol hrozný, miestami ako by sa zachádzal a niekedy som mala pocit, akoby sa v mojom náručí vzpieral. No keď som ho položila do postieľky plakal ešte viac. Bola som zúfalá, nevedela som, čo robiť. Keď o 20:00 prišiel z práce muž, konečne som sa mohla aspoň najesť a trošku si vydýchnuť. Synček potom zaspal a spal celú noc, čo u neho nebolo zvykom.

       Keď sme na najbližšej poradni opísali našej pediatričke, čo sa stalo, reagovala so slovami, že takto zvyknú niektoré bábätká na vakcínu reagovať. Povedala, že existuje nová „šetrnejšia“ vakcína Infanrix Hexa a po nej detičky až tak veľmi neplačú. Nie je však hradená zdravotnou poisťovňou a dopláca sa za ňu. Bola nám ochotná napísať žiadosť pre poisťovňu o schválenie predpísania a úhrady lieku zo zdravotného poistenia kvôli tomu, že sa u synčeka vyskytli nežiadúce účinky, no na zvolenskej pobočke VšZP (kam sme vtedy patrili) túto žiadosť odmietli prevziať a zaoberať sa ňou. Tak nám naša pediatrička navrhla, aby sme mu tú vakcínu zaplatili sami, ak ho teda nechceme opäť očkovať tou „starou“ vakcínou. A my - poslušní rodičia - sme tak aj urobili. Sme si povedali, že tých 1.600,- Sk za jednu vakcínu (dostal dokopy dve) nám nestojí za ďalšie trápenie nášho syna. Po očkovaní Infanrixom Hexa sa viac žiadny obrovský plač nekonal, akoby sme (v porovnaní s tým predchádzajúcim) ani nevedeli, že ho zaočkovali, jeho reakcia nebola žiadna, a my sme boli spokojní, že sme urobili pre naše dieťa všetko, čo bolo v našich silách. Potiaľto by to vyzeralo na happy-end.

       Náš príbeh však má, žiaľ, aj pokračovanie... Asi od dvoch rokov sa mi zdalo, že sa náš synček nevyvíja ako ostatné deti, že to, čo vedel, zabúda, že je príliš hyperaktívny, nezdieľa s nami radosť, nevadí mu, keď nie sme pri ňom, nereaguje na oslovenie, neodpovedá na otázky... Po prečítaní jedného článku v mamičkovskom časopise som začala mať podozrenie na autizmus. Okolie ma však chlácholilo, že chlapci sú iní ako dievčatá, že on sa ešte s tou komunikáciou rozbehne, že ho príliš pozorujem. Po chvíľke tápania nám pomohol náš detský neurológ a v troch rokoch nášho syna sa nám celej rodine obrátil život o 180°. Nášmu dieťaťu bol diagnostikovaný autizmus.

       S diagnózou sa vynoril kopec otázok. Ako je možné, že z dieťaťa, ktoré sa narodí zdravé a vyvíja sa normálne, je zrazu invalid? Snažili sme sa nájsť odpoveď na otázku, prečo práve z nášho dieťaťa je autista. Odpoveď na ňu sme ešte nenašli... Genetické vyšetrenie nám dopadlo v poriadku, v rodine nemáme žiadne postihnutie, sme zdraví, máme zdravý životný štýl, sme zodpovední...

       Ak sa obzriem späť: jediným problémom, ktorý sa u syna vyskytol, bola tá reakcia po tom nešťastnom očkovaní. Dlho som nad tým váhala, ale keď som sa hlbšie ponorila do problematiky, zistila som, že nežiadúce účinky sa nemusia prejaviť hneď, môžu sa objaviť po nejakom čase, po mesiacoch, aj po rokoch.

       Veľmi si vyčítam, že som ako rodič zlyhala, že som nemyslela kriticky, že som nepátrala hlbšie (vtedy sme ešte nemali doma internet) a že som verila informáciám z mamičkovských časopisov, že plač a opuch po očkovaní sú normálne. Ten hrozný plač mi bude znieť v ušiach do konca môjho života.

       No predovšetkým sa hnevám na naše zdravotníctvo, pre ktoré neexistuje žiadny individuálny prístup. Prečo moje dieťa malo byť očkované aj napriek tomu, že v príbalovom letáku k Pentact-HiB (získala som ho až po rokoch) sa píše, že "silný neutíchajúci plač" je KONTRAINDIKÁCIOU ďalšieho očkovania?!

       Doteraz nemôžem s istotou prehlásiť, že za autizmom môjho syna je (len) očkovanie. Som však presvedčená o tom, že k tomu nemalou mierou prispelo.

       Odkedy má náš syn túto diagnózu nebol očkovaný (napriek úpornej snahe našej pediatričky očkovať nášho syna v troch rokoch a teraz v piatich rokoch).

       S mužom sme sa rozhodli, že naše dieťa už viac očkované nebude a neodradí nás od toho ani to, keby sme mali žiť o chlebe a vode kvôli pokutám za jeho neočkovanie.