Argumenty proti povinnému očkovaniu, adresované RÚVZ Trnava

17.02.2012 14:15

Ing. Marián FILLO

 

       17.XII.2011 sme zverejnili "Vyhlásenie účastníkov konania k priestupkovému konaniu na RÚVZ Trnava". Nižšie uvedený dokument je toho istého druhu, len ho podali iní rodičia v inej situácii. Mnohé argumenty sú v ňom totožné, ale niektoré sú vynechané (napr. nemalo zmysel riešiť očkovanie proti tuberkulóze, keďže už bolo zrušené), a mnohé sú doplnené či prepracované, bolo tiež pridaných takmer 30 nových odkazov na zdroje.

 

 

Vyjadrenie k ústnemu pojednávaniu na RÚVZ so sídlom v Trnave zo dňa 12.I.2012

 

Ja, dolu podpísaná MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR, matka a zákonná zástupkyňa maloletého MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR v MESTO, sa týmto k prejednaniu môjho údajného priestupku v rámci priestupkového konania, vedenému proti mne vo veci nepodrobenia menovaného môjho syna tzv. „povinnému“ očkovaniu, ktoré sa konalo dňa 12.I.2012 na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave (ďalej len RÚVZ TT), vyjadrujem nasledovne:

 

1. Rezolútne odmietam obvinenie zo spáchania priestupku. Totiž podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch:

„(2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo

b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.“

Zdravie dieťaťa nepochybne je záujem, chránený zákonom, navyše podľa § 139 ods. 1 písm. a) Zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) je dieťa chránenou osobou, a to na prvom mieste.

Na druhej strane očkovanie jednoznačne predstavuje priamo hroziaci útok na zdravie dieťaťa. Stačí si poriadne prečítať príbalový leták ľubovoľnej očkovacej látky, používanej v povinnom očkovaní. Okrem toho, vyplatené odškodné za mnohé úmrtia spôsobené očkovaním v Nemecku či USA (kde pritom odškodné dostane len malý zlomok žiadateľov a je vo všeobecnosti ťažké získať ho) ma nenecháva na pochybách, že očkovanie predstavuje priame ohrozenie života a zdravia očkovanej osoby (v tomto prípade môjho dieťaťa). Smrť či syndróm náhleho úmrtia dojčaťa sú dokonca priamo uvedené ako možný nežiaduci účinok očkovania v príbalových letákoch (informáciách pre používateľa = PIL) resp. súhrnoch charakteristických vlastností (SPC) niektorých očkovacích látok – prinajmenšom v ich anglických, austrálskych či amerických verziách.[1]

Pritom niektoré vedecké štúdie informujú o „záhadných“ a „nevysvetlených“ úmrtiach krátko po očkovaní napr. hexavakcínou (Hexavac i Infanrix Hexa), pričom podiel úmrtí, ktoré nastali krátko po očkovaní, na celkovom počte úmrtí dojčiat sa po zavedení hexavakcíny zvýšil 13x!!![2] Novší výskum potvrdzuje, že tieto úmrtia zrejme naozaj boli spôsobené očkovaním, konkrétne hliníkom v očkovacej látke,[3] pričom práve hexavakcíny patria medzi očkovacie látky s najvyšším obsahom hliníka.[4] Nemecký systém hlásenia nežiaducich účinkov očkovania (NÚO), prevádzkovaný PEI (Paul Ehrlich Institut), v ktorom sa úroveň hlásenia nežiaducich účinkov očkovania odhaduje na max. 5% skutočného počtu,[5] eviduje už vyše 100 úmrtí v časovej následnosti po očkovaní hexavakcínou (z toho Infanrix Hexa 69 prípadov a Hexavac 32 prípadov),[6] a to je údaj z apríla 2008, čiže vyše 3,5 roka starý. Pritom cca 2/3 hlásených úmrtí nastalo v bezprostrednej časovej následnosti po očkovaní (v deň očkovania, nasledujúci deň, alebo 2-4 dni po očkovaní). 3x až 6x zvýšené riziko úmrtia niekoľko dní po očkovaní hexavakcínou potvrdzuje aj minulý rok zverejnená štúdia Token.[7]

V USA bola vyše polovica z odškodnení, vyplatených obetiam očkovania, za poškodenia zdravia a úmrtia, spôsobené očkovaním vakcínou so zložkou proti čiernemu kašľu (čo je aj Infanrix Hexa), presnejšie: 1.457 z celkovo 2.892 odškodnení, tzn. 50,38%.[8] Úmrtia, spôsobené očkovaním vakcínou so zložkou proti čiernemu kašľu pritom tvorili takmer 3/4 zo všetkých žiadostí o odškodnenie úmrtí po očkovaní, presnejšie: 806 z celkovo 1.077 úmrtí, tzn. 74,84%!

K prípadnej námietke, že riziko očkovania (ktoré pritom nie vždy a nie u každého vytvorí dostatočnú hladinu protilátok na to, aby človek neochorel, navyše niektorí ochorejú aj napriek údajne dostatočnej hladine protilátok) je nižšie než riziko nežiaducich účinkov očkovania, dodávame:

Riziko nákazy tetanom u dieťaťa vo veku 13 mesiacov je mnohonásobne nižšie než riziko jeho očkovania proti tetanu, keďže je krajne nepravdepodobné, že by tak malé dieťa utrpelo zranenie, pri ktorom by sa reálne mohlo nákaziť tetanom. Vakcína proti tetanu pritom obsahuje najviac hliníka (nervového jedu) spomedzi všetkých na Slovensku dostupných samostatných očkovacích látok – 600 μg.[9] Hliník je pre funkčnosť vakcíny proti tetanu z princípu nevyhnutný a tak niet divu, že prvých 7 vakcín v zostupnom poradí podľa obsahu hliníka sú vakcíny so zložkou proti tetanu.[10] Hliníkové adjuvanty/adsorbenty boli v poslednom čase podrobené ostrej kritike odbornej verejnosti.[11] Sú s nimi spájané vážne nežiaduce účinky (ochorenia) ako napr. trombocytopénia, anafylaxia, zápalová artritída/artralgia, systémový erytematózny lupus (SLE), encefalitída, roztrúsená skleróza, Guillain-Barrého syndróm (GBS), transverzná myelitída, ochrnutie tváre (Bellova obrna), srdcová arytmia, astma, detská cukrovka, myalgia, ako aj autizmus a poruchy autistického spektra.

Je tiež známe, že hliník spriepustňuje krvno-mozgovú prekážku (hematoencefalickú bariéru)[12] pre niektoré neurotoxíny, čo vysvetľuje neurologické nežiaduce účinky očkovacích látok s obsahom hliníka. Známe je aj to, že hliníkové adjuvanty vedú k vytváraniu IgE, čo sú práve tie imunoglobulíny, ktoré sú zodpovedné za alergie.[13]

S rastúcim množstvom hliníka v povinnom očkovaní (napr. so zavedením povinného očkovania proti pneumokokom nárast celkovo o 1,5 mg priznaného hliníka pri plne hradenej vakcíne Synflorix) je potom dobre pochopiteľný alarmujúci nárast výskytu ako alergií (len za posledných 10-15 ro­kov niekoľko-násobný nárast), tak aj autoimunitných ochorení (GBS, SLE, roztrúsená skleróza, detská cukrovka,[14] autoimunitné poruchy štítnej žľazy…) či neurologických porúch (autizmus a poru­chy autistického spektra, poruchy učenia, sústredenia, správania sa, hyperaktivita, dyslexia, dysgra­fia, dyskalkúlia…). Povážlivo vzrástol aj počet nevysvetlených náhlych úmrtí dojčiat.[15] Hoci tieto ochorenia už dávno prekročili rozsah epidémie, odbory epidemiológie na ÚVZ SR a RÚVZ to prakticky nijak neskúmajú a už vôbec nie možnú súvislosť ich nárastu s nárastom očkovania.

Celkovo vzaté, v rozvinutých krajinách náklady na očkovanie a liečbu nežiaducich účinkov očkovania už pred viacerými rokmi prekročili náklady na liečbu chorôb, pred ktorými by očkovanie malo chrániť. Očkovanie ako celok je teda v týchto krajinách z farmako-ekonomického hľadiska neefektívne a za aktuálnej epidemiologickej situácie môžeme s čistým svedomím skonštatovať, že očkovanie narobí sumárne oveľa viac škody (vyčíslené v €) než choroby, ktorým sa má očkovaním akože predchádzať.[16] Podobne ľudské utrpenie, spôsobené povinným očkovaním, je v rozvinutých krajinách už dávno väčšie než utrpenie spôsobené chorobami, proti ktorým sa povinne očkuje.

Po očkovaní proti tetanu navyše boli zistené výrazne znížené hladiny T-lymfocytov – až na úroveň pacientov s AIDS.[17] Síce šlo spravidla len o dočasné zníženie, avšak v čase tohto oslabenia imunity je človek mimoriadne náchylný na rôzne prenosné ochorenia a ich ťažký priebeh, na čo sa pri očkovaní neprihliada. Riziko nakaziť sa tetanom je pritom dnes už mnohonásobne nižšie než bývalo pred 100 či 200 rokmi, a to zrejme hlavne vďaka tomu, že kone (či iné hospodárske zvieratá) už dnes nie sú všadeprítomné ako kedysi, ale naopak – sú skôr raritou a turistickou atrakciou. K výraznému oslabeniu imunity dochádza aj po očkovaní proti čiernemu kašľu, keďže toto očkovanie 40x zvyšuje kolonizáciu príbuznou, ale antigénovo odlišnou baktériou Bordetella parapertussis (spôsobujúcou ochorenie s príznakmi čierneho kašľa) u subjektov očkovaných proti čiernemu kašľu (t.j. proti baktérii Bordetella pertussis).[18] Očkovanie proti pneumokokom taktiež významne osla­buje prirodzenú imunitu, keďže deti, očkované proti 7 typom pneumokokov vakcínou Prevenar, boli výrazne náchylnejšie na nákazu typom 19A než deti proti pneumokokom vôbec neočkované.[19]

Pritom včasnou a dôkladnou dezinfekciou poranení peroxidom vodíka (H2O2) možno predísť drvivej väčšine potenciálnych nákaz tetanom. Úmrtnosť na tetanus pri v súčasnosti preferovanej liečbe mimoriadne drahým protitetanovým sérom je 50%, mainstreamová medicína však ignoruje oveľa lacnejšiu a účinnejšiu liečbu intravenózne podaným vitamínom C.[20]

Ďalej: očkovanie proti detskej obrne je úplne zbytočným rizikom, keďže detská obrna sa vyskytuje len vo vyslovene exotických krajinách, ako je Nigéria, Afganistan či Pakistan,[21] kam občania Slovenska bežne nechodia, a ani občania týchto štátov bežne nechodia na Slovensko. Podľa zvrátenej „logiky“, zdôvodňujúcej potrebu tohto očkovania, by sme potom mali všetkých povinne očkovať asi aj proti žltej zimnici (ktorej výskyt je porovnateľný s výskytom detskej obrny), cholere či týfusu (ktorých celosvetový výskyt je oveľa vyšší než výskyt detskej obrny), čo sú choroby, vyskytujúce sa v (pre nás) obdobne exotických krajinách ako detská obrna. Napriek tomu sa však u nás proti nim povinne neočkuje, pritom nielen detská obrna, ale aj týfus a cholera sa u nás kedysi vyskytovali.

Z historického hľadiska pritom očkovanie proti detskej obrne jednoznačne narobilo viac škody než úžitku, lebo napr. všetky prípady detskej obrny, ktoré boli u nás zaznamenané po r. 1960, neboli z divokej detskej obrny, ale z vakcinačného vírusu, pričom očkované osoby boli infekčné, tzn. mohli nakaziť vnímavých jedincov vo svojom okolí. Neúspech tohto očkovania podčiarkujú aj štatistické prehmaty, ku ktorým „museli“ pristúpiť príslušné úrady v USA, aby vôbec mohli v tomto očkovaní pokračovať.

Štatistické čarovanie s číslami v 50. rokoch v USA spočívalo v sprísnení definície detskej obrny. Pred zavedením očkovania stačilo na diagnózu „paralytická detská obrna“ vykazovať príznaky ochrnutia aspoň 24 hodín. Po zavedení očkovania sa zmenila definícia tak, že za „paralytickú detskú obrnu“ už boli považované len prípady, kedy príznaky ochrnutia trvali najmenej 60 dní.[22] Tým sa opticky počet prípadov paralytickej detskej obrny výrazne znížil, namiesto toho sa však výrazne zvýšil vykazovaný počet prípadov aseptickej/vírusovej meningitídy, transverznej myelitídy a niektorých ďalších príbuzných diagnóz.[23]

Výskyt toho, čo sa v roku 1950 nazývalo detskou obrnou, sa však do dnešného dňa v skutočnosti výrazne zvýšil, čo dokumentuje aj štatistika WHO tzv. akútnej chabej obrny (acute flaccid paralysis = AFP), ktorá ešte v roku 1950 bola totožná s diagnózou „detská obrna“.[24] Dnes však pod všeobecnejšiu diagnózu AFP spadá nielen detská obrna (poliomyelitída), ale aj transverzná myelitída, enterovírusová encefalopatia, Guillain-Barrého syndróm, traumatická neuritída, Reyeov syndróm a iné choroby, ktoré NIE SÚ spôsobené vírusom poliomyelitídy, a teda očkovanie proti poliomyelitíde proti nim z princípu nemôže chrániť. Naopak, niektoré z týchto ochorení sú spôsobované práve očkovaním (čo je preukázané napr. u GBS),[25] takže je veľmi dobre možné, že za zvýšenie výskytu AFP v posledných 60 rokoch môže do značnej miery práve očkovanie. Je zjavne kontraproduktívne očkovaním výskyt jedného druhu AFP znižovať, keď sa celkový výskyt AFP (aj kvôli očkovaniu) v skutočnosti zvyšuje.

Okrem toho, vakcínam proti detskej obrne „vďačíme“ za zavlečenie rakovinotvorného vírusu SV40 z opíc medzi ľudí, keďže vakcinačné vírusy poliomyelitídy boli pestované na opičích obličkách a doposiaľ stále sú pestované na bunkových kultúrach pochádzajúcich z opíc. Vírus SV40 pritom kontaminoval ako Salkovu neživú, tak aj Sabinovu živú orálnu vakcínu proti detskej obrne, čo potvrdila aj americká provakcinačná super-celebrita Dr. Maurice Hilleman.[26] SV40 má na svedomí podstatný počet prípadov rakoviny mozgu, non-Hodginovho lymfómu a niektorých ďalších druhov rakoviny, tým, že inaktivuje rakovinu potláčajúce proteíny p53 a pRb.[27]

Okrem SV40 bol očkovaním proti detskej obrne medzi ľudí zavlečený aj vírus ľudskej imunode­ficiencie (HIV = Human Immunodeficiency Virus), u opíc nazývaný vírusom opičej imunodeficiencie (SIV = Simian Immunodeficiency Virus).[28] SIV a HIV sú pritom prakticky totožné vírusy, čo dokladuje aj početná vedecká literatúra, ktorá medzi nimi nerozlišuje a označuje ich spoločne SIV/HIV.[29]

Účinnosť očkovania proti detskej obrne je taktiež na pováženie, keďže napr. v Pakistane napriek veľkej snahe a obrovským nákladom (7,86 miliardy dolárov) medziročne (v roku 2011 oproti roku 2011) vzrástol výskyt detskej obrny o 31,25%. Pritom spomedzi detí, čo dostali detskú obrnu, bolo len 32% úplne neočkovaných. Naproti tomu až 24% bolo očkovaných 7x či dokonca viac než 7x.[30] V Pakistane sa pritom používa živá orálna vakcína proti detskej obrne (OPV), pričom na Slovensku sa používa inaktivovaná (neživá) vakcína (IPV). OPV je účinnejšia než IPV,[31] napriek tomu však očkovacie kampane v Pakistane zlyhali. Za hlavnú príčinu odborníci označujú podvýživu, čo je logické, keďže podvýživa má výrazne negatívny vplyv na obranyschopnosť imunitného systému.[32]

To však zároveň znamená, že podvýživa hrá kľúčovú úlohu nielen v (ne)účinnosti očkovania, ale aj v (ne)zvládaní prirodzenej nákazy. Je veľkou otázkou, čo by sa dosiahlo investíciou 7,86 miliardy dolárov do výživy a hygieny rizikových skupín obyvateľov Pakistanu namiesto vyhodenia tejto sumy na (vo výsledku) zbytočnú výrobu a aplikáciu obrovského množstva očkovacích látok. Možno by sme teraz hovorili o detskej obrne už len v minulom čase, určite by však došlo k výraznému úbytku aj mnohých iných ochorení, pri ktorých je podvýživa kľúčovým rizikovým faktorom. Za povšimnutie stojí aj fakt, že detská obrna sa dnes vyskytuje už len v krajinách, kde je podvýživa na dennom poriadku. V pakistanskom vakcinačnom fiasku tak máme ukážkový príklad toho, ako tzv. „moderná medicína“ nerieši hlavnú príčinu problému (podvýživu), ale vynakladá obrovské sumy peňazí na čiastkové „riešenia“ (očkovanie proti pôvodcovi len jedného typu AFP), ktoré sú vo výsledku nanič. Jediný, kto z toho má zjavný prospech, sú výrobcovia vakcín, takže je namieste otázka, či ich zisk v skutočnosti nie je tým hlavným motívom očkovacích kampaní.

Podčiarknuté a sčítané: očkovanie proti detskej obrne narobilo jednoznačne viac škody než úžitku, či už spôsobením samotnej detskej obrny, alebo rakoviny mozgu či non-Hodkinovho lymfómu, nehovoriac o mimoriadne smrteľnej epidémii AIDS. V porovnaní s tým sú nejaké (aj to len možno) ušetrené prípady detskej obrny neobhájiteľne malým prínosom.

Očkovanie proti nákazlivej žltačke (infekčnej hepatitíde) typu B je u dojčiat a batoliat (až na deti HBsAg pozitívnych matiek) vysloveným nerozumom. S ohľadom na spôsob prenosu tejto choroby (krvou a pohlavným stykom), je riziko nákazy detí v predpubertálnom veku extrémne nízke (ak nie úplne nulové) a rozhodne neobstojí v porovnaní s nežiaducimi účinkami tohto očkovania, hlavne spomedzi autoimunitných ochorení, ako napr. reumatoidná artritída, autoimunitné neuromuskulárne ochorenia, roztrúsená skleróza, nodózna polyarteritída, lupus či sklerodermia.[33]

U očkovania proti baktérii Haemophilus influenzae typu B (HiB) vyvstávajú obdobne veľké otázniky. Po zavedení plošného očkovania proti HiB bol pozorovaný výrazný nárast prípadov dia­betes mellitus 1. typu (IDDM) v porovnaní s kontrolnou skupinou, neočkovanou proti HiB.[34] Výrazný nárast autizmu, ktorý bol pozorovaný v časovej následnosti po zavedení očkovania prvou konjugovanou vakcínou (práve proti HiB), tiež niektorí odborníci spájajú s vakcínou proti HiB.[35] Podľa nich konjugované vakcíny (okrem HiB teda aj pneumokoky a meningokoky) zásadne menia fungovanie imunitného systému dojčiat zo stavu hyporesponzivity do stavu robustnej B-bunkami sprostredkovanej imunitnej odpovede, a to práve v čase intenzívneho myelinačného procesu u dojčiat, ktorý touto zmenou môže byť narušený.

O neúnosne vysokom počte a závažnosti nežiaducich účinkov očkovania proti čiernemu kašľu som sa už zmienila. Navyše ide o najmenej účinné očkovanie zo slovenského povinného očkovacieho kalendára. Napríklad v Kalifornii (USA) bola v roku 2010 napriek veľmi vysokej zaočkovanosti tak veľká epidémia čierneho kašľa, ako naposledy pred začiatkom plošného očkovania proti čiernemu kašľu.[36] Pritom približne dve tretiny potvrdených prípadov čierneho kašľa v Kalifornii boli plne zaočkované, v niektorých okresoch dokonca až 83%. V Oxfordshire v Anglicku bolo v období od októbra 2001 do marca 2005 zo všetkých potvrdených prípadov čierneho kašľa dokonca až 85,9% plne zaočkovaných (primerane svojmu veku).[37] Najoptimistickejšia klinická štúdia účinnosti očkovania proti čiernemu kašľu zistila, že len 85,2% zaočkovaných si vytvorí proti čiernemu kašľu protilátky v dostatočnom množstve na to, aby neochoreli na čierny kašeľ.[38] Menej optimistické štúdie hovoria o 84%[39] či dokonca len 71%.[40] Aby to nebolo málo, niektorí odborníci na čierny kašeľ už dlhší čas tvrdia, že baktéria Bordetella pertussis, spôsobujúca čierny kašeľ, sa prispôsobila očkovaniu do tej miery, že už pred ňou (resp. pred jej podarene zmutovanou verziou) očkovanie nijak nechráni.[41]

Očkovanie proti pneumokokom je vyslovene kontraproduktívne. Stojí mnohonásobne viac, než sa ním ušetrí (a teda sa finančne vôbec neoplatí),[42] pritom po zavedení plošného očkovania proti pneumokokom celkovo stúpol výskyt závažných zápalov pľúc.[43] Mnohí rodičia sa sťažujú na zápaly stredného ucha, respiračné ochorenia či dokonca meningitídy,[44] ktoré sa u ich detí objavili bezprostredne po očkovaní proti pneumokokom, hoci práve proti týmto ochoreniam by vraj malo toto očkovanie chrániť. Možno, pravda, namietať, že boli spôsobené inými kmeňmi pneumokokov, než tými, proti ktorým chráni vakcína. To je však len sčasti pravdou, lebo v niektorých prípadoch boli tieto ochorenia po očkovaní spôsobené vakcinačnými kmeňmi pneumokokov. Ale aj keby, faktom je, že očkovanie proti 7, 10 či 13 kmeňom pneumokokov reálne znižuje odolnosť očkovanej osoby voči ostatným z vyše 90 kmeňov pneumokokov – tým, ktoré nie sú vakcínou pokryté.[45] A tak bolo aj vedecky potvrdené, že po zavedení plošného očkovania proti 7 kmeňom pneumokokov sa síce znížil výskyt týchto siedmych vakcinačných kmeňov, naproti tomu sa však zvýšil výskyt ostatných kmeňov.[46] Je takmer isté, že rovnaký scenár sa bude opakovať aj niekoľko rokov po zavedení plošného očkovania vakcínami Synflorix a Prevenar 13 (ktoré podľa údajov výrobcov chránia „až“ proti 10 resp. 13 kmeňom).[47] Vo výsledku si nijak nepomôžeme, ale výrobcovia vakcín sa na tom výborne nabalia, a na svoje si prídu aj „odborníci“, ktorí toto očkovanie nadšene vychvaľujú a nakoniec ho aj presadili do povinného očkovania na Slovensku (napr. Pfizerom platený prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. či MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH).[48] Pritom protilátky (a nič viac vakcína vytvoriť nedokáže) nie sú u všetkých typov pneumokokov tou rozhodujúcou zbraňou. Totiž, schop­nosť opsonizovať baktérie Streptococcus pneumoniae nemusí byť úmerná množstvu špecifických protilátok, resp. ich prítomnosti vôbec – závisí kmeň od kmeňa: „Niektoré sérotypy boli dobre opsonizované aj bez zistiteľného množstva protilátok proti kapsulárnemu polysacharidu; iné neboli opsonizované ani za prítomnosti určitej hladiny protilátok.“[49] Za takýchto okolností je prirodzené posilňovanie imunity a dojčenie oveľa lepšou a lacnejšou prevenciou invazívnych pneumokoko­vých ochorení u dojčiat a batoliat než predražené, rizikové a vo výsledku aj neúčinné očkovanie.[50]

Nakoniec očkovanie proti záškrtu je taktiež zbytočným rizikom. Posledný prípad záškrtu na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1980, tzn. pred 32 rokmi.[51] Možno teda smelo skonštatovať, že za posledných 32 rokov narobilo na Slovensku oveľa viac škôd očkovanie proti záškrtu než záškrt samotný. Je síce pravda, že v roku 2010 bolo na Ukrajine hlásených 17 prípadov záškrtu,[52] my však na Ukrajinu nechodíme, neprichádzame do styku so žiadnymi Ukrajincami, ani s ľuďmi, čo na Ukrajinu chodia. Aj tak však výskyt 17 prípadov pri celkovom počte obyvateľov 45,6 milióna[53] predstavuje pravdepodobnosť len 1:2,6 milióna, takže aj keby sme na Ukrajinu rovno všetci išli, pravdepodobnosť nákazy záškrtom je tam nižšia než pravdepodobnosť zásahu bleskom. Záškrt sa pritom vyskytuje takmer výlučne v chudobných krajinách (v roku 2010 bolo 10 a viac prípadov hlásených len v Bangladéši, Brazílii, Ghane, Indii, Indonézii, Iráne, Laose, Nepále, Pakistane, na Filipínach, v Thajsku a na Ukrajine)[54] a tých niekoľko málo prípadov v krajinách bohatších je spravidla vo veľmi chudobných komunitách. Ide o podmienky typu bývanie hlava na hlave, biedna hygiena a oslabená imunita,[55] zrejme vyplývajúca z energetickej a/alebo vitamínovej podvýživy. Podotýkam, že ani jeden z týchto rizikových faktorov záškrtu sa našej rodiny netýka.

K prípadnej námietke, že RÚVZ TT nie je kompetentný hodnotiť odbornú zdravotnú stránku očkovania, dodávam, že v takom prípade by mal zrušiť celý svoj Odbor epidemiológie, keďže potom zrejme zamestnáva samých nekompetentných ľudí. Odhliadnuc od toho, ak nie je RÚVZ TT kompetentný hodnotiť odbornú zdravotnú stránku očkovania, tak nie je ani kompetentný viesť toto priestupkové konanie, pretože práve zdravotná stránka očkovania je hlavným a prvoradým dôvodom, pre ktorý odmietam tzv. „povinné“ očkovanie svojho dieťaťa.

K prípadnej námietke, že nežiaducich účinkov očkovania (NÚO) je na Slovensku len pár desia­tok (nie viac než 150) ročne, z čoho podstatná časť sú vraj len ľahké NÚO, dodávam, že tieto údaje sa prudko rozchádzajú so štatistikami pneumológov a ftizeológov, ktorí riešia len komplikácie BCG vakcíny proti tuberkulóze a udávajú pritom 150 komplikovaných NÚO ročne (len po tejto jedinej vakcíne),[56] čo je viac, než udáva ŠÚKL či ÚVZ SR po všetkých vakcínach dokopy (vrátane očkovania dospelých). Vysvetlenie si pýta aj fakt, že v Česku bolo v roku 2008 zaznamenaných 554 NÚO BCG vakcínou a 191 NÚO ostatnými vakcínami.[57] To činí spolu 745, čo je najmenej 5x viac NÚO hlásených v Česku pri približne len 2x viac obyvateľoch. Navrch k týmto do-očí-bijúcim disproporciám sa podľa slovenských odborníkov na farmakológiu hlási na Slovensku len menej než 1% skutočného počtu nežiaducich účinkov.[58]

V praxi sa to deje tak, že pediatri (až na niekoľko výnimiek, ktoré možno spočítať na prstoch) napriek povinnosti informovať pacienta (resp. zákonného zástupcu) o rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§6, ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti) toto nerobia buď vôbec, alebo spomenú len krátkodobú miernu horúčku a banálne prechodné reakcie v mieste vpichu, rozhodne však neinformujú o všetkých známych NÚO aspoň v rozsahu príbalového letáku. Rodič-laik si potom tie-ktoré zdravotné ťažkosti s očkovaním nespojí. Ak by si ich aj s očkovaním spojil, detský lekár mu ich s najväčšou pravdepodobnosťou neuzná a bude tvrdiť, že s očkovaním nesúvisia, a to dokonca aj v prípade, že sú priamo uvedené v príbalovom letáku.[59] Keď by to aj detský lekár uznal, častokrát nezapíše NÚO do zdravotnej dokumentácie. Aj keby ich zapísal, málokedy a málokto ich aj hlási (napriek povinnosti, stanovenej v §13 ods. 3 Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z.), čo aj skutočne bolo zistené kontrolou očkovania k 31.VIII.2002, podľa ktorej „bolo zo zdra­votných záznamov očkovancov zistených 181 postvakcinačných reakcií, pričom hlásených … bolo iba 6 prípadov,“ čiže len 3,3% celkového počtu NÚO zapísaných v zdravotnej dokumentácii.[60] A keby to aj lekár nahlásil, ŠÚKL nie vždy hlásenie akceptuje. Napr. istý čas bolo na internetovej stránke ŠÚKL uverejnené vyhlásenie, že lekári nemajú hlásiť IDDM po očkovaní,[61] lebo IDDM z očkovania jednoducho nemôže byť,[62] čo je v ostrom rozpore ako s reálnymi skúsenosťami rodičov-laikov,[63] tak aj s vedeckou literatúrou.[64] Namiesto toho, aby ŠÚKL povzbudzoval lekárov k hláseniam NÚO, súc si vedomý kolosálnej podhlásenosti NÚO na Slovensku, a zobral si príklad z českého SÚKL, ktorý priamo vyzýva lekárov k hláseniu určitých konkrétnych NÚO,[65] sme svedkami toho, źe slovenský ŠÚKL lekárov od hlásenia NÚO v skutočnosti odrádza! Potom naozaj niet divu, že je hlásenosť NÚO na Slovensku taká mizerná. Keby sme boli veľkými optimistami, tak by sme ju museli násobiť 100, aby sme dostali ako-tak rozumný odhad počtu NÚO. To pri okolo 100 hlásených NÚO činí najmenej 10.000 NÚO ročne, čo v prepočte na cca 60.000 detí, ktoré sa za rok narodia, znamená, že najmenej každé šieste dieťa utrpí NÚO – a to je len veľmi optimistický odhad.

K prípadnej námietke RÚVZ TT, že podľa §13 ods. 3 Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení je lekár povinný hlásiť NÚO, dodávam, že táto povinnosť je v podstate fiktívna, pretože prakticky na ľubovoľný NÚO (snáď len s výnimkou jasných prípadov komplikácií po BCG vakcíne) môže lekár povedať, že podľa neho to nie je NÚO, ale niečo, čo s očkovaním absolútne nijak nesúvisí. Navyše povinnosť hlásiť NÚO je v podstate nevymáhateľná, pretože za jej nedodržanie nehrozí lekárovi nijaká sankcia. A keďže lekár za nehlásenie NÚO vlastne nie je vôbec pokutovateľný, povinnosť hlásiť NÚO akoby ani nejestvovala. Úprimnejší lekári dokonca sami hovoria, že keby mali poctivo hlásiť všetky NÚO, strávili by v práci denne o hodinu-dve navyše (čisto vypĺňaním hlásení NÚO), ktoré im nikto nezaplatí. Lekári teda k hláseniu NÚO nie sú motivovaní ani pozitívne (odmena za hlásenie NÚO), ani negatívne (trest za nehlásenie NÚO) a tak povinnosť očkujúcich lekárov hlásiť NÚO je len a len papierová, nijak nevymožiteľná a jej (čisto papierová) existencia nie je dôkazom ničoho.

K prípadnej námietke RÚVZ TT, že za 30 rokov praxe nezaznamenal nijaký vážny nežiaduci účinok očkovania, dodávam, že aj čisto v oblasti pôsobnosti RÚVZ TT, t.j. okresoch PN, HC a TT, viem o hneď niekoľkých veľmi vážnych NÚO počnúc dlhodobým (10 mesiacov) hojením chránič­ky po BCG vakcíne u nášho syna, cez závažnú neurologickú reakciu na očkovanie (o ktorej RÚVZ TT určite vie) až po leukémiu (s následým úmrtím). Ak RÚVZ TT o žiadnom vážnom NÚO nevie, neznamená to, že žiadny nenastal. Znamená to len toľko, že sa RÚVZ TT o NÚO v sku­točnosti úprimne nezaujíma, ba možno ich dokonca zametá pod koberec a následne zatĺka, aby „nevhodné“ fakty neprekážali posvätnej proočkovacej ideológii.

Nezáujem RÚVZ TT o NÚO podčiarkuje aj fakt, že namiesto toho, aby inštruoval všetkých pediatrov k dôkladnému informovaniu o NÚO (čím by sa vo výsledku zvýšilo povedomie o NÚO a tým pádom zrejme aj hlásenosť NÚO, zároveň by sa predišlo viacerým ťažkým následkom NÚO, keďže ošetrujúci lekári by vedeli, že ide o NÚO a nestrácali by drahocenný čas hľadaním príčiny tam, kde nie je), inštruuje ich (zrejme pod hrozbou sankcií) k protizákonnému udavačstvu, v rámci ktorého požaduje od pediatrov údaje o rodičoch, na ktoré nemá žiadne právo (napr. aj telefónne čís­lo).[66] Naopak, táto činnosť RÚVZ TT je v rozpore so Zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Podľa tohto zákona musí prevádzkovateľ (v tomto prípade RÚVZ TT) „pred začatím spracúvania osobných údajov jednoznačne a konkrétne vymedziť účel spracúvania osobných údajov“ (§6 ods. 1 písm. a), čo sa očividne nestalo. Podľa §7 ods. 1 tohto zákona „Osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby…“. Ja som pritom nedala RÚVZ TT nijaký súhlas na spracovanie mojich osobných údajov a osobných údajov môjho dieťaťa za účelom vedenia priestupkového konania voči mojej osobe. Ďalšie právnické detaily rozporu konania RÚVZ TT so Zákonom č. 428/2002 Z.z. na ochranu osobných údajov nájdete vo vyjadrení Úradu na ochranu osobných údajov,[67] ktoré ste obdržali v tlačenej podobe dňa 12.I.2012 počas ústneho pojednávania.

Samotné poučenie o chorobách, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, je extrémne jed­nostranné, pričom o NÚO a kontraindikáciách očkovania tam nie je ani slovko. Celkovo je z toho jasné, že RÚVZ TT v skutočnosti nemá úprimný záujem o zdravie detí, ale len zastrašuje zodpovedných rodičov za jediným účelom: čo najvyššou zaočkovanosťou (inými slovami: čo najvyšším pre­dajom vakcín), a to (doslova) aj cez mŕtvoly a ničenie zdravia malých detí.

Totiž, nezahojená chránička po očkovaní proti tuberkulóze bola dlhé roky uznávaná ako kontra­indikácia akéhokoľvek ďalšieho očkovania, čo bolo jasne formulované aj v pôvodnom znení Prílohy č. 2 časť A bod 2 písm. a) Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z.:

„Očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami najskôr v prvom dni desiateho týždňa života a po zahojení chráničky po očkovaní proti tuberkulóze.“

Pritom MUDr. MENO PRIEZVISKO chcela môjho syna očkovať vakcínami Infanrix Hexa a Synflorix už v 3. mesiaci života, hoci chránička po očkovaní proti tuberkulóze sa mu zahojila až vo veku 10 mesiacov.

Na prípadnú námietku, že Dr. PRIEZVISKO neuvádza nijaké zdravotné kontraindikácie očkovania môjho syna, dodávam: Keďže syn (našťastie) nemal ani dramaticky zväčšené uzliny, ani mu rana po očkovaní nehnisala, a teda ju nebolo potrebné čistiť, nie sú žiadne zdravotné záznamy o ďalšom rie­šení tohto nežiaduceho účinku očkovania proti TBC. Pravda, Dr. PRIEZVISKO teoreticky mohla do zdravotného záznamu môjho syna zapísať, že chránička po očkovaní proti TBC ešte nie je zahojená, ale ako som už spomínala, tlačila ma do ďalšieho očkovania už niekoľko mesiacov pred zahojením chráničky po BCG vakcíne. Takýmto záznamom by teda šla sama proti sebe a zas až tak hlúpa nie je. Ja ako matka pritom nemám nijaké páky, ako donútiť detskú lekárku zapísať do zdravotnej dokumentácie svojho syna niečo, čo ona zapísať nechce. To mám chodiť k detskej lekárke s policajtom? Alebo ešte lepšie: s úradníkom z RÚVZ??? Každopádne však pravdou zostáva, že do veku 10 me­siacov mal môj syn očividnú zdravotnú kontraindikáciu ďalšieho očkovania a nikto nemôže dokázať opak.

Z vyššie uvedeného usudzujem, že snaha RÚVZ TT (a väčšiny detských lekárov) stoj-čo-stoj presadzovať tzv. „povinné“ očkovanie je priamo hroziacim útokom na zdravie môjho dieťaťa (čo je zákonom chránený záujem), resp. nebezpečenstvom priamo ohrozujúcim zdravie môjho dieťaťa. Na základe vyššie uvedeného tiež trvám na tom, že odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania nebol spôsobený rovnako závažný alebo závažnejší následok ako ten, ktorý hrozil očkovaním, a zároveň že hrozbu (NÚO) nebolo možné odvrátiť inak než odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania.

Z vyššie uvedeného teda jasne vyplýva, že odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania som sa nedopustila žiadneho priestupku (a to aj napriek tomu, že „nepodrobenie sa povinnému očkovaniu“ je definované ako priestupok v § 56 ods. 1 písm. a) Zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia).

 

2. Tvrdím, že moje odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania môjho syna je plne legálnym vy­užitím ľudských práv a slobôd, garantovaných nám Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a slobodách, ktoré sú pre SR záväzné. Konkrétne:

Dovolávam sa čl. 40 Ústavy SR, podľa ktorého „Každý má právo na ochranu zdravia.“, pričom – na rozdiel od niektorých iných ústavou zaručených práv – toto právo nemôže byť obmedzené, „ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.“

Odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania chránim zdravie svojho syna a teda využívam právo na ochranu jeho zdravia.

Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“

Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Toto právo bolo podľa môjho právneho názoru v (nielen) mojom prípade hrubo porušené, keďže RÚVZ (platí všeobecne, nielen pre Trnavu) nijak netrestá príslušníkov rómskej menšiny za ten istý údajný priestupok, ktorého sme sa vraj dopustili my. Je známe, že zaočkovanosť v „divokejších“ rómskych osadách je „nízka“,[68] pričom sám ÚVZ SR tvrdí, že: „Dôvody nízkej zaočkovanosti sa každoročne opakujú bez známok zlepšenia a týkajú sa predovšetkým rómskych detí a nezodpovedného prístupu ich rodičov k očkovaniu. Riešenie takýchto prípadov priestupkovým konaním je iluzórne.“[69]

Cítim sa byť rasovo/etnicky/národnostne diskriminovaná, pretože spomínaní príslušníci rómskej národnostnej menšiny nie sú za priestupok „nepodrobenie sa povinnému očkovaniu“ nijak  sankcionovaní (a už vôbec nie pokutou do výšky 331,- €), čiže majú de facto právo bez akejkoľvek sankcie vyhnúť sa tzv. „povinnému“ očkovaniu, pričom mne je to upierané. Tým je porušený čl. 12 ods. 1 ako aj ods. 2 Ústavy SR, keďže sme znevýhodnení na základe „ národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine“. Dochádza tu k paradoxnej diskriminácii rodičov, ako som ja, ktorí sa zodpovedne a dôkladne starajú o zdravie svojich detí, voči rodičom, ktorí o zdravie svojich detí nedbajú vôbec, alebo ho dlhodobo zanedbávajú napr. nevhodnou výživou, nedostatočnou hygienou apod.

Ďalej podľa čl. 15 ods. 1 a 2 Ústavy SR: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochra­ny už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.“ Je známe, že niektoré očkovacie látky môžu v určitom počte prípadov zapríčiniť úmrtie očkovanej osoby, či už v prípade nesprávneho po­dania (intravenózneho (neúmyselne), prípadne podania napriek kontraindikáciám, ktoré sa, žiaľ, de­je v neúnosne vysokej miere, hlavne v prípade nezahojenej chráničky po BCG vakcíne), ale nezriedka aj v prípade podania v súlade s odporúčaniami výrobcu.[70] Povinným očkovaním je toto prá­vo v nezanedbateľnej menšine prípadov porušené.

Na prípadnú námietku, že podľa čl. 15 Ústavy SR:

„nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné“

dodávam, že podľa čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:[71]

„1. Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.

2. Zbavenie života sa nebude považovať za spôsobené v rozpore s týmto článkom, ak bude vyplývať z použitia sily, ktoré nie je viac než úplne nevyhnutné, pri:

a) obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu;

b) vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej;

c) zákonne uskutočnenej akcii za účelom potlačenia nepokojov alebo vzbury.“

Čl. 2 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd teda bližšie špecifikuje, čo to znamená, že „nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné“ – ide o úmrtia pri výkone policajných/armádnych zákrokov, rozhodne však nie o úmrtia spôsobené zdravotníckymi zákrokmi, uskutočnenými proti vôli pacienta resp. jeho zákonného zástupcu. Ale aj keby toto ustanovenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo v rozpore s čl. 15 ods. 4 Ústavy SR, tak podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR:

„Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“

To je aj prípad Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb.), ktorý Slovenská republika (prostredníctvom vtedy ešte ČSFR) ratifikovala PRED nadobudnutím účinnosti Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. (tzn. pred 1. októbrom 1992) a ktorý v tejto veci poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd (resp. prísnejšie vymedzenie, kedy pozbavenie života nebude považovať za protiústavné/protiprávne).

Ďalej podľa čl. 16 Ústavy SR: „Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či po­nižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“ To by sa však v prípade očkovania môjho syna proti mo­jej vôli stalo. S ohľadom na moju vedomosť o NÚO, ako aj s ohľadom na rozsiahlu odbornú lekársku literatúru o NÚO, považujem (v prípade, že sa pre očkovanie človek nerozhodne úplne slobodne, informovane a dobrovoľne) očkovanie za kruté a neľudské zaobchádzanie. Ostatne, stačí chvíľu v čakárni u detskej lekárky počúvať srdcervúci plač/krik/vresk práve zaočkovaných detí a človeku, čo nemá srdce z kameňa, to musí byť jasné.

Ďalej podľa čl. 24 Ústavy SR: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. … Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“

Odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania je prejavom môjho zmýšľania, keďže vyznávam pokiaľ možno čo najprirodzenejšie a najprírodnejšie riešenia (napr. dojčenie namiesto umelej náhradky materského mlieka, prirodzené pôrody namiesto medikalizovaných, liečenie prírodnými antiseptickými prostriedkami a vitamínom C namiesto syntetických antibiotík…).

Naopak, tzv. „povinné“ očkovanie je v rozpore s mojím myslením, svedomím a vierou:

V rozpore s mojím svedomím je kvôli tomu, že viem o odstrašujúcich skúsenostiach s očkovaním (ba dokonca o úmrtiach na následky očkovania)[72] u mnohých detí (nielen) na Slovensku, a nemienim vedome opakovať chyby iných, súc si vedomá možných (a pravdepodobných) následkov.

V rozpore s mojím myslením/zmýšľaním je preto, lebo som sa rozhodla chrániť zdravie svoje i zdravie môjho syna iným – menej invazívnym – spôsobom než vpravovaním zdraviu škodlivých a smrteľne nebezpečných látok (napr. fenoxyetanol, formaldehyd, fosforečnan hlinitý, hydroxid hlinitý, neomycín, polymyxín, polysorbát 80 vo vakcíne Infanrix Hexa, fosforečnan hlinitý vo vak­cíne Synflorix, fosforečnan hlinitý a polysorbát 80 vo vakcíne Prevenar 13) do tela.

V rozpore s mojou vierou je povinné očkovanie preto, lebo génové manipulácie (vakcína proti hepatitíde B), ako aj používanie bunkových tkanív, pochádzajúcich z umelo potratených bábätiek pri vývoji a výrobe očkovacích látok (prinajmenšom 80 vo vedeckej literatúre zdokumentovaných umelých potratov, vykonaných za týmto účelom),[73] je v ostrom rozpore s mojou vierou, rovnako tak proti tomu protestuje Katolícka cirkev prostredníctvom Pápežskej akadémie pre život (Pontificia Academia Pro Vita).[74]

Podľa čl. 24 ods. 4 Ústavy SR síce možno obmedziť výkon práv podľa čl 24 ods. 1 Ústavy SR zákonom, ale len „ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.“ Táto podmienka však v prípade môjho syna nebola splnená, pretože naša môj syn neohrozuje verejný poriadok, mravnosť, práva a slobody iných, a ani verejné zdravie. Ak RÚVZ TT tvrdí niečo iné, mal by to exaktne vedecky dokázať pri zohľadnení individuálnych podmienok našej rodiny. Ak nedokáže, tak prípadná mne udelená pokuta (či iná sankcia) za odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania bude zjavným porušením Ústavy SR.

Pritom je vylúčené, že by bol môj syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti tetanu, keďže tetanus nie je choroba prenosná z človeka na človeka.

Zároveň je vylúčené, že by bol môj syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti záškrtu, pretože protilátky vytvorené na základe podania difterického anatoxínu slúžia len na neutralizáciu difterického toxínu, nie však na likvidáciu baktérií Corynebacterium diphtheriae. Inak povedané: záškrtové baktérie sa môžu veselo množiť a šíriť napriek akémukoľvek očkovaniu proti záškrtu, a teda ľudia nezaočkovaní proti záškrtu nie sú o nič viac rizikom pre verejné zdravie, než ľudia proti záškrtu zaočkovaní. Ba dokonca naopak – tí zaočkovaní sú väčším rizikom pre verejné zdravie, keďže môžu šíriť záškrtové baktérie bez toho, že by si toho boli vedomí, bez akýchkoľvek príznakov choroby, a to by sa sotva mohlo stať v prípade ľudí proti záškrtu nezaočkovaných.

Zároveň je vylúčené, že by bol môj syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti čiernemu kašľu, pretože štatistiky neúprosne ukazujú, že 66% až 85,9% chorých na čierny ka­šeľ sú ľudia proti čiernemu kašľu plne zaočkovaní, a zo zvyšných percent podstatná časť sú ľudia zaočkovaní proti čiernemu kašľu čiastočne. Vo výsledku teda zaočkovaní predstavujú jednoznačne väčšie ohrozenie verejného zdravia než nezaočkovaní.

Zároveň je vylúčené, že by bol môj syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti hepatitíde B, pretože sa nemá ako a od koho nakaziť (nikto v našej rodine ani v okruhu našich priateľov nemá hepatitídu B) a tým pádom nemôže na hepatitídu B ochorieť a ani ňou nikoho nakaziť, obzvlášť nie, keď sa táto choroba prenáša len krvou a pohlavným stykom.

Zároveň je vylúčené, že by bol môj syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti detskej obrne, pretože sa nemá ako a od koho nakaziť (nikto v celej Amerike, Európe, Severnej Afrike či na Blízkom Východe nemá detskú obrnu) a tým pádom nemôže na detskú obrnu ochorieť a ani ňou nikoho nakaziť.

Zároveň je vylúčené, že by bol môj syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti baktérii Haemophilus influenzae typu B či proti 10/13 kmeňom baktérie Streptococcus pneu­moniae, pretože tieto typy baktérií sú v podstate bežnou súčasťou mikroflóry v tele človeka, vyskytujú sa u niekoľkých desiatok percent obyvateľov a vážne ochorenia spôsobujú len extrémne zriedkavo (do 20 kusov ročne na celom Slovensku), spravidla pri výrazne oslabenej všeobecnej imunite (na pestovaní ktorej si dávam záležať), či vážnom poškodení slizníc (napr. cigaretovým či iným dymom, ktorým sa vyhýbam). V oveľa väčšej miere než moje dieťa, ktoré nenavštevuje žiadny kolektív, sú rizikom pre verejné zdravie učitelia a vychovávatelia na školách a v predškolských zariade­niach, ako aj lekári, zdravotné sestry či ošetrovatelia v nemocniciach, ktorí nie sú proti pneumoko­kom očkovaní (drvivá väčšina, ak nie všetci) a prichádzajú do styku s desiatkami až stovkami detí denne. Napriek tomu však RÚVZ nijak nesankcionuje tieto skupiny dospelých, ale naopak – úplne iracionálne vyskakuje na rodičov detí, čo do nijakého kolektívu nechodia a nepredstavujú teda prakticky žiadne ohrozenie verejného zdravia. Sú všetci zamestnanci RÚVZ TT očkovaní proti pneumokokom a hemofilom? Ak nie, tak prečo nejdú vzorom ostatným občanom, keď tak veľmi trvajú na očkovaní dojčiat a batoliat proti týmto baktériám? Veď tým, že nie sú zaočkovaní proti pneumoko­kom a hemofilom predsa (podľa logiky RÚVZ TT) ohrozujú verejné zdravie!!!

S ohľadom na vyššie uvedené je zjavné, že nemožno na náš prípad aplikovať ustanovenie, podľa ktorého možno obmedziť naše práva a slobody zaručené Ústavou SR, ak je to v demo­kratickej spoločnosti v záujme ochrany verejného zdravia.

Ďalej podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR:

„Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“

Bližšie je to definované v čl. 28 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine:

„Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa“.

Sústavná a dôsledná starostlivosť o zdravie maloletého dieťaťa je teda nielen povinnosťou, ale aj právom rodičov. Toto právo je povinným očkovaním porušené, pretože som sa rozhodla po dôkladnom zvážení starať sa o zdravie svojho dieťaťa bez ďalšieho očkovania. Práva rodičov (vrátane práva na zdravotnú starostlivosť) však môže obmedziť len súd a len na základe zákona (konkrétne Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine), t.j. len v prípade, že by sme sa o zdravie nášho dieťaťa nestarali vôbec (§ 38 ods. 2 písm. b) Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine), čo však rozhodne nie je náš prípad. Zákon č. 355/2007 Z.z., prikazujúci tzv. „povinné“ očkovanie pod hrozbou finančnej pokuty, je teda v rozpore ako so Zákonom č. 36/2005 Z.z., tak aj s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR.
 

3. Proti zápisnici z priestupkového konania zo dňa 12.I.2012 namietam:

To, že v hlásení ošetrujúcej lekárky nie sú uvedené zdravotné kontraindikácie očkovania môjho syna, neznamená, že nijaké neboli (viď vyššie). Podobne, neexistencia lekárskeho potvrdenia o kontraindikácii (logicky) nie je dôkazom absencie akýchkoľvek kontraindikácií očkovania.

Nie je pravda, že by mojím odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania došlo k ohrozeniu zdravia môjho dieťaťa či verejného zdravia (viď vyššie).

Navyše, podľa zvrátenej logiky RÚVZ TT zrejme nedochádza k ohrozeniu verejného zdravia, ak dieťa s lekárom potvrdenými zdravotnými kontraindikáciami očkovania nie je zaočkované, ale ak neočkované dieťa nedisponuje potvrdením lekára o zdravotných kontraindikáciách očkovania, tak už zrazu verejné zdravie ohrozuje. Pritom v oboch prípadoch je z epidemiologického hľadiska fyzická skutočnosť úplne rovnaká.

Ale aj keby som odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania naozaj ohrozila verejné zdravie, po­dľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (Oznámenie FMZV ČSFR č. 104/1991 Zb.):

„Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“

Nie teda verejné zdravie, ale záujem dieťaťa je prvoradý. Dbajúc na záujem svojho dieťaťa (jeho zdravie) teda odmietam tzv. „povinné“ očkovanie svojho syna, keďže som po dôkladnom zvážení (viď vyššie) dospela k záveru, že očkovanie preňho predstavuje vyššie riziko než prenosné ochorenia, pred ktorými by toto očkovanie malo chrániť (ale nie vždy aj skutočne chráni), a to aj keby záujem môjho syna bol v konflikte so záujmom spoločnosti (verejné zdravie), čo nie je (viď vyššie).

Podľa čl. 2 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (Oznámenie MZV SR č. 40/2000 Z.z.):

„Záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.“

Záujem a blaho človeka (môjho dieťaťa) má teda prednosť pred verejným zdravím čoby záujmom spoločnosti.

Ako matka som si vedomá rizík spojených s prenosnými ochoreniami a neberiem ich na ľahkú váhu. Rovnako tak som si však vedomá aj rizík očkovania, a tie som po dôkladnom zvážení vyhodnotila ako vyššie než riziká prenosných ochorení, proti ktorým sa povinne očkuje. Nie je preto pravdou že by som sa odmietnutím tzv. povinného očkovania dopustila zvýšenia rizika (ohrozenia) zdra­via môjho dieťaťa či verejného zdravia (viď vyššie).

Písomné poučenie o rizikách prenosných ochorení, proti ktorým sa na Slovensku „povinne“ očkuje som odmietla podpísať, pretože je prudko jednostranné, neobsahuje ani len jedno jediné slovo o rizikách očkovania a navyše uvedené údaje sú buď vyslovene nepravdivé alebo polopravdivé, prí­padne zamlčiavajú dôležité skutočnosti. Napr. úmrtnosť na osýpky v rozvinutých krajinách je mno­honásobne nižšia než v zaostalých krajinách, hoci zaočkovanosť proti osýpkam je podobná, z čoho vyplýva, že to nie je očkovanie, ale niečo úplne iné, čo dramaticky znižuje úmrtnosť na osýpky. Takýchto nedostatkov bol celý rad, a to u každej zmieňovanej choroby, čoho dôkladná analýza je nad rámec tohto môjho vyjadrenia. Ako extrémne jednostranné a nepravdivé/polopravdivé som toto poučenie odmietla podpísať, pretože nemienim podpisovať niečo, o čom nie som presvedčená, že to je v plnej miere pravda.

Otázky ohľadom očkovania boli MUDr. Dagmar Kollárovou zodpovedané len čiastočne. Pritom spomenula Odborné usmernenie MZ SR o vykonávaní očkovania u detí a dorastu s dočasnými ale­bo trvalými kontraindikáciami očkovania pod označením 33477/2009. V skutočnosti však ide o č. 33477/2010. Toto odborné usmernenie je však zjavne nedotiahnuté, keďže sa v čl. V písm b) odvo­láva na neexistujúci čl. IV písm. c).[75] Môj syn mal pritom až do veku 10 mesiacov kontraindikáciu podľa čl. III písm c) tohto odborného usmernenia:

„Kontraindikácie sú u dieťaťa

…

c) s nežiaducimi reakciami po predchádzajúcom očkovaní,“

MUDr. MENO PRIEZVISKO to však úplne ignorovala. Alibistické vyjadrenia typu, že za nedodržanie kontraindikácií očkovania „je zodpovedný ošetrujúci lekár, nie my, epidemiológia“ – bez čo i len náznaku snahy riešiť pochybenie ošetrujúceho lekára, – sú pre mňa neprijateľné. Detskí lekári si (česť prípadným výnimkám, ktoré zatiaľ nepoznám) môžu veselo porušovať platné zákony, vyhlášky či odborné usmernenia (konkrétne napr. neinformovať rodičov o záporných stránkach očko­vania, ignorovať kontraindikácie či nezapisovať NÚO do zdravotnej dokumentáce a nehlásiť ich ŠÚKL a RÚVZ) a RÚVZ TT je to úplne ukradnuté. Keď však ja na základe takejto skúsenosti s detskou lekárkou stratím dôveru v celý systém očkovania na Slovensku a odmietnem očkovanie, tak ja som tá zlá? Ja dostanem pokutu, a lekárka, ktorá preukázateľne vážne ohrozuje zdravie svojich pacientov, si môže naďalej beztrestne porušovať platné zákony, vyhlášky a iné predpisy?

Vyjadrenie Dr. Kollárovej, že NÚO nad rámec bežnej fyziologickej reakcie na očkovanie „sú tak výnimočné … riziko … je veľmi, veľmi nízke“, čo upresnila na „1 z milióna“, je aj pri najlepšej vôli nepravdivé. Silne pochybujem, že by niečomu takému Dr. Kollárová vôbec sama verila, ale ak áno, tak potom je naozaj načase, aby si prečítala SPC „povinných“ vakcín.

Napr. v SPC vakcíny Infanrix Hexa[76] sa dočítame, že veľmi častými (≥ 1 z 10) NÚO sú nepokoj, podráždenosť, nezvyčajný plač (príznaky neurologického poškodenia menšieho či väčšieho rozsahu) a nechutenstvo, častými (medzi 1 z 10 a 1 zo 100) NÚO sú nervozita, hnačka, vracanie a horúčka nad 39,5 °C. Sú toto „bežné fyziologické reakcie“, ktoré sú znakom toho, že „imunitný systém dieťaťa pracuje a vytvára si protilátky“?

Nuž ale aj keby to tak bolo (čo rozhodne nie je, prinajmenšom nie u „nezvyčajného plaču“ alias „high-pitch cry“ alias „cri encéphalique“),[77] tak nemecká štatistika hlásených úmrtí po hexavakcíne za 10 rokov[78] znamená výskyt úmrtí, spôsobených hexavakcínou, u 101 zo 7.232.226 narodených detí.[79] To je v prepočte jedno hexavakcínou spôsobené úmrtie na 71.606 narodených detí, pritom hlásenosť NÚO v Nemecku je nie viac než 5%[80] (takže jedno hexavakcínou spôsobené úmrtie na 3.580 narodených detí by bol oveľa presnejší odhad), ide čisto o úmrtia bez iných vážnych NÚO, navyše ani zďaleka nie všetky deti narodené v rokoch 1998 až 2007 boli očkované hexavak­cínou. Mnohé neboli očkované vôbec a mnohé boli očkované menej-zložkovými vakcínami.

Tvrdenie Dr. Kollárovej o výskyte vážnych nežiaducich účinkov očkovania u 1 z milióna zaočkovaných je teda úplne mimo realitu a neobstálo by, ani keby sme namiesto osôb hovorili o 1 z milióna vykonaných očkovaní. V prvom roku života absolvuje dieťa podľa očkovacieho kalendára 6 očkovaní, tzn. v prepočte na dieťa by šlo o pravdepodobnosť 1:166.666 (zanedbajúc deti, u ktorých sa ťažké NÚO vyskytli opakovane), čo je stále vyše 2x menej, než je v Nemecku hlásených čisto úmrtí, nieto ešte iných ťažkých NÚO, pričom hlásených je len malý zlomok skutočného počtu NÚO.

Tvrdenie Dr. Kollárovej, že RÚVZ TT nebol hlásený nijaký prípad „nezvyčajného plaču“ čoby nežiaduci účinok očkovania hexavakcínou, teda nie je dokladom bezpečnosti očkovania, ale dokla­dom katastrofálne nízkej úrovne hlásenia NÚO. Totiž keby boli RÚVZ hlásené NÚO v zmysle fre­kvencie, uvedenej v SPC vakcíny Infanrix Hexa, tak by pri 9.169 narodených deťoch[81] v rokoch 2007-2010 (kedy sa už očkovalo takmer výlučne vakcínou Infanrix Hexa) v rajóne RÚVZ TT (tzn. okresy Trnava, Piešťany a Hlohovec)[82] malo byť hlásených najmenej 917 prípadov „nezvyčajného plaču“. To, že nebol hlásený ani jeden taký prípad, je dôkazom, že hlásenosť NÚO v rajóne RÚVZ TT je nielenže nižšia než 1%, ale dokonca nižšia než 1‰. Pritom administratívne kontroly očkovania, ktoré RÚVZ TT robí každý rok u detských lekárov, nie sú dôkazom ničoho, keďže RÚVZ kontroluje len zápisy v zdravotnej dokumentácii, aj to len námatkovo, a nie skutočný výkon očkovania a nežiaduce účinky po ňom. Ako som už uviedla vyššie, drvivá väčšina skutočného počtu NÚO nie je ani len zapísaná v zdravotnej dokumentácii, takže takáto námatková kontrola v zásade nič nerieši.

Na námietku RÚVZ TT, že rodičia sú povinní sa so všetkými (právnymi i zdravotnými) aspektami zdravotnej starostlivosti o dieťa (vrátane očkovania) oboznámiť už pred jeho narodením, odpovedám: Každému súdnemu človeku musí byť jasné, že to je úplne nereálna požiadavka, ktorú nepochybne nesplnil ani autor tohto výroku (ak teda nejaké deti vôbec má), čo hodnotím ako vrcholné pokrytectvo. Rodičia pred narodením svojho prvého dieťaťa častokrát vôbec netušia, čo všetko to obnáša – byť matkou a byť otcom – a riešia rôzne problémy, až keď nastanú. Mamičky v pôrodnici síce dostanú v rámci „baby-setu“ aj „Očkovacie noviny“ od firmy GlaxoSmithKline (ktorá je výhradným dodávateľom všetkých plne hradených vakcín pre tzv. „povinné“ očkovanie detí na Slo­vensku),[83] v tých však o možnosti odmietnuť očkovanie nič nie je, rovnako tak o právnych aspektoch (ne)očkovania, len samé strašenie chorobami. Nie je tam nič ani o vážnych NÚO. Pritom väčšina z tých, čo odmietajú tzv. „povinné“ očkovanie, má nejaké osobné negatívne skúsenosti s očkovaním, či už u toho dieťa, ktorého sa to týka, alebo u iného svojho dieťaťa, takže o NÚO, kontraindikácie a možnosti odmietnutia očkovania sa začala zaujímať až keď sa sama „popálila“.

Zarážajúci je aj dvojitý meter RÚVZ TT na rodičov – tí, čo odmietnu tzv. „povinné“ očkovanie, majú „riešiť otázky súvisiace s očkovaním so všetkou dôslednosťou, oboznámiť sa s príslušnými zákonmi … predtým, ako striktne odmietnu očkovanie u svojho dieťaťa“, ale „poslušná väčšina“, čo povinné očkovanie neodmieta, zjavne nijaké také povinnosti nemá, prinajmenšom teda RÚVZ TT vôbec nevadí, keď si ich neplní, tzn. nezaujíma sa o NÚO, o zloženie vakcín, o choroby, proti kto­rým sa tzv. „povinne“ očkuje, ale len ako tupé rezignované stádo nechá napichať do svojich detí všetko, čo si výrobcami vakcín platení „odborníci“ v Pracovnej skupine pre imunizáciu[84] zmyslia.

 

V MESTO/OBEC dňa 22.I.2011,

…............................................................................

MENO PRIEZVISKO

 

[1] napr.:
https://www.merck.com/product/usa/pi_circulars/m/mmr_ii/mmr_ii_pi.pdf
https://www.fda.gov/downloads/biologicsbloodvaccines/vaccines/approvedproducts/ucm101580.pdf

[2] Zinka, B.; Rauch, E.; Buettner, A.; Rueff, F.; Penning, R.: "Unexplained cases of sudden infant death shortly after hexavalent vaccination", Vaccine, 2006, 24(31-32):5779-5780

[3] Tomljenovic, L.; Shaw, C. A.: „Aluminum vaccine adjuvants: are they safe?“, Curr Med Chem, 2011, 18(17):2630-2637

[4] https://www.slobodavockovani.sk/news/hlinik-v-ockovacich-latkach-s-platnou-registraciou-na-slovensku/

[5] B. Keller-Stanislawski & K. Hartmann: „Auswertung der Meldungen von Verdachtsfällen auf Impfkomplikationen nach dem Infektionsschutzgesetz“, Bundesgesundheitsblatt - Gesundheitsforschung - Gesundheitsschutz, Volume 45, Number 4 / April 2002

[6] https://med.blogger.de/stories/1104469/

[7] https://ehgartner.blogspot.com/2011/03/token-studie-dreifach-erhohtes.html

[8] https://www.hrsa.gov/vaccinecompensation/statisticsreports.html (stav k 3.I.2012)

[9] https://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=191642

[10] https://www.slobodavockovani.sk/news/hlinik-v-ockovacich-latkach-s-platnou-registraciou-na-slovensku/

[11] Viď napr.:
Tomljenovic, L.; Shaw, C. A.: „Aluminum vaccine adjuvants: are they safe?“, Curr Med Chem, 2011, 18(17):2630-2637
Tomljenovic, L.; Shaw, C. A.: „Mechanisms of aluminum adjuvant toxicity and autoimmunity in pediatric populations“, Lupus, 2012, 21(2):223-230
Exley, C.; Swarbrick, L.; Gherardi, R.K.; Authier, F.J.: „A role for the body burden of aluminium in vaccine-associated macrophagic myofasciitis and chronic fatigue syndrome“, Med Hypotheses, 2009, 72(2):135-139
Shoenfeld, Y.; Agmon-Levin, N.: "'ASIA' - Autoimmune/inflammatory syndrome induced by adjuvants", J Autoimmun, 2011, 36(1):4-8
Israeli, E.; Agmon-Levin, N.; Blank, M.; Shoenfeld, Y.: "Adjuvants and autoimmunity", Lupus, 2009, 18(13):1217-1225
Petrik, M.S.; Wong, M.C.; Tabata, R.C.; Garry, R.F.; Shaw, C.A.: "Aluminum adjuvant linked to Gulf War illness induces motor neuron death in mice", Neuromolecular Med, 2007, 9(1):83-100
Shaw, C.A.; Petrik, M.S.: "Aluminum hydroxide injections lead to motor deficits and motor neuron degeneration", J Inorg Biochem, 2009, 103(11):1555-1562
Blaylock, R.L.: „The danger of excessive vaccination during brain development: the case for a link to Autsim Spectrum Disorders (ASD)“, Medical Veritas, 2008, 5(1):1727-1741

[12] Banks, W.A.; Kastin, A.J.: „Aluminum-Induced neurotoxicity: Alterations in membrane function at the blood-brain barrier“, Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 1989, 13(1):47-53

[13] Baylor, N.W.; Egan, W.; Richman, P.: „Aluminum salts in vaccines — US perspective“, Vaccine, 2002, 20(Suppl 3):S18-S23

[14] https://www.nczisk.sk/Registre/Narodne-zdravotne-registre/Pages/Narodny-register-pacientov-snbspdiabetes-mellitus-1-typu.aspx

[15] https://www.slobodavockovani.sk/news/narast-poctu-nevysvetlenych-umrti-dojciat-koreluje-s-narastom-poctu-povinnych-ockovani-na-slovensku/

[16] https://www.slobodavockovani.sk/news/z-udajov-prof-dluholuckeho-a-z-episu-vyplyva-ze-ockovanie-proti-osypkam-priusniciam-a-ruzienke-je-vyse-20x-nebezpecnejsie-nez-samotne-choroby/

[17] Eibl, M.M.; Mannhalter, J.W.; Zlabinger, G.: „Abnormal T-lymphocyte subpopulations in healthy subjects after tetanus booster immunization“, N Engl J Med, 1984, 310(3):198-199

[18] Long, G.H.; Karanikas, A.T.; Harvill, E.T.; Read, A.F.; Hudson, P.J.: "Acellular pertussis vaccination facilitates Bordetella parapertussis infection in a rodent model of bordetellosis", Proc Biol Sci, 2010, 277(1690):2017-2025

[19] van Gils, E. J.; Veenhoven, R. H.; Hak, E.; Rodenburg, G.D.; Keijzers, W.C.; Bogaert, D.; Trzcinski, K.; Bruin, J.P.; van Alphen, L.; van der Ende, A.; Sanders, E.A.: „Pneumococcal conjugate vaccination and nasopharyngeal acquisition of pneumococcal serotype 19A strains“, JAMA, 2010, 304(10):1099-1106

[20] Klenner, F. R.: „Recent discoveries in the treatment of lockjaw with vitamin C and tolserol“, Tri-State Med J, 21.VII.1954

[21] https://www.polioeradication.org/Dataandmonitoring.aspx

[22] Miller, N.Z.: „The polio vaccine: a critical assessment of its arcane history, efficacy, and long-term health-related consequences“, Medical Veritas, 2004, 1(2):239-251

[23] Kent, C.: „The polio vaccine myth“, The Chiropractic Journal, 3/2000

[24] https://www.vaccinationcouncil.org/2011/11/17/smoke-mirrors-and-the-disappearance-of-polio/

[25] https://www.cdc.gov/h1n1flu/vaccination/gbs_qa.htm

[26] https://www.sv40foundation.org/

[27] Vilchez, R.A.; Butel, J. S.: „SV40 in human brain cancers and non-Hodgkin's lymphoma“, Oncogene, 2003, 22(33):5164–5172

[28] Hooper, E.: „The River: A Journey to the Source of HIV and AIDS“, Little, Brown & Co., 1999

[29] https://scholar.google.sk/scholar?q=siv+hiv

[30] https://tribune.com.pk/story/319424/a-drop-in-the-bucket-polio-campaigns-fail-because-of-malnutrition/

[31] American Academy of Pediatrics Committee on Infectious Diseases: „Poliomyelitis prevention: recommendations for use of inactivated poliovirus vaccine and live oral poliovirus vaccine“, Pediatrics, 1997, 99(2):300-305

[32] Harbige, L.S.: „Nutrition and immunity with emphasis on infection and autoimmune disease“, Nutr Health, 1996, 10(4):285-312
Ritz, B.W.; Gardner, E.M.: „Malnutrition and energy restriction differentially affect viral immunity“, J Nutr, 2006, 136(5):1141-1144

[33] Girard, M.: „Autoimmune hazards of hepatitis B vaccine“, Autoimmun Rev, 2005, 4(2):96-100

[34] Classen, J.B.; Classen, D.C.: „Association between type 1 diabetes and hib vaccine. Causal relation is likely“, BMJ, 1999, 319(7217):1133

[35] Richmand, B.J.: „Hypothesis: Conjugate vaccines may predispose children to autism spectrum disorders“, Med Hypotheses, 2011, 77(6):940-947

[36] https://www.nctimes.com/news/local/sdcounty/article_1e57b3db-8302-5313-99b3-f15d48b8829f.html

[37] Harnden, A.; Grant, C.; Harrison, T.; Perera, R.; Brueggemann, A.B.; Mayon-White, R.; Mant, D.: „Whooping cough in school age children with persistent cough: prospective cohort study in primary care“, BMJ, 2006, 333(7560):174-177

[38] Gustafsson, L.; Hallander, H. O.; Olin, P.; Reizenstein, E.; Storsaeter, J.: „A controlled trial of a two-component acellular, a five-component acellular, and a whole-cell pertussis vaccine“, N Engl J Med, 1996, 334(6):349-355

[39] Greco, D.; Salmaso, S.; Mastrantonio, P.; Giuliano, M.; Tozzi, A.E.; Anemona, A.; Ciofi degli Atti, M.L.; Giammanco, A.; Panei, P.; Blackwelder, W.C.; Klein, D.L.; Wassilak, S.G.: „A controlled trial of two acellular vaccines and one whole-cell vaccine against pertussis“, N Engl J Med, 1996, 334(6):341-348

[40] Trollfors, B.; Tarangerm, J.; Lagergård, T.; Lind, L.; Sundh, V.; Zackrisson, G.; Lowe, C.U.; Blackwelder, W.; Robbins, J.B.: „A placebo-controlled trial of a pertussis-toxoid vaccine“, N Engl J Med. 1995 Oct 19;333(16):1045-1050

[41] Mooi, F.R.; van Loo, I.H.; King, A.J.: „Adaptation of Bordetella pertussis to vaccination: a cause for its reemergence?“, Emerg Infect Dis, 2001, 7(3 Suppl):526–528

[42] https://www.slobodavockovani.sk/news/plosne-ockovanie-dojciat-proti-pneumokokom-sa-nam-draho-nevyplaca-vyplyva-z-udajov-vszp/

[43] Li, S.T.; Tancredi, D.J.: „Empyema Hospitalizations Increased in US Children Despite Pneumococcal Conjugate Vaccine“, Pediatrics, 2010, 125(1):26-33

[44] https://www.slobodavockovani.sk/news/babatko-zomrelo-po-ockovani-prevenar-infanrix-hexa-rotarix/

[45] van Gils, E.J.; Veenhoven, R.H.; Hak, E.; Rodenburg, G.D.; Keijzers, W.C.; Bogaert, D.; Trzcinski, K.; Bruin, J.P.; van Alphen, L.; van der Ende, A.; Sanders, E.A.: „Pneumococcal conjugate vaccination and nasopharyngeal acquisition of pneumococcal serotype 19A strains“, JAMA, 2010, 304(10):1099-1106

[46] Weinberger, D.M.; Malley, R.; Lipsitch, M.: „Serotype replacement in disease after pneumococcal vaccination“, Lancet, 2011, 378(9807):1962-1973

[47] Hirte, M.: „Pneumokokken“, https://www.individuelle-impfentscheide.de/index.php/impfen-mainmenu-14/impfalternativen-mainmenu-35/16-varia/3-pneumokokken (stav k 21.IV.2010)

[48] https://ekonomika.sme.sk/c/5719975/minister-uhliarik-zvyhodnil-pfizer.html

[49] Musher, D.M.; Chapman, A.J.; Goree, A.; Jonsson, S.; Briles, D.; Baughn, R.E.: „Natural and vaccine-related immunity to Streptococcus pneumoniae“, J Infect Dis, 1986, 154(2):245-256

[50] Levine, O.S.; Farley, M.; Harrison, L.H.; Lefkowitz, L.; McGeer, A.; Schwartz, B.: „Risk factors for invasive pneumococcal disease in children: a population-based case-control study in North America“, Pediatrics, 1999, 103(3):E28

[51] https://ockovanieinfo.sk/sekcia-sk-18-Zaskrt-difteria

[52] https://apps.who.int/immunization_monitoring/en/globalsummary/timeseries/tsincidencedip.htm

[53] https://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_Ukraine

[54] https://apps.who.int/immunization_monitoring/en/globalsummary/timeseries/tsincidencedip.htm

[55] https://www.mayoclinic.com/health/diphtheria/DS00495/DSECTION=risk-factors

[56] https://turiec.sme.sk/c/5909185/ockovanie-proti-tuberkuloze-sa-mozno-zrusi.html

[57] https://www.zdn.cz/clanek/priloha-lekarske-listy/vzpoura-proti-ockovani-451152?category=z-domova

[58] Laššánová, M.; Petrová, M.; Laššán, Š.; Hudec, R.: „Nežiaduce účinky liekov, riziko farmakoterapie“, Via practica, 2008, 5(2):87–89

[59] https://www.slobodavockovani.sk/news/vysoke-horucky-febrilne-krce-hnacka-neutisitelny-plac-a-dalsie-problemy-po-ockovani-mmr-priorix-/

[60] Lančová, J.; Palová, K.; Maťašová, A.: „Postvakcinačné reakcie hlásené v roku 2002 v Slovenskej republike“, Štátny fakultný zdravotný ústav Slovenskej republiky, Bratislava
https://www.sukl.sk/buxus/docs//Bezpecnost_liekov/Publikacie/lr04_23.pdf

[61] https://rizikaockovania.sk/spravy/rokovanie_u_hlavneho_hygienika_2010_11.html

[62] https://www.sukl.sk/sk/bezpecnost-liekov/vakciny/sposobuju-vakciny-diabetes-mellitus-i-typu-otazky-a-odpovede?page_id=2408

[63] https://kysuce.sme.sk/c/5306485/po-ockovani-dostal-cukrovku-matka-ziada-odskodne.html

[64] napr. Classen, J.B.; Classen, D.C.: „Association between type 1 diabetes and hib vaccine. Causal relation is likely“, BMJ, 1999, 319(7217):1133

[65] https://www.vakciny.net/AKTUALITY/akt_2011_19.htm

[66] https://www.slobodavockovani.sk/news/tlacivo-hlasenie-odmietnutia-povinneho-ockovania-zakonnym-zastupcom-dietata-ktore-pediatrom-kaze-vyplnat-ruvz-trnava/

[67] https://rizikaockovania.sk/leg/stanovisko_uoou_2011.rtf

[68] https://www.epis.sk/InformacnaCast/Ockovanie/VysledkyOckovania.aspx

[69] Vyhodnotenie admistratívnej kontroly očkovania v Slovenskej republike k 31.8.2010, str. 2,
https://www.uvzsr.sk/docs/info/epida/Vyhodnotenie_KO_v_SR_2010.pdf

[70] https://virus.emedtv.com/smallpox-vaccine/smallpox-vaccine-side-effects-p2.html
https://www.novinky.cz/domaci/207643-boj-s-tuberkulozou-loni-prohralo-43-lidi.html
https://www.drugs.com/pro/m-m-r-ii-vaccine.html

[71] https://www.radaeuropy.sk/?928

[72] https://www.slobodavockovani.sk/pribehy/

[73] https://www.lifecanada.org/html/science/Vaccines/ABriefHistoryofHumanDiploidCellStrains.pdf

[74] https://www.academiavita.org/index.php?option=com_content&view=article&id=371%3Atesto&catid=66%3Ariflessioni-morali-circa-i-vaccini-preparati-&Itemid=217

[75] str. 399 Vestníka MZ SR 2010, viď str. 167 v tomto dokumente:
https://www.uvzsr.sk/docs/leg/Vynos_MZ_SR_2010_radiacna_onkologia.pdf

[76] https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000296/WC500032505.pdf

[77] https://www.adoseoftruth.info/vaccinescream.html

[78] https://med.blogger.de/stories/1104469/

[79] https://www.destatis.de/jetspeed/portal/cms/Sites/destatis/Internet/DE/Content/Statistiken/Zeitreihen/LangeReihen/Bevoelkerung/Content100/lrbev04a,templateId=renderPrint.psml

[80] B. Keller-Stanislawski & K. Hartmann: „Auswertung der Meldungen von Verdachtsfällen auf Impfkomplikationen nach dem Infektionsschutzgesetz“, Bundesgesundheitsblatt - Gesundheitsforschung - Gesundheitsschutz, Volume 45, Number 4 / April 2002

[81] https://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/index.htm

[82] https://www.slovanet.sk/ruvztt/old/

[83] https://www.slobodavockovani.sk/news/ockovacie-latky-v-povinnom-ockovani-na-slovensku/#2012Q1
https://www.slobodavockovani.sk/news/v-zbierke-zakonov-vysla-estebacka-novela-ockovacej-vyhlasky-mz-sr/

[84] https://www.slobodavockovani.sk/news/o-povinnom-ockovani-proti-pneumokokom-opat-rozhodovali-ludia-plateni-vyrobcom-pneumokokovej-vakciny/

 

Zverejnenie tohto článku (grafická úprava, sklikateľnenie a kontrola odkazov na zdroje) zabralo autorovi približne 3 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

 

Štítky:

| | | | | | |

Späť