Argentínski a brazílski lekári podozrievajú insekticíd proti komárom ako príčinu mikrocefálie

Ecologist — 10.II.2016 — Claire Robinson

    Pôvodný článok „Argentine and Brazilian doctors suspect mosquito insecticide as cause of microcephaly“
    z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

    Postupom času sa údajná spojitosť medzi vírusom zika a brazílskou epidémiou mikrocefálie u novorodencov javí čoraz neuveriteľnejšie. Latinsko-americkí lekári poukazujú na inú možnú príčinu: pyriproxyfén, čo je pesticíd, používaný v Brazílii od roku 2014 na zastavenie rastu lariev komárov v nádržiach s pitnou vodou. Môže tento „liek“ v skutočnosti byť jedom?

    Názor Svetovej zdravotníckej organizácie (angl. World Health Organization = WHO), že epidémia mikrocefálie na chudobnom severovýchode Brazílie je spôsobená vírusom zika bola doposiaľ len málo spochybňovaná. (Závisí od toho, ktoré oznamovacie prostriedky človek sleduje — pozn. prekl.)

    Brazílsky minister zdravotníctva Marcelo Castro zašiel dokonca až tak ďaleko, že si je vraj „100% istý“ spojitosťou medzi vírusom zika a mikrocefáliou, vrodenou vadou, pri ktorej sa bábätká rodia s príliš malými hlavami. Tento názor vo veľkom podporuje celosvetová lekárska obec, vrátane vplyvného Strediska pre potláčanie a predchádzanie chorôb (angl. Centers for Disease Control and prevention = CDC) v USA. Niet však žiadnych neodškriepiteľných dôkazov tejto spojitosti. Je to skôr len zmes epidemiologických náznakov a nepriamych údajov.

    Jeden z kľúčových vedeckých článkov, ktorého autorom sú A. S. Oliveira Melo a kol. a ktorý vyšiel v časopise Ultrasound in Obstetrics & Gynecology, popísal vírus zika v plodovej vode a ďalších tkanivách postihnutých bábätiek a ich matiek. Boli však vyšetrené len dve ženy, čo je príliš málo na to, aby to potvrdilo štatisticky významnú súvislosť.

    Denník New York Times 3.II.2016 oznámil výsledky rozborov brazílskeho ministerstva zdravotníctva:

„Z doteraz preskúmaných prípadov sa mikrocefália potvrdila u 404 prípadov. Iba v 17 z nich bol zistený vírus zika. Ale vláda a mnohí výskumníci hovoria, že toto číslo môže byť nepodstatné, pretože použité testy zistia prítomnosť tohto vírusu len v malom percente prípadov.“

    (Ak je to tak, načo sa tie testy potom vôbec robia? — pozn. prekl.)

    A ostatnú sobotu oznámil kolumbijský prezident Juan Manuel Santos tú najsilnejšiu známku toho, že mikrocefáliu zrejme spôsobuje niečo úplne iné, ako oznámila tlačová agentúra Associated Press. Santos povedal, že kolumbijskí zdravotnícki úradníci doposiaľ diagnostikovali vírus zika u 3.177 tehotných žien, ale žiadnu mikrocefáliu.

Argentínski lekári: môže za to insekticíd

    Teraz bola zverejnená správa spolku argentínskych lekárov Lekári v postrekovaných mestách (angl. Physicians in the Crop-Sprayed Towns = PCST),^[1] ktorá nielenže spochybňuje teóriu, že epidémia vírusu zika v Brazílii spôsobila nárast výskytu mikrocefálie u novorodencov, ale poukazuje na iné možné vysvetlenie.

    Podľa PCST ministerstvu nedošlo, že v oblasti, kde žije najviac doknutých ľudí, bol od roku 2014 pridávaný do zdrojov pitnej vody chemický larvicíd, ktorý poškodzuje larvy komárov. Tento pesticíd — pyriproxyfén — sa používa v štátnom programe na vyhubenie choroby prenášajúcich komárov. Lekári dodali, že pyriproxifén vyrába spoločnosť Sumitomo Chemical, japonský „strategický partner“ spoločnosti Monsanto, ktorej sa naučili neveriť kvôli ohromnému množstvu jej pesticídov, ktorými sú postrekované argentínske polia.

    Pyriproxyfén je spomaľovač rastu komárích lariev, ktorý mení vývin larvy na kuklu a následne dospelého komára tým, že spôsobuje telesné vady vyvíjajúcich sa komárov, čo ich vo výsledku zabije alebo zneškodní. Pôsobí ako hmyzí detský hormón, tzv. juvenoid. Jeho účinkom sa spomalí vývin dospelých znakov hmyzu (napr. krídel a zrelých vonkajších genitálií) a schopnosti množiť sa.

    Táto chemikália má pomerne nízkorizikový profil, ako uvádza spis od WHO, s nízkou akútnou jedovatosťou. Testy, vykonané na rôznych zvieratách spoločnosťou Sumitomo, zistili, že to nie je teratogén (nespôsobuje vrodené vady) u cicavcov, na ktorých bol testovaný. To však nie je úplne spoľahlivým znakom účinkov na človeka, obzvlášť tvárou v tvár údajom o opaku. PCST poznamenali:

„Telesné vady, zistené u tisíciek detí tehotných žien, žijúcich v oblastiach, kde brazílska vláda pridala pyriproxyfén do pitnej vody, nie sú náhodou, napriek tomu, že ministerstvo zdravotníctva z týchto škôd priamo obviňuje vírus zika.“

    Poznamenali tiež, že zika je považovaný za pomerne neškodný vírus, ktorý nebol nikdy predtým spojený s vrodenými vadami, dokonca ani v oblastiach, kde sú ním nakazené tri štvrtiny obyvateľstva.

Aj brazílski lekári podozrievajú pyriproxyfén

    Pyriproxyfén je pomerne novou látkou v brazílskom životnom prostredí. Aj nárast mikrocefálie je pomerne novým javom. Preto tento larvicíd vyzerá byť možnou príčinou mikrocefálie — oveľa viac než geneticky modifikované komáre, na ktoré niektorí zvaľovali vinu za epidémiu vírusu zika a tým aj za tieto vrodené vady.

    Správa PCST, ktorá pojednáva aj o epidémii horúčky dengue v Brazílii, sa objavila súbežne s inou správou o epidémii vírusu zika od Spolku brazílskych lekárov a výskumníkov verejného zdravia Abrasco.^[2] Abrasco tiež uvádza pyriproxyfén ako možnú príčinu mikrocefálie. Odsudzuje stratégiu chemického potláčania komárov, šíriacich vírus zika, ktorá vraj zamoruje životné prostredie, ako aj ľudí, a neznižuje počty komárov.

    Abrasco naznačuje, že táto stratégia sa v skutočnosti riadi obchodnými záujmami chemického priemyslu, ktorý vraj má svoje chápadlá hlboko vnútri latinsko-amerických ministerstiev zdravotníctva, ako aj vnútri WHO a Vše-americkej zdravotníckej organizácie (angl. Pan American Health Organisation = PAHO).

    Abrasco uvádza, že britská spoločnosť Oxitec, ktorá v Brazílii vysadila geneticky modifikované komáre, je súčasťou korporátnej lobby, ktorá prekrúca skutočnosť o víruse zika, lebo sa to hodí jej ziskuchtivým cieľom. Oxitec predáva geneticky modifikované komáre, ktoré majú byť sterilné (neplodné) a vydáva ich za výrobok na boj s chorobami, čo je stratégia, ktorú argentínski lekári odsudzujú ako

„Úplné zlyhanie, z ktorého má úžitok len spoločnosť, dodávajúca komáre.“

    Brazílsky a argentínsky spolok lekárov a výskumníkov sa zhodujú v tom, že chudoba je kľúčovým činiteľom, na ktorý sa pri epidémii vírusu zika neberie ohľad. Abrasco odsudzuje brazílsku vládu za „úmyselné zamlčiavanie“ ekonomických a spoločenských príčin:

„V Argentíne a po celej Amerike sú najchudobnejšie vrstvy obyvateľov s najmenším prístupom k hygiene a nezávadnej pitnej vode najviac postihnuté touto epidémiou.“

    PCST súhlasí, hovoriac:

„Dôvody šírenia tejto choroby spočívajú v nerovnosti a chudobe.“

    Abrasco dodáva, že táto choroba je úzko spojená s ničením životného prostredia: potopami, spôsobovanými ťažbou dreva, a hromadným používaním herbicídov na geneticky modifikované polia so sójou, odolnou voči herbicídom, skrátka „dopadmi ťažobného priemyslu“.

    Myšlienku, že ničenie životného prostredia môže prispieť k šíreniu vírusu zika, podporuje aj názor Dina Martinsa, PhD., keňského entomológa. Martins hovorí, že:

„Zamorenie mestských oblastí komármi, ktoré poháňajú krízu okolo vírusu zika, je spôsobené nedostatkom prírodnej rozmanitosti, ktorá by inak udržiavala množstvo komárov v rozumných medziach, ako aj hromadenie odpadu a chýbajúci odvoz a spracovanie odpadkov v niektorých oblastiach, ktoré poskytujú umelé prostredie pre množenie komárov.“

Činy na úrovni obcí

    Argentínski lekári si myslia, že najlepšou ochranou pred vírusom zika sú „činy na úrovni obcí“. Príklad takéhoto činu je uvedený v správe BBC o horúčke dengue v Salvádore. Obľúbenou ľiahňou choroby prenášajúcich komárov sú nádrže so stojatou vodou. Salvádorčania začali v týchto nádržiach chovať ryby, ktoré požierajú larvy komárov. Horúčka dengue v Salvádore vymizla spolu s komármi, ktoré ju prenášajú. A miestni obyvatelia doposiaľ nemajú žiadne nákazy vírusom zika.

    Hrozí, že takéto jednoduché, a predsa účinné programy nebudú v Brazílii zavedené, ale miesto nich sa budú rozstrekovať pesticídy a vypúšťať geneticky modifikované (GM) komáre, z čoho budú ryžovať príslušné korporácie. Účinnosť GM komárov vôbec nebola dokázaná a pesticídy možno spôsobia oveľa vážnejšie škody než komáre, proti ktorým sú zamerané.

Zdroje

[1]  „Report from Physicians in the Crop-Sprayed Towns regarding Dengue-Zika, microcephaly, and mass-spraying with chemical poisons“, 2016, Physicians in the Crop-Sprayed Towns

[2]  „Nota técnica e carta aberta à população: Microcefalia e doenças vetoriais relacionadas ao Aedes aegypti: os perigos das abordagens com larvicidas e nebulização química - fumacê“, január 2016, GT Salud y Ambiente, Asociación Brasileña de Salud Colectiva (ABRASCO)