Ad: Zaočkovať sa každý rok necháva iba 12 percent dospelých na Slovensku
Ing. Marián Fillo
MUDr. Oľga Mináriková, vedúca oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach, sa v článku "Zaočkovať sa každý rok necháva iba 12 percent dospelých na Slovensku" snaží čeliť zdrvujúcej kritike očkovania proti chrípke. Ako to už býva u našich predstaviteľov verejného zdravotníctva zvykom, používa pri tom polopravdy a vyslovené lži.
"Je to najúčinnejšia a najefektívnejšia prevencia proti chrípke," hovorí o očkovaní proti chrípke Dr. Mináriková. Človek by čakal, že vedúca oddelenia epidemiológie na RÚVZ bude aspoň trochu v obraze, ale nie je to tak. Tento rok bola zverejnená japonská štúdia, ktorá dokazuje, že podávanie vitamínu D3 znížilo riziko chrípky u detí o 42%, v určitých podskupinách detí dokonca až o 64%, a taktiež znížilo výskyt astmatických záchvatov o vyše 83%. V absolútnych číslach chrípkou ochorelo 10.8% detí, ktorým podávali vitamín D3, a 18,6% detí, ktorým vitamín D3 nepodávali. Podávanie vitamínu D3 (v určitom množstve - otázkou je, či by vyššie množstvo neprinieslo lepšie výsledky) teda uchránilo 7,8% detí pred chrípkou.
Naproti tomu podľa štúdie Cochrane Collaboration preukázateľná účinnosť očkovania proti chrípke u dospelých je za ideálnej sezóny (kedy kolujúce vírusy presne zodpovedajú vírusom v očkovacej látke) 3%, pri bežnej sezóne (kedy sa vírusy v očkovacej látke trafia len čiastočne, ak vôbec) však len 1%. Aj to sú podľa autorov štúdie zrejme len optimistické čísla, keďže podstatnú časť štúdií na túto tému financovali výrobcovia očkovacích látok. Navyše k tomu (a na rozdiel od podávania vitamínu D3) sa po očkovaní proti chrípke vyskytujú mnohé viac-či-menej vážne nežiadúce účinky v celej škále od bolestivosti v mieste vpichu cez neurologické poruchy až po smrť.
Skutočnosť je teda taká, že podávanie primeraných dávok vitamínu D3 je jednak niekoľkonásobne účinnejšou prevenciou chrípky (ale aj astmatických záchvatov), a zároveň je aj oveľa bezpečnejšie než očkovanie proti chrípke.
"Prioritné skupiny osôb na očkovanie sú napr. osoby so závažnými chronickými ochoreniami, dospelí vo veku 59 rokov a starší, klienti zariadení sociálnych služieb, deti od 6 mesiacov do troch rokov veku." hovorí Dr. Mináriková.
Pritom účinnosť očkovania proti chrípke u detí do 2 rokov je podľa inej štúdie Cochrane Collaboration podobná placebu. Tzn. keby miesto očkovania dieťa napr. vypilo pohár vody, vyšlo by to približne zajedno. Podľa ďalšej štúdie Cochrane Collaboration nebola účinnosť očkovania proti chrípke u starších ľudí nijak prijateľne dokázaná. Naopak, očkovanie proti chrípke je u starších ľudí podľa všetkého vyslovene neúčinné. To pripustil Michael Osterholm, riaditeľ Strediska pre výskum prenosných ochorení a súvisiacu politiku Univerzity v Minnesote. Preto úrady v USA (ale zatiaľ nie na Slovensku) schválili na použitie u starších ľudí očkovaciu látku so štvornásobnou dávkou antigénov, a to navzdory tomu, že ešte nie je otestované, aký to bude mať na nich dopad.
Pravdou teda je, že účinnosť očkovania proti chrípke je práve u menovaných rizikových skupín mizivá, ak vôbec nejaká.
"Mnohí sa obávajú, že očkovanie môže zhoršiť ich stav. Môže však spôsobiť iba lokálnu reakciu, bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie, opuch, menej často zvýšenie teploty, bolesti svalov a kĺbov. Aj to však len na pár dní." Z článku nie je jasné, či ide o slová Dr. Minárikovej, alebo je to tvrdenie autorky článku Michaely Hajdukovej.
Každopádne by si autor(ka) tohto výroku - skôr než sa nabudúce začne vyjadrovať k očkovaniu proti chrípke - mal(a) prečítať príbalové letáky k dostupným očkovacím látkam proti chrípke. Objavil(a) by tam, že "Bezpečnosť vakcíny bola hodnotená počas prvých 3 dní po očkovaní,", čo je žalostne málo, a že očkovanie proti chrípke môže spôsobiť: bolesť hlavy, potenie, bolesť svalov, bolesť kĺbov, horúčku, nevoľnosť, triašku, únavu, začervenanie, opuch, bolesť, bodkovité krvácanie, induráciu, prechodnú trombocytopéniu, prechodnú lymfadenopatiu, alergické reakcie, v zriedkavých prípadoch vedúce k šoku, angioedém, neuralgia, parestézia, febrilné kŕče, neurologické ochorenia ako encefalomyelitída, neuritída a Guillain-Barré syndróm, vaskulitída spojená vo veľmi zriedkavých prípadoch s prechodnými obličkovými problémami, generalizované kožné reakcie vrátane svrbenia, žihľavky alebo nešpecifickej vyrážky.
Ak sa autor(ka) citovaného výroku domnieva, že očkovanie proti chrípke je prechádzkou ružovým sadom, tak mu/jej odporúčam, aby si vyskúšal(a) napr. taký Guillain-Barrého syndróm. Asi by potom zmenil(a) názor.
Nie je teda pravdou, že by očkovanie proti chrípke spôsobovalo iba banálne nežiadúce účinky, ktoré odznejú za pár dní.
"Zvlášť u starších dospelých, ak sa nakazili krátko po zaočkovaní, môže dôjsť k ochoreniu. Avšak u tých osôb, ktoré sa infikovali po očkovaní, je pravdepodobné, že ochorenie bude prebiehať miernejšie, bez komplikácií, a je menej pravdepodobné, že by si vyžadovalo hospitalizáciu alebo sa dokonca skončilo úmrtím." tvrdí Dr. Mináriková.
Pritom je mnohokrát preukázané, že ak sa niekto nakazí krátko po zaočkovaní (skôr než sa stihnú vytvoriť protilátky) chorobou, proti ktorej je očkovaný, má táto choroba oveľa horší priebeh, než keby očkovaný nebol vôbec. Je to logické, pretože telo okrem záťaže spôsobenej nákazou musí zvládnuť aj záťaž spôsobenú očkovaním a to je v zásade vždy náročnejšie, ako keby malo zvládnuť iba jednu záťaž. Nevidím dôvod domnievať sa, že práve pri chrípke by to malo byť (úplne paradoxne) inak.
Ak sa však už protilátky vytvorili a človek aj tak ochorie na chrípku, pôjde zrejme o iný kmeň chrípky (proti ktorému očkovanie neúčinkuje). Časť kapacity imunitného systému je však viazaná v tvorbe protilátok proti očkovacím vírusom a teda imunitný systém sa nemôže plne sústrediť na aktuálne ochorenie. To mu dáva nižšie šance prekonať ho bez problémov. Tvrdiť, že ochorenie bude prebiehať miernejšie a bez komplikácií, znamená buď tvrdiť, že očkovanie pred chorobou neuchráni, ale ju len zmierni (v prípade, že nákaza zodpovedá očkovaciemu vírusu), alebo ísť proti zdravému rozumu.
Je krajne nepravdepodobné, že by očkovanie proti chrípke zmierňovalo priebeh ochorenia na iné než očkovacie kmene chrípky. Ak očkovanie proti chrípke len zmierňuje priebeh chrípky zhodnej s očkovacím kmeňom, znamená to, že nechráni pred samotným ochorením, čo znamená veľmi slabú účinnosť tohto očkovania.
"Očkovanie proti chrípke nie je povinné. Zdravotnícki pracovníci však patria medzi rizikové skupiny osôb. Tí lekári, ktorí majú negatívne skúsenosti s prekonaním závažného ochorenia, sa dávajú očkovať každý rok." myslí si Dr. Mináriková.
Štatistiky zaočkovanosti lekárov proti chrípke teda zrejme znamenajú, že drvivá väčšina lekárov nemá negatívne skúsenosti s prekonaním závažného ochorenia, čo je prinajmenšom pre mňa veľmi prekvapivé.
"Pri očkovacej látke proti chrípke je asi 80 % účinnosť ochranného efektu," dodáva Dr. Mináriková.
Oficiálne. Tzn. rovnaké percento, aké sa oficiálne pripisuje BCG vakcíne proti tuberkulóze, ktorej účinnosť bola mnohokrát spochybnená, ba dokonca veľkou štúdiou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) aj vyvrátená, a ktorá sa v civilizovanej Európe (do ktorej zatiaľ Slovensko nepatrí) nepoužíva už dlhé roky, lebo je známe, že prináša viac škody ako úžitku. Zrejme podobne na tom bude aj očkovanie proti chrípke.
