Ad: PrečoOčkovanie.sk - 3. časť
Ing. Marián Fillo
<< 1. časť << < 2. časť < > 4. časť > >> 5. časť >>
RNDr. Dušan Blaškovič, PhD., autor stránky PrečoOčkovanie.sk, vcelku pohotovo odpovedal na 1. časť môjho komentára jeho stránky. O niekoľko dní neskôr sa vyjadril aj k 2. časti môjho komentára. Ospravedlňujem sa, že som nebol tak pohotový a že ste na moju reakciu museli dlhšie čakať, ale snáď kvalita vyváži oneskorenie. :-)
Pozrime sa teda na reakciu Dr. Blaškoviča na môj komentár jeho stránky:
"Autor Ing. Marián Fillo hneď na úvod a to v prvých riadkoch napadol moju osobu a odbornosť. Ja nie som ten, kto by musel dokazovať svoju odbornosť. Pán Ing. Fillo zrejme áno."
Na stránke PrečoOčkovanie.sk ma zaujalo pomerne okaté uvedenie kvalifikácie jej autora, nuž som sa zamyslel, čo ho k tomu viedlo. Ako celkom logická motivácia sa mi javila snaha o seba-nomináciu do pozície odborníka, ktorý všetko vie a môžete mu veriť. Iný zmysel som v tom nenašiel. Totiž ak je niečo naozaj preukázateľná pravda, stojí to na železnej logike pracujúcej s overiteľnými faktami. Nijaké tituly či roky odpracovanej praxe v odbore s kritériom pravdivosti nemajú vôbec nič do činenia. Preto (zrejme na rozdiel od Dr. Blačkoviča) nepovažujem za potrebné oháňať sa svojou odbornosťou. Navyše by bolo dobré presne stanoviť, čo sa za odbornosť považuje. Počet prečítaných vedeckých štúdií? Počet prečítaných kníh a článkov z daného odboru? Počet preskúmaných prípadových štúdií? Počet hodín strávených štúdiom problematiky? V takom prípade zrejme mám v oblasti očkovania oveľa lepšiu kvalifikáciu než drvivá väčšina nositeľov titulu MUDr. na Slovensku. Ale nemám dôvod sa tým oháňať ani používať to ako argument v diskusii ("ja to mám naštudované, ja to viem lepšie, rozumej: ja mám pravdu").
Podľa mňa má byť odborná diskusia len a len vecná, bez akéhokoľvek rozoberania osobných záležitostí, ledaže by išlo o konflikty záujmov, ktoré vedú k skresľovaniu, prikrášľovaniu či zatajovaniu rôznych informácií. Čo sa deklarácie mojich konfliktov záujmov týka: nemám na očkovaní ani neočkovaní občanov Slovenska (či inej krajiny) nijaký finančný či iný prospech, nie som platený za moje aktivity na poli očkovania nijakou organizáciou či záujmovou skupinou. Sem tam mi nejaký jednotlivec dá pár drobných na cestu (budiž aj za to veľká vďaka) alebo ma pozve na obed a pod., ale čo to je v porovnaní s hodinami práce denne, ktoré venujem osvetovej činnosti o očkovaní (hlavne stránke slobodavockovani.sk)? Aby sme mali jasno: za osobný dar mne samému nepovažujem účelový dar na tlač osvetových letákov ani dar na poplatky spojené s prevádzkou stránky, ktoré musíme platiť poskytovateľovi (webnode.sk). Toľko ku konfliktom záujmov. Myslím, že môžem smelo vyhlásiť, že som naozaj nezávislý publicista v oblasti očkovania. Ani moja aktuálna činnosť, ani moje vzdelanie v tejto oblasti neboli nijak ovplyvnené záujmami či peniazmi farmaceutických firiem, vlády, lobistických skupín, grantami, politickými organizáciami ani ničím podobným. Očakávam od Dr. Blaškoviča jeho deklaráciu konfliktov záujmov (obzvlášť vo vzťahu k jeho pôsobeniu na Federálnom výskumnom ústave zdravia (National Institutes of Health) v USA, a tým môžeme debatu o osobných veciach ukončiť a venovať sa čisto vecnej stránke očkovania.
"Je slušnosťou čitateľovi sa predstaviť a uviesť o sebe základné údaje. Nikde na stránke slobodavockovani.sk som však nenašiel, kto je Ing. Fillo. Autor by sa mohol v krátkosti predstaviť. Alebo nechce?"
Pri koľkých článkoch v novinách vidí Dr. Blaškovič základné údaje (okrem mena a niekedy ani to nie) o autorovi článku? Dôležitá je informácia, ak je pravdivá, nie jej autor. Inak sa dostaneme do známeho logického pochybenia zvaného "argumentum ad hominem". Príklad: pravdivosť výroku mnoho ľudí posudzuje podľa autora výroku. Ak to povedal Adolf Hitler, tak to nie je pravda, ak by to isté povedala Matka Tereza, tak to je pravda. Pritom Adolf Hitler mal určite v mnohých veciach pravdu (nie je možné, aby mu toľko ľudí verilo, keby nikdy nepovedal nič pravdívé) a Matka Tereza sa zase mohla v nejakej veci mýliť.
To sa týka článkov a posudzovania pravdivosti informácie. Ak však ide o nejakú činnosť pri ktorej je vhodné dať ďalším účastníkom na známosť svoju motiváciu (čo človeka viedlo k tomu, že sa podujal na to a to), tak krátke predstavenie sa nezaškodí. Na začiatku besied o (ne)očkovaní, ktorých sa zúčastňujem, preto hovorím pár slov o tom, ako som sa dostal k téme očkovania. Rovnako tak by Dr. Blaškovič pri troche snahy našiel krátku informáciu o mne na stránke "Petičný výbor", kde je pár slov o každom z členov petičného výboru Petície za slobodnú voľbu v očkovaní. Tá stránka tam je už oveľa dlhšie než drvivá väčšina článkov. Dr. Blaškovič teda očividne neprešiel celú stránku slobodavockovani.sk, ba ani len jej kostru, lebo inak by tú informáciu musel nájsť.
"Zrejme sa tak hneď na úvod snaží zamaskovať svoj nemalý odborný hendikep, čo bude jasné z riadkov nižšie."
Len aby také niečo nebolo čitateľom jasné o Dr. Blaškovičovi. Každopádne, ak som sa v niečom mýlil, rád sa podučím a opravím. V takom prípade ďakujem za upozornenie na chybu a nemienim v chybe zotrvávať a obhajovať neobhájiteľné.
"Namiesto údajov o autorovi/autoroch stránky sa na stránke slobodavockovani.sk v kolónke „o nás“ uvádza, citujem:
„naše rady sa rozširujú každým týždňom. Styčnou osobou a správcom tejto stránky (https://sloboda-v-ockovani.sk) je Ing. Marián FILLO.Spojenia na ďalších spolu-tvorcov tejto stránky sú správcovi https://sloboda-v-ockovani.sk známe, nepovažuje však za dôležité a vhodné ich uvádzať, ak ho o to títo výslovne nepožiadajú“
Prečo sa skrývate? Nejaký dôvod na to asi predsa len máte?"
To je veľmi jednoduché, pán Blaškovič. Na Slovensku totiž už nejaký čas prebieha hon na čarodejnice, teda na rodičov odmietajúcich očkovanie svojich detí. Ja osobne sa ale vôbec neskrývam, naopak: idem s kožou na trh a nesiem dôsledky. Viem však o viacerých rodičoch, ktorí doplatili na svoju otvorenosť napr. na internetových diskusných fórach, lebo následne si na nich úrady (ba dokonca aj niektorí jednotliví lekári) poriadne posvietili, hoci predtým ich nechávali na pokoji a nevidím dôvod, prečo by som svojich spolupracovníkov mal zbytočne vystavovať takémuto riziku (ak o to sami nestoja).
Takže opatrnosť je viac než na mieste a Dr. Blaškovič to nemusí chápať, pretože on nepatrí k naháňaným "čarodejniciam", ale naopak do tábora "inkvizície". Inak ale okrem mňa zverejnili niečo o sebe aj ostatní členovia petičného výboru, ako aj všetci prekladatelia a časť autorov článkov, takže o nejakom totálnom skrývaní sa nemôže byť vôbec reč.
"Keď sa mu to bude hodiť pán Ing. Fillo bude asi tvrdiť, že on vlastne za text nie je zodpovedný. Pravdepodobne sa bude skrývať za oných tajomných spolutvorcov štýlom, to nie Ja, to Oni. To je hra na skrývačku, ale kopať do iných autorov, ktorí sa predstavia, je pre „utajených autorov“ zdá sa slušné. Prinajmenšom je to na zamyslenie. Takže ste styčná osoba, alebo autor reakcie?"
Dr. Blaškovič asi vlastní čarovnú krištáľovú guľu, keďže ma na jednej strane vôbec nepozná, ale na druhej strane už dopredu vie, ako budem reagovať na určité situácie... :-)
Pritom si stačí všimnúť, že v prvom riadku článku býva uvedený autor článku. Týmto autorom som vo viacerých prípadoch ja (ako vidno aj na tomto článku), a za svoje slová logicky nesiem zodpovednosť. Nemám dôvod sa jej vyhýbať, pretože nepíšem nič, o čom by som nebol presvedčený, že to je pravda. A u väčšiny vecí to viem aj dobre doložiť, tak aký problém?
Dr. Blaškovič teda opäť strelil mimo, pritom si takéto strápnenie sa mohol ušetriť, keby si stránku slobodavockovani.sk pozrel naozaj poriadne.
"Vo svojej reakcii spomínate citát z biblie: Ak slepý vedie slepého, či obaja nespadnú do jamy? To síce pre mňa platí, ale platí to aj pre Vás, pán Fillo. Uvedomujem si, o čom sa v Biblii týmto výrokom hovorí. Aj preto vznikla stránka precoockovanie.sk"
Ale aj navzdory tomu Dr. Blaškovič ignoruje a popiera existenciu obrovského množstva dôkazov o nežiadúcich účinkoch očkovania? To som totiž nazval slepotou a trvám na tom. Popierať overiteľné fakty je z vedeckého hľadiska slepotou či zaslepenosťou, ak chcete.
"Aké je Vaše vzdelanie, pán Ing. Fillo? Kto má k problematike očkovania bližšie? Alebo máte za sebou tím odborníkov? Súdiac z odbornej úrovne Vašej reakcie, určite nie."
Opieram sa o práce odborníkov, takže nepriamo vzaté, mám za sebou tím odborníkov. Alebo lepšie: staviam na práci odborníkov. Každopádne, to, kto má diplom z príbuznejšieho oboru (prísne logicky vzaté) nie je kritériom pravdivosti ani nijakým argumentom (viď vyššie). Ja sa nesnažím ľudí ohurovať svojimi diplomami ani rokmi odpracovanej praxe v obore, ale predkladám im overiteľné fakty a jasnú logiku. Nepotrebujem si mastiť svoje ego zdôrazňovaním svojej odbornej kvalifikácie, atestácie, dizertácie a pod.
"Spoliehate sa na to, že spájaním útržkov súvislostí vytvoríte niečo zmysluplné. Vaše vyjadrenia dýchajú do očí bijúcim amaterizmom, na ktorom sa každý adekvátne vzdelaný človek iba pobaví. Treba podotknúť, že cez slzy, pri pomyslení, že sa pred mnohými ľuďmi snažíte pôsobiť ako odborník a presviedčate ich o škodlivosti očkovania a to všetko ako laik."
Nepotrebujem sa namáhať pretvarovaním sa za odborníka. Stačí, že prekladám články odborníkov, a staviam na nich. O amatérizme a zmysluplnosti sa pobavíme, keď prejdeme od týchto osobných výpadov k vecnej diskusii.
"Skúšate niekedy svoje tvrdenia sám kriticky a hlavne logicky zhodnotiť? Na záver Vám odporúčam doplniť si vzdelanie, ak sa chcete vyjadrovať k tak závažným témam ako očkovanie, meniť verejnú mienku a presadiť očkovanie na dobrovoľnej báze."
Vzdelanie si priebežne (skoro každý deň) dopĺňam, nemusíte mať obavy, pán Blaškovič. A logika je mojím pracovným nástrojom, takže áno, svoje tvrdenia kriticky a logicky hodnotím, a to nielen ja, ale hodnotia ich aj moji spolupracovníci a čitatelia článkov. Budiž im za to vďaka.
Čo sa týka zmeny verejnej mienky, nejde mi priamo o ňu, ale o to, aby boli pokiaľ možno všetci informovaní nielen o kladoch, ale aj o záporoch očkovania, na čo síce majú zákonný nárok, ale v skutočnosti ich o tom takmer žiadny lekár neinformuje (alebo sa obmedzí len na lokálne reakcie v mieste vpichu, pričom príbalový leták obsahuje desiatky ďalších možných nežiadúcich účinkov). Či táto informovanosť povedie k zmene verejnej mienky, alebo nie, to už je na slobodnej vôli verejnosti. Nie som si však vôbec istý, či Dr. Blaškovičovi vôbec niečo hovorí tento pojem ("slobodná vôľa verejnosti"). Z jeho vyjadrení o povinnom očkovaní nadobúdam skôr opačný dojem.
"V celej Vašej reakcii na stránku precoockovanie.sk je veľa hrubých logických chýb. Navyše, zdanlivo reagujete na konkrétne tvrdenia na spomenutej stránke, ale vytrhávate ich z kontextu.
Budem reagovať na text na stránke slobodavockovani.sk v bodoch."
Mimochodom: ja som venoval osobe Dr. Blaškoviča celkovo 916 z 53.568 znakov môjho pôvodného komentára (1. časť a 2. časť). Dr. Blaškovič venoval mojej osobe celkovo 2.150 z 12.876 znakov svojho komentára. Láskavý čitateľ nech tieto údaje posúdi sám...
Poďme teda konečne k veci, nech sa ukážu tie údajné hrubé logické chyby a vytrhávanie z kontextu.
"V bode 1. de facto dopĺňate, čo som napísal, nič nové a podstatné k danému bodu, okrem toho, že spomínate Poľsko kde sa údajne očkuje živou vakcínou. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku sa očkuje len inaktivovanou vakcínou, je táto informácia nepodstatná. Prvé dva odstavce vlastne len dopĺňate to, čo som napísal, a tretí odstavec ste vytrhol z kontextu. Na čo konkrétne v texte ohľadne obrny ste reagovali?"
Ide o to, že donedávna (do roku 2005 (vrátane) aj na Slovensku) sa očkovalo proti detskej obrne vakcínou, ktorá má na svedomí tisícky úmrtí a ešte o poznanie viac ochrnutí. V Poľsku sa ňou očkuje doteraz. Ak toto Dr. Blaškovičovi nevadí, tak potom je ukážkovým príkladom pro-očkovacieho cynika, ktorému sú tisíce detských životov úplne ukradnuté. Pritom očkovanie má údajne životy detí chrániť, nie ničiť.
Vec sa teda má tak, že v niektorých krajinách sa živá očkovacia látka proti detskej obrne, ktorá spôsobuje vo významnom počte prípadov detskú obrnu (teda ochorenie, ktorému mala zabrániť) používa dodnes a na Slovensku ju schytali ešte deti, ktoré majú dnes (8.XI.2010) 6 a viac rokov. Živá vakcína bola lacnejšia, ale oproti neživej alternatíve (hoci drahšej) spôsobovala tisíce úmrtí a ochrnutí. A to je, myslím, dosť podstatná informácia, že nakoľko si epidemiológ, rozhodujúci o plošnom očkovaní, (ne)cení ľudský život.
Pripomínam, že Slovensko už niekoľko desiatok rokov nie je rozvojovou krajinou, takže argument ceny u nás absolútne neobstojí a neobstál ani v roku 2005, ani v roku 2000, 1995, 1990 či 1980. Rozhodne nie v porovnaní so škodami spôsobenými lacnou vakcínou oproti tej drahšej.
"V druhom bode ohľadne autizmu píšete o odškodnom, ktoré bolo priznané na základe vedeckých publikácií. Prosím citujte konkrétne práce, keď sa na ne bezprostredne odvolávate. Doteraz nebol vedecky preukázaný súvis medzi autizmom a vakcínami. Čo je tmárske na tom, keď poukazujem na to, že nie sú dôkazy na to, aby sme mohli vyhlásiť, že autizmus je spôsobený očkovaním? Kto z nás je tmár?"
Keby si Dr. Blaškovič dal tú námahu a preštudoval odkazované zdroje, tak by dostal informácie, ktoré požaduje (dôkazy súvislosti očkovania s autizmom, presnejšie: so zmenami v mozgu, ktoré sú charakteristické pre autizmus).
Čo sa týka Hannah Polling, nehovoril som o vedeckých publikáciách, ale o "dôkladných vedeckých podkladoch". Tie musia byť založené v súdnom spise. Inak ale aj predstavitelia verejného zdravotníctva v USA (napr. Julie Gerberding, niekdajšia riaditeľka CDC) nakoniec priznali, že očkovanie v jej prípade autizmus spôsobilo, aj keď s dodatkom, že ide o veľmi špeciálny prípad. Je priam symptomatické, že táto bývalá riaditeľka CDC je teraz šéfkou divízie vakcín obrovskej farmaceutickej firmy Merck.
Myslí si snáď Dr. Blaškovič, že očkovací súd v USA rozdáva milióny dolárov len tak hocikomu, kto si vymyslí, že očkovanie spôsobilo autizmus? A že Julie Gerberding, čo je snáď tá posledná osoba vo vesmíre, ktorej by sa takýto rozsudok mohol hodiť, len tak prizná, že očkovanie spôsobilo Hannah Polling autizmus (pravda, v kombinácii so špeciálnou mitochondriálnou poruchou, ktorá je však podľa niektorých prameňov oveľa častejšia, než pripúšťa CDC)? Čo sa týka špeciálne prípadu Hannah Polling, zatiaľ sa ku mne nedostalo, že by bol kompletný súdny spis zverejnený (alebo aspoň všetky relevantné informácie z neho), avšak je veľmi pravdepodobné, že sa tak v dohľadnej dobe stane.
Ďalej sú tu ešte práce gastroenterológa Dr. Andrewa Wakefielda a kol., ktoré Dr. Blaškovič vo svojej reakcii opomenul a ktoré sú podľa mňa zjavným dôkazom, že MMR vakcína má svoj podiel viny na vzniku autizmu.
Tu je ďalší materiál na premýšľanie.
Tmárstvom podľa mňa je, že sú tu jasné dôkazy toho, že prinajmenšom časť prípadov autizmu (je vecou diskusie aká veľká časť) je spôsobená očkovaním, ale Dr. Blaškovič to ignoruje. Odpoveď na otázku "Kto z nás je tmár?" si láskavý čitateľ domyslí sám.
"V treťom bode ste odbočili od rozoberanej témy antibiotiká a vakcíny. Chýba pointa, na čo vlastne reagujete? Spomínate očkovací kalendár, a vzápätí sa z textu aj tak dozvedáme, že ten očkovací kalendár je vlastne zbytočný"
Pointa je v tom, že otázka je vlastne zle položená. Voľba nie je medzi jedným a druhým "úžasným" výdobytkom modernej medicíny (t.j. syntetické antibiotiká vs. očkovanie) ale medzi obomi dokopy a alternatívnym prístupom ku zdraviu. Hoci slovo alternatívny nie je vlastne namieste, pretože pre zdravý sedliacky rozum by to mal byť prístup štandardný a prístup súčasnej alopatickej medicíny (v tejto konkrétnej veci, t.j. prenosné ochorenia) by sa mal nazvať alternatívnym (voči zdravému rozumu).
"Najviac ma pobavila opatrnosť v styku s nakazenou osobou. To myslíte ako? To by fungovalo, len za predpokladu, že viete, kto je nakazený. Čo v drvivej väčšine prípadov neviete. "
Napr. v prípade detí do pol roka života, pre ktoré je čierny kašeľ životu nebezpečný, by som k dieťaťu nepustil nikoho okrem najbližších príbuzných. A ani tých nie v prípade, že majú známky čierneho kašľa, leda ak s rúškou na ústach a nose.
U bežných banálnych detských chorôb je ale naopak žiadúce, aby ich deti prekonali v detskom veku, a to sa týka aj niekoľkých chorôb z očkovacieho kalendára (osýpky, príušnice, ružienka, čierny kašeľ - povedzme nad 2 roky života dieťaťa; mimo očkovacieho kalendára ovčie kiahne), takže tam by som si starosti nerobil. Tetanus nákazlivý nie je. Pred chrípkou očkovanie aj tak nechráni (u detí do 2 rokov nebolo úspešnejšie než placebo), takže je to jedno. Záškrt ani detskú obrnu sme tu nevideli už desiatky rokov, nie sú ani v susedných krajinách, takže očkovanie proti nim je zbytočné. Nákazlivá žltačka typu B sa nedá chytiť vzduchom, ale len pohlavne alebo krvou, očkovanie proti nej môže mať zmysel až krátko pred pohlavným dospievaním detí, určite ale nie v 1. roku života. Očkovanie proti pneumokokom robí viac škody než úžitku. Očkovanie proti TBC je neúčinné, či skôr kontraproduktívne, kvôli čomu je v Nemecku i Rakúsku dôrazne neodporúčané a už aj v Česku ho zrušili (neskoro, ale stále lepšie ako Slovensko). Hemofilové nákazy typu B sú pomerne zriedkavé a očkovanie proti nim výrazne zvyšuje riziko detskej cukrovky, takže vo výsledku je viac na škodu než na úžitok (viac prostriedkov stojí (typicky doživotná) liečba cukrovky než liečba niekoľkých prípadov HiB ročne). Tým sme prebrali všetky na Slovensku povinné očkovania vrátane dvoch nepovinných.
Celé sa to teda obmedzí na ochranu pred čiernym kašľom u bábätiek do 6 mesiacov veku (poťažmo do 1 roka). Jednak nepustiť k bábätku nikoho, pokiaľ to naozaj nie je nevyhnutné, a ak už, tak za príslušných opatrení (skontrolovať známky čierneho kašľa, ak sú, tak poriadna dezinfekcia + rúška na nos a ústa). Takže aký problém?
"Pogratulovať Vám chcem k vitamínu C, ktorý, mimochodom nie je zdravé užívať dlhodobo. Ibaže by ste dokázal tipovať, kedy je správny čas. To by sme ale museli pripustiť, že vitamín C je účinný s čím nesúhlasím a dôvod som uviedol v článku o vitamíne C. Ostatné rady sú síce užitočné, ale v inom kontexte ako ochrana proti infekciám."
A kto hovoril (iba) o vitamíne C? Napísal som: "vhodnými doplnkami vitamínov, enzýmov a stopových prvkov (najlepšie v prirodzenej podobe ako napr. chlorella)". Obsahuje snáď taká chlorella iba vitamín C? Alebo brusnice, čučoriedky, rakytník, či iné (po americky povedané) "superfoods"? Nie, sú to celé vitamínové komplexy (+ stopové prvky, flavonoidy, atď.), a keby ich človek bral výlučne za účelom doplnenia vitamínu C, tak sa jednak nedoplatí, jednak by na megadávku vitamínu C potreboval toľko tých "superfoods", že by to asi nedokázal zjesť/vypiť.
Dr. Blaškovičovi však treba pogratulovať k ukážke jeho "objektívneho a profesionálneho" prístupu (názov jeho stránky totiž je "Prečoočkovanie.sk - Objektívne a profesionálne informácie o očkovaní"), keďže svoje tvrdenie o nevhodnosti dlhodobého užívania vitamínu C nijak nedokladá. "Argumenty" v jeho článku o vitamíne C sú o ničom, pretože ním citovaní autori použili vo svojich výskumoch príliš malé dávky vitamínu C.
Pokiaľ si Dr. Blaškovič myslí, že vitamín C je neúčinný, tak mu navrhujem, aby do konca svojho života užíval (sumárne vo všetkých potravinách a nápojoch) iba odporúčanú dennú dávku (podľa WHO) a ani o miligram viac, a stavím sa, že na ten koniec života nebude musieť veľmi dlho čakať. To, že vitamín C účinný je a to teda poriadne, som si už stihol len za posledný štvrťrok dvakrát veľmi dobre overiť - niet nad vlastnú skúsenosť. Samozrejme, vitamín C sám o sebe nikoho nespasí, treba aj ďalšie živiny (viď vyššie). Dobrou pomocou je veľký podiel surovej (prinajhoršom mrazenej, ale rozhodne nie sterilizovanej) zeleniny a surového ovocia, pokiaľ možno v BIO kvalite.
"Nižšie v texte uvádzate slovné spojenie „profesionálni detskí lekári“. To sú ktorí? Tí čo sú proti očkovaniu? Tí ostatní sú neprofesionálni?
Ak by ste nebol očkovaný, Vami spomenutý návod by nefungoval. Takéto vyhlásenie si môžete dovoliť, len preto, že ste s veľkou pravdepodobnosťou očkovaný."
Profesionálni sú z definície tí, ktorým je detské lekárstvo profesiou, teda zamestnaním, čiže zdrojom obživy. Nechápem, prečo práve do tohto Dr. Blaškovič rýpe, keďže som napísal "Niektorí profesionálni detskí lekári", nie všetci. Z toho logicky vyplýva, že iní profesionálni detskí lekári s tým nemusia súhlasiť. Alebo tým Dr. Blaškovič nechtiac dal najavo, že ho škrie, keď niektorí profesionálni detskí lekári priznávajú pravdu o očkovaní?
Žiaľ, keď som bol malé dieťa, moje očkovanie nezáviselo odo mňa, ale od mojich rodičov. Aj tak som však nebol očkovaný proti HiB, nákazlivej žltačke typu B, ružienke či pneumokokom. Príušnice (mumps) som prekonal prirodzeným spôsobom keď som mal 7 rokov a (čuduj sa svete) nie som neplodný (mám dve vlastné dcéry). Ovčie kiahne som taktiež prekonal prirodzeným spôsobom v detstve a nič sa nedeje.
Každopádne, moje neočkované deti rozhodne nevypadajú byť viac choré, než ich rovesníci, čo možno povedať aj o neočkovaných deťoch mojich priateľov - práve naopak. Opäť: niet nad vlastnú skúsenosť. Takže čo by akože podľa Dr. Blaškoviča nefungovalo? Veď pred vynájdením očkovania proti osýpkam sa bežne robili tzv. "osýpkové párty", kam rodičia vodili svoje deti, aby sa nakazili pokiaľ možno v mladom veku, lebo je známe, že v puberte a neskôr komplikácií osýpok pribúda. To isté sa donedávna robilo s ovčími kiahňami a niekde to doposiaľ tak praktizujú.
Dr. Blaškovič zrejme tiež vôbec neuvažoval nad pozitívnou stránkou prekonania bežných detských chorôb. Viac k tomu v tomto článku.
"Bod 4. Máme vysokú životnú úroveň. Vakcíny nám netreba!?
V tomto bode sa snažíte podsunúť, že téma je odpísaná z wikipédie. Osobne wikipédiu nepovažujem za dostatočne spoľahlivý zdroj informácií."
V prípade, že Dr. Blaškovič nie je spokojný s niektorými pasážami vo Wikipedii, môže ich predsa vylepšiť. O tom Wikipedia je.
Inak je to ale veľmi zúfalý pokus o spochybnenie mojej argumentácie, keďže práve článok o histórii detskej obrny je na Wikipedii (na rozdiel od niektorých iných článkov) veľmi dobre vypracovaný a zoznam odkazovanej literatúry má 57 položiek. Všetky tvrdenia sú v ňom pekne zdokladované, takže výhovorka typu "Wikipedia nie je dôveryhodný zdroj" v tomto prípade absolútne neobstojí.
"Čo sa týka údajov, ktoré prezentujete, možno sa len domnievať ako spoľahlivý je Váš zdroj. Necitujete z akého zdroja daný graf máte, pri grafe by sa to patrilo."
Graf predsa nie je na mojej stránke. Zdrojom je odkazovaná stránka. Zdrojom údajov o úmrtnosti na detskú obrnu pre potreby tohto grafu bude zrejme táto tabuľka CDC. Námatkovou kontrolou údajov sa mi graf javí byť urobený podľa tejto tabuľky (čo sa týka rokov 1950 a ďalej, ktoré sú pre ďalšie úvahy podstatné).
"Ale aj ten Váš graf dáva za pravdu môjmu tvrdeniu, že vďaka plošnej vakcinácii klesol výskyt obrny. Proti obrne sa začalo očkovať 1955 a odvtedy má výskyt klesajúcu tendenciu. Graf teda logicky potvrdzuje teóriu, že obrna ustúpila vďaka očkovaniu."
Človek by si povedal, že objektívny a profesionálny doktor prírodných vied (RNDr.) a navyše k tomu ešte PhD. by mohol vedieť odčítať z grafu, ale život je veru štedrý na prekvapenia. Dr. Blaškovičovi odporúčam použiť pravouhlý trojuholník (alebo trebárs aj obyčajný list kancelárskeho papiera), keď nevie z grafu odčítať od oka. Faktom každopádne je, že (ako podľa grafu, tak i podľa tabuľky CDC) najvyššia úmrtnosť na detskú obrnu bola v USA v roku 1952 (3.145 úmrtí). Salkova očkovacia látka proti detskej obrne bola však schválená až v roku 1955 a vtedy už bola úmrtnosť na detskú obrnu len menej než tretinová (1.043 úmrtí) oproti maximu, a skutočne plošné očkovanie proti detskej obrne začalo až v roku 1957, v ktorom bola úmrtnosť 14x menšia než v roku 1952 (221 úmrtí) a rok predtým 6x menšia (566 úmrtí).
Platí teda moje tvrdenie, že úmrtnosť na detskú obrnu v USA prudko (niekoľkonásobne) poklesla už pred zavedením plošného očkovania proti nej. Dr. Blaškovič dokázal akurát to, že nevie poriadne odčítavať z grafu, a tiež to, že nechápe rozdiel medzi udelením licencie vakcíne a jej nasadením v plošnom očkovaní.
"Na grafe na ktorý sa odvolávate, výskyt obrny klesá od času, keď sa začalo očkovať. Tým ste sám vyvrátili svoje tvrdenie. Kde je logika? Zabudli ste si zistiť, kedy sa to vlastne začalo proti obrne očkovať. Teda Vaša a nie moja domnienka je nepravdivá. Okrem toho som sa nedomnieval, ale viem, že výskyt obrny mal po nástupe očkovania dlhodobo klesajúcu tendenciu, čo platí doteraz."
Dr. Blaškovič aj v ďalších svojich tvrdeniach sebavedome korunuje svoju neschopnosť odčítať z grafu a neschopnosť pochopiť rozdiel medzi udelením licencie a plošným očkovaním.
"Nakoniec ste sa zaplietli, moju vetu o tom, že prestať očkovať proti obrne, kým úplne nevymizne obrna nemá zmysel, ste vytrhli z kontextu a zamýšľate sa nad očkovaním proti žltej horúčke, pre ktorú nie sme endemickou oblasťou. To je úplný nezmysel. To ste sa už rozbehli, mávali zástavou víťaza a pritom ste porazili sám seba."
A aby to nebolo málo, Dr. Blaškovič v rozpore s údajmi WHO nepriamo tvrdí, že sme pre detskú obrnu endemickou oblasťou, hoci podľa WHO sú pre detskú obrnu endemickými krajinami iba Nigeria, India, Pakistan a Afghanistan. Tak tomu teda hovorím skutočná "porážka seba samého", pán Blaškovič. Slovensko nie je endemickou krajinou pre žltú horúčku, rovnako ako nie je endemickou krajinou ani pre detskú obrnu! Čakal som, že Dr. Blaškovič si naštuduje aspoň údaje a argumenty vlastnej strany, t.j. obhajcov a propagátorov očkovania. Ale o prekvapenia s ním zjavne nie je núdza. :-)
"Bod 5. Liečba obrny vitamínom C
Ani na chvíľu ste neuvažovali, že vitamín C je na liečbu vírusovej infekcie neúčinný. Z vedeckej literatúry jednoznačne vyplýva, že vitamín C je proti vírusom neúčinný. Kto tvrdí opak, pravdepodobne nevie narábať z vedeckými článkami. Zopakujem preto, že Jugenblut oslabil vírus obrny mimo organizmu a takýto vírus podal opiciam. Potom opísal, že pozoroval nižší výskyt obrny u opíc, čo je logické, lebo im podal oslabený vírus. Jugenblut v článku netvrdil, že vitamín C je liek alebo prevencia proti obrne. Ani nemohol, lebo opice nekŕmil vitamínom C a potom im nepodal neoslabený vírus."
Milujem sebavedomé tvrdenia "odborníkov" úplne bez akýchkoľvek podkladov, ba dokonca navzdory overiteľným faktom. Dr. Blaškovič, prosím si dôkazy o tom, že "vitamín C je proti vírusom neúčinný", nie prázdne gestá. Tie viem aj ja robiť, kebyže chcem, ale nechcem. Nehovoriac o mojej osobnej pozitívnej skúsenosti s vitamínom C.
A dobre, že Jugenblut nebol zďaleka jediný človek, čo skúmal vitamín C. Ale podľa Dr. Blaškoviča to skoro tak vypadá. Navyše v otázke vitamínu C strieľa Dr. Blaškovič do vlastných radov, lebo vitamín C proti chrípke či bežným virózam odporúčajú aj mnohí zástancovia očkovania, napr. regionálna hygienička z Michaloviec MUDr. Janka Stašková, MPH.
"Bod 6. Je hliník vo vakcínach je toxický?
V tomto bode ste doložili, že v hexavakcíne je 840 mikrogramov hliníka. Podotýkam nejde o voľný, ale konjugovaný hliník. To, že hexavakcína neobsahuje množstvo iných potenciálne škodlivých látok ako ortuť ste nespomenuli. Ako správny vakcínobijec ste vytrhol článok o toxicite hliníka z kontextu. V poriadku, do boja ste vytiahol kombinovanú hexavakcínu, ktorá naraz chráni proti šiestim ochoreniam a má relatívne vysoký obsah hliníka. Znova pripomeniem, že doteraz sa nepotvrdilo, že hliník vo vakcínach je toxický. V článku som spomenul potenciálne škodlivú koncentráciu hliníka (teda teoretickú). Určiť presnú koncentráciu toxicity hliníka u človeka je neetické. Pripomeniem, že podanie jednej kombinovanej vakcíny je lepšie riešenie ako niekoľko vpichov. Je možné, že celé Vaše bitie sa do pŕs ako je hliník toxický, nie je až také dôležité."
Neviem, prečo by som mal spomínať, že hexavakcína neobsahuje ortuť. To mám akože jasať nad tým, že namiesto priveľkého množstva jedného jedu obsahuje priveľké množstvo druhého jedu, pričom oba majú zničujúce účinky na mozog a nervovú sústavu?
A áno, nejde o voľný, ale o konjugovaný hliník. Ale podľa citovanej štúdie sa prakticky všetok hliník od antigénu oddelí do 15 minút po vpichnutí, takže táto poznámka na veci prakticky vôbec nič nemení. Rovnako tak to, že hexavakcína údajne chráni naraz proti 6 ochoreniam.
Podľa Dr. Blaškoviča "sa doteraz nepotvrdilo, že hliník vo vakcínach je toxický". Jednak to nie je pravda, pretože pri klinických skúškach Gardasilu sa skúmalo (napodiv) oproti samotnej vakcíne placebo s hliníkom i placebo bez hliníka. A u placeba s hliníkom bolo významne viac nežiadúcich reakcií, než u placeba bez hliníka. Skôr by som teda povedal, že sa doteraz nepotvrdilo, že by hliník vo vakcínach bol bezpečný. Odhliadnuc od toho, že to ani nie je možné potvrdiť, keďže to nie je pravda. Ledaže by aqua ad iniectabilia (voda na injekciu) bola svätenou vodou, ktorá zázračným spôsobom detoxikuje inak toxický hliník. :-) Ale to snáď Dr. Blaškovič nechce tvrdiť, či áno?
Dr. Blaškovič síce vo svojom článku spomenul odhadovanú hranicu toxicity hliníka 100 μg na liter krvi, ale zavádza v tom zmysle, že to je minimum. Naopak, zdroj, z ktorého zrejme toto číslo čerpal, hovorí skôr o maxime (tzn. že skutočná hranica môže byť nižšie): "Plasma aluminum levels greater than 100 mcg/L put individuals at risk for aluminum toxicity. The precise threshold for toxicity is not known, but it may be lower than 100 mcg/L." (tzn. úroveň hliníka v krvnej plazme nad 100 μg/l vystavuje jedincov riziku otravy hliníkom. Presný prah jedovatosti nie je známy, ale môže byť nižší než 100 μg/l).
Podľa Dr. Blaškoviča je neetické zistiť presnú hranicu toxicity hliníka u človeka. Odhliadnime od toho, že s veľkou pravdepodobnosťou ju bude mať každý človek niekde inde, takže by sme mali skôr hovoriť o hranici bezpečnej pre štatisticky určité percento ľudí. Ak by sme napr. obetovali jedno dieťa z 10.000, tak nás uspokojí, keď bude hranica tak nízko, že bude pre 99,99% detí bezpečná. Keby sme chceli obetovať iba jedno dieťa z 1.000.000 (z milióna), tak by sme potrebovali hranicu bezpečnú pre 99,9999% detí. Odpusťte mi, prosím, ten cynizmus, ale presne o tomto plošné očkovanie je - o obetovaní tých, čo neunesú záťaž spôsobenú očkovaním, v údajný prospech celku (skutočne len údajný).
Súčasný stav je však taký, že množstvo hliníka podané 5 kg batoľaťu podľa slovenského očkovacieho kalendára na preventívnej prehliadke v 3. mesiaci života až 27x prevyšuje úroveň toxicity hliníka v krvi (do čoho som nezarátal tých údajne normálnych 5 až 10 μg hliníka na liter krvi), ktorá však nie je presne zistená, ale vraj môže byť aj nižšia než 100 μg/l krvi. V takom prípade nepôjde o 27-násobné, ale o ešte väčšie prekročenie limitu.
Podľa Dr. Blaškoviča teda nie je etické zistiť skutočnú úroveň toxicity hliníka v krvi, ale je etické 27x prekročiť odhadovanú úroveň u pár-mesačného batoľaťa, ktoré sa voči takýmto cynickým pokusom nemá absolútne nijakú šancu brániť. Čo by sa stalo, keby niekto porušil etiku Dr. Blaškoviča a zistil skutočnú úroveň toxicity hliníka v krvi? Zrejme by sa zistilo, že je ešte nižšie, než odhadovaných 100 μg/l krvi, takže by sme sa možno dozvedeli, že očkovanie podľa slovenského očkovacieho kalendára v 3. mesiaci života prekračuje hranicu toxicity nie 27x ale napr. 54x. Celé mi to pripadá podobne ako vo Wakefieldovom prípade. Za neetické sa jednoducho prehlási to, čo by viedlo k ohrozeniu plošného očkovania. V prvom prípade kolonoskopia odhaľujúca súvislosť MMR vakcíny s autizmom, v druhom prípade zisťovanie šialeného prekročenia hranice toxicity hliníka v krvi.
<< 1. časť << < 2. časť < > 4. časť > >> 5. časť >>
