Pitva akože-vedeckých činností Hviida a kol. z r. 2019 ohľadne MMR vakcíny

James Lyons-Weiler, PhD. — 5.III.2019 — James Lyons-Weiler, PhD.

    Pôvodný článok „An Autopsy on Hviid et al. 2019’s MMR/Vaccine Science-Like Activities“
    z angličtiny preložila Ing. Katarína Krokosová a preklad upravil Ing. Marián Fillo.

     Práve včas na to, aby sa vtisla medzi dva jednostranné výsluchy v Senáte USA, má nová kohortová štúdia, autormi ktorej sú Hviid a kol., všetky znaky úplne dobre vykonanej štúdie. Až je to podozrivé. Tu je moje prvé zhodnotenie.

    Je jasné, že na tom niečo smrdí. Presne tak, ako pri všetkých štúdiách v minulosti, týkajúcich sa súvislosti MMR vakcíny s autizmom, štúdia sa sústreďuje na jednu jedinú vakcínu. Je to problém, pretože premenná, ktorú nazývajú „dedičná náchylnosť“ (mať staršieho súrodenca s autizmom), ktorá je najvýznamnejšou premennou, je narúšaná skreslením zdravými užívateľmi (výskumníci nemajú nijak v moci, kedy kto s očkovaním skoncuje). Je to dôležitá premenná, ale dedičná náchylnosť k čomu? K autizmu? Alebo autizmu po očkovaní? Nie je možné to povedať, pretože štúdia nikde netestuje možný vzájomný vzťah očkovania a rodinnej anamnézy. Alebo akýkoľvek iný možný vzájomný vzťah očkovania s čímkoľvek.

    Ak by to nebola tak dôležitá otázka, kvôli ktorej došlo k toľkým akože-vedeckým činnostiam, mohli by sme len pokrčiť plecami, mohli by sme polemizovať, že definovanie stratégie analýzy údajov je len o tom, ako to má niekto rád, kto má na čo chuť. Ale je tu skutočný dôkaz, že Hviid (ktorý robil túto analýzu údajov) je v tomto prípade schopný poriadnej štatistickej manipulácie.

    1. Usvedčujúcim dôkazom je výskyt autizmu v rámci štúdie: 0,9–1%. Výskyt porúch autistického spektra (ASD) v Dánsku je 1,65%. Kde sú tie chýbajúce prípady ASD? Vezmúc do úvahy minulé obvinenia tejto skupiny výskumníkov z trestných činov a podvodov, zvyšok štúdie nemožno prijať už len kvôli samotnej tejto nezrovnalosti: skúmaná skupina neodráža populáciu, ktorá je predmetom štúdie.

    2. Nevzala do úvahy, či sa počas návštevy lekára, keď sa očkovalo MMR vakcínou, očkovalo aj inou vakcínou (inými vakcínami). Niektoré deti sa stali autistickými po očkovaní MMR vakcínou súbežne s inými vakcínami. Zaujímavá otázka je, či sa nejaké dieťa stalo autistickým po MMR vakcíne bez toho, že by pred MMR vakcínou bolo očkované akoukoľvek inou vakcínou, tzn. MMR vakcína bola jeho prvé očkovanie. Celkové množstvo očkovaní je premennou, ktorá by mohla vystihovať riziko lepšie, než to, či spolu s MMR vakcínou dieťa dostalo počas tej istej návštevy lekára aj iné vakcíny. Je nezmyselné skúmať účinky samotnej vakcíny v populácii, ktorá bola veľakrát očkovaná ešte pred MMR vakcínou.

    3. Je zjavné, že riziko očkovania u imigrantov sa neberie do úvahy, pretože štúdia požadovala, aby osoba mala platný záznam v dánskej matrike. Prečo by sa to malo brať do úvahy? Pretože pravdepodobnosť očkovania mnohými vakcínami naraz po vstupe do Dánska je veľmi veľká. Napodiv, bez vysvetlenia, vylúčila štúdia 11 ľudí s autizmom. Aby nedošlo k translačnému pochybeniu, MMR vakcína by sa nemala používať u žiadnej z klinických skupín, ktoré boli vylúčené zo štúdie.

    4. Aj keď sa zdá, že výskumníci sa naučili spájať rizikové činitele do rizikových súčiniteľov, neoverovali modely, ktoré spájajú rôzne rizikové činitele (ako napríklad vakcína a vek rodiča). Modely s 1 premennou, 2 premennými, 3 premennými, atď. by sa mali nastaviť na cvičnej sade (66%) údajov, optimalizovať prostredníctvom internej krížovej validácie, aby sa maximalizovala presnosť predpovede, mali by sa zhotoviť ROC krivky, a potom by sa mala overiť zovšeobecniteľnosť na zvyšnej (náhodne vybranej) cvičnej sade (33%) údajov s použitím váženej ACE optimalizácie kvôli veľkej nerovnováhe v dvoch skupinách tejto štúdie (s autizmom a bez — členov jednej skupiny je niekoľkonásobne menej než členov druhej skupiny). Viac k tomu v knihe „Cures Vs. Profits: Successes In Translational Research“. Je v nej návod, ako predísť nezmyselným výsledkom.

    5. Štúdie spojitosti neoverujú príčinnú súvislosť. Ak by táto štúdia našla pozitívnu spojitosť (kladné priradenie), nesplnila by štandardy IOM (Institute of Medicine = Výskumný ústav lekársky v USA) pre poskytovanie dostatočných dôkazov príčinnej súvislosti. Teda ju nemožno použiť ani na vylúčenie príčinnej súvislosti. Neoveruje totiž túto hypotézu.

    6. Bohatý zoznam konfliktov záujmov: „Jaya K. Rao, MHS, zástupkyňa redaktora, uvádza, že má akcie/opcie v spoločnostiach Eli Lilly a Pfizer. Catharine B. Stack, PhD., MS, zástupkyňa redaktora pre štatistiku, uvádza, že má akcie v spoločnosti Pfizer, Johnson & Johnson.“ Ďakujem Johnovi Stoneovi, že na to poukázal.

    Ešte raz: epidemiológia je zlý nástroj na skúmanie rizík očkovania.