17.10.2020 14:39

Ing. Marián FILLO, Jaseňová 3221/26, 01007 ŽILINA, 0904 827 031, sloboda.v.ockovani@gmail.com

---

 

 

    Vec: Odvolanie sa voči Rozsudku Okresného súdu Žilina č. 8C/81/2017-150 zo stredy 12.VI.2019

 

    Ja, dolu podpísaný Ing. Marián FILLO, narodený DD.MM.RRRR, trvale bytom Jaseňová 3221/26, 01007 ŽILINA, sa týmto

odvolávam

    voči Rozsudku Okresného súdu Žilina č. 8C/81/2017-150 (ďalej len Rozsudok) ohľadne žaloby prof. MUDr. Vladimíra OLEÁRA CSc. o ochranu osobnosti, ktorý mi bol doručený v pondelok 24.VI.2019, konkrétne proti výroku I (žalovaný je povinný zaslať žalobcovi ospravedlnenie) a výro­ku III (žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania), keďže Okresný súd Žilina (ďalej len OS ŽA):

1. nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
2. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
3. vo svojom Rozsudku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

 

Odôvodnenie

1.

    Napriek mojej výslovnej žiadosti prof. MUDr. Vladimír OLEÁR CSc. (ďalej len žalobca) ne­bol schopný doložiť prítomnosť môjho výroku „Takže (v zmysle vyššie uvedených definícií) MUDr. Štefan Zelník PhD., poslanec NR SR za SNS, je celkom jednoznačne fašistom, aj spolu so svojím kamarátom a dlhoroč­ným spoločníkom v podnikaní doc. MUDr. Vladimírom Oleárom CSc.“ (ďalej len Napadnutý výrok) z môjho článku „Fašisticko-nacistická väčšina v NR SR odmietla čo i len de­ba­tovať o zdobrovoľnení doteraz povinného očkovania“ z 10.II.2017 (ďalej len Napadnutý článok) na ľubovoľnej sociálnej sieti, hoci som vyslovene žiadal OS ŽA, aby to žalobcovi nariadil, konkrét­ne v závere bodu 3 môjho Vyjadrenia sa k „Žalobe o ochranu osobnosti“ prof. MUDr. Vladimíra OLEÁRA CSc. zo stredy 15.XI.2017 zo štvrtka 22.III.2018 (ďalej len Vyjadrenie k Žalobe):^[1]

„Dôkaz: nech súd nariadi žalobcovi uviesť presné odkazy (adresy) konkrétnych miest na sociál­nych sieťach, kde som (údajne) zve­rejnil napadnutý výrok — odkazy (adresy) kon­krétne na napad­nutý výrok na sociálnej sieti a nie iba na všeobecne na skupinu či strán­ku a ďalej „hľadaj si sám“ — a poučí žalobcu o povinnosti niesť dôkazné bremeno (označiť dôkazy), že som tak skutočne učinil práve ja a nie iná fyzická či právnická oso­ba.“

    Bez takéhoto dôkazu je celé obvinenie žalobcu, že som ho označil za fašistu na sociálnych sie­ťach, bezpredmetné, takže sa ním OS ŽA ani nemal vôbec zaoberať, napriek tomu však navrhnutý dô­kaz nebol vykonaný, resp. OS ŽA ho nenariadil žalobcovi vykonať, aj keď jeho vykonanie je ne­vy­hnutné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, a predsa OS ŽA v Rozsudku implicitne vy­chá­dzal z toho, že som žalobcu označil za fašistu aj na sociálnych sieťach, čo nebolo nikým a nijak podlože­né, a ani nemohlo byť, lebo to jednoducho nie je pravda.

 

2.

    Žalobca sa v osobnej ústnej výpovedi v stredu 12.VI.2019 na OS ŽA ohradil voči označeniu za „ve­rejného činiteľa“, hoci v žiadnej z dovtedajších písomností v rámci tohto súdneho sporu som ho za „verejného činiteľa“ neoznačil. Označoval som ho len za „verejne činnú osobu“ a aj mnou cito­va­né judikáty hovorili o „verejne činných osobách“. Toto žalobcovo ohradenie sa bolo teda bez­pred­metné a OS ŽA sa ním preto v ďalšom nemal vôbec zaoberať (viď bod 22 Rozsudku).

    Je pravdou, že pred pojednávaním 12.VI.2019 som si nebol vedomý skutočnosti, že pojem „verejný činiteľ“ je presne definovaný v §128 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., treba však dodať, že v tomto ustanovení nie je pojem „verejný činiteľ“ definovaný všeobecne pre celé platné právo v Slovenskej republike, ale len „na účely tohto zákona“, tzn. Trestného zákona. Tento súdny spor však nie je podľa Trestného zákona, ale podľa Občianskeho zákonníka, v ktorom však pojem „verejný čini­teľ“ (ani „verejne činná osoba“) definovaný nie je. Pritom je pravdou tiež (viď bod 23 Rozsudku), že som považoval na pojednávaní 12.VI.2019 oba pojmy za obsahovo prakticky totožné, a niet divu, keďže podľa Slovníka slovenského jazyka^[2] je činiteľom ten, „kto niečo robí, vykonáva, kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv, dejateľ“,^[3] tzn. (odhliadnuc od užšej de­fi­nície v Trestnom zákone, ktorá mi nebola v čase pojednávania 12.VI.2019 známa a ktorú ani ža­lob­ca, ani OS ŽA na po­jed­ná­va­ní nijak konkrétne necitoval, pričom OS ŽA uviedol konkrétnu ci­tá­ciu až dodatočne v Rozsudku, a to so zamlčaním podstatných slov „Verejným činiteľom sa na účely toh­to zákona rozumie“) podľa tejto slovníkovej definície je „verejný činiteľ“ a „verejne činná oso­ba“ vlastne jedno a to isté.

    Domnievam sa teda, že cieľom žalobcovej zavádzajúcej námietky voči (dovtedy mnou nenapísa­né­mu) označe­niu žalobcu za „verejného činiteľa“ bolo zavádzať súd a nárokovať si výhody, ktoré mu nielen ako verejnému činiteľovi, ale ani ako verejne činnej osobe nezáležia.   
 

3.

    Rozhodne nie je pravdou, čo tvrdí OS ŽA v bode 24 písm B) Rozsudku, že by v názve Na­pad­nu­té­ho článku boli akékoľvek expresívne (tzn. citové resp. citovo zafarbené) výrazy. OS ŽA tu po­uka­zu­je konkrétne na časť nadpisu: „fašisticko-nacistická väčšina v NR SR“. Avšak v Napadnutom člán­ku po­drob­ne vysvetľujem a dokladám, prečo je takéto označenie v spojení s daným hlasovaním v NR SR, o ktorom člá­nok je, úplne namieste, čiže ide o suché konštatovanie fašistickej a zároveň nacistickej povahy schváleného návrhu, resp. pretrvávajúceho zákona, ktorým je ustanovené povin­né očkovanie, a nie je v tom nič citovo zafarbeného (ex­presív­ne­ho).

    Rozhodne tiež nie je pravdou, čo tvrdí OS ŽA v bode 24 písm C) Rozsudku, že by Napadnutý článok bol ako taký (celý, alebo aspoň časť obsahujúca Napadnutý výrok) uverejnený na ľubovoľnej sociálnej sieti, a ak, tak určite nie mnou (viď tiež bod 1 vyššie), či dokonca že by celý portál www.slobodaVockovani.sk bol zverejnený („bol obsahom“) na ľubovoľnej sociálnej sie­ti. Zdá sa teda, že OS ŽA — na­priek mojim opakovaným žiadostiam o dôkaz zo strany žalobcu — uve­ril bez akéhokoľvek dôkazu žalobcovi jeho lživé tvrdenie, že som (celý) Na­pad­nutý článok resp. Na­pad­nu­tý výrok uverejnil na určitých sociálnych sieťach. V sku­toč­nosti som na niekoľkých so­ciál­nych sieťach uverejnil len pomerne krát­ku upútavku na Napad­nutý článok,^[4] kto­rá však neobsaho­va­la Napadnutý výrok, ba dokonca ani žiadnu (čo i len nepriamu) zmien­ku o žalobcovi, takže z nej nijak (ani v naj­men­šom náznaku) nevyplýva, že by sa Na­pad­nutý článok mal akokoľvek zaoberať ža­lob­com. Je tiež známe, že značná časť používateľov so­ciál­nych sietí číta iba nadpisy článkov,^[5] že do­kon­ca 59% po­uží­vateľov sociálnych sietí zdieľa odkazy na články bez toho, že by si tie články pred­tým otvorili a prečítali,^[6] a že veľká väčšina ľudí nečíta texty dlhšie než 2100 slov, resp. čítajú len prvých na­naj­výš 2100 slov,^[7] pričom v Napadnutom článku bola prvá zmienka o žalobcovi až po 2478 slovách. Z toho všetkého vyplýva, že zverejnenie upú­tav­ky na Napadnutý článok na niekoľko málo sociál­nych sieťach mohlo mať na žalobcu len prak­tic­ky zanedbateľný, s vysokou pravde­po­dob­nosťou úpl­ne nulový dopad. Faktom však zostáva, že nijakú informáciu či tvrdenie z Napadnu­té­ho článku, ktoré by sa týkali žalobcu, som na sociálnych sieťach nezverejnil/nešíril, a teda celá oblasť sociál­nych sietí je z hľadiska tohto súdneho sporu irelevantná a OS ŽA sa ňou mal zaoberať nanajvýš tak tým, že by vyzval žalobcu, aby predložil mnou opakovane požadované chýbajúce dô­kazy jeho tvrdení, že som na sociálnych sieťach zverejnil či už celý Napadnutý článok, alebo aspoň Na­pad­nutý výrok.

    Taktiež nie je pravdou, čo tvrdí OS ŽA v bode 24, písm E) Rozsudku, že som vraj vo svojich tvrdeniach udával, že to, že žalobca je „fašista“, je „preukázateľný fakt“, no na druhej strane udá­vam, „že ide o hodnotiaci úsudok“. Po skontrolovaní všetkých mojich písomných vyjadrení v rámci tohto súdneho sporu, v rámci jemu predchádzajúceho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opat­renia sp.zn. 17C/35/2017, ako aj v Napadnutom článku, môžem zodpovedne prehlásiť, že to, že ža­lob­ca je „fašista“ (v zmysle predtým v Napadnutom článku uvedených definícií), som ani raz ne­oz­na­čil za „preukázateľný fakt“. Za fakty som označil len údaje z (na mne nezávislých) ve­rejne do­stup­ných zdrojov, z ktorých som vychádzal pri logickej úvahe, ktorej výsledkom bol hodnotiaci úsu­dok, že žalobca je (v zmysle mnou v Napadnutom článku vo­pred uvedených definícií, tzn. pova­hou svojich skutkov) „fašistom“.
 

4.

    V bode 25 Rozsudku OS ŽA nepravdivo tvrdí, že som sa „až vo vyjadrení k žalobe“ „vyjadril k tomu, ako“ som „mienil pojem fašista“. To je očividne nepravdivé tvrdenie, keďže priamo v Na­pad­nu­tom výroku je vsuvka „(v zmysle vyššie uvedených definícií)“, takže je zrejmé, že to, čo som mal na mysli pod „fašistom“ som uviedol už priamo v Napadnutom článku, a nie až vo Vy­jad­rení k Ža­lobe. Vo Vyjadrení k Žalobe som len rozviedol, ako všelijak by bolo za určitých okolností mož­né chápať pojem „fašista“, a doložil som, že v Napadnutom článku zjavne možno vykladať po­jem „fa­šista“ len jedným jediným z niekoľkých možných spôsobov, a to ako človeka, ktorého ko­na­nie (bez ohľa­du na jeho vnútorné presvedčenie, vonkajšie formálne znaky resp. ich absenciu, (ne)prí­sluš­nosť k ur­či­tým skupinám apod.) vykazuje charakteristické znaky fašizmu (tzn. ako „skut­kového fašistu“ resp. „fašistu podľa skutkov“). Toto je však implicitne zrejmé už zo samotného Napadnu­té­ho článku a vo Vyjadrení k Žalobe to len explicitne konštatujem a nič, čo by už predtým nebolo prí­tom­né v Napadnutom článku, k mnou použitej definícii fa­šiz­mu ne­pri­dávam.

 

5.

    OS ŽA ďalej v bode 25 Rozsudku nepravdivo tvrdí:

„… predmetom súdneho prieskumu je sporný článok, v ktorom žalovaný označil žalobcu za fašistu.“

V skutočnosti som žalobcu (v spojení s jeho spolu-podnikateľom MUDr. Štefanom ZELNÍKOM PhD.) označil nie za „fašistu“ bez akéhokoľvek ďalšieho dodatku (ako to nepravdivo podáva OS ŽA), ale za „fašistu v zmysle“ už v samotnom Napadnutom článku „vyššie uvedených definícií“. Už pri písaní Napadnutého článku som si bol dobre ve­domý faktu, že rôzni ľudia si pojem „fašizmus“ vysvetľujú veľmi rôzne, a preto som najprv presne popísal, čo pod fašizmom v ďalších kapitolách článku chápem ja, aby som sa vyhol svojvoľnému výkladu tohto pojmu zo strany čitateľov, ktorý by mohol byť aj v ostrom nesúlade s výkladom mojím. OS ŽA to však úplne ignoruje.

 

6.

    V nasledujúcej vete v bode 25 Rozsudku sa OS ŽA dopustil hneď dvoch nepravdivých tvr­dení:

„Pojem fašizmus a fašista je v spoločnosti známy a jasne definovaný a z kontextu článku ako aj z vyjadrení žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný považuje žalobcu za fašistu a tvrdí, že ide o fakt, ku ktorému dospel logickým myslením, a nejde tak iba o hodnotiaci úsudok, ktorý požíva prezumpciu o tom, že ide o kritiku dovolenú.“

 

6.1.

    Pojmy „fašizmus“ a „fašista“ sú možno v spoločnosti známe v tom zmysle, že ťažko by sme našli niekoho nad 15 rokov, kto ich v živote nepočul resp. by mu tie slová neboli povedomé.

    Rozhodne však nie sú jasne definované, keďže v slovníkoch a odbornej literatúre nájdeme celý rad rôznych (užších či širších, na rôzne aspekty zameraných) definícií fašizmu, konkrétne:

    a) Krátky slovník slovenského jazyka (2003): „politický režim založený na diktatúre, potla­čo­va­ní ob­čian­skych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca rasizmus, nási­lie a podobne.“

b) Slovník súčasného slovenského jazyka (2006): „politický režim pôvodne nastolený v Talian­sku (B. Mussolinim v r. 1919), založený na diktatúre jednej strany, agresívnom nacionalizme, te­ro­rizme, potláčaní občianskych slobôd; najreakčnejšie a najšovinistickejšie politické hnutie“

    a tiež: „ideológia fašistického režimu a hnutia obhajujúca rasizmus, šovinizmus, násilie“.

c) Slovník cudzích slov (akademický) (2005): „politický režim pôvodne nastolený v Taliansku (B. Mussolinim v r. 1919), založený na diktatúre jednej strany agresívneho nacionalizmu a potlačo­va­ní občianskych slobôd; totalitný protidemokratický režim tohto typu“;

    a tiež: „ideológia tohto re­ži­mu obhajujúca rasizmus, šovinizmus, násilie“.

    d) Slovník slovenského jazyka A-K (1959): „najreakčnejšia šovinistická diktatúra veľko­bur­žo­ázie obmedzujúca najzákladnejšie demokratické slobody“.

    e) Filozofický slovník (1982): „otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinis­tic­kejších a najimperialistickejších síl finančného kapitálu. Nastolenie fašizmu dokazuje neschopnosť vlád­nucej buržoázie udržať svoju moc obvyklými „demokratickými“ prostriedkami. Fašizmus stojí v če­le antikomunizmu, jeho hlavný úder je namierený proti komunistickým a robotníckym stranám a ďal­ším pokrokovým organizáciám. Po prvý raz bolo fašistické zriadenie nastolené v Taliansku (1922), neskôr v Nemecku (1933) a v mnohých ďalších krajinách. Nemecký fašizmus vystupoval v mas­ke nacionálneho socializmu. Fašizmus bol údernou silou medzinárodnej reakcie, fašistické štá­ty, predovšetkým hitlerovské Nemecko, rozpútali druhú svetovú vojnu. Pri porážke nemeckého fašiz­mu zohral rozhodujúcu úlohu sovietsky ľud, čím si získal historickú zásluhu pred celým pokro­ko­vým ľud­stvom. Napriek úplnej porážke fašistických štátov v druhej svetovej vojne usilujú sa v sú­časnosti reakčné sily v niektorých imperialistických krajinách obrodiť fašizmus. V ideológii sa fa­šiz­mus pre­ja­vuje ako iracionalizmus, krajný šovinizmus a rasizmus, tmárstvo a antihumanizmus.“

    f) Merriam-Webster's Dictionary:^[8] „politická filozofia, hnutie alebo režim, ktorý vyvyšuje národ a často aj rasu nad jednotlivca a ktorý sa snaží o centralizovanú autokratickú vládu, vedenú diktátorským vodcom, o silné zošnurovanie ekonomiky a spoločnosti a o násilné potlačenie opozí­cie“ (angl. orig.: „a political philosophy, movement, or regime … that exalts nation and often race abo­ve the individual and that stands for a centralized autocratic government headed by a dicta­to­rial leader, severe economic and social regimentation, and forcible suppression of opposition“);

    a tiež: „smerovanie k alebo vlastný výkon silnej autokratickej alebo diktátorskej moci“ (angl. orig.: „a tendency toward or actual exercise of strong autocratic or dictatorial control“);

    ako aj: „spôsob usporiadania spoločnosti, v ktorom vláda, vedená diktátorom, ovláda životy ľudí a v ktorej ľuďom nie je dovolené nesúhlasiť s vládou“ (angl. orig.: „a way of organizing a society in which a government ruled by a dictator controls the lives of the people and in which people are not allowed to disagree with the government“);

    a: „veľmi kruté riadenie alebo vládna moc“ (angl. orig. „very harsh control or authority“);

    a ešte: „politický systém s diktátorom na čele, v ktorom vláda ovláda podnikateľov i zamest­nan­cov a opozícia nie je povolená“ (angl. orig. „a political system headed by a dictator in which the go­vernment controls business and labor and opposition is not permitted“).

    g) Cambridge Dictionary:^[9] „politický systém, založený na veľmi silnom vodcovi, štátnej moci a extrémnej hrdosti na vlasť a rasu, v ktorom nie je povolená politická opozícia“ (angl. orig. „a po­li­tical system based on a very powerful leader, state control, and being extremely proud of country and race, and in which political opposition is not allowed“);

    a tiež: „politický systém, založený na veľmi silnom vodcovi, štátnom riadení spoločenského a hos­podárskeho života a extrémnej hrdosti na vlasť a rasu, v ktorom nie je povolený žiaden prejav politického nesúhlasu“ (angl. orig. „a political system based on a very powerful leader, state con­trol of social and economic life, and extreme pride in country and race, with no expression of po­li­ti­cal disagreement allowed“).

    Vo vymenúvaní ďalších a ďalších odlišných definícií fašizmu v ďalších a ďalších slovníkoch by sa dalo ešte dlho pokračovať, ale tento stručný zoznam bohate postačuje ako jasný dôkaz, že pojem „fašizmus“ rozhodne nie je (ako nepravdivo tvrdí OS ŽA) „v spoločnosti … jasne definovaný“. Jediné, čo je na definícii fašizmu jasné, je, že tých definícií je veľmi veľa, a to navzájom značne od­lišných, takže jedno a to isté by podľa jednej definície fašizmom bolo a podľa inej už nebolo. Preto je viac než žiaduce, aby každý pisateľ pred použitím pojmu „fašizmus“ najprv jasne popísal, čo pres­ne pod „fašizmom“ myslí –- práve tak, ako som to urobil ja v Napadnutom článku.

 

6.2.

    Áno, považujem žalobcu za „fašistu“ v zmysle mnou v Napadnutom článku uvedených definícií (a priebeh tohto súdneho sporu len silne podporil moje presvedčenie, že je tento môj hodnotiaci úsu­dok správny), avšak nie je prav­dou, že by som tvrdil, že výrok „žalobca je fašista“ je „fakt, ku kto­ré­mu“ som „dospel logickým mysle­ním“, ako to tvrdí OS ŽA v závere bodu 25 Rozsudku. Sa­mot­né slovné spojenie „do­spieť k faktu“ (či už logickým myslením alebo akokoľvek inak) je ako ta­ké nezmyselné. Fakty si možno overiť, možno sa s nimi oboznámiť, možno ich pozorovať, spoz­nať, ale nemožno k nim dospieť. Dospieť možno k záverom, logic­kým vývodom či úsudkom. Ak som slovo „fakt“ niekedy použil vo vzťahu k označeniu žalobcu za fašistu, bolo to len v tom zmys-le, že som z overiteľných faktov (ktorými sú jednotlivé verejne zdokumentované skutky žalobcu) a mnou vopred uvedených (nie však mojich vlastných, viď nižšie) definícií logicky vyvodil (usú­dil), že žalobca je (v zmysle týchto definícií) „fašistom“, a to „fašistom podľa vecnej povahy jeho skut­kov“ (tzn. nie ako nadávka/urážka/osočenie, ani formálne používaním fašistickej symboliky či člen­stvom vo alebo hlásením sa k fašistickej organizácii/skupine, ani vnútorným presvedče­ním či zmý­šľa­ním), ako to jas­ne vy­plýva z celého Napadnutého článku. V samotnom Napadnutom článku je slovo „fakt“ použité len 2×, a to v oboch prípadoch v inom zmysle (ako alternatíva k „na­ozaj“) a bez vzťahu k žalob­co­vi. Vo vyjadrení k žalobe je slovo „fakt“ použité 3×, z toho prvýkrát v inom zmys­le („Fak­tom je, že nič také som o žalobcovi nikdy netvrdil.“ ako alternatíva k „Prav­dou je …“) a zvyšné dva razy označuje iba východiská pre hodnotiaci úsudok, že „žalobca je fa­šis­ta“ (podľa svojich skutkov a v zmysle v Napadnutom článku uvedených definícií) nie samotné tvr­de­nie, že „žalobca je fa­šis­ta“, napr.:

„Žiada sa ešte dodať, že (v rozpore s tvrdením žalobcu) nejde o nejaké moje „názory“, ale o ove­ri­teľné fakty a jasnú logiku. Žalobca teda bol mnou ešte pred podaním Žaloby jasne upozornený na to, že nepoukázal na ni­ja­kú chybu v mnou uvádza­ných skutočnos­tiach, ani na chybu v mojom lo­gic­kom postupe, ktorým som dospel k hodnotiacemu úsud­ku, že je (skutkovým) fašistom, napriek to­mu ani v Žalobe nič z toho nijak nespo­chyb­nil a naďalej (lživo) tvrdí, že som ho za fašistu označil „bez­dô­vod­ne“, hoci dôvody som v napadnutom článku uviedol a neskôr v Odvolaní zopakoval.“

    Takže z doložených faktov (skutočností) som len vychádzal pri logickej úvahe, ktorej výsledkom (záverom, úsudkom, vývodom) bolo, že „žalobca je fašista“ (podľa svojich skutkov a v zmysle v Na­padnutom článku uvedených definícií). Výrok, že niekto je fašista, ani len teoreticky ne­mô­že byť faktom, ale vždy len vývodom/záverom/úsudkom na základe viacerých skutočností a po­dľa de­finície, čo presne sa pod „fašistom“ či „fašizmom“ myslí. Dokonca ani ten, kto si dnes oblečie fa­šis­tickú uniformu, nemusí byť fašistom (môže napr. len hrať vo filme či divadle), ani ten, kto sa k fa­šizmu verejne či súkromne prihlási (môže to byť tajný agent, ktorý sa snaží infil­tro­vať do fašis­tickej organizácie), ba ani ten, kto so slzou v oku v dobrom spomína na obdobie, kedy v je­ho kra­ji­ne vládla fašistická diktatúra (môže spomínať trebárs na svojich rodičov, priateľov či pek­né zá­žitky, a fašizmus pritom úplne nenávidieť), a dokonca ani ten, kto má vytetovaný hákový kríž (mô­že pochádzať z Indie, kde to je úplne bežný náboženský symbol svätosti a duchovnosti).^[10] Takže to, že je niekto fašista, nikdy nemôže byť faktom, vždy len výsledkom určitej úvahy (úsud­kom). A ja, samozrejme, nie som tak hlúpy, aby som taký výrok (t.j. že niekto je fašista) nazval faktom, hoci OS ŽA o mne práve toto nepravdivo tvrdí, a to bez sebemenšieho dôkazu či aspoň pokusu oň.

    Ostatne, podľa Uznesenia NS SR z 31.V.2010, sp.zn. 4 Cdo 149/2009:^[11]

„Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (pod­kla­dov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý mož­no na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti.“

    A presne to som aj v Napadnutom článku urobil. Uviedol som konkrétne pravdivé skutočnosti (fakty, pod­klady, premisy), ktorých pravdivosť sa žalobca (a tiež OS ŽA) ani len nepokúsil spochyb­niť, definoval som, čo pres­ne mám pod „fašizmom“ na mysli (aby nedošlo k nedorozumeniu, keďže rôznych, aj značne od­lišných defi­ní­cií fašizmu je mnoho, viď bod 6.1. vyššie), a logicky som z toho dovodil Napadnu­tý výrok, tzn. že ža­lob­ca je v zmysle vyššie uvedených definícií fašistom (a z pred­chá­dza­júceho tex­tu jasne vyplýva, že fa­šis­tom povahou svojich skutkov, nie v inom možnom vý­zna­me). Ne­pochyb­ne teda ide o hodno­tiaci úsudok, ktorý som však nikdy neoznačil za fakt — to by bolo popretím základov výrokovej logiky.

 

7.

    OS ŽA v bode 26 Rozsudku uvádza:

„Podľa názoru súdu je v danom spore nutné konštatovať, že pojem fašista a fašizmus je v spo­ločnosti jednoznačne chápaný a nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalobcu, že ne­exis­tuje jedno­znač­ná definícia tohto pojmu. Podľa výkladového slovníka a slovníka cu­dzích slov je fašizmus nacionalisticko-šovinistické a rasistické hnutie spojené s totalit­ným vládnutím. Ideológia tohto režimu obsahuje rasizmus, šovinizmus a násilie. Takto vníma označenie za fašistu (príslušníka fašistického hnutia či skupiny) celá spoločnosť …“

V bode 6.1. vyššie som jasne dokázal citáciou z niekoľkých verejne dostupných slovníkov, že ne­exis­tuje jednotná či jednoznačná definícia fašizmu, keďže každý slovník definuje fašizmus nejak inak, niektoré slovníky uvádzajú niekoľko navzájom veľmi odlišných definícií, pričom jedno a to isté by podľa jednej definície fašizmom bolo a podľa inej už nie. Nie je teda možné používať slovo „fašizmus“ či „fašista“ jednoznačným spôsobom bez toho, aby pisateľ vopred uviedol, ktorý kon­krét­ne význam má na mysli. Aj vedci, profesionálne sa zaoberajúci štúdiom fašizmu, nedokážu jed­noznačne definovať fašizmus a každá z doteraz navrhnutých definícií má svoje slabiny.^[12] Ide o vše­obecne známy fakt, ako je to zrejmé aj z príslušného hesla na Wikipedii:^[13]

„Čo je definíciou fašizmu a fašistických vlád, je zložitou a historikmi, politológmi a iný­mi ved­ca­mi silne diskutovanou otázkou pravej povahy fašismu a jeho zásad, a to už od prvé­ho použitia tohto pojmu Benitom Mussolinim v roku 1915. … Podobne aj fašizmus ako ideológiu je ťažké definovať.“ (angl. orig. „What constitutes a definition of fascism and fascist governments has been a complicated and highly disputed subject concerning the exact nature of fascism and its core tenets debated amongst historians, political scien­tists, and other scholars since Benito Mussolini first used the term in 1915. … Similarly, fascism as an ideology is also hard to define.“)

V inom hesle na Wikipedii sa dočítame:^[14]

„Historici, politológovia a ďalší vedci dlho debatovali o presnej podstate fašizmu. Každá skupina, označovaná za fašistickú, má prinajmenšom niekoľko jedinečných vlastností a mnohé definície fašizmu boli kritizované ako príliš široké alebo príliš úzke.“ (angl. orig. „Historians, political scientists, and other scholars have long debated the exact nature of fascism. Each group described as fascist has at least some unique elements, and many definitions of fascism have been criticized as either too wide or narrow.“)

    Je preto nemysliteľné, že by našiel jednoznačnú definíciu fašizmu autor ľubovoľného všeobec­né­ho slovníka, ktorý sa mohol (s ohľadom na šírku záberu svojej práce) venovať otázke fašizmu na­naj­výš tak okrajovo, letmo a povrchne, keď to nedokážu vedci, čo sa samotnej otázke fašizmu ve­nu­jú dlhé roky. Odhliadnuc od toho, platné slovenské právo — nakoľko mi je známe — nestano­vu­je, ktorý slovník konkrétne sa má použiť na výklad pojmu fašizmus (prípadne ďalších pojmov), takže definícia zo Slovníka cudzích slov nie je právne záväzná.

    V ďalšej vete OS ŽA údajne cituje „výkladový slovník“, avšak neuvádza k nemu nič bližšie. Snažil som sa nájsť „Výkladový slovník“ v katalógoch slovenských knižníc,^[15] ale našiel som len vý­kla­dové slovníky k jednotlivým odborom (lesníctvo, pedagogika, informatika, psychológia, ekonó­mia, obchod atď.) či cudzojazyčné výkladové slovníky. Ani jedna publikácia z 597 nájdených zá­znamov však neniesla názov „Výkladový slovník“ a ani jedna nebola všeobecným slovenským vý­kla­dovým slovníkom. Táto údajná citácia je teda nedoložená, keďže slovenský „Výkladový slov­ník“, zdá sa, neexistuje. Zostáva teda len definícia zo Slovníka cudzích slov, proti ktorej však stojí celý rad iných definícií z iných slovníkov, ktoré sú od tejto definície neraz aj veľmi odlišné (viď bod 6.1. vyššie).

    Aj keby však bola vo všetkých slovníkoch jedna a tá istá definícia fašizmu (čo nie je ani omy­lom), vôbec z toho nevyplýva, že „Takto vníma označenie za fašistu (príslušníka fašistického hnutia či skupiny) celá spoločnosť“. Jednak veľká väčšina ľudí Slovník cudzích slov nevlastní a/alebo ho nikdy neotvorila/nepoužila, a z toho nepatrného zvyšku v ňom len málokto čítal heslo „fašiz­mus“, jednak je toto tvrdenie OS ŽA preukázateľne nepravdivé. Napr. v dvojtýždenníku Slovenského zvä­zu protifašistických bojovníkov (ďalej len SZPB) Bojovník z 30.V.2019, č. 11, ročník LXIV, sa na úvodnej strane v rámci ankety medzi predstaviteľmi SZPB dočítame:

„O celkovom víťazstve nad fašizmom, v pravom slova zmysle, však nie je možné hovo­riť. Zdroje fašizmu sú ukryté a žijú v súčasnom celosvetovom otrokárskom systéme, za­loženom na všemožnej sile „Rozdeľuj a panuj“. …

Táto porážka fašizmu bola víťazstvom vo vojne za použitia zbraní. Nie však v mysliach všetkých ľudí. Preto môžeme badať, že rôzni pohrobkovia fašizmu a nemeckého nacizmu sa angažujú vo svetovom meradle. … Z tohto pohľadu sme fašizmus a nacizmus v my­sliach ľudí v plnom rozsahu neporazili. …

Nad fašizmom sme nezvíťazili. Prispôsobuje sa dobe, mení štýl pôsobenia. Nad ním sa v súčasnej dobe nedá zvíťaziť. Má v rukách všetky médiá a každý, kto má iný názor, alebo pohľad na udalosti spoločnosti a tohto sveta, je ich úhlavný nepriateľ. Toho sú schopní ohovoriť, znevážiť, zlikvidovať a zničiť.

Dovolili sme im obrovské privilégiá, nadštandardný životný štýl, nevšedné možnosti manipulácie a ovládania ľudí. Začína sa javiť, že väčšine svetových i našich politikov zachutila moc a pre svoje privilégiá inštalujú do spoločnosti fašizmus. Tí, o ktorých hovoria, že sú fašisti, sú pre spoločnosť menej nebezpeční ako tí, čo o tom menej hovoria, no za to omnoho viac prakticky konajú.“

    V najčítanejšom internetovom denníku Hlavné správy v článku „Pred River Parkom na kon­fe­ren­cii Za Európu suverénnych národov sa odprezento­va­li aj skutoční fašisti“^[16] z 14.V.2019 stojí:

„Napriek tomu, pán Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv označil stretnutie ako neonacistický európsky klub a vyhlásil že Boris Kollár sa pridal k neonacistom.

Nuž fašisticky alebo neonacisticky sa správala v skutočnosti malá úderka tzv. aktivistov, ktorá prehlušovala priebeh stretnutia hlučnou tzv. hudbou (ťažko je nazvať hudbou to kvílenie a búšenie) pustenou cez obrovské reproduktory, ktoré by sa dali nazvať aj profesionálnou zvukovou technikou.

Najhoršie na tom ale je že toto nekultúrne a doslova primitívne správanie nielenže výrazne sťažovalo výmenu názorov na pokojnom stretnutí, ale tiež rušilo obyvateľov okolitých bytov a najmä zahraničných turistov a iných hostí luxusného hotela River Park. Toto je ten skutočný fašizmus, ktorý v poslednom období začína doslova terorizovať Slovensko.

A treba to pomenovať veľmi jasnou rečou.“

V tých istých Hlavných správach v článku „Korporátny fašizmus klope na dvere. Alebo ho už žijeme? A čo s tým?“ ^[17]z 6.IX.2017 sa (okrem iného) dočítame:

„Tento systém presadzovania záujmov úzkej nadnárodnej vlastníckej elity (ku ktorej sa pripája miestna, lokálna oligarchia) prostredníctvom komplikovaného mechanizmu, kto­rý počas niekoľkých posledných desaťročí vytvorili, prispôsobovanie si verejného prie­sto­ru a pravidiel svojim potrebám na úkor všetkých ostatných, sa nazýva korporátny fa­šizmus.

V čom spočíva nebezpečenstvo korporátneho fašizmu a prečo vlastne hovoríme o fa­šiz­me ?

Tam, kde sa presadí korporátny fašizmus, automaticky dochádza k obmedzeniu demo­kra­cie, pričom však korporátny fašizmus má vždy snahu zachovať jej zdanie. To zname­ná, že zostávajú parlamenty a uskutočňujú sa voľby, ale kompetencie sa prenášajú na rôz­ne špecializované úrady (kvôli odbornosti), na rôzne nevolené komisie, rozhodo­va­nie spo­rov zas na súkromné rozhodcovské súdy. Právomoci lokálnych štátnych parla­men­tov sa obmedzujú, rozhodovacie a riadiace kompetencie vlád sa zužujú v prospech or­gá­nov pod kontrolou vlastníkov korporácií, cez rôzne medzinárodne obchodné zmlu­vy, prí­stu­po­vé zmluvy, atď…

Aby korporátni fašisti mohli niečo také dosiahnuť a presadiť, potrebujú realizátorov na domácej politickej scéne. …

Práve presadzovanie cieľov korporativistami, ktoré často idú proti záujmom bežných ľudí, ktoré obmedzujú ich slobodu a poškodzujú ich po ekonomickej stránke, ale i po rôznych iných stránkach (napríklad environmentálnej), nám dávajú dôvod na označo­vanie korporativizmu ako fašistického systému. Nedemokratické metódy a egoistické záujmy, ktoré poškodzujú všetkých ostatných, presadzované a realizované ľuďmi, ktorí na to nemajú žiaden mandát, sú základnými znakmi totalitarizmu a fašizmu.“

    Je celkom zrejmé, že respondenti resp. pisatelia týchto článkov definujú fašizmus výrazne inak než Slovník cudzích slov. Ale netýka sa to iba tlačených či internetových periodík. Napr. poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ľuboš Blaha vo svojom príspevku „Neverte Čaputovej, never­te progresívcom. Vysvetlím vám prečo“^[18] z 15.VI.2019 o 14:26 uvádza:

„2. HRAŤ SA NA ANTIFU, NO PODPOROVAŤ KORPORÁTNY FAŠIZMUS

Do popredia si hodia kecy o boji proti rasizmu. V skutočnosti progresívci plne podporu­jú globálny kapitalizmus, v ktorom korporácie bohatnú na šialenom vykorisťovaní roz­vo­jového sveta - všetkých tých Ázijčanov, Afričanov a Latinoameričanov, ktorých akože títo liberáli bránia pred politickou nekorektnosťou.

Lenže títo ľudia nepotrebujú ochranu pred predsudkami a vtípkami, ale pred globali­zá­ciou a kapitalizmom.

Každé z liberálnych slniečok má na sebe tričeno, ktoré vyrobili novodobí otroci v Ban­gladéši, tenisky vyrobili niekde v sweatshope v Hondurase a kávičku v Starbuckse im do­ručí jedna z najobludnejších korporácií, ktorá neplatí dane a kruto zaobchádza s pes­tovateľmi kávy v treťom svete...

Ale tieto slniečka nezaujíma štrukturálny rasizmus. Oni sa odbavia na sfetovanom nác­kovi zo sídliska, ktorý reálne ohrozuje akurát tak sám seba, ale skutočných rasistov, kto­rí ryžujú na fašistickom korporátnom kapitalizme - kdeže, tí sú cool. To ich nezaujíma. To je v pohode.

Nejde predsa o to, skutočne bojovať proti rasizmu, ide o lacné pózy a frázy - o tomto je mäkký neoliberalizmus. Kapitál a slniečko, dvaja najlepší kamaráti.“

    Nejde pritom o žiadnu novinku. Už v roku 1942, kedy ešte v Taliansku a viacerých ďalších kra­ji­nách naplno zúril fašistický režim, povedal vtedajší prezident USA Franklin Delano Roosevelt Kon­gresu (parlamentu) USA:^[19]

„Prvou pravdou je, že sloboda v demokracii nie je v bezpečí, ak ľudia dovolia súkrom­nej moci narásť do bodu, kedy sa stáva silnejšou než samotný ich demokratický štát. To je, vo svojej podstate, fašizmus — vlastnenie vlády jednotlivcom, skupinou alebo akou­koľ­vek inou súkromnou mocou.“ (angl. orig. „The first truth is that the liberty of a de­mo­cra­cy is not safe if the people tolerate the growth of private power to a point where it be­comes stronger than their democratic state itself. That, in its essence, is fascism — ow­nership of government by an individual, by a group, or by any other controlling pri­vate power.“)

    Opäť by sa dalo uviesť mnoho ďalších citácií, kedy z bežných vyjadrení novinárov, politikov či radových občanov je zrejmé, že ich poňatie pojmu „fašizmus“ sa značne vymyká definícii, uve­de­nej v Slov­níku cudzích slov. Možno tiež skonštatovať, že vyššie citovaní autori používajú slovo „fašiz­mus“ vo význame omnoho bližšom mnou použitej definícii (stručne: spojenie veľkých korpo­rá­cií a štátnej moci, so všetkými negatívnymi dopadmi na ľudské práva, ktoré to obnáša), ktorá je prak­ticky totožná s defi­ní­ciou F.D.Roosevelta, a ak nie úplne, tak takmer totožná s definíciou Ľubo­ša Blahu.

    Takže nie, pojem fašizmus nemá jednoznačnú definíciu, keďže definícia v Slovníku cu­dzích slov je len jednou z mnohých rôznych slovníkových definícií, a nie, fašizmus rozhodne nie je v spo­ločnosti jednoznačne chápaný, čoho dokladom je rozdielne chápanie fašizmu OS ŽA (a zrejme aj žalobcom) oproti chápaniu autormi vyššie uvedených článkov a prejavov, a rov­na­ko tak nie, rozhodne nie celá spoločnosť vníma fašizmus v zmysle definície zo Slov­níka cu­dzích slov, ako to nepravdivo tvrdí OS ŽA v bode 26 Rozsudku, a teda OS ŽA vychádza zo zjav­ne nepravdivých predpokladov, keď v ďalšom uvádza, že „z toho základu je nutné vychádzať pri posudzovaní následkov takéhoto ozna­čenia.“

 

8.

    Ďalšie vyjadrenia OS ŽA, stavajúce na týchto preukázateľne nepravdivých predpokladoch, už len stupňujú absurditu:

„Označenie fašista tak nemožno považovať ani za nadávku ako hocijakú inú, pretože (nielen) v slovenskom právnom systéme sa spája s extrémistickým hnutím a trestnými činmi s nimi spojenými, teda má aj svoju trestno-právnu rovinu.“

    To by však mal OS ŽA podoprieť konkrétnou citáciou platného právneho predpisu. Jediné v tom­to výroku OS ŽA, čoho sa dá chytiť, je Trestný zákon, a jediná zmienka o fašizme v Trestnom zákone sa týka verejného popierania, spochybňovania, schvaľovania či ospravedlňovania zločinov režimu, založeného na fašistickej ideológii (§422d ods. 1 Trestného zákona). Lenže ja som nikdy netvrdil, že žalobca robí/robil čo­koľ­vek z toho. Nikdy som nehovoril o žalobcovom osobnom vzťa­hu či postoji k zločinom režimov, založených na fašistickej ideológii, ale len o vecnej povahe jeho vlastných skutkov.

„Súd preto osobné filozofické názory žalobcu na tému fašizmus a fašista nemohol zo­hľad­niť, pretože percipient (príjemca) článku, teda jeho čitateľ vníma pojem fašista jed­noznačne, to je pejoratívne a spája si ho s negatívnou nacionalistickou skupinou, ktorá šíri myšlienky rasovej či inej nenávisti a propaguje násilie.“

    Tu už sa OS ŽA doslova hrá na proroka, lebo uvádza nielenže nedokázané, ale dokonca vyslove­ne nedokázateľné tvrdenie. Jednak predstiera, že vie, kto všetko Napadnutý článok čítal či bude čítať (čo nevie a vedieť ani nemôže, keďže článok je verejne prístupný a prečítať si ho môže úplne hocikto, s pomocou internetového prekladača dokonca aj človek, čo nevie po slovensky), jednak sa tvári, že vie presne, ako si pojem fašizmus vysvetľujú VŠETCI čitatelia Napadnutého článku, a do­kon­ca tvrdí, že si ho všetci vysvetľujú rovnako. Aby takéto tvrdenie obstálo, musel by byť okruh čitateľov Napadnutého článku nejak jasne obmedzený/ohraničený (napr. keby bol uverejnený v tla­čovine, sprístupnenej výlučne jej predplatiteľom) a OS ŽA by pomocou reprezentatívneho priesku­mu mienky čitateľov musel zistiť, že všetci opýtaní za fašizmus považujú to, čo autor Slovníka cu­dzích slov. Keďže však okruh čitateľov Napadnutého článku nijak obmedzený nie je a ani nijaký prieskum chápania slova „fašizmus“ či „fašista“ medzi čitateľmi Napadnutého článku vykonaný ne­bol, je toto tvrdenie OS ŽA úplne nepodložené, ba čo viac — ako som preukázal v bode 7 vyššie — preukázateľne nepravdivé.

    Práve preto, že panuje veľká rôznosť v chápaní pojmu „fašizmus“ u potenciálnych čitateľov Napadnutého článku (čo sú v princípe všetci gramotní ľudia), som vopred uviedol, čo vo zvyšku článku pod „fašizmom“ chápem ja. A len a jedine v tomto zmysle je možné a nutné interpretovať Napadnutý článok, resp. konkrétne Napadnutý výrok. OS ŽA si však najprv (ako som vyššie doká­zal) falošne odôvodnil, že môže úplne ignorovať mnou uvedenú definíciu fašizmu (ktorá však vô­bec nie je moja a nie je ani nová — je stará desiatky ro­kov), a následne tvrdí, že som žalobcu za fa­šis­tu označil neprávom, lebo som nepreukázal, že žalobca je fašista podľa definície, ktorú si úplne svojvoľne a v jasnom rozpore s Napadnutým člán­kom zvolil OS ŽA resp. žalobca. V ta­kom prípade je však celý tento súdny spor úplne bezpredmetný, pretože ja som nikdy netvr­dil, že žalobca je fašistom podľa definície fašizmu, ktorú si svojvoľne a v protiklade k Napad­nu­tému článku resp. Napadnutému výroku zvolil žalobca resp. OS ŽA, ale len podľa definícií, ktoré som uviedol v úvode Napadnutého článku. OS ŽA tým teda úplne poprel zmysel celého tohto súdneho sporu, alebo inak: falošne ma obviňuje z niečoho, čo som preukázateľne neurobil.

„Navyše, v texte článku žalovaný tvrdil, že: „Pripomeňme si gestapácko-eštébácky pamflet doc. Oleára o očko-skeptikoch..“, v ktorom opätovne poukazoval na spojitosť žalobcu s extrémistickými skupinami.“

    Táto interpretácia citovanej vety z Napadnutého článku je účelovo falošná, keďže je zjavné, že za „gestapácko-eštébácky“ som označil „pamflet“ (prezentáciu), nie ľubovoľného z jeho troch au­to­rov (medzi ktorými je aj žalobca). Ide tu teda o označenie produktu resp. počinu (skutku), nie toho, kto ten produkt vyrobil, resp. skutok vykonal. O nijakej spojitosti žalobcu s akoukoľvek extré­mistickou skupinou nie je v citovanej vete z Napadnutého článku vôbec reč. Iba sa tam počin (nie­len) žalobcu pripodobňuje k bežnej praxi niektorých štátnych orgánov totalitných režimov.

    V ďalšom OS ŽA už len pokračuje v započatej účelovej dezinterpretácii:

„... v článku ide o závažné označovanie žalobcu za fašistu a spájanie jeho činnosti s fa­šiz­mom bez preukázania akejkoľvek reálnej spojitosti či sympatie žalobcu s takýmito hnu­tiami.“

    Ako zo samotného Napadnutého článku, tak aj z Vyjadrenia k Žalobe jasne vyplýva, že som žalobcu nikdy neoznačil za fašistu v zmysle „sympatizant, člen či spolupracovník fašistického hnu­tia“, ale výlučne len ako zhodnotenie celého radu jeho skutkov, ktorých povaha je (v zmysle mnou uvedených definícií) fašistická.

    Vychádzajúc z týchto preukázateľne nepravdivých predpokladov mi následne v bode 28 Roz­sud­ku OS ŽA nariaďuje (vrchol absurdity) ospravedlniť sa žalobcovi za niečo, čo som pre­uká­za­teľne vô­bec nevykonal.

 

    Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadam odvolací súd,

aby zrušil Rozsudok č. 8C/81/2017-150

a nariadil žalobcovi uhradiť mi všetky náklady spojené s týmto súdnym sporom,

    prinajmenšom však mnou mu uhradené trovy konania o nariadení neodkladného opatrenia vo výške 340,36 € + súdny poplatok za odvolanie voči nariadeniu neodkladného opatrenia vo výške 33,— €, spolu prinajmenšom 373,36 €, ako aj súdny poplatok za toto odvolanie voči Rozsudku.

 

    S úctou

Ing. Marián FILLO

v.r.

 

Zdroje:

[1]  https://www.slobodavockovani.sk/news/vyjadrenie-sa-ing-mariana-filla-k-zalobe-o-ochranu-osobnosti-od-prof-mudr-vladimira-oleara-csc-zo-stredy-15-xi-2017/

[2]  https://www.juls.savba.sk/ssj_peciar.html

[3]  https://slovnik.juls.savba.sk/?w=cinitel&s=exact&c=Bfd7&d=peciar#

[4]  viď bod 3, od­sta­vec „V prvom rade:“ tu: https://www.slobodavockovani.sk/news/vyjadrenie-sa-ing-mariana-filla-k-zalobe-o-ochranu-osobnosti-od-prof-mudr-vladimira-oleara-csc-zo-stredy-15-xi-2017/

[5]  https://www.nativeadvertising.com/people-only-read-headlines-these-days-but-smart-brands-can-still-make-that-work-for-them/

[6]  Gabielkov M, Ramachandran A, Chaintreau A, Legout A: „Social Clicks: What and Who Gets Read on Twitter?“, ACM SIGMETRICS / IFIP Performance 2016, Jun 2016, Antibes Juan-les-Pins, France,
https://hal.inria.fr/hal-01281190/document

[7]  https://seopressor.com/blog/the-ideal-length-for-every-online-content/

[8]  https://www.merriam-webster.com/dictionary/fascism

[9]  https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/fascism

[10]  https://en.wikipedia.org/wiki/Swastika

[11]  https://www.nsud.sk/data/att/5039.pdf

[12]  Allardyce G: „What Fascism Is Not: Thoughts on the Deflation of a Concept“, The American Historical Review, Vol. 84, č. 2 (Apr., 1979), str. 367-388

[13]  https://en.wikipedia.org/wiki/Definitions_of_fascism

[14]  https://en.wikipedia.org/wiki/Fascism#Definitions

[15]  https://www.kis3g.sk/

[16]  https://www.hlavnespravy.sk/pred-river-parkom-na-konferencii-za-europu-suverennych-narodov-sa-odprezentovali-aj-skutocni-fasisti/1755094

[17]  https://www.hlavnespravy.sk/nebezpecenstvo-plynuce-z-korporatneho-fasizmu-prejavy-ciele-korporatneho-fasizmu-moznosti-jeho-odmietnutia/1126266

[18]  https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2331634440408455

[19]  Roosevelt FD: „Message from the President of the United States Transmitting Recommendations Relative to the Strengthening and Enforcement of Anti-trust Laws“, The American Economic Review , 1942, Vol. 32, No. 2, Part 2, Supplement, Papers Relating to the Temporary National Economic Committee, Appendix A, str. 119–128

 

Prehľad celej kauzy tu:

• Žilinské (ne)očkovacie derby: MUDr. Štefan ZELNÍK PhD. & prof. MUDr. Vladimír OLEÁR CSc. vs. Ing. Marián FILLO