Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 61. Kritici očkovania sa boja krátenia financií ● Príbeh Carol

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

    Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
    časť strany 235 a strany 236–237 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

Kritici očkovania sa boja krátenia financií

    Strach z krátenia financií mnohým lekárom nedovolil verejne kritizovať rozhodnutie federálnej vlády Austrálie ignorovať radu NHMRC (National Health and Medical Research Council = Fede­rál­na rada pre výskum zdravia a lekárstva) o nebunkových (acelulárnych) vakcínach proti čiernemu kašľu, tvrdia poprední výskumníci. Jeden z týchto výskumníkov povedal, že musel prehovoriť, lebo mnohí obhajcovia očkovania sa báli vystúpiť proti vláde. Povedal:

„Mnoho ľudí to verejne nepovie, pretože sú závislí od vládnych peňazí.“

    Tento imunológ bol ochotný povedať na kameru o svojich obavách z dopadov tohto rozhodnutia, ale svoje poznámky stiahol po tom, ako mu zavolal niekto z úradu ministra zdravotníctva Dr. Mi­chaela Wooldridgea. Tento imunológ povedal časopisu Australian Doctor (Austrálsky lekár), že mu je ľúto, že nie je možné otvorene diskutovať o účinnosti nebunkových vakcín proti čiernemu kašľu a o širšej otázke zlepšovania zaočkovanosti v Austrálii. Povedal:

„Som rozčarovaný z toho, že mnoho ľudí nechce verejne vystúpiť.“

    Jeho obavy vyvolalo rozhodnutie Dr. Wooldridgea nezaplatiť nebunkovú vakcínu na základné očkovanie s odôvodnením, že jedna švédska štúdia zistila, že nebunková vakcína je menej účinná než celobunková vakcína, ak sa použije na základné očkovanie. Tento imunológ, ktorý má kópiu tej­to štúdie, povedal, že skúmala vakcíny, ktoré sa v Austrálii nepoužívajú.

Príbeh Carol

    Keď malo byť moje prvé dieťa očkované v 6 týždňoch života, nehrnula som sa do toho. Na zá­kla­de môjho jednoduchého porozumenia biológii som mala pochybnosti a vyčkávala som (musím povedať, že pod nátlakom zdravotníckych úradov), až kým mala moja dcérka 8 týždňov. Netreba ho­voriť, že mala reakciu dostatočne závažnú na to, aby som zavolala lekárovi, ktorý mi len pove­dal, že to je normálne.

    S mojím druhým dieťaťom sa stalo to isté. Keď som sa očkujúcej sestričky spýtala na zmysel vpichovania vírusov bábätkám, dostala som túto odpoveď:

„Drahá moja, videla som bábätká s čiernym kašľom a nie je to veru pekný pohľad…“

    A tak aj moje druhé dieťa bolo očkované, malo reakcie a opäť mi povedali, že to je normálne. Avšak v mieste vpichu sa vytvorila tvrdá hrča, ktorá o 6 mesiacov praskla a vytiekol z nej ten naj­hnusnejší hnis. Medzitým syn v 3 mesiacoch, krátko po očkovaní ochorel na „vírusovú nákazu“. Nevedel dýchať, zvracal a kašľal. Zobrali sme ho do nemocnice, kde sme strávili noc.

    Aida, moje tretie dieťa, sa narodila v marci 1996. Svoje prvé očkovania dostala v 4 mesiacoch ži­vota (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, Haemophilus influenzae typu b (Hib) a ústna (orálna) vakcína proti detskej obrne). Mala na to reakciu, rovnako ako predchádzajúce dve deti, ale teraz som už také niečo očakávala, takže som na to nereagovala rovnakým vyplašeným spôsobom. Videla som, ako si tým predchádzajúce dve deti prešli a nechala som partnera nafilmovať účinky očkovania (závažný opuch od bedra až ku kolenu, vysoká horúčka, vreskot), kým sme čakali na lekára z pohotovosti, ktorý sa nikdy neukázal.

    Vysporiadala som sa s tým opuchom a zrazila som horúčku Calpol-om (paracetamol pre deti a dojčatá) a ľadom. Nakoniec sa po 3 hodinách utíšila a zaspala. Myslela som si, že ráno to už bude v pohode. Lenže nasledujúci deň sa môj život a život mojej dcéry navždy zmenil.

    Do 4 mesiacov Aida dosahovala všetky vývinové míľniky, ale deň po očkovaní sa prestala usmie­vať a odpovedať na svoju rodinu. Prestala ovládať svoje končatiny, jej hlava prestala rásť, začala škúliť (strabizmus) a kašľať. Hlavné ťažkosti, čo Aida zažívala po očkovaní štvor-vakcínou, bolo zvracanie a neustále vykašliavanie hlienov, hrozne zapáchajúca hnačka s vyrážkami v plienkovej oblasti a nejaký opar v ústach, ktorý sa (ako som sa dozvedela) volá „mapy na jazyku“. Lekár po tých­to reakciách za­sta­vil ďalšie očkovanie Aidy štvor-vakcínou a navrhol DTaP vakcínu (len proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu s nebunkovou (acelulárnou) zložkou proti čiernemu kašľu). Pove­dali mi, že táto vakcína nebola dostatočne otestovaná, ale zistila som, že to nie je pravda, keďže v Japonsku sa používa už dlhé roky.

    Keď mala Aida 10 mesiacov, navštívili sme detského lekára a predpokladali sme, že sa tam do­hod­neme na tom, čo možno urobiť, aby sme Aide pomohli. Namiesto toho detský lekár chcel Aidu očkovať DTaP vakcínou. Na tomto stretnutí mi povedali, že napriek tomu, že neurobili nijaké testy, je nepravdepodobné, že by Aida reagovala na štvor-vakcínu. Detský lekár si nemyslel, že by vyko­na­nie akýchkoľvek testov či vyšetrení bolo prínosné. Povedal mi, že Aida pravdepodobne mala ne­zistenú vrodenú poruchu, ktorá sa prejavila vďaka očkovaniu. Keď som spomenula, že Aidin vývin bol do toho očkovania v poriadku, a upovedomila detského lekára o vysokom Apgar skóre Aidy krát­ko po narodení, aby prehodnotil svoj postoj a zaoberal sa mojimi obavami, odpovedal mi len:

„Áno, to je pravda, mala vysoké Apgar skóre.“

    Tým naša debata skončila a Aida dostala DTaP vakcínu. Po tomto očkovaní Aida prestala jesť. Zá­važne ochorela, ťažko sa jej dýchalo, dýchacie cesty mala zapratané hlienom, kašľala, zvracala a dusila sa hlienom. Zavolali sme sanitku a Aidu zobrali do nemocnice s horúčkou a „virózou“. V nemocnici strávila 5 dní. Prestala jesť a rozvinula sa u nej precitlivelosť na jedlo. Všetko som to hlásila detskému lekárovi a očakávala som, že prejaví nejaké obavy alebo záujem, keďže k tomu všetkému došlo do 10 dní od očkovania DTaP vakcínou. Ale mýlila som sa. Nikto sa nezaoberal mo­jimi obavami z toho, že Aida viac nechcela nič jesť a bola len výlučne dojčená.

    Pred 5 mesiacmi dali Aide nazogastrickú sondu (rúrka, ktorou sa cez nos do žalúdka pumpuje mäkké, tekuté alebo polotekuté jedlo. Medzitým začala opäť jesť a užíva si to. Precitlivelosť okolo úst sa znížila. V jeden čas sme ju dokonca nemoholi ani len pobozkať na tvár. Stále používame na­zo­gastrickú sondu a zvažujeme gastrostómiu (otvor priamo do žalúdka, skrz ktorý možno podávať jedlo).

    Všetko som to popísala lekárom a oni povedali, že je len veľmi malá pravdepodobnosť, že by to mohlo spôsobiť očkovanie, že sa Aida musela narodiť s nerozpoznanou chorobou, ktorá bola očko­vaním len odhalená. Zamyslite sa nad tým: Máte dieťa a očkovanie vyvolá u tohto dieťaťa samozni­čujúce sklony… Nuž, toto je v poriadku, lebo sa „narodilo s nerozpoznanou vrodenou poruchou“. Ale ono to je v poriadku len pre nich, aby ďalej mohli týmito vakcínami očkovať všetky deti, z kto­rých niektoré budú týmto očkovaním poškodené, pretože nie sú nastavené žiadne kontroly, ktoré by určili, kto má byť očkovaný a kto nie, lebo je náchylný na poškodenie očkovaním. Ak očkovanie má schopnosť poškodiť niekoho s vrodenou poruchou, nemali by sme vedieť, koho poškodí, a také­ho človeka držať od vakcín tak ďaleko, ako je len možné?

    Aida ochorela na vírusovú nákazu niekedy medzi 4. a 6. mesiacom života, čo jej spôsobilo de­myelinizáciu. Jej mozog prestal rásť, mala problém udržať rovnováhu a koordináciu rúk a nôh. Aida má teraz 20 mesiacov. Nevidí ďalej než na 1 meter. Nedokáže ešte sama sedieť, ani sa prevaliť z bru­cha na chrbát a opačne. Rozpoznáva nás (rodičov) a odpovedá úsmevom a rozkošným vrkúta­ním.

    Ak myslíte, že máte v rodine určité zdravotné problémy, ktoré by mohli očkovanie vášho dieťaťa učiniť nebezpečným, odložte očkovanie a sami skúmajte a rozhodnite sa, ako najlepšie viete, či už za alebo proti očkovaniu. Ak by som vnímala varovné signály, mohla som Aidu uchrániť od tohto závažného poškodenia zdravia.

    Skúmajte a hľadajte pravdu skôr, než dáte svoje dieťa očkovať!

Carol

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>